Furon 125 mg Tableta

Tablety Furon sú indikované u dospelých pacientov s edémom a výrazne zníženou glomerulárnou filtráciou (glomerulárna filtračná rýchlosť (GFR) < 20 ml/min).

Dávkovanie

Dávka sa má individuálne upraviť, predovšetkým na základe odpovede na liečbu. Vždy sa má použiť najnižšia účinná dávka.

Dospelí

Pri nefrotickom syndróme je dávka zvyčajne 250 mg až 500 mg furosemidu denne. Pri iných indikáciách sa dávka môže pohybovať od 250 mg do 1500 mg furosemidu denne.

Dávka sa má u pacientov s chronickou renálnou insuficienciou starostlivo upraviť s cieľom postupne odstrániť edém.

Je potrebné monitorovať hydratáciu pacienta a hladiny elektrolytov v sére a pravidelne hodnotiť odpoveď na liečbu.

Trvanie liečby závisí od povahy a závažnosti ochorenia.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Furonu 125 mg a 250 mg u detí a dospievajúcich do 18 rokov neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje. Iné liekové formy/sily môžu byť vhodnejšie na podávanie tejto populácii.

Starší pacienti

Odporúča sa opatrná titrácia začínajúca nízkou dávkou, až kým sa nedosiahne požadovaná odpoveď.

Spôsob podávania

Na perorálne podanie. Tablety sa majú prehltnúť bez žuvania a zapiť dostatočným množstvom tekutiny nalačno.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

  Pacienti alergickí na sulfónamidy (napr. sulfónamidové antibiotiká alebo sulfonylmočovina) môžu mať krížovú citlivosť na furosemid.

• Normálny renálny klírens a znížená renálna funkcia s GFR > 20 ml/min, kvôli riziku závažnej straty tekutín a elektrolytov v takýchto prípadoch.

• Prekóma alebo kóma spojená s hepatálnou encefalopatiou.

• Renálne zlyhanie s anúriou.

• Hypokaliémia.

• Hyponatriémia.

• Hypovolémia alebo dehydratácia.

• Laktácia.

• Intoxikácia srdcovými glykozidmi (napr. digoxín, digitoxín).

• Addisonova choroba.

Diuretický účinok sa má pravidelne monitorovať.

Obzvlášť starostlivé sledovanie je potrebné u pacientov s:

• Hypotenziou

• Dnou (hladina kyseliny močovej v sére sa má pravidelne monitorovať)

• Obštrukciou močových ciest (napr. hypertrofia prostaty, hydronefróza, stenóza močovodu)

• Hypoproteinémiou, napr. pri nefrotickom syndróme (dávka sa má starostlivo titrovať)

• Cirhózou pečene a súčasným renálnym poškodením

• U pacientov s osobitným rizikom náhleho, neočakávaného poklesu krvného tlaku, napr. pacienti s cerebrovaskulárnymi poruchami alebo ischemickou chorobou srdca

• U predčasne narodených detí (riziko vzniku nefrokalcinózy/nefrolitiázy; renálna funkcia sa má monitorovať a vykonať sonografické vyšetrenie obličiek).

  Furosemid sa má používať len u pacientov s jasne zníženou glomerulárnou filtráciou. V opačnom prípade hrozí riziko nadmernej straty tekutín a elektrolytov.

  Pri liečbe furosemidom boli hlásené reakcie z precitlivenosti na svetlo (pozri časť 4.8). Ak sa počas liečby vyskytnú fotosenzitívne reakcie, odporúča sa liečbu prerušiť. Ak je opätovné podanie lieku

  nevyhnutné, odporúča sa chrániť oblasti pokožky vystavené slnečnému žiareniu alebo umelému UVA

  svetlu.

  U predčasne narodených detí so syndrómom respiračnej tiesne môže diuretická liečba furosemidom v prvých týždňoch života zvýšiť riziko perzistentného ductus arteriosus.

  Symptomatická hypotenzia vedúca k závratom, mdlobám alebo strate vedomia sa môže vyskytnúť u pacientov liečených furosemidom, najmä u starších pacientov, pacientov užívajúcich iné lieky, ktoré môžu spôsobiť hypotenziu, a u pacientov s inými ochoreniami, ktoré predstavujú riziko hypotenzie.

  Počas dlhodobej liečby furosemidom je potrebné pravidelne monitorovať sérové elektrolyty (najmä draslík, sodík, vápnik, horčík, chloridy), hydrogenuhličitany, kreatinín, močovinu, kyselinu močovú a glukózu v krvi. Pravidelné sledovanie je nevyhnutné u pacientov s vysokým rizikom vzniku

  elektrolytových porúch alebo pri výraznej strate tekutín (napr. v dôsledku vracania, hnačky alebo intenzívneho potenia). Hypovolémia, dehydratácia, závažné elektrolytové poruchy a poruchy

  acidobázickej rovnováhy sa majú upraviť a v prípade potreby sa má liečba prerušiť. Hypokaliémia

  Hypokaliémia sa má zohľadniť najmä u starších pacientov, pacientov s cirhózou pečene, pri súbežnej liečbe kortikosteroidmi, jednostrannej diéte alebo zneužívaní laxatív. Odporúča sa vždy pravidelne monitorovať koncentráciu draslíka v plazme, najmä pri vyšších dávkach a u pacientov s poruchou

  funkcie obličiek, a v prípade potreby podávať doplnkovú liečbu draslíkom. Toto je obzvlášť dôležité pri súbežnej liečbe digoxínom, keďže nedostatok draslíka môže vyvolať alebo zhoršiť príznaky

  intoxikácie digitalisom. Pri dlhodobej liečbe Furonom sa odporúča predpísať stravu bohatú na draslík (zemiaky, banány, paradajky, citrusové plody, ovocné šťavy, sušené ovocie, karfiol a špenát).

  Hladina glukózy v krvi

  Hyperglykemický účinok je mierny. U diabetikov a prediabetikov sa má zintenzívniť monitorovanie hladiny glukózy v krvi.

  Renálna funkcia

  Silná diuréza pri poruche funkcie obličiek môže spôsobiť reverzibilné zhoršenie renálnej funkcie. U takýchto pacientov je nevyhnutné zabezpečiť primeraný príjem tekutín. Renálna funkcia sa má preto pravidelne monitorovať. Musí byť zabezpečený odtok moču.

  U pacientov s čiastočnou obštrukciou močových ciest (napr. hydronefróza, nefrolitiáza, poruchy močového mechúra, hypertrofia prostaty alebo striktúra močovodu) môže zvýšená tvorba moču spôsobiť alebo zhoršiť ťažkosti. Títo pacienti sa majú dôkladne sledovať, najmä v počiatočnej fáze liečby.

  Metabolizmus

  Existujúca metabolická alkalóza sa môže počas liečby Furonom zhoršiť (napr. pri dekompenzovanej cirhóze pečene).

  Počas liečby Furonom sa môže zvýšiť hladina kyseliny močovej v plazme; len výnimočne to vedie k

  prejavom dny.

  Hladiny cholesterolu a triglyceridov v krvi sa môžu dočasne zvýšiť. Pri pokračujúcej liečbe sa zvyčajne normalizujú do šiestich mesiacov.

  Hyperkalciémia

  Pri akútnej hyperkalciémii je pacient často dehydrovaný v dôsledku vracania a diurézy. Preto je

  potrebné pred podaním Furonu najskôr upraviť stav dehydratácie. Liečba hyperkalciémie vysokými

  dávkami furosemidu vedie k strate tekutín a elektrolytov. Pri tejto liečbe je nevyhnutná presná náhrada tekutín a korekcia elektrolytov.

  Levotyroxín

  Vysoké dávky furosemidu môžu narušiť väzbu hormónov štítnej žľazy na bielkoviny, čo môže

  spočiatku viesť k zvýšeniu hladiny voľných hormónov štítnej žľazy, následne k celkovému poklesu hladiny hormónov štítnej žľazy. Hladiny hormónov štítnej žľazy sa majú monitorovať.

  Úbytok hmotnosti v dôsledku zvýšenej diurézy nemá presiahnuť 1 kg/deň bez ohľadu na množstvo vylúčeného moču.

  Dávka sa má upravovať opatrne u pacientov s nefrotickým syndrómom vzhľadom na zvýšené riziko nežiaducich účinkov.

  Súbežné podávanie s risperidónom

  V placebom kontrolovaných štúdiách sa u starších pacientov s demenciou pozorovala vyššia miera

  úmrtnosti pri súbežnej liečbe furosemidom a risperidónom (7,3 %, priemerný vek 89 rokov, rozsah 75 – 97 rokov) v porovnaní s pacientmi liečenými len risperidónom (3,1 %, priemerný vek 84 rokov, rozsah 70 – 96 rokov) alebo len furosemidom (4,1 %, priemerný vek 80 rokov, rozsah 67 – 90 rokov).

  Súbežné podávanie risperidónu s inými diuretikami (najmä tiazidmi v nízkych dávkach) nebolo

  spojené s podobným zistením.

  Z týchto pozorovaní nevyplynul žiadny patofyziologický mechanizmus ani jednotný kauzálny vzorec úmrtí. Preto je potrebná opatrnosť a pred začatím liečby je potrebné zvážiť riziká a indikáciu tejto

  kombinácie alebo kombinácie risperidónu s inými silnými diuretikami. Zvýšená úmrtnosť sa

  nepozorovala u pacientov liečených risperidónom v kombinácii s inými diuretikami. Nezávisle od liečby bola dehydratácia všeobecným rizikovým faktorom úmrtnosti, a preto sa má u starších

  pacientov s demenciou zabrániť dehydratácii (pozri časť 4.3).

  Existuje možnosť zhoršenia alebo aktivácie systémového lupus erythematosus.

  Furosemid sa neodporúča na preventívnu diurézu u pacientov s vysokým rizikom vzniku kontrastnou látkou indukovanej nefropatie (pozri časť 4.5).

  Pomocné látky

  Laktóza

  Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy

  alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

  Sodík

  Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Súbežné podávanie furosemidu a glukokortikoidov, karbenoxolónu alebo laxatív môže viesť k zvýšenej strate draslíka s rizikom hypokaliémie. Veľké množstvá sladkého drievka pôsobia v tomto ohľade podobne ako karbenoxolón.

Súbežné podávanie karbamazepínu môže zvýšiť riziko hyponatriémie.

Nesteroidné protizápalové liečivá (NSAID) (napr. indometacín, kyselina acetylsalicylová) môžu znížiť účinok furosemidu. NSAID môžu viesť k akútnemu zlyhaniu obličiek u pacientov liečených

furosemidom, ktorí majú hypovolémiu alebo sú dehydrovaní.

Probenecid, metotrexát a ďalšie látky, ktoré sa výrazne vylučujú tubulárnou sekréciou podobne ako furosemid, môžu znížiť jeho účinok. Furosemid môže znížiť renálnu elimináciu týchto látok, čo môže viesť k zvýšeniu ich hladín v sére a vyššiemu riziku nežiaducich účinkov, najmä u pacientov liečených vysokými dávkami furosemidu alebo súbežne podávaným liekom.

Súbežné podávanie fenytoínu bolo spojené so znížením účinku furosemidu.

Keďže sukralfát znižuje črevnú absorpciu furosemidu a tým aj jeho účinok, tieto dve látky sa majú podávať s odstupom aspoň 2 hodín.

Je potrebné zohľadniť, že myokardiálna citlivosť na srdcové glykozidy môže byť zvýšená v dôsledku hypokaliémie a/alebo hypomagneziémie vyvolanej furosemidom. Riziko komorových arytmií (vrátane torsades de pointes) sa môže zvýšiť pri kombinácii s látkami spojenými s predĺžením QT intervalu (napr. terfenadín, niektoré antiarytmiká triedy I a III) a pri prítomnosti elektrolytových porúch.

Toxicita vysokých dávok salicylátov sa môže zvýšiť počas súbežnej liečby furosemidom.

Furosemid môže zvýšiť nežiaduce účinky nefrotoxických látok (napr. antibiotík ako aminoglykozidy, cefalosporíny, polymyxíny).

Zhoršenie renálnej funkcie sa môže vyskytnúť u pacientov, ktorí užívajú furosemid súbežne s vysokými dávkami niektorých cefalosporínov.

Ototoxicita aminoglykozidov (napr. kanamycín, gentamicín, tobramycín) a iných ototoxických látok sa môže zvýšiť pri ich súbežnom podávaní s furosemidom. Výsledné poruchy sluchu môžu byť nevratné. Preto sa má vyhnúť tejto kombinácii.

Pri súbežnom podávaní cisplatiny a furosemidu sa má zohľadniť možnosť porúch sluchu. Ak sa počas liečby cisplatinou považuje za nevyhnutné vyvolať nútenú diurézu furosemidom, furosemid sa má

podávať len v nízkych dávkach (napr. 40 mg pri normálnej funkcii obličiek) a u pacientov s pozitívnou

bilanciou tekutín. V opačnom prípade sa môže zvýšiť nefrotoxicita cisplatiny.

Kombinácia furosemidu a lítia vedie k zníženiu exkrécie lítia, a tým k zvýšeniu kardiotoxických a neurotoxických účinkov lítia. Hladiny lítia sa preto majú u pacientov vyžadujúcich takúto

kombinovanú liečbu starostlivo monitorovať.

Pri súbežnom podávaní furosemidu s inými antihypertenzívami, diuretikami alebo látkami s

potenciálom znižovať krvný tlak sa očakáva výrazný pokles krvného tlaku. Boli hlásené veľké poklesy

krvného tlaku až do šoku a zhoršenie renálnej funkcie (v ojedinelých prípadoch akútne zlyhanie

obličiek) pri prvom podaní inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) alebo blokátorov receptorov angiotenzínu II (ARB), alebo pri prvom podaní vyššej dávky. Ak je to možné, furosemid sa má pred začatím alebo zvýšením dávky ACE inhibítora alebo ARB dočasne vysadiť alebo aspoň

znížiť dávka počas 3 dní.

Furosemid môže zvýšiť účinok teofylínu a svalových relaxancií typu kurare.

Furosemid môže znížiť účinok antidiabetických liekov a sympatomimetík (napr. adrenalín, noradrenalín).

U pacientov liečených risperidónom sa má postupovať opatrne a pred rozhodnutím o použití sa majú zvážiť riziká a prínosy kombinovanej alebo súbežnej liečby furosemidom alebo inými silnými

diuretikami (pozri časť 4.4).

Vysoké dávky furosemidu môžu inhibovať väzbu hormónov štítnej žľazy (napr. levotyroxínu) na transportné bielkoviny. To môže viesť k počiatočnému, prechodnému zvýšeniu hladiny voľných hormónov štítnej žľazy, po ktorom nasleduje celkový pokles hladiny hormónov štítnej žľazy. Hladiny hormónov štítnej žľazy sa majú monitorovať.

Súbežné použitie cyklosporínu A a furosemidu je spojené so zvýšeným rizikom dnavej artritídy v

dôsledku hyperurikémie vyvolanej furosemidom a zníženého renálneho vylučovania kyseliny močovej spôsobeného cyklosporínom.

Pacienti liečení furosemidom mali vyššie riziko poškodenia obličiek po podaní kontrastných látok pri röntgenových vyšetreniach v porovnaní s rizikovými pacientmi, ktorí pred vyšetrením dostali len

intravenózne tekutiny (hydratáciu).

V ojedinelých prípadoch boli do 24 hodín po podaní chlóralhydrátu a intravenózneho furosemidu pozorované návaly tepla, potenie, nepokoj, nauzea, zvýšenie krvného tlaku a tachykardia. Súbežnému podávaniu furosemidu a chlóralhydrátu sa má preto vyhnúť.

Aliskirén znižuje plazmatickú koncentráciu perorálne podaného furosemidu. Odporúča sa monitorovať diuretický účinok furosemidu pri začatí a úprave dávky súbežnej liečby aliskirénom.

Gravidita

Furosemid sa má počas gravidity používať len krátkodobo, ak je to absolútne nevyhnutné, keďže prechádza placentou.

Diuretiká sa rutinne neindikujú na liečbu hypertenzie a edému v gravidite, pretože znižujú perfúziu placenty a následne aj vnútromaternicový rast.

Ak je furosemid potrebný na liečbu srdcového alebo renálneho zlyhania počas gravidity, je potrebné dôsledne monitorovať hladiny elektrolytov, hematokritu a rast plodu. Pri furosemide bolo hlásené

vytláčanie bilirubínu z väzby na albumín a následné zvýšenie rizika jadrového ikteru pri hyperbilirubinémii.

Furosemid prechádza placentou a dosahuje 100 % koncentrácie materského séra v pupočníkovej krvi. U ľudí zatiaľ neboli hlásené žiadne malformácie, ktoré by mohli súvisieť s expozíciou furosemidu. Nie je dostatok údajov na definitívne posúdenie jeho potenciálne škodlivých účinkov na embryo/plod.

Môže dôjsť k stimulácii produkcie moču plodom in utero. U predčasne narodených detí liečených furosemidom bola hlásená urolitiáza.

Dojčenie

Furosemid sa vylučuje do materského mlieka a inhibuje laktáciu. Furosemid sa preto nemá podávať dojčiacim ženám. V opačnom prípade sa má dojčenie prerušiť (pozri časť 4.3).

Furosemid má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Môže vyvolať rôzne individuálne reakcie, ktoré môžu zhoršiť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje, najmä na začiatku liečby, pri zvyšovaní dávky alebo zmene liečby, ako aj v kombinácii s alkoholom.

Nežiaduce účinky sú klasifikované podľa nasledujúcich frekvencií: Veľmi časté (≥1/10)

Časté (≥1/100 až <1/10)

Menej časté (≥1/1 000 až <1/100) Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000) Veľmi zriedkavé (<1/10 000)

Neznáme (z dostupných údajov)

Poruchy krvi a lymfatického systému

Časté: Hemokoncentrácia (pri nadmernej diuréze)

Menej časté: Trombocytopénia

Zriedkavé: Eozinofília, leukopénia

Veľmi zriedkavé: Hemolytická anémia, aplastická anémia, agranulocytóza

Poruchy imunitného systému

Menej časté: Svrbenie, reakcie kože a slizníc (pozri poruchy kože a podkožného tkaniva)

Zriedkavé: Závažné anafylaktické a anafylaktoidné reakcie, ako je anafylaktický šok (pozri časť 4.9)

Neznáme: Zhoršenie alebo aktivácia systémového lupus erythematosus

Poruchy endokrinného systému

Tolerancia glukózy sa môže pri liečbe furosemidom zhoršiť a môže sa vyvinúť hyperglykémia. U

pacientov s manifestným diabetom mellitus to môže viesť k zhoršeniu metabolickej situácie. Latentný diabetes mellitus sa môže stať manifestným.

Poruchy metabolizmu a výživy (pozri časť 4.4)

Veľmi časté: Elektrolytové poruchy (vrátane symptomatických), dehydratácia a hypovolémia (najmä u starších pacientov), zvýšené hladiny triglyceridov v krvi

Časté: Hyponatriémia, hypochlorémia, hypokaliémia, zvýšené hladiny cholesterolu v krvi, zvýšené hladiny kyseliny močovej v krvi a záchvaty dny

Neznáme: Hypokalciémia, hypomagneziémia, hyperglykémia, metabolická alkalóza,

pseudo-Bartterov syndróm

Poruchy tekutín a elektrolytov sa často pozorujú počas liečby furosemidom v dôsledku zvýšeného

vylučovania elektrolytov. Preto sa odporúča pravidelné monitorovanie sérových elektrolytov (najmä draslíka, sodíka a vápnika).

Možnosť elektrolytových porúch závisí od sprievodných ochorení (napr. cirhóza pečene, srdcové zlyhanie), súbežnej liečby (pozri časť 4.5) a výživy.

Hyponatriémia a zodpovedajúce príznaky môžu byť dôsledkom zvýšenej renálnej straty sodíka, najmä pri zníženom príjme sodíka. Najčastejšími príznakmi nedostatku sodíka sú apatia, kŕče v nohách, strata chuti do jedla, vracanie a zmätenosť.

Hypokaliémia, ktorá môže byť spojená s neuromuskulárnymi (svalová slabosť, parestézia, paréza), črevnými (vracanie, zápcha, meteorizmus), renálnymi (polyúria, polydipsia) a srdcovými (poruchy rytmu a vedenia) príznakmi, môže byť dôsledkom zvýšenej renálnej straty draslíka, najmä pri

súbežnom zníženom príjme draslíka a/alebo zvýšenej extrarenálnej strate draslíka (napr. pri vracaní

alebo chronickej hnačke). Ťažká strata draslíka môže viesť k paralytickému ileu alebo strate vedomia až kóme.

Zvýšená strata vápnika môže viesť k hypokalciémii. V zriedkavých prípadoch to môže spôsobiť tetániu.

Zvýšená renálna strata horčíka môže viesť k hypomagneziémii a v zriedkavých prípadoch k tetánii alebo poruchám srdcového rytmu.

Metabolická alkalóza sa môže vyvinúť alebo zhoršiť v dôsledku straty elektrolytov a tekutín počas liečby furosemidom.

Hyperurikémia sa počas liečby furosemidom často vyvíja, čo môže viesť k záchvatom dny u predisponovaných pacientov.

Hladiny cholesterolu a triglyceridov v sére sa môžu počas liečby furosemidom zvýšiť. Poruchy nervového systému

Časté: Hepatálna encefalopatia u pacientov s hepatálnou insuficienciou

Zriedkavé: Parestézia, hyperosmolárna kóma

Neznáme: Závraty, mdloby a strata vedomia (spôsobené symptomatickou hypotenziou), bolesť hlavy

Poruchy ucha a labyrintu

Menej časté: Hluchota (niekedy nevratná), poruchy sluchu (zvyčajne reverzibilné), najmä u pacientov s renálnou insuficienciou alebo hypoproteinémiou (napr. pri

nefrotickom syndróme) a/alebo pri príliš rýchlej intravenóznej aplikácii

Zriedkavé: Tinitus

Poruchy ciev

Veľmi časté: (Pri intravenóznej infúzii) Hypotenzia vrátane ortostatického syndrómu (pozri časť 4.4)

Zriedkavé: Vaskulitída

Neznáme: Trombóza (najmä u starších pacientov)

Nadmerná diuréza môže viesť k obehovým poruchám, najmä u starších pacientov a detí, ktoré sa

prejavujú predovšetkým bolesťami hlavy, závratmi, poruchami videnia, suchosťou v ústach a smädom, hypotenziou a poruchami ortostatickej regulácie. Môže sa vyskytnúť dehydratácia, obehový kolaps v

dôsledku hypovolémie a hemokoncentrácia. Posledná uvedená môže zvýšiť riziko trombózy, najmä u starších pacientov.

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Menej časté: Nauzea

Zriedkavé: Vracanie, hnačka

Poruchy pečene a žlčových ciest

Veľmi zriedkavé: Akútna pankreatitída, intrahepatálna cholestáza, zvýšené hladiny pečeňových transamináz

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Menej časté: Svrbenie, reakcie kože a slizníc (napr. bulózny exantém, urtikária, vyrážka, purpura, erythema multiforme, bulózny pemfigoid, exfoliatívna dermatitída, fotosenzitivita)

Veľmi zriedkavé: Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza

Neznáme: Akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (AGEP), lieková reakcia s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS), lichenoidné reakcie

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Neznáme: Hlásené boli prípady rabdomyolýzy, často v súvislosti s ťažkou hypokaliémiou (pozri časť 4.3)

Poruchy obličiek a močových ciest

Veľmi časté: Zvýšené hladiny kreatinínu v krvi

Časté: Zvýšený objem moču

Zriedkavé: Intersticiálna nefritída

Neznáme: Zvýšené hladiny sodíka v moči, zvýšené hladiny chloridov v moči, zvýšené hladiny močoviny v krvi, príznaky obštrukcie močových ciest (napr. pri

hypertrofii prostaty, hydronefróze, striktúre močovodu) až po retenciu moču s následnými komplikáciami (pozri časť 4.4), zlyhanie obličiek (pozri časť 4.5)

Stavy v gravidite, v šestonedelí a perinatálnom období

U predčasne narodených detí liečených furosemidom sa môže vyskytnúť nefrolitiáza a/alebo nefrokalcinóza.

U predčasne narodených detí so syndrómom respiračnej tiesne môže diuretická liečba furosemidom v prvých týždňoch života zvýšiť riziko perzistentného ductus arteriosus.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Zriedkavé: Horúčka

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

Klinický obraz akútneho alebo chronického predávkovania závisí od stupňa straty tekutín a elektrolytov. Predávkovanie môže viesť k hypotenzii, poruchám ortostatickej regulácie,

elektrolytovým poruchám (hypokaliémia, hyponatriémia, hypochlorémia) alebo alkalóze. Ťažká strata tekutín môže spôsobiť výraznú hypovolémiu, dehydratáciu, obehový kolaps a hemokoncentráciu s rizikom trombózy. Pri rýchlej strate tekutín a elektrolytov sa môže objaviť delírium. Zriedkavo sa

môže vyvinúť anafylaktický šok (príznaky: potenie, nauzea, cyanóza, závažná hypotenzia, strata vedomia, kóma).

Liečba

V prípade predávkovania alebo pri výskyte prejavov hypovolémie (hypotenzia, poruchy ortostatickej regulácie) sa musí furosemid okamžite vysadiť.

Ak je predávkovanie nedávne, je potrebné vykonať základné opatrenia pri otrave (vyvolanie vracania, gastrická laváž) a opatrenia na zníženie absorpcie (aktívne uhlie).

V závažných prípadoch je potrebné monitorovať vitálne funkcie a opakovane hodnotiť rovnováhu tekutín, elektrolytov a acidobázickú rovnováhu, hladinu glukózy v krvi a látky vylučované obličkami, a vykonať potrebné korekčné opatrenia.

U pacientov s poruchami močenia (napr. hypertrofia prostaty) je potrebné zabezpečiť neobmedzený odtok moču, pretože náhly tok moču môže viesť k anúrii s nadmerným rozšírením močového

mechúra.

Liečba hypovolémie: doplnenie objemu tekutín

Liečba hypokaliémie: substitúcia draslíka

Liečba obehového kolapsu: protišoková poloha, v prípade potreby protišoková liečba

Okamžité opatrenia pri anafylaktickom šoku: pri prvých prejavoch (napr. kožné reakcie ako urtikária, návaly tepla, nepokoj, bolesť hlavy, potenie, nauzea, cyanóza):

• udržiavať cirkuláciu

• zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest, podávať kyslík

• môžu byť potrebné ďalšie opatrenia vrátane intenzívnej starostlivosti (vrátane podania adrenalínu, doplnenia objemu tekutín, glukokortikoidov).