Teriparatide SUN 20 mikrogramov/80 mikrolitrov injekčný roztok v naplnenom pere
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Teriparatide 2,4 ml/600 µg
Teriparatide SUN je indikované u dospelých.
Liečba osteoporózy u postmenopauzálnych žien a mužov so zvýšeným rizikom zlomenín (pozri časť 5.1). U postmenopauzálnych žien bol preukázaný významný pokles výskytu zlomenín stavcov
a nevertebrálnych zlomenín, nie však zlomenín krčka stehnovej kosti.
Liečba osteoporózy v súvislosti s pretrvávajúcou systémovou liečbou glukokortikoidmi u žien a mužov so zvýšeným rizikom zlomenín (pozri časť 5.1).
Dávkovanie
Odporúčaná dávka teriparatidu je 20 mikrogramov, podávaných raz denne.
Maximálna celková dĺžka liečby teriparatidom má byť 24 mesiacov (pozri časť 4.4). 24-mesačná liečba teriparatidom sa nemá počas pacientovho života už viac opakovať.
Suplementárnu liečbu vápnikom a vitamínom D majú dostávať pacienti s nedostatočným príjmom týchto látok v potrave.
Po prerušení liečby teriparatidom môžu pacienti pokračovať v inej liečbe osteoporózy. Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti
Prispôsobenie dávky veku sa nevyžaduje (pozri časť 5.2).
Porucha funkcie obličiek
Teriparatid sa nesmie podávať pacientom s ťažkým poškodením funkcie obličiek (pozri časť 4.3).
U pacientov so stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek by sa malo teriparatid podávať s opatrnosťou. Nie je potrebná žiadna zvláštna opatrnosť pri použití u pacientov s miernym poškodením funkcie obličiek.
Porucha funkcie pečene
Nie sú dostupné údaje o pacientoch s poruchou pečeňových funkcií (pozri časť 5.3). Preto sa musí teriparatid užívať s opatrnosťou.
Deti a dospievajúci s otvorenými epifýzami:
Bezpečnosť a účinnosť teriparatidu u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov neboli preukázané.
Teriparatide SUN sa nemá podávať pediatrickým pacientom (do 18 rokov) alebo mladistvým s otvorenými epifýzami.
Spôsob podávania
Teriparatide SUN sa má podávať denne formou subkutánnej injekcie do stehna alebo brucha.
Pacienti musia byť poučení o správnej injekčnej technike (pozri časť 6.6). Pokyny na používanie pera nájdete aj v návode na použitie pera na konci písomnej informácie pre používateľa.
-
precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok, uvedených v časti 6.1.
-
už existujúca hyperkalcémia
-
závažné poškodenie funkcie obličiek
-
metabolické ochorenie kostí (vrátane hyperparatyreoidizmu a Pagetovej choroby) iné ako primárna osteoporóza alebo osteoporóza indukovaná glukokortikoidmi
-
neobjasnené zvýšenie alkalickej fosfatázy
-
predchádzajúce vonkajšie ožarovanie alebo brachyterapia skeletu
-
pacienti so skeletálnymi malignitami alebo kostnými metastázami majú byť vylúčení z liečby teriparatidom.
Sledovateľnosť
Aby sa zlepšila dosledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.
Vápnik v sére a v moči
U pacientov s normálnou hladinou vápnika v krvi bolo po podaní injekcie teriparatidu pozorované mierne a prechodné zvýšenie sérovej koncentrácie vápnika. Koncentrácie vápnika v sére dosahujú maximum o 4 až 6 hodín po podaní dávky teriparatidu, k vstupným hodnotám sa vrátia o 16 až
24 hodín. Preto, ak je potrebné odobrať pacientovi krv na stanovenie vápnika, je nutné tento odber vykonať aspoň 16 hodín po užití poslednej dávky teriparatidu. Rutinné sledovanie hladiny vápnika v priebehu liečby sa nevyžaduje.
Teriparatid môže viesť k miernemu zvýšeniu vylučovania vápnika v moči, ale v klinických štúdiách sa výskyt hyperkalciúrie nelíšil od výskytu u pacientov liečených placebom.
Urolitiáza
Teriparatid sa neskúmalo u pacientov s aktívnou urolitiázou. U pacientov s aktívnou alebo nedávno manifestovanou urolitiázou by teriparatid mohlo viesť ku zhoršeniu stavu, a malo by byť teda podávané s opatrnosťou.
Ortostatická hypotenzia
V krátkodobých klinických štúdiach s teriparatidom sa pozorovali izolované epizódy prechodnej ortostatickej hypotenzie. K tejto príhode typicky došlo v priebehu 4 hodín po podaní a príznaky spontánne odzneli v priebehu niekoľkých minút až niekoľkých hodín. Ak sa táto prechodná ortostatická hypotenzia objavila, vyskytla sa v priebehu prvých niekoľkých dávok. Problémy ustúpili po uložení pacienta do vodorovnej polohy a neviedli k prerušeniu liečby.
Poškodenie obličiek
Pacienti so stredne ťažkým poškodením obličiek by mali byť sledovaní so zvýšenou opatrnosťou. Mladá dospelá populácia
Skúsenosti s mladou dospelou populáciou, vrátane predmenopauzálnych žien, sú obmedzené (pozri časť 5.1). Liečba sa má začať len v prípade, že jej prínos zreteľne prevýši riziká v tejto populácii.
Ženy v reprodukčnom veku majú používať účinné metódy antikoncepcie počas užívania teriparatidu. Ak žena otehotnie, teriparatid sa má vysadiť.
Dĺžka liečby
Štúdie na potkanoch poukázali na zvýšený výskyt osteosarkómu pri dlhodobom podávaní teriparatidu (pozri časť 5.3). Kým nebudú dostupné ďalšie klinické výsledky, nemala by byť prekročená odporučená dĺžka liečby teriparatidom 24 mesiacov.
Sodíka
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v maximálna denná dávke, t.j. v zanedbateľné množstvo sodíka.
V štúdii s 15 zdravými dobrovoľníkmi, ktorí denne užívali digoxín až do dosiahnutia rovnovážneho stavu, neovplyvnilo podanie jednorazovej dávky teriparatidom účinok digoxínu na srdce. Avšak zo sporadických hlásení vyplýva, že pacienti s hyperkalciémiou môžu mať sklon k digitalisovej toxicite. Pretože teriparatid prechodne zvyšuje koncentráciu vápnika v sére, malo by teda byť u pacientov užívajúcich digitalis podávané s opatrnosťou.
Teriparatid sa skúmalo vo farmakodynamických interakčných štúdiách s hydrochlórtiazidom. Nezaznamenali sa žiadne klinicky významné interakcie.
Súbežné podávanie raloxifénu alebo hormonálnej substitučnej terapie spolu s teriparatidom nemalo vplyv na hladinu vápnika v sére alebo v moči alebo na výskyt klinických nežiaducich účinkov.
Ženy v reprodukčnom veku/antikoncepcia u žien
Ženy v reprodukčnom veku majú používať účinné metódy antikoncepcie počas užívania teriparatidom. Ak žena otehotnie, teriparatid sa má vysadiť.
Gravidita
Teriparatide SUN je kontraindikované na používanie počas gravidity (pozri časť 4.3). Dojčenie
Teriparatide SUN je kontraindikované na používanie počas dojčenia. Nie je známe, či sa teriparatid vylučuje do ľudského mlieka.
Fertilita
Štúdie na zajacoch preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Neuskutočnili sa štúdie o vplyve teriparatidu na vývoj ľudského plodu. Potencionálne riziko pre ľudí je neznáme.
Teriparatide SUN nemá, alebo má zanedbateľné účinky na schopnosť viesť vozidlá, alebo obsluhovať stroje. U niektorých pacientov bola pozorovaná prechodná ortostatická hypotenzia alebo závraty. Títo pacienti by sa do ústupu príznakov mali zdržať vedenia vozidiel alebo obsluhovania strojov.
Súhrn bezpečnostného profilu
Medzi najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie u pacientov liečených teriparatidom patrili nevoľnosť, bolesť v končatinách, bolesť hlavy a závraty.
Tabuľkový prehľad nežiaducich účinkov
Aspoň jeden nežiaduci účinok bol hlásený v štúdiách s teriparatidom u 82,8 % pacientov užívajúcich teriparatidom a u 84,5 % pacientov užívajúcich placebo.
Nežiaduce reakcie, ktoré súviseli s používaním teriparatidu pri osteoporóze v klinických štúdiách a v priebehu postmarketingového pôsobenia, sú zahrnuté nižšie v tabuľke. Nežiaduce reakcie boli
klasifikované nasledovne: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až
< 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000).
Tabuľka 1. Nežiaduce reakcie na liek
| Trieda orgánov systému MedDRA | Nežiaduce reakcie na liek | Frekvencia |
| Poruchy krvi alymfatického systému | Anémia | Časté |
| Poruchy imunitného systému | Anafylaxia | Zriedkavé |
| Poruchy metabolizmu a výživy | Hypercholesterolémia | Časté |
| Hyperkalciémia vyššia ako 2,76 mmol/l, hyperurikémia | Menej časté | |
| Hyperkalciémia vyššia ako 3,25 mmol/l | Zriedkavé | |
| Psychické poruchy | Depresia | Časté |
| Poruchy nervového systému | Závrat, bolesť hlavy, ischias, synkopa | Časté |
| Poruchy ucha a labyrintu | Vertigo | Časté |
| Poruchy srdca a srdcovej činnosti | Palpitácie | Časté |
| Tachykardia | Menej časté | |
| Poruchy ciev | Hypotenzia | Časté |
| Dyspnoe | Časté |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | Emfyzém | Menej časté |
| Poruchygastrointestinálneho traktu | Nauzea, vracanie, hiátová hernia,gastroezofageálna refluxná choroba | Časté |
| Hemoroidy | Menej časté | |
| Poruchy kože apodkožného tkaniva | Zvýšené potenie | Časté |
| Poruchy kostrovej asvalovej sústavy a spojivového tkaniva | Bolesť končatín | veľmi časté |
| Svalové kŕče | Časté | |
| Myalgia, artralgia, kŕč chrbtového svalstva/bolesť* | Menej časté | |
| Poruchy obličiek amočových ciest | Inkontinencia moču, polyúria, nutkanie na močenie, nefrolitiáza | Menej časté |
| Zlyhanie/poškodenie obličiek | Zriedkavé | |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | Únava, bolesť na hrudníku, asténia, mierne a prechodné reakcie v mieste podania injekcie, vrátane bolesti, opuchu, erytému, modrín, pruritu a slabého krvácania v mieste podania injekcie | Časté |
| Erytém v mieste podania injekcie, reakcia vmieste podania injekcie | Menej časté | |
| Možné alergické udalosti ihneď po injekcii: akútna dýchavičnosť, orofaciálny edém, generalizovaná urtikária, bolesťna hrudníku, edém (najmä periférny) | Zriedkavé | |
| Laboratórne a funkčné vyšetrenia | Zvýšenie hmotnosti, srdcový šelest, zvýšenie hladiny alkalickej fosfatázy | Menej časté |
* Závažné prípady kŕčov chrbtového svalstva alebo bolesti boli hlásené v priebehu niekoľkých minút po injekcii.
Popis vybraných nežiaducich reakcií
V klinických štúdiách boli hlásené nasledovné reakcie s ≥ 1 %-ným rozdielom vo frekvencii
v porovnaní s placebom: vertigo, nauzea, bolesť v končatinách, závrat, depresia, dýchavičnosť.
Teriparatid zvyšuje koncentráciu kyseliny močovej v sére. Zvýšenie koncentrácie kyseliny močovej v sére nad hornú hranicu normy sa v rámci klinických štúdií vyskytlo u 2,8 % pacientov užívajúcich teriparatidom v porovnaní s 0,7 % pacientami užívajúcimi placebo. Hyperurikémia však nespôsobila zvýšený výskyt dny, bolesti kĺbov alebo urolitiázy.
Protilátky vykazujúce skríženú reaktivitu s teriparatidom boli vo veľkej klinickej štúdii preukázané u 2,8 % žien užívajúcich teriparatidom. Vo všeobecnosti protilátky boli prvýkrát preukázané po
12 mesiacoch liečby a po vysadení liečby dochádzalo k ich poklesu. V tejto súvislosti neboli preukázané žiadne reakcie precitlivenosti, alergickej reakcie, zmeny koncentrácie vápnika v sére alebo vplyv na vývoj minerálovej denzity kostí (Bone Mineral Density, BMD).
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Príznaky a symptómy
Teriparatid bolo podávané v jednotlivých dávkach až do množstva 100 mikrogramov a v opakovaných dávkach až do množstva 60 mikrogramov/deň po dobu 6 týždňov.
Príznaky, ktoré možno očakávať pri predávkovaní, zahŕňajú oneskorenú hyperkalcémiu a riziko ortostatickej hypotenzie. Ďalej sa môžu vyskytnúť nauzea, vracanie, závraty a bolesť hlavy.
Poznatky o predávkovaní založené na spontánnych postmarketingových hláseniach
V spontánnych postmarketingových hláseniach boli popísané omyly v dávkovaní, kedy bol celý obsah (až 800 µg) teriparatidového pera podaný ako jedna dávka. Hlásené prechodné účinky zahŕňali nevoľnosť, slabosť/letargiu a hypotenziu. V niektorých prípadoch nevznikli následkom predávkovania žiadne nežiaduce účinky. V súvislosti s predávkovaním neboli hlásené žiadne úmrtia.
Liečba predávkovania
Žiadne špecifické antidotum pre teriparatid neexistuje. Pri podozrení na predávkovanie by malo byť teriparatidu dočasne vysadené, mala by byť sledovaná koncentrácia vápnika v sére a mala by byť začatá príslušná liečba, napr. hydratácia.
Farmakologické vlastnosti - Teriparatide 2,4 ml/600 µg
Farmakoterapeutická skupina: homeostáza vápnika, hormóny prištítnych teliesok a analógy, ATC kód: H05AA02
Mechanizmus účinku
Endogénny parathormón (PTH) obsahujúci 84 aminokyselín je hlavným regulátorom metabolizmu vápnika a fosforu v kosti a v obličkách. Teriparatid (rhPTH(1-34)) je aktívny fragment (1-34) endogénneho ľudského parathormónu. Fyziologické účinky PTH zahŕňajú stimuláciu kostnej novotvorby priamym pôsobením na bunky tvoriace kostnú hmotu (osteoblasty), a tým nepriame zvýšenie črevnej absorpcie vápnika, zvýšenie tubulárnej reabsorpcie vápnika a vylučovanie fosfátov obličkami.
Farmakodynamické účinky
Teriparatid je látka podporujúca tvorbu kostí určená na liečbu osteoporózy. Účinky teriparatidu na skelet závisia od charakteru systémovej expozície. Podávanie teriparatidu jedenkrát denne zvyšuje apozíciu novej kosti na povrchoch trámcovej a kortikálnej kosti preferenčnou stimuláciou aktivity osteoblastov, ktorá prevláda nad aktivitou osteoklastov.
Klinická účinnosť
Rizikové faktory
Je potrebné vziať do úvahy nezávislé rizikové faktory, napríklad nízku BMD, vek, výskyt zlomeniny v minulosti, rodinnú anamnézu zlomeniny krčka stehnovej kosti, vysoký kostný obrat a nízky body mass index pri identifikácii žien a mužov so zvýšeným rizikom osteoporotických zlomenín, u ktorých môže byť liečba prínosom.
U predmenopauzálnych žien s osteoporózou indukovanou glukokortikoidmi je potrebné vziať do úvahy vysoké riziko zlomenín, ak majú bežnú zlomeninu alebo kombináciu rizikových faktorov, ktoré ich zaraďujú do skupiny s vysokým rizikom zlomenín (napr. nízka kostná denzita [napr. T skóre ≤−2], pretrvávajúca liečba vysokými dávkami glukokortikoidov [napr. ≥7,5 mg/deň počas minimálne
6 mesiacov], vysoká aktivita základného ochorenia, nízka hladina pohlavných steroidných hormónov).
Postmenopauzálna osteoporóza
Do hlavnej klinickej štúdie bolo zaradených 1 637 postmenopauzálnych žien (priemerný vek
69,5 roka). Pri vstupe do štúdie malo deväťdesiat percent pacientov jednu alebo viac zlomenín stavcov a v priemere vertebrálna BMD bola 0,82 g/cm2 (čo zodpovedá T skóre = - 2,6 SD). Všetky pacientky denne dostávali 1 000 mg vápnika a aspoň 400 IU vitamínu D. Výsledky liečby teriparatidom trvajúcej až 24 mesiacov (priemerná doba: 19 mesiacov) preukázali štatisticky významné zníženie rizika zlomenín (Tabuľka 1). Aby sa zabránilo jednej alebo viacerým zlomeninám stavcov je potrebné liečiť 11 žien počas priemerne 19 mesiacov.
Tabuľka 2. Výskyt zlomenín u postmenopauzálnych žien
| Placebo (N = 544) (%) | Teriparatid | Relatívne riziko (95 % CI)oproti placebu | |
| Nová zlomenina stavcov (> 1) a | 14,3 | 5,0 b | 0,35(0,22; 0,55) |
| Mnohopočetné zlomeniny stavcov (> 2) a | 4,9 | 1,1 b | 0,23(0,09; 0,60) |
| Nevertebrálne osteoporotické zlomeninyc | 5,5 % | 2,6 % d | 0,47 |
| Závažné nevertebrálne osteoporotické zlomeniny c (krčka stehnovej kosti, vretennej,ramennej kosti, rebier a panvy) | 3,9 % | 1,5 % d | 0,38(0,17; 0,86) |
Skratky: N = počet pacientov náhodne pridelených do každej liečenej skupiny: CI = interval spoľahlivosti
a Výskyt zlomenín stavcov bol hodnotený u 448 pacientov dostávajúcich placebo a 444 pacientov dostávajúcich teriparatid, ktorí mali vstupné i kontrolné snímky chrbtice.
b p≤ 0,001 v porovnaní s placebom
c Signifikantné zníženie výskytu zlomeniny krčka stehnovej kosti nebolo preukázané
d p≤ 0,025 v porovnaní s placebom.
Po 19 mesiacoch liečby (priemerná doba) sa v porovnaní s placebom zvýšila (BMD) v bedrovej chrbtici o 9 % a v celkovom krčku stehnovej kosti o 4 % (p< 0,001).
Sledovanie po ukončení liečby: Po ukončení liečby teriparatidom bolo 1 262 postmenopauzálnych žien z hlavnej klinickej štúdie zaradených do nasledujúcej štúdie. Primárnym cieľom tejto fázy štúdie bolo zhromaždiť viac informácií o bezpečnosti teriparatidu. V priebehu tejto observačnej fázy bola povolená iná liečba osteoporózy a bolo vykonané ďalšie zhodnotenie výskytu zlomenín stavcov.
V priebehu priemerného obdobia 18 mesiacov po vysadení teriparatidom bol počet pacientov s aspoň jednou novou zlomeninou stavca o 41 % nižší v porovnaní s placebom (p = 0,004).
V otvorenej štúdii sa liečilo teriparatidom 503 postmenopauzálnych žien so závažnou osteoporózou a zlomeninou v predošlých 3 rokoch (83 % z nich už predtým dostávalo osteoporotickú liečbu) počas až 24 mesiacov. Po 24 mesiacoch liečby bol priemerný nárast BMD (minerálnej denzity kostí)
v porovnaní s východiskovými hodnotami 10,5 % v bedrovej chrbtici, 2,6 % v celom bedrovom kĺbe a 3,9 % v krčku stehnovej kosti. Priemerný nárast BMD medzi 18 a 24 mesiacmi bol 1,4 % v bedrovej chrbtici, 1,2 % v celom bedrovom kĺbe a 1,6 % v krčku stehnovej kosti.
Do 24-mesačnej randomizovanej, dvojito zaslepenej, komparátorom kontrolovanej štúdie fázy, 4 bolo zahrnutých 1 360 postmenopauzálnych žien s rozvinutou osteoporózou. 680 pacientok bolo randomizovaných na teriparatid a 680 pacientok bolo randomizovaných na 35 mg/týždeň rizendronátu, perorálne. Na začiatku mali ženy vek v priemere 72,1 rokov a medián 2 bežných vertebrálnych zlomenín; 57,9 % pacientok užívalo pôvodnú bisfosfonátovú liečbu a počas štúdie 18,8 % užívalo súbežne glukokortikoidy. 1 013 (74,5 %) pacientok ukončilo 24-mesačné pokračovanie štúdie.
Priemerná kumulatívna dávka (medián) glukokortikoidov bola 474,3 (66,2) mg v teriparatidovej skupine a 898,0 (100,0) mg v rizendronátovej skupine. Priemerný príjem vitamínu D (medián)
v teriparatidovej skupine bol 1433 IU/deň (1400 IU/deň) a v rizendronátovej skupine 1 191 IU/deň (900 IU/deň). Výskyt nových vertebrálnych zlomenín u pacientok, ktorým vyhotovili vstupné aj následné rádiogramy chrbtice, bol 28/516 (5,4 %) u pacientok liečených teriparatidom a 64/533 (12,0 %) u pacientok liečených rizendronátom, relatívne riziko (95 % CI) = 0,44 (0,29-0,68),
P< 0,0001. Kumulatívny výskyt združených klinických zlomenín (klinické vertebrálne a nevertebrálne zlomeniny) bol 4,8 % u pacientok liečených teriparatidom a 9,8 % u pacientok liečených rizedronátom, pomer rizika (95 % CI) = 0,48 (0,32-0,74), P = 0,0009.
Osteoporóza u mužov
Do klinickej štúdie u mužov bolo zaradených 437 pacientov (priemerný vek 58,7 roka)
s hypogonadálnou osteoporózou (definovanou ako nízky ranný voľný testosterón alebo zvýšený FSH alebo LH) alebo idiopatickou osteoporózou. Vstupná minerálna denzita kostí chrbtice a krčka stehnovej kosti, priemerné T skóre boli -2,2 resp. -2,1. Pri vstupe do štúdie 35 % pacientov malo zlomeninu stavcov a 59 % malo nevertebrálnu zlomeninu.
Všetci pacienti denne dostávali 1 000 mg vápnika a aspoň 400 IU vitamínu D. Po 3 mesiacoch došlo k významnému zvýšeniu BMD v bedrovej časti chrbtice. Za 12 mesiacov sa BMD bedrovej časti chrbtice zvýšila v porovnaní s placebom o 5 %, celkového krčka stehnovej kosti o 1 %. Nebol však preukázaný významný účinok na výskyt zlomenín.
Osteoporóza indukovaná glukokortikoidmi
Účinnosť teriparatidu u mužov a žien (N = 428), ktorí dostávajú pretrvávajúcu systémovú liečbu glukokortikoidmi (ekvivalentnú 5 mg alebo viac prednizónu počas minimálne 3 mesiacov) bola preukázaná v 18-mesačnej primárnej fáze randomizovanej, dvojito zaslepenej, 36-mesačnej komparátorom kontrolovanej štúdii (alendronát 10 mg/deň). Dvadsaťosem percent pacientov malo na začiatku jednu alebo viac rádiograficky potvrdených vertebrálnych zlomenín. Všetci pacienti dostávali 1 000 mg vápnika denne a 800 IU vitamínu D denne.
Táto štúdia zahŕňala postmenopauzálne ženy (N = 277), predmenopauzálne ženy (N = 67) a mužov (N
= 83). Na začiatku mali postmenopauzálne ženy vekový priemer 61 rokov, stredné BMD T skóre v bedrovej časti chrbtice -2,7, medián dávky glukokortikoidu zodpovedajúci dávke prednizónu 7,5 mg/deň a 34 % pacientov malo jednu alebo viac rádiograficky potvrdených vertebrálnych
zlomenín; predmenopauzálne ženy mali vekový priemer 37 rokov, stredné BMD T skóre v bedrovej časti chrbtice -2,5, medián dávky glukokortikoidu zodpovedajúci dávke prednizónu 10 mg/deň a 9 % pacientov malo jednu alebo viac rádiograficky potvrdených vertebrálnych zlomenín; a muži mali vekový priemer 57 rokov, stredné BMD T skóre v bedrovej časti chrbtice -2,2, medián dávky glukokortikoidu zodpovedajúci dávke prednizónu 10 mg/deň a 24 % pacientov malo jednu alebo viac rádiograficky potvrdených vertebrálnych zlomenín.
Šesťdesiatdeväť percent pacientov dokončilo 18-mesačnú primárnu fázu štúdie. V koncovom hodnotení po 18 mesiacoch, teriparatid signifikantne zvýšilo BMD v bedrovej časti chrbtice (7,2 %) v porovnaní s alendronátom (3,4 %) (p< 0,001). Teriparatid zvýšilo BMD v oblasti celého bedrového kĺbu (3,6 %) v porovnaní s alendronátom (2,2 %) (p<0,01), takisto ako krčka stehnovej kosti (3,7 %) v porovnaní s alendronátom (2,1 %) (p< 0,05).
U pacientov liečených teriparatidom vzrástla hodnota BMD v období medzi 18 a 24 mesiacmi liečby o ďalších 1,7 % v bedrovej chrbtici, 0,9 % v celom bedrovom kĺbe a 0,4 % v krčku stehennej kosti.
Analýza röntgenových snímok chrbtice po 36 mesiacoch liečby 169 pacientov alendronátom a 173 pacientov teriparatidom preukázala, že u 13 pacientov v skupine liečenej alendronátom (7,7 %) sa vyskytla nová vertebrálna zlomenina v porovnaní s 3 pacientmi v skupine užívajúcich teriparatidom (1,7 %) (p = 0,01). Okrem toho u 15 z 214 pacientov v skupine liečenej alendronátom (7,0 %) sa vyskytla nevertebrálna zlomenina v porovnaní so 16 pacientami z 214 v skupine
užívajúcich teriparatidom (7,5 %) (p = 0,84).
U predmenopauzálnych žien bolo zvýšenie BMD z východiskovej hodnoty na hodnotu koncového bodu po 18 mesiacoch signifikantne vyššie v skupine s teriparatidom v porovnaní s alendronátovou skupinou v bedrovej časti chrbtice (4,2 % oproti −1,9%; p< 0,001) a v oblasti celého bedrového kĺbu (3,8 % oproti 0,9 %; p = 0,005). Žiadny signifikantný účinok na výskyt zlomeniny sa však nedokázal.
Distribúcia
Distribučný objem je približne 1,7 l/kg. Po subkutánnom podaní je polčas teriparatidu približne 1 hodina, čo odráža čas potrebný na vstrebanie z miesta vpichu.
Biotransformácia
S teriparatidom neboli vykonané žiadne štúdie metabolizmu alebo exkrécie, zdá sa však, že periférny metabolizmus parathormónu prebieha prevažne v pečeni a obličkách.
Eliminácia
Teriparatid sa vylučuje hepatálnym a extrahepatálnym klírensom (približne 62 l/hod u žien a 94 l/hod u mužov)
Starší pacienti
Vo farmakokinetike teriparatidu neboli zaznamenané žiadne rozdiely s ohľadom na vek (rozpätie od 31 do 85 rokov). Prispôsobenie dávky veku sa nevyžaduje.
Farmaceutické informácie - Teriparatide 2,4 ml/600 µg
ľadová kyselina octová (E260) bezvodý octan sodný (E262)
manitol (E421) metakrezol
kyselina chlorovodíková (na úpravu pH) (E507) hydroxid sodný (na úpravu pH) (E524)
voda na injekcie
Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.
2 roky
Po prvom otvorení
Chemická, fyzikálna a mikrobiologická stabilita v priebehu užívania lieku bola preukázaná počas 28 dní pri 2°C – 8°C. Po otvorení sa môže liek uchovávať pri 2°C – 8°C maximálne 28 dní.
Za nedodržanie odporučených podmienok a doby uchovávania je zodpovedný užívateľ.
Uchovávajte v chladničke (2°C – 8°C). Neuchovávajte v mrazničke. Podmienky na uchovávanie po prvom otvorení lieku, pozri časť 6.3.
Pred prvým otvorením
Produkt možno skladovať pri teplote 25 °C počas 24 hodín.
2,4 ml roztoku v náplni (silikónové sklo) s piestom (guma z halobutylu), tesniaci disk (gumový laminát z polyizoprén/brómbutylu)/hliník vložené do jednorazového pera.
Teriparatide SUN sa dodáva v balení obsahujúcom 1 naplnené pero alebo 3 naplnené perá. Každé pero obsahuje 28 dávok s obsahom 20 mikrogramov (na 80 mikrolitrov).
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
a iné zaobchádzanie s liekom Zaobchádzanie
Teriparatide SUN je dostupné ako naplnené pero. Každé pero má používať len jeden pacient. Na každú injekciu sa musí použiť nová sterilná ihla s priemerom 31 a dĺžkou 5 mm. Balenie neobsahuje ihly. Po každej aplikácii musí byť naplnené pero s Teriparatide SUN vrátené do chladničky bezprostredne po použití.
Naplnené pero neskladujte s nasadenou ihlou.
Teriparatide SUN by nemalo byť použité, ak je roztok zakalený, sfarbený alebo obsahuje častice. Likvidácia
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s miestnymi požiadavkami.