Lamegom 25 mg filmom obalené tablety

Lamegom je indikovaný na liečbu epizód veľkej depresie u dospelých.

Dávkovanie

Odporúčaná dávka je 25 mg jedenkrát denne, užitá perorálne pred spaním.

Po dvoch týždňoch liečby, ak nenastalo zlepšenie príznakov, môže byť dávka zvýšená na 50 mg jedenkrát

denne, t. j. dve 25 mg tablety užité naraz pred spaním.

Rozhodnutie zvýšiť dávku sa musí vykonať s prihliadnutím na vyššie riziko zvýšenia transamináz. Akékoľvek zvýšenie dávky na 50 mg sa má vykonať po zhodnotení pomeru prínos/riziko pre pacienta a dôslednom dodržaní monitorovania funkcie pečene.

Testy funkcie pečene sa majú vykonávať pred začatím liečby u všetkých pacientov. Liečba sa nesmie začať, ak transaminázy presiahnu 3-násobok horného limitu referenčného intervalu (pozri časti 4.3 a 4.4). Počas liečby sa majú transaminázy monitorovať pravidelne, približne po troch týždňoch, šiestich týždňoch (koniec akútnej fázy), po dvanástich týždňoch a dvadsiatich štyroch týždňoch (koniec udržiavacej fázy),

a následne vtedy, ak sú klinicky indikované (pozri tiež časť 4.4). Liečba sa má prerušiť, ak transaminázy

presiahnu 3-násobok horného limitu referenčného intervalu (pozri časť 4.3. a 4.4).

Testy funkcie pečene sa majú znovu vykonávať pri zvýšení dávky s rovnakou frekvenciou ako na začiatku liečby.

Trvanie liečby

Pacienti s depresiou sa majú liečiť dostatočne dlhé obdobie, najmenej 6 mesiacov, aby sa tak zabezpečilo, že sú bez príznakov.

Zmena liečby z antidepresíva skupiny SSRI/SNRI na agomelatín

Po ukončení liečby antidepresívom zo skupiny SSRI/SNRI môžu pacienti pociťovať príznaky z vysadenia. Je potrebné informovať sa v SPC užívaného SSRI/SNRI ako ukončiť liečbu tak, aby sa týmto príznakom zabránilo. Liečba agomelatínom môže začať hneď počas znižovania dávky SSRI/SNRI (pozri časť 5.1).

Ukončenie liečby

Pri ukončení liečby nie je potrebné postupné znižovanie dávky. Osobitné skupiny

Starší ľudia

Účinnosť a bezpečnosť agomelatínu (25 mg až 50 mg/deň) boli stanovené u starších pacientov s depresiou

(< 75 rokov). U pacientov ≥ 75 rokov nebol preukázaný účinok. Preto sa agomelatín nemá používať

u pacientov v tejto vekovej skupine (pozri časti 4.4 a 5.1). Úprava dávky vzhľadom na vek nie je potrebná (pozri časť 5.2).

Porucha funkcie obličiek

U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek nebola pozorovaná relevantná zmena farmakokinetických parametrov agomelatínu. Avšak k dispozícii sú iba obmedzené klinické údaje

o použití agomelatínu u depresívnych pacientov s epizódami veľkej depresie so závažnou alebo stredne závažnou poruchou funkcie obličiek. Pri predpisovaní agomelatínu je preto potrebná opatrnosť u týchto pacientov.

Porucha funkcie pečene

Agomelatín je kontraindikovaný pacientom s poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).

Pediatrická populácia

Deti od narodenia do < 7 rokov

Použitie agomelatínu u detí od narodenia do < 7 rokov na liečbu epizód veľkej depresie nie je opodstatnené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Deti a dospievajúci od 7 do 17 rokov

Bezpečnosť a účinnosť agomelatínu u detí a dospievajúcich vo veku od 7 do 17 rokov na liečbu epizód veľkej depresie nebola stanovená. V súčasnosti dostupné údaje sú opísané v častiach 4.4, 4.8, 5.1 a 5.2, ale na ich základe nie je možné vydať odporúčania týkajúce sa dávkovania.

Spôsob podávania

Perorálne použitie.

Lamegom filmom obalené tablety sa môžu užívať s jedlom alebo bez jedla.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Porucha funkcie pečene (napr. cirhóza alebo aktívne ochorenie pečene) alebo zvýšenie transamináz v sére presahujúce 3-násobok horného limitu referenčného intervalu (pozri časti 4.2 a 4.4).

Súbežné používanie silných inhibítorov CYP1A2 (napr. fluvoxamín, ciprofloxacín) (pozri časť 4.5).

Sledovanie funkcie pečene

Po uvedení lieku na trh boli u pacientov liečených agomelatínom hlásené prípady poškodenia pečene, vrátane zlyhania pečene (u pacientov s rizikovými faktormi poškodenia pečene bolo výnimočne hlásených niekoľko prípadov s fatálnym následkom alebo transplantáciou pečene), zvýšenie hladín pečeňových enzýmov presahujúcich 10-násobok horného limitu referenčného intervalu, hepatitídy a žltačky (pozri časť 4.8). Väčšina z nich sa vyskytla počas prvých mesiacov liečby. Forma poškodenia pečene je prevažne

hepatocelulárna so zvýšenými transaminázami v sére, ktoré sa obvykle vrátia k referenčným hodnotám po

prerušení liečby agomelatínom.

Pred začatím liečby je potrebná opatrnosť a v priebehu liečby sa má u všetkých pacientov vykonávať dôsledné sledovanie, najmä ak sú prítomné rizikové faktory poruchy funkcie pečene alebo pri súbežnej liečbe liekmi spojenými s rizikom poruchy funkcie pečene.

Pred začatím liečby

Liečba agomelatínom sa má predpísať len po starostlivom zvážení prínosu a rizika pre pacientov s rizikovými faktormi poruchy funkcie pečene napr.:

• obezitou/nadváhou/nealkoholovým tukovým ochorením pečene, diabetom,

• poruchou užívania alkoholu a/alebo konzumáciou veľkého množstva alkoholu a u pacientov súbežne užívajúcich lieky spojené s rizikom poruchy funkcie pečene.

  Vstupné testy pečeňových funkcií sa majú vykonať u všetkých pacientov a liečba sa nesmie začať

  u pacientov, u ktorých sú vstupné hodnoty ALT a/alebo AST > 3-násobok horného limitu referenčného intervalu (pozri časť 4.3). Pri podávaní agomelatínu pacientom so zvýšenými transaminázami pred liečbou (> horný limit referenčného intervalu a ≤ 3-násobok horného limitu referenčného intervalu) je potrebná opatrnosť.

  • Frekvencia testov funkcie pečene

  • pred začatím liečby

  • a potom:

    • približne po 3 týždňoch,

    • približne po 6 týždňoch (koniec akútnej fázy),

    • približne po 12 a 24 týždňoch (koniec udržiavacej fázy),

    • a následne, ak sú klinicky indikované.

  • testy funkcie pečene sa majú znovu vykonávať pri zvýšení dávky s rovnakou frekvenciou ako na

  začiatku liečby.

  Ak sa vyskytnú zvýšené hladiny transamináz v sére u ktoréhokoľvek pacienta, majú sa testy funkcie pečene zopakovať do 48 hodín.

Počas liečby

Liečba agomelatínom sa má okamžite ukončiť:

• ak sa objavia príznaky alebo prejavy možného poškodenia pečene (ako tmavý moč, svetlo sfarbená stolica, zožltnutie kože/očí, bolesť v pravej hornej časti brucha, pretrvávajúca vzniknutá

  a nevysvetliteľná únava).

• ak zvýšenie transamináz v sére presiahne 3-násobok horného limitu referenčného intervalu.

Po ukončení liečby agomelatínom sa majú testy funkcie pečene opakovať, až kým sa transaminázy v sére nevrátia do referenčného intervalu.

Pediatrická populácia

Agomelatín sa neodporúča na liečbu depresie u pacientov mladších ako 18 rokov, keďže bezpečnosť a účinnosť agomelatínu neboli stanovené. V klinických skúšaniach u detí a dospievajúcich liečených inými antidepresívami sa pozorovalo častejšie suicidálne správanie (suicidálny pokus a suicidálne

myšlienky) a hostilita (hlavne agresia, vzdorovité správanie a hnev) v porovnaní s tými, ktorí boli liečení

placebom.

Pre agomelatín bolo hlásených veľmi málo samovražedných udalostí na to, aby bolo možné vykonať zmysluplné porovnanie medzi agomelatínom a placebom. Súhrnné údaje z klinických skúšaní

s agomelatínom 25 mg ukázali, že samovražedné udalosti sa vyskytli s vyššou frekvenciou

u dospievajúcich (3,1 %) v porovnaní s dospelými (1,2 %), pozri nižšie časť Samovražda/samovražedné myšlienky a tiež časť 4.8.

V súhrnných údajoch z klinických skúšaní boli hepatálne nežiaduce udalosti hlásené častejšie

u dospievajúcich (6,3 %) v porovnaní s dospelými (1,7 %).

Údaje o bezpečnosti dlhodobej liečby sú obmedzené. Zahŕňa to dlhodobé poznatky o raste, telesnom

dospievaní (pozri časť 5.1) a kognitívnych funkciách.

Starší pacienti

U pacientov ≥ 75 rokov nebol preukázaný účinok agomelatínu, preto sa agomelatín nemá používať

u pacientov tejto vekovej skupiny (pozri tiež časti 4.2 a 5.1).

Použitie u starších pacientov s demenciou

Agomelatín sa nemá používať na liečbu epizód veľkej depresie u starších pacientov s demenciou, vzhľadom k tomu, že bezpečnosť a účinnosť agomelatínu u týchto pacientov nebola stanovená.

Bipolárna porucha/mánia/hypománia

Lamegom sa má používať s opatrnosťou u pacientov s bipolárnou poruchou, mániou alebo hypomániou

v anamnéze a liečba sa má ukončiť, ak sa u pacienta rozvíjajú manické príznaky (pozri časť 4.8).

Samovražda/samovražedné myšlienky

Depresia sa dáva do súvislosti so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodením

a samovraždou (udalosti spojené so samovraždou). Toto riziko pretrváva až do nástupu zjavnej remisie. Nakoľko nemusí nastať zlepšenie počas niekoľkých začiatočných týždňov liečby, pacienti musia byť starostlivo monitorovaní, až kým nedôjde k zlepšeniu. Vo všeobecnosti klinické skúsenosti ukazujú, že riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách zotavovania.

Pacienti s anamnézou suicidálnych príhod alebo s významnými prejavmi samovražedných myšlienok pred začatím liečby, majú väčšie riziko samovražedných myšlienok alebo samovražedných pokusov, a preto majú byť starostlivo sledovaní počas liečby. Meta-analýza placebom kontrolovaných klinických skúšaní antidepresívnych liekov u dospelých pacientov so psychickými poruchami ukázala zvýšené riziko samovražedného správania s antidepresívami v porovnaní s placebom u pacientov mladších ako 25 rokov.

Pacientov, obzvlášť s vysokým rizikom suicidálnych myšlienok, je potrebné hlavne na začiatku liečby a po zmene dávkovania starostlivo monitorovať. Pacienti (a ich opatrovatelia) majú byť upozornení na potrebu sledovania výskytu klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo myšlienok

a neobyčajných zmien v správaní a vyhľadať lekársku pomoc hneď, ako sa tieto príznaky objavia.

Kombinácia s inhibítormi CYP1A2 (pozri časti 4.3 a 4.5)

Je potrebná opatrnosť pri predpisovaní agomelatínu so stredne silnými inhibítormi CYP1A2 (napr. propranolol, enoxacín), ktoré môžu viesť k zvýšenej expozícii agomelatínu.

Sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Potenciálne interakcie ovplyvňujúce agomelatín

Agomelatín je metabolizovaný hlavne cytochrómom P450 1A2 (CYP1A2) (90 %) a CYP2C9/19 (10 %). Lieky, ktoré interagujú s týmito izoenzýmami, môžu znižovať alebo zvyšovať biologickú dostupnosť agomelatínu.

Fluvoxamín, silný CYP1A2 a stredne silný CYP2C9 inhibítor významne inhibuje metabolizmus agomelatínu, výsledkom čoho je 60-násobné (rozmedzie 12 ‒ 412) zvýšenie expozície agomelatínu. Preto súbežné podanie agomelatínu so silnými inhibítormi CYP1A2 (napr. fluvoxamín, ciprofloxacín) je

kontraindikované.

Kombinácia agomelatínu s estrogénmi (stredne silné inhibítory CYP1A2) má za následok niekoľkonásobnú zvýšenú expozíciu agomelatínu. Zatiaľ čo u 800 pacientov s kombinovanou liečbou

s estrogénmi neboli zaznamenané špecifické bezpečnostné signály, pri predpisovaní agomelatínu s inými stredne silnými inhibítormi CYP1A2 (napr. propranolol, enoxacín) je potrebná opatrnosť, dokiaľ sa nezíska viac poznatkov (pozri časť 4.4).

Rifampicín, induktor všetkých troch cytochrómov podieľajúci sa na metabolizme agomelatínu, môže znížiť biologickú dostupnosť agomelatínu.

Fajčenie indukuje CYP1A2 a bolo preukázané, že znižuje biologickú dostupnosť agomelatínu, najmä

u ťažkých fajčiarov (≥ 15 cigariet/deň) (pozri časť 5.2).

Potenciál agomelatínu ovplyvňovať iné lieky

In vivo agomelatín neindukuje izoenzýmy CYP450. Agomelatín neinhibuje ani CYP1A2 in vivo ani

ostatné CYP450 in vitro. Preto agomelatín nemodifikuje expozíciu liekov metabolizovaných CYP 450.

Iné lieky

Žiadne dôkazy o farmakokinetických alebo farmakodynamických interakciách s liekmi, ktoré môžu byť predpisované v cieľovej populácii súbežne s agomelatínom neboli zistené v klinických skúšaniach fázy I: benzodiazepíny, lítium, paroxetín, flukonazol a teofylín.

Alkohol

Kombinácia agomelatínu s alkoholom sa neodporúča.

Elektrokonvulzívna terapia (ECT)

Nie sú žiadne skúsenosti so súbežným používaním agomelatínu a ECT. Štúdie na zvieratách nepreukázali prokonvulzívne vlastnosti (pozri časť 5.3). Preto sa klinické dôsledky ECT vykonávanej súbežne s liečbou agomelatínom považujú za nepravdepodobné.

Pediatrická populácia

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

Gravidita

Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov (menej ako 300 ukončených gravidít) o použití agomelatínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky na graviditu, embryonálny/fetálny vývin, pôrod alebo postnatálny vývin (pozri časť 5.3). Ako preventívne opatrenie je vhodnejšie vyhnúť sa užívaniu agomelatínu počas gravidity.

Dojčenie

Nie je známe, či sa agomelatín/metabolity vylučujú do materského mlieka u ľudí. Dostupné farmakodynamické/toxikologické údaje u zvierat preukázali vylučovanie agomelatínu/metabolitov do mlieka (pozri časť 5.3). Riziko pre novorodencov/dojčatá nemôže byť vylúčené. Je potrebné zvážiť prínos dojčenia pre dieťa a prínos liečby pre ženu a na základe toho rozhodnúť, či prerušiť dojčenie alebo prerušiť/nezačať liečbu agomelatínom.

Fertilita

Reprodukčné štúdie u potkana a králika preukázali, že agomelatín nemá žiadny účinok na fertilitu (pozri časť 5.3).

Agomelatín má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Vzhľadom na to, že závraty a ospalosť sú častými nežiaducimi účinkami, pacienti majú byť opatrní pri

riadení vozidla alebo pri obsluhovaní strojov.

Súhrn bezpečnostného profilu

Nežiaduce účinky boli zvyčajne mierne alebo stredne závažné a vyskytovali sa v priebehu prvých dvoch

týždňov liečby.

Najčastejšími nežiaducimi účinkami boli bolesť hlavy, nauzea a závraty.

Tieto nežiaduce účinky boli obvykle prechodné a spravidla neviedli k ukončeniu liečby.

Tabuľkový zoznam nežiaducich účinkov

Nežiaduce účinky v nižšie uvedenej tabuľke boli pozorované v placebom kontrolovaných a aktívne kontrolovaných klinických skúšaniach u dospelých.

Nežiaduce účinky sú uvedené nižšie s použitím nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov). Frekvencie neboli upravené pre placebo.

* Frekvencia je stanovená z klinických skúšaní na nežiaduce reakcie, ktoré boli zistené zo spontánneho hlásenia.

(1) U pacientov s rizikovými faktormi poškodenia pečene bolo výnimočne hlásených niekoľko prípadov

s fatálnym následkom alebo transplantáciou pečene.

Pediatrická populácia

Celkovo 80 detí vo veku od 7 do menej ako 12 rokov a 319 dospievajúcich pacientov vo veku od 12 do 17 rokov so stredne závažnou až závažnou veľkou depresívnou poruchou bolo liečených agomelatínom

v dvojito zaslepenej, aktívne (fluoxetínom) a placebom kontrolovanej štúdii.

Vo všeobecnosti bol bezpečnostný profil agomelatínu 25 mg u dospievajúcich v pivotnej štúdii (dvojito zaslepená kontrolovaná časť) podobný ako u dospelých, s výnimkou nauzey, ktorá sa u dospievajúcich vyskytovala častejšie (13,3 %) ako u dospelých (6,3 %).

Súhrnné údaje z klinických skúšaní s agomelatínom ukázali, že nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (akejkoľvek príčinnej súvislosti) boli hlásené s vyššou frekvenciou u dospievajúcich ako

u dospelých (67,2 % v porovnaní s 60,4 % pacientov, ktorí hlásili aspoň jednu nežiaducu udalosť a 10,4 %

v porovnaní s 3,5 % pacientov, ktorí hlásili aspoň jednu závažnú nežiaducu udalosť).

Hepatálne nežiaduce udalosti hlásilo 6,3 % dospievajúcich v porovnaní s dospelými (1,7 %). Samovražedné udalosti (napr. samovražedné správanie, samovražedné myšlienky, pokus o samovraždu a sebapoškodenie) sa vyskytli s vyššou frekvenciou u dospievajúcich (3,1 %, 10 udalostí hlásených

u 6 pacientov) v porovnaní s dospelými (1,2 %, 66 udalostí hlásených u 65 pacientov) (pozri časť 4.4). Údaje o bezpečnosti dlhodobej liečby agomelatínom 25 mg u dospievajúcich sú obmedzené. Zahŕňa to dlhodobé poznatky o raste, telesnom dospievaní (pozri časť 5.1) a kognitívnych funkciách.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

Sú len obmedzené skúsenosti s predávkovaním agomelatínom. Skúsenosti ukázali, že pri predávkovaní agomelatínom boli hlásené bolesť v epigastriu, somnolencia, únava, agitácia, úzkosť, tenzia, závrat, cyanóza alebo nevoľnosť.

Jedna osoba, ktorá užila 2 450 mg agomelatínu, sa uzdravila spontánne bez kardiovaskulárnych

a biologických abnormalít.

Liečba

Nie sú známe žiadne špecifické antidotá pre agomelatín. Liečba predávkovania má pozostávať z liečby klinických príznakov a rutinného monitorovania. Odporúča sa lekárske sledovanie v špecializovanom zariadení.