Epirubicín sa používa na liečbu viacerých neoplastických stavov vrátane:

• Karcinómu prsníka

• Nádorové ochorenia žalúdka

• Pokročilého karcinómu vaječníkov

• Malobunkového karcinómu pľúc

  Po intravezikálnom podaní sa epirubicín preukázal prospešný v liečbe

  • Papilárneho prechodného bunkového karcinómu mechúra

  • Karcinómu-in-situ mechúra

  • Profylaxia recidív povrchového karcinómu mechúra po transuretrálnej resekcii.

Bezpečnosť a účinnosť epirubicínu nebola u detí stanovená.

Konvenčné použitie

Dávkovací režim pre zvyčajné dávky

Ak sa epirubicín používa ako samostatné antineoplastické liečivo, odporúčaná dávka u dospelých je 60 – 90 mg/m² plochy povrchu tela, ktorá sa podáva intravenóznou injekciou počas 5 až 10 minút v 21- dňových intervaloch v závislosti od stavov krvi a kostnej drene.

Ak sa objavia prejavy toxicity vrátane závažnej neutropénie/neutropenickej horúčky a trompocytopénie (môže pretrvávať v deň 21), bude sa možno vyžadovať úprava dávky alebo odloženie ďalšej dávky.

Vysoká dávka

Dávkovací režim pre vysoké dávky

Karcinóm pľúc

Epirubicín používaný samostatne vo vysokých dávkach na liečbu karcinómu pľúc sa musí podať podľa nasledujúcich režimov:

• Malobunkový karcinóm pľúc (small cell lung cancer, SCLC) nepredliečených pacientov: 120 mg/m²

na deň 1, každé tri týždne.

Liek sa musí podávať intravenóznou bolusovou injekciou počas 5 – 10 minút alebo ako intravenóznou infúziou počas maximálne 30 minút.

Karcinóm prsníka

Pri podpornej liečbe pacientov s karcinómom prsníka v skorom štúdiu a s pozitívnymi lymfatickými uzlinami sa odporúčané dávky pohybujú od 100 mg/m² do 120 mg/m² podávané každé 3 – 4 týždne.

Nižšie dávky (60 – 75 mg/m² alebo 105 – 120 mg/m² pre režimy s vysokými dávkami) sa odporúčajú

u pacientov, ktorých funkcia kostnej drene bola poškodená predchádzajúcou chemoterapiou

a/alebo rádioterapiou, starším vekom alebo neoplastickou infiltráciou kostnej drene. Celková dávka na jeden cyklus sa môže rozdeliť na 2 – 3 za sebou nasledujúce dni.

Nasledujúce dávky epirubicínu sa bežne používajú v monoterapii a v kombinovanej chemoterapii rôznych nádorov, ako je uvedené:

a Dávky sa zvyčajne podávajú na 1. deň alebo na 1., 2. a 3. deň v 21-dňových intervaloch.

b Ak sa používa v kombinácii s inými antineoplastikami, dávky sa majú primerane znížiť.

c U pacientov so zníženou funkciou kostnej drene sa odporúčajú nižšie dávky (60 – 75 mg/m2 alebo 105 – 120 mg/m2 pri režimoch s vysokými dávkami).

Karcinóm močového mechúra

Na liečbu povrchového karcinómu močového mechúra a karcinómu in situ sa môže epirubicín

podávať intravezikálne. Nemá sa týmto spôsobom používať na liečbu invazívnych nádorov, ktoré prenikli do steny močového mechúra, kde je vhodnejšia systémová liečba alebo chirurgický výkon. Epirubicín bol tiež úspešne použitý intravezikálne ako profylaktický prípravok po transuretrálnej resekcii povrchových nádorov s cieľom zabrániť recidívam.

Pri liečbe neinvazívneho papilárneho karcinómu z prechodných buniek sa odporúčajú intravezikálne instilácie 50 mg (v 25 – 50 ml fyziologického roztoku alebo destilovanej sterilnej vody) raz týždenne počas ôsmich týždňov; v prípade lokálnej toxicity (chemická cystitída) sa musí jednorazová dávka

znížiť na 30 mg.

Pri liečbe karcinómu in situ sa môže dávka zvýšiť na 80 mg v závislosti od individuálnej znášanlivosti.

Na profylaxiu relapsov po transuretrálnej resekcii povrchových nádorov sa odporúča intravezikálna instilácia 50 mg raz týždenne počas štyroch týždňov, nasledovaná mesačnými instiláciami v rovnakej dávke počas jedenástich mesiacov.

Porucha funkcie pečene

Najdôležitejšou cestou eliminácie liečiva je hepatobiliárny systém, u pacientov s poruchou funkcie pečene sa odporúča znížiť dávky epirubicínu na zabránenie celkovej toxicity.

Všeobecne povedané, ak sú hladiny bilirubínu v krvi medzi 1,4 – 3 mg/100 ml a retencia

brómsulfoftaleínu (BSF) je 9 – 15 %, odporúča sa polovica normálnej dávky lieku.

*AST – aspartátaminotransferáza

Ak sú hladiny bilirubínu a retencia BSF stále vyššie, odporúča sa štvrtina normálnej dávky.

Porucha funkcie obličiek

Nezdá sa, že by si stredne závažná porucha funkcie obličiek vyžadovala zníženie dávky vzhľadom na limitované množstvo epirubicínu, ktoré sa touto cestou vylučuje. Nižšie začiatočné dávky sa musia

zvážiť u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene (sérový kreatinín > 450 µmol/l).

Spôsob podávania

Epirubicínium-chlorid je určený len na intravenózne alebo intravezikálne použitie.

Intravenózne podanie

Epirubicínium-chlorid sa odporúča podať v hadičke voľne tečúcej intravenóznej infúzie fyziologického roztoku po skontrolovaní riadneho umiestnenia injekčnej ihly v žile. Je potrebné postupovať opatrne, aby sa predišlo extravazácii (pozri časť 4.4). V prípade extravazácie sa podávanie musí ihneď prerušiť.

Odporúča sa vykonávať intravenózne podanie počas 5 – 10 minút. Táto technika znižuje riziko extravazácie lieku a zabezpečí preplachovanie žily na konci podávania.

V prípade extravazácie epirubicínu počas podávania existuje riziko poškodenia tkanív vrátane nekrózy.

Skleróza žíl sa môže vyskytnúť, ak sa injekcia aplikuje do malých ciev alebo opakovane do rovnakej žily.

Intravezikálne podanie

Pri instilácii katétrom sa musí epirubicín ponechať in situ jednu hodinu. Pacient musí byť poučený, aby 12 hodín pred instiláciou nepil žiadne tekutiny. Počas podania instilácie môže byť vhodné otáčať panvu pacienta, aby sa zabezpečil širší kontakt roztoku so sliznicou močového mechúra.

TABUĽKA RIEDENIA ROZTOKOV NA INSTILÁCIU MOČOVÉHO MECHÚRA

Epirubicín je kontraindikovaný u:

• pacientov, u ktorých je potvrdená precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok

  uvedených v časti 6.1, iné antracyklíny alebo antracéndióny.

• Pri dojčení.

  Intravenózne použitie:

• Pacienti s perzistentnou myelosupresiou

• Závažná porucha funkcie pečene

• Závažná myokardiálna nedostatočnosť

• Nedávny infarkt myokardu

• Závažné arytmie

• Predchádzajúca liečba maximálnymi kumulatívnymi dávkami epirubicínu a/alebo iných antracyklínov a antracéndiónov (pozri časť 4.4)

• Pacienti s akútnymi systémovými infekciami

• Nestabilná angina pectoris

• Kardiomyopatia

  Intravezikálne použitie:

• Infekcie močových ciest.

• Invazívne tumory močového mechúra.

• Problémy s katetrizáciou.

• Zápal močového mechúra.

• Hematúria.

Všeobecné

Epirubicínium-chlorid sa musí podávať len pod dohľadom kvalifikovaných lekárov, ktorí majú skúsenosti s používaním cytotoxickej liečby.

Pred začiatkom liečby epirubicínium-chloridom sa musia pacienti zotaviť z akútnej toxicity (ako je stomatitída, neutropénia, trombocytopénia a celkové infekcie) z predchádzajúcej cytotoxickej liečby epirubicínium-chloridom.

Keďže liečba vysokými dávkami epirubicínium-chloridu (napr. ≥ 90 mg/m² každé 3 až 4 týždne)

vyvoláva nežiaduce účinky, ktoré sú zvyčajne podobné tým, aké sa pozorovali pri štandardných dávkach

(< 90 mg/m² každé 3 až 4 týždne), závažnosť neutropénie a stomatitídy/mukozitídy sa môže zvýšiť.

Liečba vysokými dávkami epirubicínium-chloridu si vyžaduje osobitnú pozornosť kvôli možným klinickým komplikáciám v dôsledku závažnej myelosupresie.

Funkcia srdca - Rizikovým faktorom pri liečbe antracyklínmi je kardiotoxicita, ktorá sa môže prejaviť včasnými alebo oneskorenými príhodami.

Akútna toxicita. Včasná kardiotoxicita epirubicínium-chloridu zahrňuje hlavne sínusovú tachykardiu a/alebo abnormality v elektrokardiograme (EKG), ako sú nešpecifické zmeny ST-segmentu a T-vlny. Pozorovali sa tiež tachyarytmie zahrňujúce predčasné ventrikulárne kontrakcie, ventrikulárnu tachykardiu a bradykardiu ako aj átrioventrikulárnu a ramienkovú blokádu. Tieto príhody zvyčajne nie sú predzvesťou následného vývoja oneskorenej kardiotoxicity, zriedkavo sú klinicky významné

a zvyčajne nie sú dôvodom pre úvahu o prerušení liečby epirubicínom.

Oneskorená toxicita. Oneskorená kardiotoxicita sa vyvíja zvyčajne neskôr, v priebehu liečby

epirubicínom alebo v priebehu 2 až 3 mesiacoch po ukončení liečby, boli však zaznamenané aj neskoršie príhody (niekoľko mesiacov až rokov po ukončení liečby). Oneskorená kardiomyopatia sa prejavuje

znížením ejekčnej frakcie ľavej komory (left ventricular ejection fraction, LVEF) a/alebo prejavmi a príznakmi kongestívneho zlyhávania srdca (congestive heart failure, CHF), ako je dyspnoe, edém

pľúc, hypostatický edém, kardiomegália a hepatomegália, oligúria, ascites, pleurálna efúzia

a nepravidelný rytmus. Život ohrozujúce CHF je najzávažnejšou formou kardiomyopatie indukovanej antracyklínom a predstavuje toxicitu lieku, ktorá limituje kumulatívnu dávku.

Riziko vzniku kongestívneho zlyhávania srdca sa rapídne zvyšuje so zvyšujúcimi sa celkovými

kumulatívnymi dávkami epirubicínium-chloridu v rozsahu 900 mg/m²; táto kumulatívna dávka sa smie prekročiť len s extrémnou opatrnosťou (pozri časť 5.1).

Pred začatím liečby epirubicínium-chloridom sa musí vyhodnotiť funkcia srdca. Monitorovanie srdca pacientov liečených epirubicínom je veľmi dôležité na minimalizáciu rizika závažného poškodenia srdca. Funkciu srdca sa odporúča hodnotiť neinvazívnymi technikami. Zmeny na elektrokardiograme (EKG) môžu svedčiť o kardiomyopatii vyvolanej antracyklínmi, no EKG nie je citlivá ani špecifická metóda na sledovanie kardiotoxicity súvisiacej s antracyklínmi. Riziko závažného poškodenia srdca možno znížiť pravidelným sledovaním ejekčnej frakcie ľavej komory (LVEF) v priebehu liečby

s okamžitým prerušením podávania epirubicínu pri prvých prejavoch poruchy funkcie srdca.

Uprednostňovanou metódou na opakované hodnotenie funkcie srdca je hodnotenie miery LVEF

pomocou viacnásobnej rádionuklidovej angiografie (multi-gated radionuclide angiography, MUGA) alebo echokardiografie (ECHO). Odporúča sa základné hodnotenie činnosti srdca pomocou EKG

a vyšetrenie MUGA alebo ECHO, najmä u pacientov s rizikovými faktormi zvýšenej srdcovej toxicity.

Má sa vykonať opakované stanovenie LVEF pomocou MUGA alebo ECHO, najmä pri vyšších

kumulatívnych dávkach antracyklínov. Technika použitá na hodnotenie má byť rovnaká počas celého

obdobia sledovania. U pacientov s rizikovými faktormi, najmä s predchádzajúcim užívaním antracyklínov alebo antracendiónov, musí byť sledovanie funkcie srdca osobitne prísne.

Vzhľadom na riziko vzniku kardiomyopatie sa má kumulatívna dávka 900 mg/m² epirubicínium- chloridu prekročiť len pri extrémnej opatrnosti.

Rizikové faktory kardiotoxicity zahrňujú aktívne alebo latentné kardiovaskulárne ochorenie,

predchádzajúcu rádioterapiu alebo súbežnú rádioterapiu v oblasti perikardia mediastína, predchádzajúcu liečbu inými antracyklínmi alebo antracéndiónmi, súbežné užívanie iných liekov, ktoré majú schopnosť potláčať kontraktilitu srdca, alebo kardiotoxické lieky (napr. trastuzumab) (pozri časť 4.5). Riziko kardiotoxicity sa zvyšuje aj u starších osôb.

U pacientov liečených samotným trastuzumabom alebo v kombinácii s antracyklínmi, ako je epirubicín, bolo pozorované zlyhanie srdca (triedy II – IV podľa Newyorskej srdcovej asociácie – New York Heart Association [NYHA]). Môže byť stredne závažné až závažné a bolo spojené s úmrtím.

Trastuzumab a antracyklíny, ako je epirubicín, sa nesmú používať v kombinovanej liečbe okrem prísne kontrolovaných podmienok počas klinického skúšania vyžadujúcich sledovanie činnosti srdca. Pacienti, ktorí predtým dostávali antracyklíny, sú pri liečbe trastuzumabom tiež ohrození kardiotoxicitou, aj keď riziko je nižšie ako pri súbežnom užívaní traztuzumabu a antracyklínov.

Bolo hlásené, že trastuzumab má variabilný polčas. Trastuzumab môže zostať v obehu až sedem mesiacov po prerušení liečby. Pacienti, ktorí dostávajú antracyklíny, ako je epirubicín, môžu mať po prerušení liečby trastuzumabom zvýšené riziko kardiotoxicity. Vždy, ak je to možné, lekár sa musí vyhnúť terapiám na báze antracyklínov počas až siedmich mesiacov po prerušení alebo ukončení

podávania trastuzumabu. Ak sa používajú antracyklíny, ako je epirubicín, musí sa starostlivo sledovať funkcia srdca pacienta.

Ak sa počas liečby trastuzumabom nasledovanej liečbou epirubicínium-chloridom objavia príznaky

zlyhávania srdca, musia sa liečiť štandardnou medicínskou terapiou.

Pozorné sledovanie činnosti srdca sa musí vykonávať u pacientov, ktorí dostávajú vysoké kumulatívne dávky a u pacientov s rizikovými faktormi. Kardiotoxicita spôsobená epirubicínium-chloridom sa však môže vyskytnúť aj pri nízkych kumulatívnych dávkach alebo pri neprítomnosti kardiálnych rizikových faktorov.

Po expozícii epirubicínu in utero boli ojedinele hlásené kardiotoxické príhody u plodu/novorodenca vrátane úmrtia plodu (pozri časť 4.6).

Je pravdepodobné, že toxicita epirubicínium-chloridu a iných antracyklínov alebo antracéndiónov je

aditívna.

Hematologická toxicita – Tak ako iné cytotoxické látky aj epirubicín môže spôsobovať myelosupresiu.

Pred a počas každého liečebného cyklu s epirubicínom sa má vyhodnotiť hematologický profil,

zahrňujúci diferenciálny počet leukocytov (WBC). Od dávky závislá, reverzibilná leukopénia a/alebo granulocytopénia (neutropénia) predstavujú najčastejšie prejavy akútnej toxicity limitujúce dávku tohto lieku. Leukopénia a neutropénia sú zvyčajne závažnejšie pri vysokých terapeutických dávkach,

s najnižšou hodnotou vo väčšine prípadov medzi 10. a 14. dňom po podaní lieku; je to obvykle

prechodný stav s návratom leukocytov/neutrofilov na normálne hodnoty väčšinou v priebehu 21 dní.

Môže sa objaviť trombocytopénia aj anémia. Klinické následky závažnej formy myelosupresie zahrňujú horúčku, infekcie, sepsu/septikémiu, septický šok, hemorágiu, hypoxiu tkanív alebo smrť.

Sekundárna leukémia – U pacientov liečených antracyklínmi (vrátane epirubicínu) boli hlásené prípady sekundárnej leukémie s preleukemickou fázou alebo bez nej. Sekundárna leukémia sa častejšie

vyskytuje pri podávaní takýchto liekov v kombinácii s antineoplastickými látkami poškodzujúcimi DNA, v kombinácii s rádioterapiou, ak sa pacienti predtým liečili cytotoxickými látkami alebo ak sa zvýšili dávky antracyklínov. Tieto formy leukémie môžu mať jedno až trojročné obdobie latencie (pozri časť 5.1).

Gastrointestinálny trakt – Epirubicínium-chlorid je emetogénny. Mukozitída/stomatitída sa zvyčajne objavuje krátko po podaní lieku a v prípade závažnej formy môže počas niekoľkých dní vyústiť do vredov sliznice. U väčšiny pacientov sa tieto nežiaduce udalosti vrátia do pôvodného stavu po treťom týždni liečby.

Funkcia pečene – Hlavnou cestou eliminácie epirubicínium-chloridu je hepatobiliárny systém. Pred

začatím liečby epirubicínom aj počas liečby sa má hodnotiť funkcia pečene (SGOT, SGT, AST,

alkalická fosfatáza, bilirubín) (pozri časť 4.2). U pacientov so zvýšeným bilirubínom alebo AST môže dôjsť k spomaleniu klírensu liečiva so zvýšením celkovej toxicity. U týchto pacientov sa odporúčajú nižšie dávky (pozri časti 4.2 a 5.2). Pacientom so závažnou poruchou funkcie pečene sa epirubicínium- chlorid nesmie podať (pozri časť 4.3).

Funkcia obličiek – Pred a počas liečby sa má stanoviť hladina kreatinínu v sére. U pacientov s hladinami kreatinínu v sére > 5 mg/dl je potrebná úprava dávkovania (pozri časť 4.2).

Účinky v mieste podania injekcie – Podanie injekcie do malej cievy alebo opakované injekčné

podávanie do tej istej cievy môže viesť k fleboskleróze. Dodržiavaním odporúčaných spôsobov

aplikácie sa môže minimalizovať riziko flebitídy/tromboflebitídy v mieste podania injekcie (pozri časť

4.2).

Extravazácia – Extravazácia epirubicínium-chloridu počas intravenóznej injekcie môže spôsobiť

lokálnu bolesť, závažné poškodenia tkaniva (tvorba pľuzgierov, závažná celulitída) a nekrózu. Ak sa

počas intravenózneho podávania epirubicínium-chloridu objavia prejavy alebo príznaky extravazácie, musí sa infúzia lieku okamžite prerušiť. Vzniku nežiaduceho účinku extravazácie antracyklínov možno predísť alebo ho zmierniť okamžitým začatím špeciálnej liečby, napr. dexrazoxanom (prečítajte si príslušné informácie o lieku). Bolesť sa u pacienta môže zmierniť ochladením postihnutého miesta

a jeho ďalším ochladzovaním pomocou kyseliny hyalurónovej a DMSO (dimetylsulfoxid). Počas nasledujúceho obdobia je nutné pacienta pozorne sledovať, pretože sa po niekoľkých týždňoch môže objaviť nekróza. Možnosť excízie treba konzultovať s plastickým chirurgom.

Iné – Ako pri iných cytotoxických látkach, aj pri používaní epirubicínium-chloridu bola zaznamenaná tromboflebitída a trombembolické príhody vrátane pľúcnej embólie (v niektorých prípadoch fatálnej).

Syndróm z rozpadu nádoru – Epirubicínium-chlorid môže spôsobiť hyperurikémiu v dôsledku rozsiahleho katabolizmu purínu, ktorá sa spája s rýchlou lýzou neoplastických buniek vyvolanej liekom (syndróm z rozpadu nádoru). Po úvodnej liečbe sa majú stanoviť hladiny kyseliny močovej, draslíka, fosforečnanu vápenatého a kreatinínu v krvi. Prípadné komplikácie syndrómu z rozpadu nádoru možno minimalizovať hydratáciou, alkalizáciou moču a profylaxiou hyperurikémie alopurinolom.

Imunosupresívne účinky/zvýšená náchylnosť na infekcie – Podávanie živých alebo živých

atenuovaných vakcín u pacientov s oslabeným imunitným systémom v dôsledku chemoterapeutických látok vrátane epirubicínium-chloridu môže viesť k závažnej alebo fatálnej forme infekcií (pozri časť 4.5).

U pacientov dostávajúcich epirubicínium-chlorid sa má predísť vakcinácii živými vakcínami. Môžu sa podať usmrtené alebo inaktivované vakcíny; účinnosť takýchto vakcín sa však môže znížiť.

Reprodukčný systém: Epirubicínium-chlorid môže pôsobiť genotoxicky. Pacienti mužského a ženského pohlavia, ktorí sa liečia epirubicínium-chloridom, musia používať vhodné metódy antikoncepcie počas liečby epirubicínom a počas určitého obdobia po ukončení liečby (pozri časť 4.6). Ak je to vhodné

a možné, pacientom, ktorí si želajú mať po ukončení liečby deti, sa má odporučiť poradenstvo v oblasti genetiky.

Intravezikálne použitie – Podanie epirubicínium-chloridu môže spôsobovať príznaky chemickej cystitídy (ako je dysúria, polyúria, noktúria, strangúria, hematúria, nepríjemné pocity pri močení, nekróza steny močového mechúra) a konstrikciu močového mechúra. Osobitná pozornosť sa vyžaduje pri problémoch spojených s katetizáciou (uretrálna obštrukcia v dôsledku masívnych intravezikálnych nádorov).

Intraarteriálna cesta – Intraarteriálne podanie epirubicínium-chloridu (transkatetrálna arteriálna

embolizácia za účelom lokalizovanej alebo regionálnej liečby primárneho hepatocelulárneho karcinómu alebo metastáz v pečeni) môže spôsobovať (okrem systémovej toxicity kvalitatívne podobnej tej, ktorá sa pozorovala po intravenóznom podaní epirubicínium-chloridu) lokalizované alebo regionálne príhody, ktoré zahrňujú gastroduodenálne vredy (pravdepodobne v dôsledku refluxu liekov do artérie žalúdka)

a zúženie žlčovodov v dôsledku sklerotizujúcej cholangitídy vyvolanej liekom. Tento spôsob podávania môže viesť k rozsiahlej nekróze perfundovaného tkaniva.

Upozornenie týkajúce sa pomocnej látky

Sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednom ml, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Epirubicínium-chlorid sa môže používať aj v kombinácii s inými cytotoxickými liekmi. Kumulatívna toxicita sa môže prejaviť účinkami na kostnú dreň/krv alebo gastrointestinálny systém (pozri časť 4.4).

Použitie epirubicínium-chloridu v kombinovanej liečbe s inými potenciálne kardiotoxickými liekmi ako aj súbežné užívanie iných liečiv s účinkom na srdce (napr. blokátory vápnikových kanálov), si počas liečby vyžaduje sledovanie činnosti srdca.

Epirubicínium-chlorid sa v značnej miere metabolizuje v pečeni. Zmeny v metabolizme pečene spôsobené súbežnými liečbami môžu ovplyvniť metabolizmus epirubicínium-chloridu, jeho farmakokinetiku, terapeutickú účinnosť a/alebo toxicitu (pozri časť 4.4.).

Antracyklíny vrátane epirubicínu sa nesmú súbežne podávať v kombinácii s inými kardiotoxickými liečivami, pokiaľ nie je činnosť srdca u pacienta pozorne sledovaná. Pacienti dostávajúci antracyklíny po prerušení alebo ukončení liečby inými kardiotoxickými liečivami, najmä s dlhým polčasom, ako je trastuzumab, môžu byť tiež vystavení zvýšenému riziku nástupu kardiotoxicity. Trastuzumab má

variabilný polčas a môže zostať v obehovom systéme až sedem mesiacov. Ak je to možné, musia sa lekári vyhnúť liečbe na báze antracyklínov počas až siedmich mesiacov po ukončení liečby trastuzumabom. Ak sa antracyklíny použijú pred týmto obdobím, musí sa funkcia srdca starostlivo sledovať.

U pacientov dostávajúcich epirubicínium-chlorid sa musí predísť vakcinácii živými vakcínami. Môžu sa podať usmrtené alebo inaktivované vakcíny; účinnosť takýchto vakcín sa však môže znížiť.

Cimetidín zvyšuje AUC epirubicínium-chloridu o 50 %, a počas liečby epirubicínium-chloridom sa má vysadiť.

Paklitaxel podaný pred epirubicínium-chloridom môže spôsobiť zvýšené plazmatické koncentrácie nezmeneného epirubicínium-chloridu a jeho metabolitov, pričom tieto nie sú ani toxické ani účinné.

Súbežné podávanie paklitaxelu alebo docetaxelu neovplyvňuje farmakokinetiku epirubicínium-chloridu, ak sa epirubicínium-chlorid podával pred taxánmi.

Táto kombinácia sa môže používať, ak sa podávanie rozloží medzi dve liečivá. Infúzia epirubicínium- chloridu a paklitaxelu sa má vykonať s minimálne 24-hodinovým odstupom medzi podaním oboch liečiv.

Dexverapamil môže meniť farmakokinetiku epirubicínium-chloridu a prípadne zvyšovať jeho tlmivé účinky na kostnú dreň.

V jednej štúdii sa zistilo, že docetaxel môže zvyšovať plazmatické koncentrácie metabolitov

epirubicínium-chloridu, ak sa podáva hneď po epirubicínium-chloride.

Chinín môže urýchľovať úvodnú distribúciu epirubicínium-chloridu z krvi do tkanív a môže vplývať na

rozklad epirubicínium-chloridu červenými krvinkami.

Súbežné podávanie interferónu α2b môže spôsobiť zníženie konečného polčasu eliminácie aj celkový klírens epirubicínium-chloridu.

Je potrebné mať na zreteli možnosť značnej poruchy hematopoézy pri (pred-)liečbe liekmi, ktoré ovplyvňujú kostnú dreň (t.j. cytostatiká, sulfónamidy, chloramfenikol, difenylhydantoín, deriváty amidopyridínu, antiretrovirálne látky).

U pacientov liečených kombinovanou liečbou antracyklínmi a dexrazoxanom môže dôjsť k zvýšeniu

myelosupresie.

Epirubicín môže vyvolať hyperurikémiu v dôsledku rýchleho rozpadu nádorových buniek. Ak sa epirubicín používa súbežne s inými liekmi, ktoré spomaľujú vylučovanie kyseliny močovej (napr. sulfónamidy, niektoré diuretiká), môže sa hyperurikémia zosilniť.

Epirubicín je chemicky inkompatibilný s heparínom; pri zmiešaní oboch zložiek môže dôjsť

k precipitácii a strate účinnosti oboch látok (pozri časť 6.2).

Ženy vo fertilnom veku/antikoncepcia u mužov a žien

Ženám vo fertilnom veku sa musí odporučiť, aby počas liečby neotehotneli, a musia používať účinné metódy antikoncepcie počas liečby a počas minimálne 7 mesiacov po poslednej dávke.

Muži podstupujúci liečbu epirubicínium-chloridom musia počas liečby a minimálne 4 mesiace po

poslednej dávke používať účinné metódy antikoncepcie.

Gravidita

Je iba obmedzené množstvo údajov o použití epirubicínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Epirubicín sa nemá používať počas gravidity, pokiaľ klinický stav ženy nevyžaduje liečbu epirubicínom.

Vyhnite sa používaniu epirubicínu počas prvého trimestra. Dostupné údaje u ľudí nepreukazujú prítomnosť alebo neprítomnosť závažných vrodených chýb a potratov v súvislosti s používaním epirubicínu počas druhého a tretieho trimestra.

Po expozícii epirubicínu in utero počas druhého a/alebo tretieho trimestra boli hlásené ojedinelé prípady prechodnej fetálnej a/alebo neonatálnej ventrikulárnej hypokinézy, prechodného zvýšenia srdcových

enzýmov a úmrtí plodu v dôsledku podozrenia na kardiotoxicitu vyvolanú antracyklínmi (pozri časť 4.4). Monitorujte plod a/alebo novorodenca z hľadiska kardiotoxicity a vykonávajte vyšetrenia v súlade s lokálnymi štandardnými terapeutickými postupmi.

Fertilita

Epirubicínium-chlorid môže spôsobiť poškodenie chromozómov v ľudských spermiách. Muži, ktorí podstupujú liečbu epirubicínium-chloridom, majú byť upozornení na možnosť konzervácie spermií, pretože liečba môže spôsobiť nevratnú neplodnosť.

Epirubicínium-chlorid môže spôsobiť amenoreu alebo predčasnú menopauzu u žien vo veku pred

menopauzou.

Dojčenie

Nie je známe, či sa epirubicínium-chlorid vylučuje do ľudského mlieka. Pretože mnoho liekov vrátane iných antracyklínov sa vylučuje do materského mlieka a kvôli možným závažným nežiaducim reakciám u dojčených detí na epirubicínium-chlorid, nemajú matky počas liečby epirubicínom a minimálne 7 dní po poslednej dávke dojčiť.

Neboli hlásené zvláštne nežiaduce účinky súvisiace s účinkami na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať

stroje.

Počas liečby epirubicínom sa pozorovali a hlásili nasledovné nežiaduce účinky s nasledovnou frekvenciou:

veľmi časté ≥ 1/10, časté ≥ 1/100 až < 1/10, menej časté ≥ 1/1 000 až < 1/100, zriedkavé ≥ 1/10 000 až <

1/1 000, Veľmi zriedkavé < 1/10 000, neznáme (z dostupných údajov).

U viac ako 10 % liečených pacientov sa môžu vyvinúť nežiaduce účinky. Najčastejšími nežiaducimi účinkami sú myelosupresia, gastrointestinálne poruchy, anorexia, alopécia a infekcie.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Akútne predávkovanie epirubicínium-chloridom vedie k myelosupresii (najmä leukémii

a trombocytopénii), toxickým účinkom na gastrointestinálny trakt (najmä mukozitída) a akútnym srdcovým komplikáciám. Pri podávaní antracyklínov bolo pozorované oneskorené srdcové zlyhávanie, ktoré sa prejavilo niekoľko mesiacov až rokov po ukončení liečby (pozri časť 4.4). Pacienti musia byť starostlivo sledovaní. Ak sa objavia prejavy srdcového zlyhávania, pacienti sa musia liečiť v súlade so štandardnými postupmi.

Liečba:

Symptomatická. Epirubicín sa nedá odstrániť dialýzou.