Lodiolip 480 mg I/ml Injekčný roztok

V diagnostickej rádiológii:

• Vizualizácia lymfatických ciev a uzlín (lymfangioadenografia) a fistúl (fistulografia) na diagnostické účely

• Hysterosalpingografia u žien podstupujúcich vyšetrenie na neplodnosť

  V intervenčnej rádiológii:

• Vizualizácia, lokalizácia a vektorizácia počas transarteriálnej chemoembolizácie hepatocelulárneho karcinómu v strednom štádiu u dospelých pacientov.

Dávkovanie

V diagnostickej rádiológii:

Lymfangioadenografia

Injekcia lieku Lodiolip do periférnej lymfatickej cievy umožňuje vizualizáciu lymfatického systému až po ductus thoracica. Pred injekciou lieku Lodiolip sa môže podať injekcia vhodného sterilného farbiaceho roztoku na lokalizáciu lymfatických kolektorov. Bežné miesta podávania zahŕňajú dorzum chodidla alebo ruky v prvom, treťom alebo štvrtom interdigitálnom záhybe. Po disekcii v lokálnej

anestézii sa zafarbené cievy napichnú pomocou špeciálnej kanyly; Lodiolip sa musí podávať

pacientovi v polohe na chrbte. Na pomalé podávanie je potrebná infúzna pumpa. Rýchlosť infúzie nesmie prekročiť 0,1 ml za minútu a musí byť prispôsobená transportnej kapacite lymfatického systému. Ak sa v mieste podania objaví bolesť, rýchlosť injekcie sa musí znížiť. Prietok kontrastnej látky by sa mal overiť rádiografiou, aby bolo možné včas odhaliť extravazáciu alebo nesprávnu

punkciu. Infúzia sa má ukončiť, keď sa dosiahne úroveň piateho bedrového stavca. Röntgenové snímky zhotovené po ukončení infúzie (fáza plnenia: lymfangiogram) a v nasledujúci deň (fáza uchovávania: lymfadenogram) poskytujú informácie o morfologických zmenách v zobrazených lymfatických cievach a lymfatických uzlinách.

Odporúčané dávkovanie

Vo všeobecnosti sa dospelým na zobrazenie inguinálnych, iliakálnych a paraaortálnych lymfatických uzlín podáva maximálne 4 až 7 ml Lodiolipu na jednu končatinu. Ak sú lymfatické uzliny zreteľne

zväčšené, vstrekne sa až 10 ml na jednu končatinu. Olejové mikroembólie v pľúcach možno pozorovať na röntgenovom snímku hrudníka počínajúc celkovou dávkou nad 14 ml. Nesmie sa prekročiť maximálna celková dávka 20 ml kontrastnej látky. Pri absencii zásobnej funkcie iliakálnych a paraaortálnych uzlín (po rádioterapii alebo lymfadenektómii) sa má dávka znížiť na polovicu.

Na zobrazenie axilárnych lymfatických uzlín pomocou dorza ruky postačuje 3 až 6 ml Lodiolipu.

Starší pacienti

Liek sa musí podávať opatrne pacientom starším ako 65 rokov so základnými patológiami

kardiovaskulárneho, respiračného alebo neurologického systému. U pacientov s kardiorespiračným zlyhaním je potrebné upraviť dávku alebo zrušiť samotné vyšetrenie, pretože časť lieku dočasne

embolizuje pľúcne kapiláry.

Pediatrická populácia

Dávka sa má úmerne znižovať aj u detí a pacientov s podváhou. U dojčiat vo veku od 1 do 2 rokov

postačuje dávka 1 ml na jednu končatinu.

Fistulografia

Pred vyšetrením sa musí stanoviť množstvo kontrastnej látky, ktoré sa má podať. Množstvo kontrastnej látky je založené na odhadovaných rozmeroch fistuly.

Na jedno vyšetrenie, Lodiolip sa všeobecne podáva ako jedna dávka.

Hysterosalpingografia

Pod fluoroskopickou kontrolou pomaly vstreknite 2 ml Lodiolipu do vnútromaternicovej dutiny, kým sa nestanoví priechodnosť vajíčkovodov.

Celkový objem, ktorý sa má podať, závisí od kapacity dutiny maternice a zvyčajne nepresiahne 15 ml.

Dávka Lodiolipu na hysterosalpingografiu by sa mala udržiavať čo najnižšia, aby sa minimalizovalo potenciálne riziko dysfunkcie štítnej žľazy.

Počas hysterosalpingografie sa činidlo pomaly vstrekuje do cervikálneho kanála pomocou vhodného katétra alebo kanyly.

Ak pacientka pociťuje výrazné nepohodlie, podávanie injekcie sa má zastaviť.

Vyšetrenie sa má prednostne vykonávať počas folikulárnej fázy menštruačného cyklu.

V intervenčnej rádiológii:

Transarteriálna chemoembolizácia hepatocelulárneho karcinómu

Podávanie je selektívnou intraarteriálnou katetrizáciou hepatickej artérie. Postup by sa mal vykonávať v typickom prostredí intervenčnej rádiológie s príslušným vybavením. Dávka Lodiolipu závisí od rozsahu lézie, ale zvyčajne by nemala prekročiť celkovú dávku 15 ml u dospelých pacientov.

Lodiolip môže byť zmiešaný s protinádorovými liekmi, ako je cisplatina, doxorubicín, epirubicín a mitomycín.

Je potrebné prísne dodržiavať pokyny a opatrenia na používanie protinádorových liekov.

Návod na prípravu zmesi Lodiolipu s protinádorovým liekom:

• Pripravte si dve dostatočne veľké injekčné striekačky, aby obsiahli celkový objem zmesi. Prvá injekčná striekačka obsahuje roztok protinádorového lieku, druhá injekčná striekačka obsahuje Lodiolip.

• Pripojte tieto dve injekčné striekačky k 3-cestnému uzatváraciemu kohútiku.

• Vykonajte 15 až 20 pohybov dopredu a dozadu medzi dvoma injekčnými striekačkami, aby ste získali homogénnu zmes. Odporúča sa začať tým, že najskôr zatlačíte injekčnú striekačku s protinádorovým liekom.

• Zmes sa má pripraviť v čase použitia a musí sa použiť ihneď po príprave (do 3 hodín). Ak je to potrebné počas intervenčného rádiologického postupu, zmes sa môže znovu

  homogenizovať, ako je opísané vyššie.

• Keď sa získa primeraná zmes, použite 1 až 3 ml injekčnú striekačku na injekciu do mikrokatétra.

Postup sa môže opakovať každých 6 až 8 týždňov v závislosti od odpovede nádoru a stavu

pacienta.

Pediatrická populácia

Účinnosť a bezpečnosť Lodiolipu pri transarteriálnej chemoembolizácii hepatocelulárneho karcinómu neboli v pediatrickej populácii stanovené.

Starší pacienti

Liek sa musí podávať s osobitnou starostlivosťou pacientom starším ako 65 rokov so základnými ochoreniami kardiovaskulárneho, dýchacieho alebo nervového systému.

Zníženie podanej dávky môže zabrániť necielenej pľúcnej embólii, ktorá sa môže vyskytnúť počas chemoembolizácie pečene.

Spôsob podávania

Lodiolip sa má podávať pomocou vhodnej sklenenej injekčnej striekačky alebo inej pomôcky, na

ktorej bola vykonaná štúdia potvrdzujúca kompatibilitu s Lodiolipom. Je potrebné dodržiavať platné pokyny na použitie vzťahujúce sa na tieto pomôcky (pozri časť 6.2).

• Precitlivenosť na liečivo (etylestery jódovaných mastných kyselín makového oleja)

• Hypertyreoidizmus

• Pacienti s traumatickými poraneniami, nedávnym krvácaním alebo krvácaním (riziko extravazácie alebo embólie)

• Bronchografia (rýchlo by naplnila bronchioly a alveoly)

• Aktívna tuberkulóza

• Pacienti so závažnými systémovými ochoreniami

  Ďalšie kontraindikácie špecifické pre použitie pri hysterosalpingografii:

• tehotenstvo

• akútne zápalové ochorenie panvy

  Ďalšie kontraindikácie špecifické pre použitie pri transarteriálnej chemoembolizácii:

• intraarteriálne podanie kombinácie Lodiolipu a protinádorových liekov používaných na liečbu hepatocelulárneho karcinómu môže mať ischemické a toxické účinky na žlčové cesty. Preto, ak nie je možné vykonať postintervenčnú drenáž, liečba je kontraindikovaná v oblastiach

  pečene s rozšírenými žlčovými cestami.

Lodiolip sa nesmie podávať intravenózne alebo intratekálne. Bez ohľadu na podanú dávku existuje riziko precitlivenosti.

Použitie Lodiolipu u pacientov s primárnym lymfedémom je potrebné starostlivo zvážiť, pretože existuje možnosť exacerbácie edému.

Upozornenia

Lymfografia

Pľúcna embolizácia sa vyskytuje u väčšiny pacientov po lymfografii s Lodiolipom v dôsledku časti lieku, ktorá dočasne embolizuje pľúcne kapiláry. Klinický dôkaz takejto embolizácie je zriedkavý, zvyčajne okamžitý, avšak môže byť oneskorený o niekoľko hodín až dní a zvyčajne má prechodný charakter. Z tohto dôvodu je potrebné upraviť dávky alebo zrušiť samotné vyšetrenie u jedincov s

poruchou funkcie pľúc, kardiorespiračným zlyhaním alebo už existujúcim preťažením pravostranného srdca, najmä u starších pacientov. Podaná dávka Lodiolipu by sa mala znížiť aj po chemoterapii alebo

rádioterapii, pretože lymfatické uzliny sa značne zmenšia a budú prijímať len malé množstvo

kontrastnej látky. Počas podávania injekcie sa odporúča zabezpečiť rádiologické alebo rádioskopické sledovanie. Výskyt pľúcnej invázie možno minimalizovať, ak sa zabezpečí rádiografické potvrdenie intralymfatickej (a nie venóznej) injekcie a postup sa preruší, keď sa médium stane viditeľným v

ductus thoracicus alebo sa zistí prítomnosť lymfatickej obštrukcie.

Precitlivenosť

Všetky jódované kontrastné látky môžu spôsobiť mierne alebo závažné reakcie z precitlivenosti, ktoré môžu byť život ohrozujúce. Tieto reakcie z precitlivenosti sú alergického charakteru (známe ako

anafylaktické reakcie, ak sú závažné) alebo nealergického charakteru.

Môžu byť okamžité (do 60 minút) alebo oneskorené (až o 7 dní). Anafylaktické reakcie sa môžu

objaviť naraz a môžu byť smrteľné. Sú nezávislé od dávky, môžu sa vyskytnúť hneď po prvom podaní lieku a často sú nepredvídateľné.

Zariadenie na núdzovú resuscitáciu musí byť okamžite k dispozícii kvôli riziku závažnej reakcie.

Pacienti, ktorí už zaznamenali reakciu po predchádzajúcom podaní Lodiolipu, alebo ktorí majú v

anamnéze precitlivenosť na jód, sú vystavení zvýšenému riziku ďalšej reakcie pri opätovnom podaní lieku a preto sú považovaní za rizikových pacientov.

Osobitná opatrnosť je potrebná u pacientov s pozitívnou anamnézou alergie alebo astmy.

Injekcia Lodiolipu môže zhoršiť príznaky existujúcej astmy. U pacientov, ktorých astma nie je

kontrolovaná liečbou, rozhodnutie o použití Lodiolipu sa musí urobiť po dôkladnom vyhodnotení pomeru rizika a prínosu.

Štítna žľaza

Jódované kontrastné látky môžu ovplyvniť funkciu štítnej žľazy kvôli obsahu voľného jódu a môžu spôsobiť hypertyreózu u predisponovaných pacientov. Rizikoví pacienti sú pacienti s latentnou hypertyreózou a pacienti s funkčnou autonómiou štítnej žľazy. Jodizmus sa vyskytuje častejšie s Lodiolipom ako pri organických derivátoch jódu rozpustných vo vode.

Lymfografia nasýti štítnu žľazu jódom na niekoľko mesiacov a pred rádiologickým vyšetrením by sa malo vykonať akékoľvek vyšetrenie štítnej žľazy.

Po injekcii jódovanej kontrastnej látky, najmä u pacientov so strumou alebo s dystyreózou v

anamnéze, existuje riziko buď epizódy hypertyreózy alebo indukcie hypotyreózy. Riziko hypotyreózy existuje aj u novorodencov, ktorí dostali alebo ktorých matka dostala jódovú kontrastnú látku. Po

expozícii matky liekom Lodiolip boli hlásené poruchy štítnej žľazy plodu (vrátane strumy plodu) (ako je indikované hysterosalpingografiou) (pozri časť 4.6). Skríning hypotyreózy sa má vykonávať

systematicky po podaní lieku novorodencom a najmä predčasne narodeným deťom stanovením TSH a prípadne voľného fT4, 7 až 10 dní a 1 mesiac po podaní lieku.

Rizikových pacientov má po vyšetrení jódovou kontrastnou látkou starostlivo sledovať ich endokrinológ.

Funkciu štítnej žľazy je potrebné starostlivo preskúmať po vyšetrení pomocou Lodiolipu za účelom zistenia rozvoja hypotyreózy, najmä u pacientov so subklinickou hypotyreózou. Pred vyšetrením sa majú vykonať merania TSH a fT4, aby sa identifikovali pacienti, ktorí už sú ohrození hypotyreózou.

Pri použití počas hysterosalpingografie u pacientov s rizikom hypotyreózy sa funkcia štítnej žľazy musí starostlivo monitorovať niekoľko mesiacov po zákroku a pacienti musia byť sledovaní z hľadiska možného rozvoja hypotyreózy. Aby sa minimalizovalo potenciálne riziko dysfunkcie štítnej žľazy,

dávka Lodiolipu by mala byť čo najnižšia.

Hysterosalpingografia

Počas hysterosalpingografie môže dôjsť k intravazácii, ktorá môže spôsobiť závažnú pľúcnu alebo

cerebrálnu embóliu v priebehu niekoľkých hodín po zákroku. Hysterosalpingografia s Lodiolipom sa

má okamžite zastaviť, ak existuje podozrenie na intravazáciu, alebo ak sa intravazácia potvrdí. Ošetrujúci lekár musí pacienta starostlivo sledovať pre embolické komplikácie a ošetrujúci lekár rozhodne aj o vhodnej následnej starostlivosti.

Transarteriálna chemoembolizácia

Transarteriálna chemoembolizácia sa neodporúča u pacientov s dekompenzovanou cirhózou pečene (Childovo-Pughovo skóre ≥ 8), pokročilou dysfunkciou pečene, makroskopickou inváziou a/alebo rozšírením extrahepatálneho tumoru.

Hepatálny intraarteriálny výkon môže spôsobiť ireverzibilnú pečeňovú nedostatočnosť u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene a/alebo u pacientov podstupujúcich niekoľkonásobné relácie. Viac ako 50 % náhrada pečene nádorom, hladina bilirubínu vyššia ako 2 mg/dl, hladina

laktátdehydrogenázy vyššia ako 425 mg/dl, hladina aspartátaminotransferázy vyššia ako 100 IU/l a dekompenzovaná cirhóza boli opísané ako spojené so zvýšenou post-procedurálnou úmrtnosťou.

Ezofageálne varixy sa musia starostlivo sledovať, pretože môžu okamžite po liečbe prasknúť. Ak sa preukáže riziko prasknutia, pred transarteriálnou chemoembolizáciou sa má vykonať endoskopická skleroterapia/ligatúra.

Renálnej insuficiencii vyvolanej jódovými kontrastnými látkami sa musí systematicky predchádzať správnou rehydratáciou pred a po transarteriálnej chemoembolizácii hepatocelulárneho karcinómu. Riziku superinfekcie v ošetrovanej oblasti sa bežne predchádza podávaním antibiotík.

Embolické a trombotické komplikácie

Nekontrolovaná migrácia lieku Lodiolip do artério-venózneho systému môže vyvolať dočasnú obliteráciu malých ciev (olejová embólia) v rôznych orgánoch. Dôkazy o takejto embolizácii sú

zriedkavé, zvyčajne okamžité, ale môžu sa vyskytnúť aj s oneskorením po niekoľkých hodinách alebo dňoch a sú zvyčajne prechodné. Väčšina hlásených lokalizácií takejto udalosti zahŕňa pľúcne embólie, cerebrálne embólie (ktoré môžu viesť k mozgovému infarktu) a kožné embólie (ktoré môžu viesť k nekróze kože). Pacienti majú byť upozornení na možné príznaky embólie a ak sa objavia akékoľvek príznaky, majú kontaktovať svojho lekára alebo nemocnicu.

Opatrenia pri používaní

Precitlivenosť

Pred vyšetrením:

Identifikujte rizikových pacientov prostredníctvom presných otázok ohľadom ich anamnézy. Kortikosteroidy a H1-antihistaminiká boli navrhnuté ako premedikácia u pacientov s najväčším rizikom reakcií intolerancie (u tých, o ktorých je známe, že neznášajú kontrastnú látku).

Nezabránia však vzniku ťažkého alebo smrteľného anafylaktického šoku.

Počas vyšetrenia je potrebné zabezpečiť nasledovné:

• lekárske sledovanie,

• udržiavanie žilového prístupu.

  Po vyšetrení:

  Po podaní kontrastnej látky musí byť pacient pod dohľadom najmenej 30 minút, pretože väčšina závažných nežiaducich účinkov sa vyskytuje práve počas tohto obdobia.

  Pacient musí byť upozornený na možnosť oneskorených reakcií (vyskytujúcich sa do 7 dní po podaní) (pozri časť 4.8 Nežiaduce účinky).

  Transarteriálna chemoembolizácia

  Jódové kontrastné látky môžu vyvolať prechodné zhoršenie funkcie obličiek alebo zhoršiť už existujúce zlyhanie obličiek. Preventívne opatrenia sú nasledovné:

• Identifikujte rizikových pacientov, t. j. pacientov, ktorí sú dehydratovaní alebo ktorí majú zlyhanie obličiek, cukrovku, ťažké srdcové zlyhanie, monoklonálnu gamapatiu

  (mnohopočetný myelóm, Waldenstromova makroglobulinémia), anamnézu zlyhania obličiek

  po podaní jódových kontrastných látok, deti mladšie ako 1 rok a starší ateromatózni účastníci.

• Pred a po vyšetrení pacienta hydratujte.

• Vyhnite sa kombináciám s nefrotoxickými liekmi. Ak je takáto kombinácia nevyhnutná, musí sa zintenzívniť laboratórne sledovanie funkcie obličiek. Ide najmä o aminoglykozidy, organoplatiny, vysoké dávky metotrexátu, pentamidínu, foskarnetu a niektorých

  antivírusových látok (aciklovir, ganciklovir, valaciklovir, adefovir, cidofovir, tenofovir), vankomycín, amfotericín B, imunosupresory ako cyklosporín alebo takrolimus, ifosfamid.

• Ponechajte aspoň 48 hodín medzi rádiologickými vyšetreniami alebo intervenciami s

  injekciami jódovanej kontrastnej látky alebo odložte ďalšie vyšetrenia alebo intervencie, kým sa funkcia obličiek nevráti na východiskovú hodnotu.

• Skontrolujte laktátovú acidózu u diabetikov liečených metformínom sledovaním sérového

kreatinínu. Normálna funkcia obličiek: prerušte liečbu metformínom pred a najmenej 48 hodín po podaní kontrastnej látky alebo kým sa funkcia obličiek nevráti na východiskovú hodnotu.

Abnormálna funkcia obličiek: Metformín je kontraindikovaný. V naliehavých prípadoch, ak je

potrebné vyšetrenie, musia sa prijať preventívne opatrenia, t. j. vysadenie metformínu, hydratovanie pacienta, sledovanie funkcie obličiek a testovanie príznakov laktátovej acidózy.

Kardiovaskulárne a/alebo pľúcne komorbidity sa majú posúdiť pred začatím postupu transarteriálnej chemoembolizácie.

Rôzne ustanovenia

Injekcia do určitých fistúl si vyžaduje maximálnu opatrnosť, aby sa predišlo akejkoľvek vaskulárnej penetrácii, berúc do úvahy riziko tukových embólií. Je potrebné dávať pozor, aby injekcia Lodiolipu nebola podaná do oblastí krvácania alebo traumy.

Indikácie na použitie Lodiolipu sa musia starostlivo vyhodnotiť u pacientov s primárnym lymfedémom, pretože môže dôjsť k exacerbácii stavu.

Interakcie s inými liekmi

• Metformín

  U diabetických pacientov môže intraarteriálne podanie lieku Lodiolip spôsobiť laktátovú acidózu vyvolanú zníženou funkciou obličiek. U pacientov, ktorí podstupujú transarteriálnu

  chemoembolizáciu, sa musí metformín vysadiť 48 hodín pred vyšetrením a opäť začať najskôr 2 dni po zákroku.

  Kombinácie, ktoré je potrebné vziať do úvahy

• Betablokátory, vazoaktívne látky, inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu, blokátory angiotenzínových receptorov

  Tieto lieky znižujú účinnosť liekov, ktoré sa používajú pri anafylaktickej reakcii na kontrastné látky (lieky s kardiovaskulárnymi kompenzačnými mechanizmami pri poruchách krvného tlaku). Lekár si toho musí byť pred podaním lieku Lodiolip vedomý, a musí byť k dispozícii vhodné resuscitačné vybavenie.

• Diuretiká

  Keďže diuretiká môžu spôsobiť dehydratáciu, zvyšuje sa riziko akútneho zlyhania obličiek, najmä pri podávaní vysokých dávok kontrastných látok.

  Bezpečnostné opatrenia na použitie: rehydratácia pred intraarteriálnym podaním lieku Lodiolip.

• Interleukín-2

Riziko vzniku reakcie na kontrastné látky sa zvyšuje v prípade predchádzajúcej liečby interleukínom-2 (IV. cesta): kožná vyrážka alebo zriedkavejšie hypotenzia, oligúria alebo dokonca zlyhanie obličiek.

Interferencia s diagnostickými testami

Keďže Lodiolip zostáva v tele niekoľko mesiacov, výsledky diagnostiky štítnej žľazy môžu byť skreslené až dva roky po lymfografii.

Gravidita

Bezpečnosť lieku Lodiolip počas tehotenstva sa nepreukázala. Použitie lieku Lodiolip počas tehotenstva vedie k prenosu jódu, ktorý pravdepodobne zasahuje do funkcie štítnej žľazy plodu. Hoci je táto anomália prechodná, predstavuje potenciálne riziko poranenia mozgu a trvalej hypotyreózy, preto je potrebné sledovanie funkcie štítnej žľazy a starostlivé lekárske sledovanie novorodenca.

V dôsledku toho sa Lodiolip musí používať v tehotenstve len v nevyhnutných prípadoch a pod prísnym lekárskym dohľadom.

Lodiolip sa nesmie použiť na hysterosalpingografiu v prípade podozrenia alebo potvrdenej gravidity.

Výskyt hypotyreózy u matky po hysterosalpingografii a možný dlhý polčas rozpadu lieku v prípade úspešnej gravidity si vyžaduje sledovanie funkcie štítnej žľazy u plodov a novorodencov (pozri časť 4.4).

Dojčenie

Farmakokinetické štúdie preukázali významné vylučovanie jódu do materského mlieka po

intramuskulárnom podaní lieku Lodiolip. Ukázalo sa, že jód prechádza do cievneho riečiska cez tráviaci trakt dojčiat, čo by mohlo narušiť funkciu ich štítnej žľazy. Ako preventívne opatrenie sa má dojčenie prerušiť na 12 až 24 hodín po podaní lieku Lodiolip.

Fertilita

Podľa publikovanej literatúry ženy, ktoré podstúpili hysterosalpingografiu s liekom Lodiolip v rámci vyšetrenia na neplodnosť, preukázali vyšší výskyt budúcich tehotenstiev v porovnaní so ženami, ktoré podstúpili hysterosalpingografiu s použitím vo vode rozpustných jódových kontrastných látok.

Základný mechanizmus nie je známy.

Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje sa neskúmalo.

Väčšina nežiaducich účinkov súvisí s dávkou a preto by dávka mala byť čo najnižšia.

Použitie lieku Lodiolip spôsobuje reakciu cudzieho telesa s tvorbou makrofágov a cudzorodých obrovských buniek a výskytom sínusového kataru, plazmocytózy a následných zmien spojivového tkaniva v lymfatických uzlinách. Zdravé lymfatické uzliny tolerujú výslednú zníženú transportnú kapacitu. V predtým poškodených alebo hypoplastických lymfatických uzlinách môžu tieto zmeny zhoršiť existujúcu lymfostázu.

Možné sú reakcie z precitlivenosti. Tieto reakcie môžu zahŕňať jeden alebo viac účinkov, ktoré sa vyskytujú súčasne alebo postupne a zvyčajne zahŕňajú kožné, respiračné a/alebo kardiovaskulárne prejavy, z ktorých každý môže byť varovným signálom začínajúceho šoku a vo veľmi zriedkavých prípadoch môže byť dokonca smrteľný.

Lymfografia

V priebehu 24 hodín po vyšetrení je možné pozorovať zvýšenie teploty a následne horúčku s teplotou 38 až 39 °C.

Olejové mikroembólie sa môžu vyskytnúť s klinickými príznakmi alebo bez nich. Vo veľmi

zriedkavých prípadoch môžu vzhľadom a veľkosťou pripomínať organické embólie. Na röntgenových snímkach pľúc vyzerajú ako bodové alebo ploché opacity. Môže sa vyskytnúť prechodné zvýšenie teploty. Olejové mikroembólie sa vyskytujú častejšie po predávkovaní kontrastnou látkou alebo

nadmerne rýchlej infúzii. Uprednostňujú ich anatomické abnormality, ako sú lymfatické žilové fistuly alebo znížená kapacita vychytávania lymfatických uzlín (u starších ľudí alebo po rádioterapii alebo

cytostatickej liečbe).

Pacienti so srdcovým pravo-ľavým skratom a pacienti s masívnou pľúcnou embóliou sú obzvlášť ohrození cerebrálnou olejovou mikroembóliou.

Hysterosalpingografia

V súvislosti s hysterosalpingografiou sa môže vyskytnúť venózna intravazácia vedúca k mozgovej embólii alebo pľúcnej embólii.

Medzi bežné komplikácie patrí mierne zvýšená telesná teplota, zvyčajne do 38 °C, sprevádzaná bolesťou panvy.

V prípadoch latentnej infekcie po zákroku boli opísané epizódy salpingitídy alebo panvovej peritonitídy. Reakcie ako tvorba granulómov sú zriedkavé. Môžu však byť vážne, pretože predstavujú riziko perforácie.

Môže sa vyskytnúť hypotyreóza, najmä u pacientov so subklinickou hypotyreózou.

Transarteriálna chemoembolizácia

Väčšina nežiaducich reakcií nie je spôsobená liekom Lodiolip, ale protinádorovými liekmi alebo

samotnou embolizáciou.

Najčastejšie nežiaduce reakcie transarteriálnej chemoembolizačnej liečby sú postembolizačný syndróm (horúčka, bolesť brucha, nauzea, vracanie) a prechodné zmeny vo funkčných pečeňových testoch. Tieto reakcie môžu byť vyvolané protinádorovými liekmi alebo samotným zásahom.

Nežiaduce účinky sú uvedené v tabuľke nižšie podľa tried orgánových systémov a frekvencie s

použitím nasledujúcich kategórií: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1

000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov).

* V mieste vpichu sa môže objaviť bolesť alebo opuch. Vo väčšine prípadov je to spôsobené extravazáciou kontrastnej látky. Tieto reakcie sú zvyčajne prechodné a bez následkov.

a v kontexte TAE alebo TACE

b v kontexte HSG

Pediatrická populácia

Očakávaný charakter nežiaducich účinkov spojených s liekom Lodiolip je rovnaký ako účinky hlásené u dospelých. Ich frekvencia sa nedá určiť z dostupných údajov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Predávkovanie môže viesť k respiračným, srdcovým alebo cerebrálnym komplikáciám, ktoré sú potenciálne smrteľné. V súvislosti s predávkovaním sa môžu častejšie vyskytnúť mikroembólie. Celková dávka podaného lieku Lodiolip nesmie presiahnuť 20 ml.

Liečba predávkovania je zameraná na rýchle začatie symptomatickej liečby a podporu všetkých

vitálnych funkcií. Pracoviská, kde sa vykonávajú vyšetrenia kontrastnou látkou, musia byť vybavené

liekmi a zariadením pre núdzovú pomoc.