Fareston 60 mg tablety
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Interakcie s
Obmedzenia používania
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie

Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Fareston 60 mg
Prvá línia hormonálnej liečby hormonálne závislého metastázujúceho karcinómu prsníka
u postmenopauzálnych pacientok. Fareston sa neodporúča pacientkam s tumormi, ktoré majú negatívne estrogénové receptory.
Dávkovanie
Odporúčaná dávka je 60 mg denne.
Znížená funkcia obličiek
U pacientok s renálnou insuficienciou nie je potrebné upravovať dávku.
Znížená funkcia pečene
Toremifen sa má používať s opatrnosťou u pacientok s poškodením funkcie pečene (pozri časť 5.2).
Pediatrická populácia
Použitie Farestonu sa netýka pediatrickej populácie. Spôsob podávania
Toremifen sa užíva perorálne. Toremifen sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.
-
plhodobé používanie toremifenu je kontraindikované pri preexistujúcej endometriálnej hyperplázii a vážnom zlyhaní pečene
-
precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
-
ako v predklinickom hodnotení, tak v klinických štúdiách sa po expozícii toremifenu pozorovali elektrofyziologické zmeny prejavujúce sa ako predĺženie intervalu QT. Z dôvodu bezpečnosti lieku je preto toremifen kontraindikovaný u pacientov s:
-
vrodeným alebo preukázaným predĺžením intervalu QT
-
elektrolytovou nerovnováhou, obzvlášť s nekorigovanou hypokaliémiou
-
klinicky relevantnou bradykardiou
-
klinicky relevantným zlyhaním srdca so zníženou ejekčnou frakciou ľavej komory
-
symptomatickou arytmiou v anamnéze.
Toremifen sa nemá užívať súbežne s ďalšími liekmi predlžujúcimi interval QT (pozri tiež časť 4.5).
-
Pred začatím liečby sa musí urobiť gynekologické vyšetrenie so zameraním na vyhľadávanie preexistujúcej endometriálnej abnormality. Neskôr sa má vyšetrenie opakovať aspoň raz za rok. Pacientky s dodatočným rizikom endometriálnej rakoviny, napr. pacientky s hypertenziou alebo diabetom, ktoré majú vysoký BMI (> 30) alebo hormonálnu substitučnú terapiu v anamnéze, majú byť starostlivo sledované (pozri tiež časť 4.8).
Bola hlásená anémia, leukopénia a trombocytopénia. Počas užívania Farestonu sa má monitorovať počet červených krviniek, leukocytov alebo krvných doštičiek.
Pri toremifene sa hlásili prípady poškodenia pečene vrátane zvýšenia pečeňových enzýmov (> 10- násobok horného limitu normy), hepatitída a žltačka. Väčšina z nich sa vyskytla počas prvých mesiacov liečby. Typ poškodenia pečene bol prevažne hepatocelulárny.
Pacientky so závažnou tromboembóliou v anamnéze vo všeobecnosti nemajú byť liečené toremifenom (pozri tiež časť 4.8).
Fareston u niektorých pacientov v závislosti od dávky predĺžil interval QTc na EKG. Nasledujúca informácia o predĺžení intervalu QT je veľmi dôležitá (kontraindikácie pozri časť 4.3).
Klinická štúdia zameraná na sledovanie intervalu QT s 5 paralelnými skupinami (placebo, moxifloxacín 400 mg, toremifen 20 mg, 80 mg a 300 mg) sa uskutočnila u 250 pacientov mužského pohlavia s cieľom definovať účinky toremifenu na dĺžku intervalu QTc. Výsledky tejto štúdie preukázali jasný pozitívny účinok toremifenu v skupine užívajúcej 80 mg s priemerným predĺžením 21 – 26 ms. U skupiny užívajúcej 20 mg bol tento účinok tiež značný podľa smerníc ICH, s horným intervalom spoľahlivosti 10 – 12 ms. Tieto výsledky jasne naznačujú dôležitý účinok v závislosti od dávky. Pretože ženy v porovnaní s mužmi majú sklon k dlhšej základnej hodnote intervalu QTc, môžu byť viac citlivé na lieky predlžujúce interval QTc. Starší pacienti môžu byť na lieky spájané
s predĺžením intervalu QT tiež viac citliví.
Fareston sa má používať s opatrnosťou u pacientov s trvalým sklonom k arytmiám (obzvlášť u starších pacientov), ako akútna ischémia myokardu alebo predĺženie intervalu QT, pretože tieto faktory môžu zvýšiť riziko ventrikulárnych arytmií (vrátane Torsade de pointes) a zastavenia srdca (pozri tiež časť 4.3).
Ak sa príznaky alebo symptómy, ktoré môžu súvisieť so srdcovou arytmiou, objavia počas liečby Farestonom, liečba sa má ukončiť a má sa urobiť EKG.
Ak interval QTc je > 500 ms, Fareston sa nemá používať.
Pacientky s nekompenzovanou kardiálnou insuficienciou alebo závažnou angínou pektoris musia byť starostlivo sledované.
Na začiatku liečby toremifenom sa môže u pacientok s kostnými metastázami vyskytnúť hyperkalciémia, a preto tieto majú byť starostlivo sledované.
Nie sú dostupné systematické údaje od pacientok s nevyrovnaným diabetom, od pacientok so závažne zmenenou výkonnosťou alebo od pacientok so zlyhaním srdca.
Pomocné látky
Fareston tablety obsahujú laktózu. Pacientky so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou, nesmú užívať tento liek.
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol (23 mg) sodíka v jednej tablete, t.j. v podstate zanedbateľne množstvo sodíka.
Aditívny účinok Farestonu na predĺženie intervalu QT a nasledujúcich liečiv a liekov, ktoré môžu interval QTc predĺžiť, nemôže byť vylúčený. To môže viesť k zvýšeniu rizika ventrikulárnych arytmií vrátane Torsade de pointes. Preto je súbežné užívanie Farestonu s ktorýmkoľvek z nasledujúcich liekov kontraindikované (pozri tiež časť 4.3):
-
antiarytmiká triedy IA (napr. chinidín, hydrochinidín, dizopyramid)
-
antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid)
-
neuroleptiká (napr. fenotiazíny, pimozid, sertindol, haloperidol, sultoprid)
-
niektoré antimikrobiálne lieky (moxifloxacín, erytromycín i.v., pentamidín, antimalariká, obzvlášť halofantrín)
-
niektoré antihistaminiká (terfenadín, astemizol, mizolastín)
-
iné (cisaprid, vinkamín i.v., bepridil, difemanil).
Lieky, ktoré znižujú exkréciu renálneho kalcia, napr. tiazidové diuretiká, môžu zvyšovať riziko hyperkalciémie.
Induktory enzýmov, ako sú fenobarbital, fenytoín a karbamazepín, môžu zvyšovať rýchlosť metabolizmu toremifenu a tým znižovať rovnovážny stav koncentrácie v sére. V takých prípadoch môže byť nevyhnutné zdvojnásobenie dennej dávky.
Sú známe interakcie medzi antiestrogénmi a antikoagulanciami warfarínového typu, ktoré vedú
k závažnému predĺženiu doby krvácania. Preto sa má súčasnému použitiu toremifenu s týmito liekmi vyhnúť.
Teoreticky je metabolizmus toremifenu inhibovaný liekmi, ktoré sú známe inhibíciou enzýmového systému CYP3A, ktorý je predovšetkým zodpovedný za priebeh jeho základných metabolických ciest. Príkladmi takýchto liečiv sú imidazolové antimykotiká (ketokonazol); iné antimykotické látky (itrakonazol, vorikonazol, posakonazol); inhibítory proteázy (ritonavir, nelfinavir), makrolidy (klaritromycín, erytromycín, telitromycín).. Súčasné použitie týchto liekov s toremifenom sa má starostlivo zvážiť.
Graviditia
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití Farestonu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko u ľudí.
Fareston sa nemá používať počas gravidity. Dojčenie
U potkanov sa počas dojčenia pozorovalo zníženie prírastku na hmotnosti u potomstva.
Fareston sa nemá používať počas laktácie. Fertilita
Toremifen sa odporúča na použitie pre pacientky, ktoré prekonali menopauzu.
Najčastejšie nežiaduce reakcie sú sčervenanie, potenie, uterinné krvácanie, leukorea, únava, nauzea, vyrážka, svrbenie, závrat a depresia. Reakcie sú obvykle mierne a väčšinou súvisia s hormonálnymi účinkami toremifenu.
Nežiaduce reakcie sú zoradené podľa frekvencií nasledovne: Veľmi časté (≥ 1/10)
Časté (≥ 1/100 až < 1/10)
Menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100) Zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000)
Veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov).
| Trieda orgánových systémov | Veľmi časté | Časté | Menej časté | Zriedkavé | Veľmi zriedkavé | Neznáme |
| Benígne a malígnenádory, vrátane nešpecifikova- ných novotvarov (cysty a polypy) | Endometriál- ny karcinóm | |||||
| Poruchy krvia lymfatického systému | Trombocytopé- nia, anémiaa leukopénia | |||||
| Poruchymetabolizmu a výživy | Strata chuti do jedla | Hypertri- glyceridémia | ||||
| Psychicképoruchy | Depresia | Nespavosť | ||||
| Poruchynervového systému | Závrat | Bolesť hlavy | ||||
| Poruchy oka | Prechodnýzákal rohovky | |||||
| Poruchy ucha alabyrintu | Závrat | |||||
| Poruchy ciev | Sčervenanie | Tromboembo-lické príhody | ||||
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka amediastína | Dyspnoe | |||||
| Poruchy gastrointesti-nálneho traktu | Nauzea, vracanie | Zápcha | ||||
| Poruchy pečene a žlčových ciest | Zvýšenie transamináz | Žltačka | Hepatitída,hepatická steatóza | |||
| Poruchy kožea podkožného tkaniva | Potenie | Vyrážka, svrbenie | Alopécia |
| Poruchy reprodukčného systému aprsníkov | Maternicové krvácanie, leukorea | Endometriálna hypertrofia | Endometriál- ne polypy | Endometriál- na hyperplázia | ||
| Celkové poruchy a reakcie v miestepodania | Únava, edém | Zvýšenie hmotnosti |
Tromboembolické príhody zahŕňajú hlbokú venóznu trombózu, tromboflebitídu a pľúcnu embóliu (pozri tiež časť 4.4).
Liečba toremifenom bola spojená so zmenami hladín pečeňových enzýmov (zvýšenie transamináz) a vo veľmi zriedkavých prípadoch so závažnými zmenami pečeňových funkcií (žltačka).
Na začiatku liečby toremifenom bolo u pacientov s kostnými metastázami hlásených niekoľko prípadov hyperkalciémie.
Počas liečby sa môže vyvinúť endometriálna hypertrofia spôsobená parciálnym estrogénovým účinkom toremifenu. Existuje zvýšené riziko endometriálnych zmien, vrátane hyperplázie, polypov a karcinómu. Môže to byť spôsobené skrytým mechanizmom/estrogénovou stimuláciou (pozri tiež časť 4.4).
Fareston predlžuje interval QT v závislosti od dávky (pozri tiež časť 4.4). Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Farmakologické vlastnosti - Fareston 60 mg
Farmakoterapeutická skupina: Endokrinná liečba, antiestrogény, ATC kód: L02BA02
Toremifen je nesteroidný trifenyletylénový derivát. Ako aj ďalší členovia tejto skupiny, napr. tamoxifen a klomifen, toremifen sa viaže na estrogénové receptory a môže mať estrogénové, antiestrogénové alebo obidva účinky, v závislosti od dĺžky liečby, živočíšneho druhu, pohlavia, cieľového orgánu a sledovaného faktora. Vo všeobecnosti sú však predominantné účinky nesteroidných trifenyletylénových derivátov u potkanov a ľudí antiestrogénové a u myší estrogénové.
U postmenopauzálnych pacientok s karcinómom prsníka je liečba toremifenom spojená s miernymi redukciami celkového cholesterolu v sére aj nízkodenzitných lipoproteínov (low density lipoprotein, LDL).
Toremifen sa špecificky viaže, kompetitívne s estradiolom, na estrogénové receptory a inhibuje estrogénom indukovanú stimuláciu syntézy DNA a bunkovú replikáciu. U niektorých experimentálnych zhubných nádoroch a/alebo pri použití vysokej dávky, toremifen prejavuje protinádorové účinky, ktoré nie sú závislé od estrogénu.
Protinádorový účinok toremifenu u karcinómu prsníka je spojený hlavne s jeho antiestrogénovým účinkom, hoci ďalšie mechanizmy (zmeny v expresii onkogénov, sekrécia rastového faktora, indukcia apoptózy a vplyv na bunkovú cyklickú kinetiku) môžu byť tiež zahrnuté v protinádorovom účinku.
Absorpcia
Toremifen sa po perorálnom podaní ľahko absorbuje. Maximálne koncentrácie v sére sa dosiahnu počas 3 (rozpätie 2–5) hodín. Príjem potravy nemá vplyv na mieru absorpcie, ale môže oneskoriť maximálne koncentrácie o 1,5–2 hodiny. Zmeny spôsobené príjmom potravy nie sú klinicky signifikantné.
Distribúcia
Krivka sérovej koncentrácie môže byť opísaná biexponenciálnou rovnicou. Polčas prvej (distribučnej) fázy je 4 (rozpätie 2–12) hodiny a druhej (eliminačnej) fázy 5 (rozpätie 2–10) dní. Základné dispozičné parametre (CL a V) nemohli byť stanovené pre chýbanie intravenóznej štúdie. Toremifen sa extenzívne viaže na sérové bielkoviny (> 99,5 %), hlavne na albumín. Toremifen sa riadi lineárnou sérovou kinetikou pri perorálnej dennej dávke medzi 11 a 680 mg. Priemerná koncentrácia toremifenu v rovnovážnom stave je 0,9 (rozpätie 0,6–1,3) μg/ml pri odporúčanej dávke 60 mg na deň.
Biotransformácia
Toremifen je extenzívne metabolizovaný. V ľudskom sére je hlavný metabolit N-demetyltoremifen s priemerným polčasom 11 (rozpätie 4–20) dní. Jeho koncentrácie v rovnovážnom stave sú asi dvojnásobné v porovnaní s pôvodnou zlúčeninou. Má podobný antiestrogénový, i keď slabší protinádorový účinok ako pôvodná zlúčenina.
Na bielkoviny plazmy sa viaže dokonca viac ako toremifen, väzobná frakcia na bielkoviny je
> 99,9 %. V ľudskom sére boli detekované tri malé metabolity: (deaminohydroxy)toremifen,
4-hydroxytoremifen a N,N-didemetyltoremifen. Hoci majú teoreticky zaujímavé hormonálne účinky, ich koncentrácie sú počas liečby toremifenom príliš nízke, aby mali nejaký väčší biologický význam.
Eliminácia
Toremifen je eliminovaný hlavne vo forme metabolitov do stolice. Je možné očakávať enterohepatálnu cirkuláciu. Asi 10 % podanej dávky sa eliminuje močom vo forme metabolitov. Vďaka pomalej eliminácii je dosiahnutý rovnovážny stav koncentrácií v sére do 4 – 6 týždňov.
Charakteristika u pacientov
Klinická protinádorová účinnosť a sérové koncentrácie pri odporúčanej dennej dávke 60 mg pozitívne nekorelujú.
Nie sú dostupné informácie týkajúce sa polymorfného metabolizmu. Enzýmový komplex, ktorý je zodpovedný za metabolizmus toremifenu u ľudí, je od cytochrómu P450 závislá hepatálna oxidáza so zmiešanou funkciou. Hlavná metabolická cesta, N-demetylácia, je sprostredkovaná hlavne cez
CYP 3A.
Farmakokinetika toremifenu bola sledovaná v otvorenej štúdii so štyrmi paralelnými skupinami desiatich subjektov: normálni jedinci, pacienti s poškodenou (priemer AST 57 U/l – priemer ALT 76 U/l – priemer gamma GT 329 U/l) alebo aktivovanou funkciou pečene (priemer AST 25 U/l – priemer ALT 30 U/l – priemer gamma GT 91 U/l – pacienti liečení antiepileptikami) a pacienti
s poškodenou funkciou obličiek (kreatinín: 176 μmol/l). V tejto štúdii nebola kinetika toremifenu u pacientov s poškodenou renálnou funkciou signifikantne zmenená v porovnaní s normálnymi subjektami. Eliminácia toremifenu a jeho metabolitov bola signifikantne zvýšená u pacientov
s aktivovanou funkciou pečene a znížená u pacientov s poškodenou funkciou pečene.
