Willfact 10 ml solv. Prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok

Willfact je indikovaný na prevenciu a liečbu hemorágií alebo krvácania pri chirurgických zákrokoch u pacientov s von Willebrandovou chorobou (von Willebrand disease (VWD)), keď je monoterapia dezmopresínom (DDAVP) neúčinná alebo kontraindikovaná.

Willfact sa môže používať vo všetkých vekových skupinách. Willfact sa nemá používať na liečbu hemofílie A.

Na liečbu von Willebrandovej choroby má dohliadať lekár so skúsenosťami v liečbe hemostatických porúch.

Dávkovanie

Vo všeobecnosti, 1 IU/kg von Willebrandovho faktora zvýši cirkulujúcu hladinu VWF:RCo o 0,02 IU/ml (2 %).

Je potrebné dosiahnuť hladiny VWF:RCo > 0,6 IU/ml (60 %) a FVIII:C > 0,4 IU/ml (40 %).

Hemostázu nie je možné zabezpečiť, kým koagulačná aktivita faktora VIII (FVIII:C) nedosiahne 0,4 IU/ml (40 %). Jednorazová injekcia samotného von Willebrandovho faktora nevyvolá maximálne zvýšenie FVIII:C aspoň na 6-12 hodín. Nemôže okamžite upraviť hladinu FVIII:C. Ak je teda východisková plazmatická

hladina FVIII:C pacienta nižšia ako kritická hladina, je nevyhnutné podať liek s faktorom VIII spolu s prvou injekciou von Willebrandovho faktora vo všetkých situáciách, kedy je potrebné dosiahnuť rýchlu úpravu

hemostázy, ako je liečba hemorágie, závažnej traumy alebo urgentný chirurgický zákrok, aby sa dosiahla hemostatická plazmatická hladina FVIII:C.

Ak nie je nevyhnutné okamžité zvýšenie FVIII:C, napr. pri plánovanom chirurgickom zákroku alebo ak je východisková hladina FVIII:C dostatočná na zabezpečenie hemostázy, lekár môže rozhodnúť o vynechaní súbežného podania FVIII pri prvej injekcii VWF.

• Začiatok liečby:

  Prvá dávka Willfactu je 40 až 80 IU/kg na liečbu hemorágie alebo traumy v kombinácii s potrebným

  množstvom lieku s faktorom VIII vypočítaným podľa východiskovej plazmatickej hladiny FVIII:C pacienta, na dosiahnutie vhodnej plazmatickej hladiny FVIII:C bezprostredne pred zákrokom alebo čo najskôr po nástupe krvácavej epizódy alebo závažnej traumy. V prípade chirurgického zákroku sa má podať 1 hodinu pred zákrokom.

  Keď udržanie adekvátnych hladín vyžaduje vyššie dávky než u iných typov VWD, môže byť potrebná úvodná dávka 80 IU/kg Willfactu, predovšetkým u pacientov s von Willebrandovou chorobou 3. typu.

  Pri elektívnom chirurgickom zákroku sa má liečba Willfactom začať 12-24 hodín pred chirurgickým

  zákrokom a má sa zopakovať 1 hodinu pred zákrokom. V tomto prípade nie je potrebné súbežné podanie lieku s faktorom VIII, pretože endogénny FVIII:C zvyčajne dosahuje kritickú hladinu 0,4 IU/ml (40 %) pred chirurgickým zákrokom. Je to však potrebné overiť u každého pacienta.

• Následné injekcie:

  V prípade potreby má liečba pokračovať s vhodnou dávkou Willfactu, 40 – 80 IU/kg na deň v 1 alebo 2 injekciách denne počas jedného až niekoľkých dní. Dávka a trvanie liečby závisia od klinického stavu pacienta, od typu a závažnosti krvácania a od oboch hladín VWF:RCo a FVIII:C.

• Dlhodobá profylaxia:

  Willfact sa môže podávať na dlhodobú profylaxiu v dávke, ktorá je určená individuálne pre každého pacienta. Dávky Willfactu v rozmedzí 40 a 60 IU/kg podávané dvakrát až trikrát týždenne znížia počet hemoragických epizód.

• Ambulantná liečba:

  So súhlasom ošetrujúceho lekára sa môže začať domáca liečba, najmä v prípadoch mierneho až stredne

  ťažkého krvácania alebo počas dlhodobej profylaxie na prevenciu krvácania. Lekár má zabezpečiť primerané zaškolenie a prehodnocovanie liečby vo vopred stanovených intervaloch.

  Pediatrická populácia

  Pri každej indikácii je dávkovanie založené na telesnej hmotnosti. Dávka a trvanie liečby sa majú prispôsobiť klinickému stavu pacienta a jeho plazmatickým hladinám VWF:RCo a FVIII:C.

• Začiatok liečby:

  • U detí vo veku do 6 rokov sa môže počiatočná dávka riadiť prírastkovým zotavením pacienta (incremental recovery, IR), alebo ak nie sú k dispozícii údaje o IR, môže byť potrebná počiatočná dávka medzi 60 a 100 IU/kg s cieľom zvýšiť u pacientov hladinu VWF:RCo na 100 IU/dl.

  • U detí vo veku nad 6 rokov a dospievajúcich je dávkovanie rovnaké ako u dospelých pacientov.

• Následné injekcie:

  U detí a dospievajúcich sa majú následné dávky individualizovať podľa klinického stavu a hladín VWF:RCo a upraviť podľa klinickej odpovede.

  Pri elektívnom chirurgickom zákroku

  • U detí vo veku do 6 rokov sa po prvej dávke podanej 12 až 24 hodín pred zákrokom môže opakovaná dávka podať 30 minút pred zákrokom.

  • U detí vo veku nad 6 rokov a dospievajúcich je dávkovanie rovnaké ako u dospelých pacientov.

• Profylaxia:

U detí a dospievajúcich sa má dávka a frekvencia opakovaného podania individualizovať podľa prírastkového zotavenia pacienta (incremental recovery, IR) a hladín VWF:RCo a upraviť podľa klinickej odpovede.

Spôsob podávania

Liek rozpustite podľa pokynov v časti 6.6.

Willfact sa má podávať intravenózne, maximálnou rýchlosťou 4 ml/minúta.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek zo zložiek uvedených v časti 6.1.

U pacientov s aktívnym krvácaním sa odporúča podávať liek s FVIII súbežne s von Willebrandovým faktorom s nízkym obsahom FVIII v samostatnej injekčnej striekačke ako liečba prvej línie.

Precitlivenosť

Podobne ako pri každom intravenóznom podaní proteínu vyrobeného z plazmy, môžu sa vyskytnúť reakcie precitlivenosti. Pacienti musia byť dôkladne monitorovaní a má sa u nich starostlivo sledovať výskyt

akýchkoľvek príznakov počas obdobia podávania injekcie. Pacienti majú byť informovaní o prvotných

prejavoch reakcií precitlivenosti vrátane žihľavky, generalizovanej urtikárie, pocit tlaku na hrudníku, sipotu, hypotenzie a anafylaxie. Ak sa vyskytnú tieto príznaky, podávanie sa má okamžite prerušiť. V prípade

anafylaktického šoku sa má začať štandardná medikamentózna liečba.

Prenosné agens

Štandardné opatrenia na prevenciu infekcií spôsobených používaním liekov vyrobených z ľudskej krvi alebo plazmy zahŕňajú výber darcov, skríning jednotlivých odberov a zásob plazmy zameraný na špecifické markery infekcií a zaradenie účinných výrobných krokov na inaktiváciu/elimináciu vírusov.

Napriek tomu, pri podávaní liekov vyrobených z ľudskej krvi alebo plazmy nie je možné úplne vylúčiť možnosť prenosu infekčných agensov. Platí to aj pre neznáme alebo nové vírusy a iné patogény.

Prijaté opatrenia sa považujú za účinné pri obalených vírusoch, ako sú vírus nedostatku ľudskej imunity (HIV), vírus hepatitídy typu B (HBV) a vírus hepatitídy typu C (HCV). Prijaté opatrenia môžu mať

obmedzenú účinnosť proti neobaleným vírusom, ako je vírus hepatitídy typu A a parvovírus B19. Infekcia spôsobená parvovírusom B19 môže byť závažná u gravidných žien (fetálna infekcia) a u osôb

s imunodeficienciou alebo so zvýšenou erytropoézou (napr. hemolytická anémia).

U pacientov, ktorí pravidelne dostávajú von Willebrandov faktor vyrobený z ľudskej plazmy, sa má zvážiť vhodné očkovanie (hepatitída A a hepatitída B).

Dôrazne sa odporúča, aby sa pri každom podaní Willfactu pacientovi zaznamenali názov a číslo šarže lieku, aby sa zachovala súvislosť medzi pacientom a šaržou lieku.

Tromboembolizmus

Willfact je liek obsahujúci von Willebrandov faktor s nízkym obsahom FVIII. Napriek tomu existuje riziko výskytu tromboembolických udalostí, najmä u pacientov so známymi klinickými alebo laboratórnymi rizikovými faktormi. Z tohto dôvodu sa majú u rizikových pacientov sledovať prvotné prejavy trombózy. Podľa súčasných odporúčaní sa má začať profylaxia proti venóznej tromboembólii.

Pri používaní Willfactu si má byť ošetrujúci lekár vedomý, že pokračujúca liečba môže spôsobiť nadmerné zvýšenie FVIII:C. Preto u pacientov vyžadujúcich časté dávkovanie Willfactu, najmä pri kombinácii s liekom obsahujúcim faktor VIII, sa majú sledovať plazmatické hladiny FVIII:C, aby sa predišlo pretrvávajúcim

nadmerným plazmatickým hladinám FVIII:C, ktoré môžu zvýšiť riziko tromboembolických udalostí.

Imunogenicita

U pacientov s von Willebrandovou chorobou, predovšetkým u pacientov s 3. typom, sa môžu vyvinúť neutralizujúce protilátky (inhibítory) proti von Willebrandovmu faktoru. Ak sa nedosiahnu očakávané

plazmatické hladiny aktivity VWF:RCo, alebo ak krvácanie nie je kontrolované vhodnou dávkou, má sa vykonať príslušný test na zistenie, či je prítomný inhibítor von Willebrandovho faktora. U pacientov s vysokými hladinami inhibítora nemusí byť liečba von Willebrandovým faktorom účinná a majú sa zvážiť iné možnosti liečby.

Pomocná látka, ktorú treba vziať do úvahy (obsah sodíka) Tento liek obsahuje sodík.

Má sa to vziať do úvahy pri injekčnom podávaní viac ako 3300 IU (viac ako 1 mmol sodíka) u pacientov na diéte s kontrolovaným príjmom sodíka (množstvo na injekčnú liekovku, pozri časť 2).

Nie sú známe žiadne interakcie ľudského von Willebrandovho faktora s inými liekmi.

Štúdie na zvieratách neposkytujú dostatok údajov na posúdenie bezpečnosti Willfactu z hľadiska fertility, reprodukcie, gravidity, embryonálneho/fetálneho vývoja alebo perinatálneho a postnatálneho vývoja.

Bezpečnosť Willfactu v období gravidity a laktácie sa neskúmala v klinických štúdiách.

Willfact sa má podávať gravidným a dojčiacim ženám s deficitom von Willebrandovho faktora len v prípade jednoznačnej indikácie.

Neboli pozorované žiadne účinky na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Súhrn bezpečnostného profilu

Počas liečby Willfactom sa môžu vyskytnúť nasledujúce nežiaduce reakcie:

Alergické reakcie a anafylaktické reakcie (vrátane šoku v zriedkavých prípadoch), tromboembolické udalosti (väčšinou u pacientov s rizikovými faktormi), tvorba inhibítorov proti VWF a reakcie v mieste podania.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Nižšie uvedená tabuľka poskytuje prehľad nežiaducich reakcií lieku pozorovaných v 6 klinických štúdiách a jednej neintervenčnej štúdii po uvedení lieku na trh a z iných zdrojov po uvedení lieku na trh. Počas štúdií

bolo 226 pacientov vystavených účinku Willfactu počas celkových 16 640 dní expozície.

Nežiaduce liekové reakcie boli kategorizované podľa triedy orgánových systémov (SOC) MedDRA, úrovne preferovaných termínov (PT) a frekvencie.

Frekvencia výskytu nežiaducich udalostí bola odhadnutá podľa nasledujúcich pravidiel: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi

zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Pre spontánne hlásené nežiaduce reakcie po uvedení lieku na trh je frekvencia hlásení kategorizovaná ako neznáma.

* Hlásené na základe skúseností po uvedení lieku na trh/sledovania s frekvenciou podľa pravidla „neznáme“.

** Skupina termínov vysokej úrovne MedDRA.

Popis vybraných nežiaducich reakcií

Zriedkavo sa pozorovali reakcie precitlivenosti alebo alergické reakcie (ktoré môžu zahŕňať angioedém,

pálenie a pichanie v mieste podania infúzie, zimnicu, začervenanie, generalizovanú urtikáriu, bolesť hlavy, žihľavku, hypotenziu, lipotýmiu/malátnosť, letargiu, nauzeu, nepokoj, tachykardiu, tlak na hrudníku,

mravčenie, vracanie, dýchavičnosť) a v niektorých prípadoch sa môžu rozvinúť do závažnej anafylaxie (vrátane šoku).

U pacientov s von Willebrandovou chorobou, predovšetkým u pacientov s 3. typom, sa môžu veľmi

zriedkavo vyvinúť neutralizujúce protilátky (inhibítory) proti von Willebrandovmu faktoru. Ak sa takéto inhibítory objavia, bude sa to prejavovať ako nedostatočná klinická odpoveď. Tieto protilátky sa môžu vyskytovať v úzkej súvislosti s anafylaktickými reakciami. Preto je potrebné u pacientov s anafylaktickou reakciou vyšetriť prítomnosť inhibítora.

Vo všetkých týchto prípadoch sa odporúča kontaktovať špecializované centrum pre hemofíliu.

Willfact je liek s obsahom von Willebrandovho faktora s nízkym obsahom FVIII. Napriek tomu existuje riziko výskytu tromboembolických udalostí, najmä u pacientov so známymi klinickými alebo laboratórnymi rizikovými faktormi. Rizikoví pacienti preto musia byť sledovaní.

Bezpečnostné informácie týkajúce sa prenosných agens, pozri časť 4.4. Pediatrická populácia

Willfact bol hodnotený u 56 pacientov vo veku do 18 rokov, z ktorých bolo 23 vo veku do 6 rokov, 21 bolo

vo veku od 6 do 11 rokov a 12 bolo vo veku nad 11 rokov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Neboli hlásené žiadne príznaky predávkovania s von Willebrandovým faktorom. V prípade závažného predávkovania sa môžu vyskytnúť tromboembolické udalosti.