Indikácie pre subkutánne podanie (SCIg)

Substitučná terapia u dospelých, detí a dospievajúcich (od 0 do 18 rokov):

• Syndrómy primárnej imunodeficiencie s porušenou tvorbou protilátok (pozri časť 4.4).

• Hypogamaglobulinémia a opakujúce sa bakteriálne infekcie u pacientov s chronickou lymfocytovou leukémiou (CLL), u ktorých profylaktická liečba antibiotikami bola neúčinná alebo je kontraindikovaná.

• Hypogamaglobulinémia a opakujúce sa bakteriálne infekcie u pacientov s mnohopočetným myelómom (MM).

• Hypogamaglobulinémia u pacientov pred alogénnou transplantáciou hematopoetických kmeňových buniek (HSCT) a po nej.

Substitučná liečba sa musí začať a monitorovať pod dohľadom lekára, ktorý má skúsenosti s liečbou imunodeficiencie.

Dávkovanie

Dávka a dávkovanie závisia od indikácie.

Substitučná liečba

Tento liek sa musí podávať subkutánnou cestou.

Pri substitučnej liečbe sa dávkovanie riadi podľa individuálneho stavu pacienta v závislosti na farmakokinetickej a klinickej odpovedi. Uvedený spôsob dávkovania možno považovať za orientačnú schému dávkovania.

Pri schéme dávkovania sa dosahuje najnižšia hladina IgG (meraná pred ďalšou infúziou) minimálne 5 až 6 g/l a cieľom je dosiahnuť referenčný interval IgG v sére pre daný vek. Na úvod môže byť potrebná dávka najmenej 0,2-0,5 g/kg. Je možné, že bude potrebné ju rozdeliť na niekoľko dní s maximálnou dennou dávkou 0,1 až 0,15 g/kg.

Po dosiahnutí rovnovážnych hladín IgG sa začne s podávaním udržiavacej dávky, ktorá sa podáva v opakovaných intervaloch (približne raz týždenne) na dosiahnutie kumulatívnej mesačnej dávky v rozmedzí 0,4-0,8 g/kg. Jednotlivé dávky je potrebné aplikovať na odlišných anatomických miestach.

Musia sa merať a hodnotiť najnižšie hladiny v súvislosti s výskytom infekcií. Na zníženie stupňa infekcie je potrebné zvýšiť dávku a snažiť sa dosiahnuť vyššie najnižšie hladiny.

Pediatrická populácia

Dávkovanie u detí a dospievajúcich (0 – 18 rokov) sa nelíši od dávkovania u dospelých, lebo dávkovanie pre každú indikáciu je dané telesnou hmotnosťou a upravené podľa klinického výsledku pri indikáciách substitučnej liečby.

Spôsobpodávania

Na subkutánne použitie.

Subkutánna infúzia na domácu liečbu sa musí začať a byť pod dohľadom lekára, ktorý má skúsenosti s pacientmi s domácou terapiou. Pacient musí byť oboznámený s používaním injekčnej striekačky, infúznej techniky, musí si viesť denné záznamy o liečbe a musí vedieť o opatreniach v prípade závažných nežiaducich reakcií.

Subkutánna aplikácia s infúznou pumpou

Gammanorm sa injekčne podáva na miesta ako je brucho, stehno, paža a laterálna strana bedra. Odporúča sa použiť úvodnú rýchlosť podávania 15 ml/hod/miesto. Pri dobrej znášanlivosti (pozri časť 4.4) je možné pri nasledovnej infúzii rýchlosť prietoku postupne zvyšovať v prírastkoch 1-2 ml/hod/miesto až na 25 ml za hodinu na jednom mieste, podľa znášanlivosti. Maximálna rýchlosť podávania pri dobrej znášanlivosti môže byť až 100 ml/hod spolu na všetkých miestach podávania. Súbežne sa môže používať viac ako jedna infúzna pomôcka. U dospelých je možné dávky vyššie ako 30 ml rozdeliť podľa preferencií pacienta. Maximálny infúzne podaný objem na jednom mieste nesmie pred 10. infúziou prekročiť 25 ml. Po 10. infúzii môže pri dobrej znášanlivosti maximálny infúzne podaný objem na jednom mieste postupne dosiahnuť až 35 ml. Množstvo lieku infúzne podaného na jednotlivých miestach sa líši. U novorodencov a u detí sa miesto podania môže meniť každých 5-15 ml.

Počet infúznych miest nie je obmedzený.

Subkutánna infúzia pomocou injekčnej striekačky

Gammanorm je možné podávať pomocou injekčnej striekačky na jedno miesto podania.

Navrhovaná maximálna rýchlosť podávania infúzie je nastavená približne na 1-2 ml/minúta. Týždennú dávku je možné rozdeliť na tri podania každý druhý deň. U dospelých nesmie maximálny infúzne podaný objem na jedno miesto podania prekročiť 25 ml Gammanormu. U detí nesmie maximálny infúzne podaný objem na jedno miesto podania prekročiť 5-15 ml Gammanormu.

Možno bude potrebné dennú dávku podať na viac ako jednom mieste podania.

Maximálna rýchlosť podávania pri dobrej znášanlivosti môže byť 120 ml/hod spolu na všetkých miestach podania.

Na intramuskulárne použitie.

Intramuskulárnu injekciu musí podať lekár alebo sestra.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1 (pozri časť 4.4).

Gammanorm sa nesmie podať intravaskulárne.

Taktiež sa nesmie podať intramuskulárne v prípade závažnej trombocytopénie alebo pri iných poruchách hemostázy.

Sledovateľnosť

Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.

Ak sa Gammanorm omylom podá do žily, u pacientov by mohol spôsobiť šok.

Odporúčanú rýchlosť infúzie uvedenú v časti 4.2 „Dávkovanie a spôsob podávania“ treba prísne dodržiavať. Pacientov treba starostlivo monitorovať a sledovať vznik možných príznakov počas podávania infúzie.

Niektoré nežiaduce reakcie sa môžu častejšie vyskytnúť u pacientov, ktorí dostávajú normálny ľudský imunoglobulín prvýkrát alebo v zriedkavých prípadoch, ak sa liečba liekom, ktorý obsahuje normálny ľudský imunoglobulín náhle zmení, alebo ak od predchádzajúcej infúzie uplynul dlhší interval.

Potenciálnym komplikáciám sa dá často predísť:

• prvým pomalým podaním lieku (pozri časť 4.2),

• zabezpečením, že pacienti sú starostlivo monitorovaní na vznik akýchkoľvek symptómov počas podávania infúzie. Platí to najmä pre detských pacientov, ktorí prechádzajú na túto liečbu z inej liečby alternatívnym liekom s obsahom imunoglobulínu alebo ak sa liečba zastaví na dlhšiu dobu a týchto pacientov treba monitorovať počas prvej infúzie a počas prvých hodín po podaní prvej infúzie, aby sa zistili potenciálne nežiaduce príznaky.

Všetkých ostatných pacientov treba sledovať najmenej počas 20 minút po podaní lieku.

V prípade nežiaducej reakcie je potrebné znížiť rýchlosť podávania alebo pozastaviť infúziu. Potrebná liečba závisí od charakteru a závažnosti nežiaducej reakcie.

V prípade šoku sa začína štandardná liečba šoku.

Precitlivenosť

Skutočné reakcie z precitlivenosti sú zriedkavé. Môžu sa objaviť u pacientov s anti-IgA protilátkami, u ktorých je potrebná obzvlášť opatrnosť pri liečbe. Pacientov s anti-IgA protilátkami, u ktorých je liečba subkutánnymi IgG prípravkami jedinou možnosťou, je potrebné liečiť Gammanormom pod prísnym lekárskym dohľadom.

Zriedkavo môže normálny ľudský imunoglobulín spôsobiť pokles krvného tlaku s anafylaktickou reakciou, dokonca aj u pacientov, ktorí znášali predchádzajúcu liečbu normálnym ľudským imunoglobulínom bez problémov.

Tromboembólia

Použitie imunoglobulínov súvisí s arteriálnymi a venóznymi tromboembolickými udalosťami vrátane infarktu myokardu, mŕtvice, trombózy hlbokých žíl a pľúcnej embólie. Pred použitím imunoglobulínov musia byť pacienti dostatočne hydratovaní.

U pacientov s existujúcimi rizikovými faktormi pre trombotické udalosti (ako je napríklad pokročilý vek, hypertenzia, diabetes mellitus a anamnéza cievneho ochorenia alebo trombotických epizód, pacienti so získanými alebo dedičnými trombofilickými poruchami, pacienti, ktorí sú dlhodobo imobilizovaní, pacienti so závažnou hypovolémiou, pacienti s ochoreniami, ktoré zvyšujú viskozitu krvi) je potrebná obozretnosť.

Pacienti majú byť informovaní o prvých symptómoch tromboembolických udalostí, ktoré zahŕňajú dýchavičnosť, bolesť a opuch končatiny, fokálne neurologické deficity a bolesť v hrudníku a treba ich poučiť, aby v prípade nástupu symptómov ihneď vyhľadali lekára.

Syndróm aseptickej meningitídy (AMS)

V súvislosti so subkutánnou liečbou imunoglobulínmi bol hlásený syndróm aseptickej meningitídy. Príznaky sa zvyčajne objavia v priebehu niekoľkých hodín až 2 dní po liečbe. Prerušenie liečby imunoglobulínmi spôsobilo počas niekoľkých dní remisiu AMS bez následkov.

Pacienti musia byť informovaní o prvých príznakoch, ktoré zahŕňajú závažnú bolesť hlavy, stuhnutie šije, závrat, horúčku, fotofóbiu, nauzeu a vracanie.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Gammanormu:

Pre 6 ml injekčnú liekovku:

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v injekčnej liekovke , t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Pre 10 ml, 12 ml, 20 ml, 24 ml a 48 ml injekčné liekovky:

Tento liek obsahuje

25 mg (1,1 mmol) sodíka v 10 ml injekčnej liekovke,

3 mg (1,30 mmol) sodíka v 12 ml injekčnej liekovke,

50 mg (2,17 mmol) sodíka v 20 ml injekčnej liekovke,

60 mg (2,61 mmol) sodíka v 24 ml injekčnej liekovke,

120 mg (5,22 mmol) sodíka v 48 ml injekčnej liekovke,

čo zodpovedá 1,25 %, 1,5 %, 2,5 %, 3,0 % a 6,0 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu, v uvedenom poradí.

Interferencia so sérologickými skúškami

Po aplikácii imunoglobulínu môže v krvi pacienta dôjsť k prechodnému vzostupu pasívne prenášaných protilátok, a tým ku vzniku falošne pozitívnych výsledkov v sérologických testoch.

Pasívny prenos protilátok proti antigénom erytrocytov, ako napr. A, B, D, môže ovplyvniť niektoré sérologické testy na protilátky proti červeným krvinkám, napríklad antiglobulínový test (DAT, priamy Coombsov test).

Prenosné látky

Štandardné opatrenia na prevenciu infekcií pri používaní liekov vyrobených z ľudskej krvi alebo plazmy zahŕňajú výber darcov, skríning individuálnych darcov a poolov plazmy na špecifické markery infekcií a zaradenie účinných výrobných postupov k inaktivácii/odstráneniu vírusov. Napriek tomu pri použití liekov pripravených z ľudskej krvi alebo plazmy nemožno úplne vylúčiť riziko prenosu infekcií. Platí to najmä pre neznáme alebo nové vírusy a ostatné patogény.

Vykonané opatrenia sú účinné proti obaleným vírusom ako je vírus ľudskej imunodeficiencie (HIV), vírus hepatitídy B (HBV) a vírus hepatitídy C (HCV).

Vykonané opatrenia môžu byť nedostatočne účinné proti neobaleným vírusom ako je vírus HAV alebo parvovírus B19.

Dostatočné klinické skúsenosti potvrdzujú, že nedochádza k prenosu hepatitídy A alebo parvovírusu B19 pri podávaní imunoglobulínov, pričom sa predpokladá, že obsah protilátok v lieku významne prispieva k ochrane pred vírusmi.

Dôrazne sa odporúča, aby sa pri každom podaní Gammanormu pacientovi zaznamenali názov a číslo šarže lieku a uchovalo sa to pre potrebu zistiť spojitosť medzi pacientom a šaržou lieku.

Gammanorm nechráni pred hepatitídou typu A.

Pediatrická populácia

Všetky uvedené upozornenia a opatrenia sa vzťahujú na dospelých aj deti.

Živé oslabené vakcíny

Podanie imunoglobulínu môže znížiť počas 6 týždňov až 3 mesiacov účinnosť vakcín so živými oslabenými vírusmi ako napr. proti osýpkam, rubeole, mumpsu a ovčím kiahňam.

Po podaní tohto lieku treba dodržať odstup 3 mesiace pred očkovaním vakcínami so živými oslabenými vírusmi. V prípade vakcíny proti osýpkam môže oslabená účinnosť pretrvávať až 1 rok. Preto u pacientov, ktorí dostanú vakcínu proti osýpkam, treba kontrolovať stav protilátok.

Pediatrická populácia

V pediatrickej populácii neboli pozorované žiadne špecifické ani doplňujúce interakcie.

Gravidita

Bezpečnosť použitia tohto lieku sa v klinicky kontrolovaných skúškach neoverovala, preto sa Gammanorm musí u gravidných a dojčiacich žien používať s opatrnosťou. Preukázalo sa, že metabolity imunoglobulínov prechádzajú cez placentu, vo zvýšenej miere počas tretieho trimestra.

Podľa klinických skúseností s imunoglobulínmi sa predpokladá, že liek nemá škodlivý účinok na priebeh gravidity, plod ani novorodenca.

Dojčenie

Imunoglobulíny sa vylučujú do mlieka a môžu prispieť k ochrane novorodenca pred patogénmi, ktoré do tela vstupujú cez sliznice.

Fertilita

Klinické skúsenosti s imunoglobulínmi naznačujú, že sa nepredpokladajú žiadne škodlivé účinky na fertilitu.

Schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje môže byť znížená niektorými nežiaducimi reakciami spojenými s Gammanormom. Pacienti, ktorí majú skúsenosť s nežiaducimi účinkami počas liečby, majú počkať na ich vymiznutie pred vedením vozidla alebo obsluhou strojov.

Zhrnutie bezpečnostného profilu

Príležitostne sa môžu vyskytnúť nežiaduce reakcie ako sú zimnica, bolesť hlavy, závrate, horúčka, vracanie, alergické reakcie, nauzea, bolesť kĺbov, nízky krvný tlak a stredne silná bolesť v dolnej časti chrbtice. Vzácne môžu normálne ľudské imunoglobulíny spôsobiť náhly pokles krvného tlaku a v ojedinelých prípadoch anafylaktický šok, dokonca i keď sa u pacienta pri predchádzajúcich aplikáciách nevyskytli žiadne známky precitlivenosti.

Často sa môžu vyskytnúť lokálne reakcie v mieste podania infúzie: opuch, stuhnutie, začervenanie, zatvrdnutie, miestne prehriatie, svrbenie, modriny a vyrážka.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií.

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad nežiaducich reakcií, ktoré boli pozorované v klinických štúdiách, štúdiách bezpečnosti po uvedení lieku na trh a z ďalších zdrojov, zoradené podľa triedy orgánových systémov MedDRA, preferovanej úrovne termínu a frekvencie výskytu.

Frekvencie výskytu boli hodnotené podľa nasledujúcej konvencie:

^# Pozri tiež časť 4.4 *Termín nižšej úrovne (LLT) databázy MedDRA

Bezpečnostné informácie týkajúce sa prenosných látok nájdete v časti 4.4

Pediatrická populácia

Frekvencia výskytu, typ a závažnosť nežiaducich reakcií u detí sú rovnaké ako u dospelých.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Následky predávkovania nie sú známe.