Ibuprofen Kabi 400 mg Infúzny roztok

Ibuprofen Kabi je indikovaný dospelým

• na krátkodobú symptomatickú liečbu akútnej stredne silnej bolesti a

• na krátkodobú symptomatickú liečbu horúčky,

  keď je podanie intravenóznou cestou klinicky opodstatnené, alebo keď iné cesty podania nie sú možné.

Dávkovanie

Nežiaduce účinky možno minimalizovať podávaním najnižšej účinnej dávky počas najkratšej doby potrebnej na zmiernenie príznakov (pozri časť 4.4).

Pacienti musia prejsť na perorálnu liečbu hneď, ako to bude možné.

Tento liek je určený na krátkodobú liečbu akútnych stavov a nemá sa používať viac ako 3 dni.

Má sa udržiavať dostatočná hydratácia pacienta, aby sa minimalizovalo riziko možných nežiaducich reakcií týkajúcich sa obličiek.

Dospelí

Odporúčaná dávka je 400 mg ibuprofénu, každých 6 až 8 hodín podľa potreby. Maximálna odporúčaná denná dávka je 1 200 mg a nemá sa prekročiť.

Osobitné skupiny pacientov

Staršie osoby

Pri liečbe starších pacientov sa majú prijať preventívne opatrenia, keďže u týchto pacientov je

všeobecne vyššia náchylnosť na nežiaduce účinky (pozri časti 4.4 a 4.8) a vyššia pravdepodobnosť, že budú mať poruchy funkcie obličiek, pečene a kardiovaskulárne poruchy, a že budú užívať súbežne aj iné lieky. Liečba sa má vyhodnocovať v pravidelných intervaloch a má byť prerušená, ak nie je viditeľný žiadny prínos, alebo ak sa vyskytne neznášanlivosť.

Porucha funkcie obličiek

Ak sa nesteroidové protizápalové lieky (NSAID) používajú u pacientov s insuficienciou obličiek, majú sa prijať preventívne opatrenia. U pacientov s miernou alebo stredne závažnou poruchou funkcie

obličiek sa má počiatočná dávka znížiť a monitorovať funkcia obličiek. Tento liek je kontraindikovaný u pacientov so závažnou insuficienciou obličiek (pozri časť 4.3).

Porucha funkcie pečene

V tejto populácii pacientov sa majú pri použití NSAID prijať preventívne opatrenia, hoci rozdiely vo farmakokinetickom profile neboli pozorované. U pacientov s miernou alebo stredne závažnou insuficienciou pečene sa má liečba začať so zníženou dávkou a pacienti majú byť starostlivo monitorovaní. Tento liek je kontraindikovaný u pacientov so závažnou insuficienciou pečene (pozri časť 4.3).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Ibuprofenu Kabi u detí a dospievajúcich neboli doteraz stanovené. Preto sa Ibuprofen Kabi nemá používať u detí a dospievajúcich.

Spôsob podávania

Na intravenózne použitie.

Roztok sa má podávať ako intravenózna infúzia počas 30 minút.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Bronchospazmus, astma, nádcha, angioedém alebo urtikária spojená s užitím kyseliny

  acetylsalicylovej (ASA) alebo iných nesteroidových protizápalových liekov v anamnéze.

• Stavy, pri ktorých je zvýšená tendencia ku krvácaniu alebo aktívne krvácanie ako napríklad trombocytopénia.

• Aktívny peptický vred alebo opakujúci sa peptický vred/krvácanie v anamnéze (dve alebo viac samostatných epizód s preukázanou ulceráciou alebo krvácaním).

• Gastrointestinálne krvácanie alebo perforácie v anamnéze vo vzťahu k predchádzajúcej liečbe NSAID.

• Cerebrovaskulárne alebo iné aktívne krvácanie.

• Závažná insuficiencia pečene alebo obličiek.

• Závažné zlyhávanie srdca (trieda IV podľa NYHA).

• Závažná dehydratácia (spôsobená vracaním, hnačkou alebo nedostatočným príjmom tekutín).

• Posledný trimester gravidity (pozri časť 4.6).

Nežiaduce účinky možno minimalizovať podávaním najnižšej účinnej dávky počas najkratšej doby potrebnej na kontrolu príznakov (pozri časť 4.8).

Má sa zabrániť súbežnému použitiu ibuprofénu s NSAID, vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2 (koxiby).

U starších pacientov je zvýšená frekvencia nežiaducich reakcií na NSAID, najmä gastrointestinálneho (GI) krvácania a perforácie, ktoré môžu byť fatálne (pozri časť 4.8).

Gastrointestinálne riziká

GI krvácanie, ulcerácie alebo perforácie, ktoré môžu byť fatálne, boli hlásené počas liečby pri všetkých NSAID s varovnými príznakmi alebo bez nich alebo so závažnými GI udalosťami

v anamnéze alebo bez nich.

Riziko GI krvácania, ulcerácií alebo perforácie je vyššie pri zvyšovaní dávok NSAID u pacientov s vredom v anamnéze, najmä ak bol komplikovaný krvácaním alebo perforáciou (pozri časť 4.3)

a u starších osôb. Títo pacienti majú začať liečbu najnižšou dostupnou dávkou. U týchto pacientov

a u pacientov vyžadujúcich súbežnú liečbu nízkymi dávkami kyseliny acetylsalicylovej (ASA) alebo inými liekmi zvyšujúcimi gastrointestinálne riziko, sa má zvážiť kombinovaná liečba s protektívnymi látkami (napr. mizoprostolom alebo inhibítormi protónovej pumpy) (pozri nižšie a aj časť 4.5).

Pacienti s GI toxicitou v anamnéze, najmä staršie osoby, majú hlásiť všetky nezvyčajné GI príznaky (najmä GI krvácanie), predovšetkým na začiatku liečby.

Opatrnosť sa odporúča u pacientov súbežne dostávajúcich lieky, ktoré môžu zvyšovať riziko ulcerácií alebo krvácania, ako sú perorálne podávané kortikosteroidy, antikoagulanciá ako warfarín, selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu alebo antiagreganciá ako kyselina acetylsalicylová (ASA) (pozri časť 4.5).

Ak sa počas liečby ibuprofénom vyskytne GI krvácanie alebo ulcerácia, liečba sa má ukončiť (pozri časť 4.3).

NSAID sa majú podávať s opatrnosťou u pacientov s gastrointestinálnym ochorením v anamnéze

(ulcerózna kolitída, Crohnova choroba), keďže touto liečbou sa ich stav môže zhoršiť (pozri časť 4.8).

Kardiovaskulárne a cerebrovaskulárne účinky

Klinické štúdie naznačujú, že používanie ibuprofénu, najmä vo vysokých dávkach (2 400 mg/deň) môže byť spojené s mierne zvýšeným rizikom arteriálnych trombotických udalostí (napríklad infarkt myokardu alebo cievna mozgová príhoda). Epidemiologické štúdie nepoukazujú na zvýšené riziko arteriálnych trombotických udalostí pri podávaní nízkych dávok ibuprofénu (napr. ≤ 1 200 mg/deň). Pacienti s nekontrolovanou hypertenziou, kongestívnym srdcovým zlyhávaním (trieda I - III podľa NYHA), potvrdenou ischemickou chorobou srdca, chorobou periférnych artérií a/alebo cievnou chorobou mozgu majú byť liečení ibuprofénom až po dôkladnom zvážení a má sa zabrániť podávaniu vysokých dávok (2 400 mg/deň).

Starostlivo sa má zvážiť aj dlhodobá liečba pacientov s rizikovými faktormi pre vznik

kardiovaskulárnych udalostí (napr. hypertenzia, hyperlipidémia, diabetes mellitus, fajčenie), najmä v prípade potreby vysokých dávok ibuprofénu (2 400 mg/deň).

U pacientov liečených liekom Ibuprofen Kabi sa hlásili prípady Kounisovho syndrómu. Kounisov syndróm sa definuje ako sekundárne kardiovaskulárne príznaky pri alergickej reakcii alebo reakcii z precitlivenosti spojené so zúžením koronárnych ciev, čo môže viesť k infarktu myokardu.

Závažné kožné nežiaduce reakcie (SCARs)

V súvislosti s používaním ibuprofénu boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (SCARs),

zahŕňajúce exfoliatívnu dermatitídu, multiformný erytém, Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS), toxickú epidermálnu nekrolýzu (TEN), reakciu s eozinofíliou a systémovými príznakmi (syndróm DRESS) a akútnu generalizovanú exantematóznu pustulózu (AGEP), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo smrteľné (pozri časť 4.8). Väčšina týchto reakcií sa vyskytla počas prvého mesiaca. Ak sa vyskytnú prejavy a príznaky naznačujúce tieto reakcie, liečba ibuprofénom sa má okamžite prerušiť

a má sa zvážiť alternatívna liečba (podľa potreby).

Insuficiencia pečene a obličiek

Ibuprofén sa má používať s opatrnosťou u pacientov s ochorením pečene alebo obličiek v anamnéze a najmä počas súbežnej liečby diuretikami, keďže inhibícia prostaglandínov môže spôsobiť

zadržiavanie tekutín a zhoršenie poruchy funkcie obličiek. Ibuprofén sa má u týchto pacientov podávať v najnižšej možnej dávke a funkcia obličiek sa má pravidelne monitorovať.

V prípade dehydratácie zabezpečte dostatočný príjem tekutín. Osobitná opatrnosť je potrebná

u dehydratovaných pacientov, napríklad z dôvodu hnačky, keďže dehydratácia môže byť spúšťacím faktorom pre rozvoj zlyhania obličiek.

Pravidelné používanie analgetík, najmä pri kombinácii rôznych analgetík, môže viesť k poškodeniu

obličiek s rizikom insuficiencie obličiek (analgetickej nefropatie). Toto riziko je vyššie u starších osôb a pacientov s insuficienciou obličiek, zlyhávaním srdca, poruchou funkcie pečene, u pacientov

užívajúcich diuretiká alebo ACE inhibítory. Po prerušení liečby NSAID sa pacientov stav zvyčajne vráti späť do stavu pred liečbou.

Ibuprofén môže spôsobiť mierne prechodné zvýšenie niektorých parametrov funkcie pečene, ako aj výrazné zvýšenie transamináz. Pri výraznom zvýšení týchto parametrov sa má liečba prerušiť (pozri časť 4.3).

Anafylaktoidné reakcie

Ako štandardný postup pri intravenóznej infúzii sa odporúča starostlivé sledovanie pacienta, najmä na začiatku infúzie, aby sa zistila každá anafylaktická reakcia spôsobená liečivom alebo pomocnou

látkou.

Závažná akútna reakcia z precitlivenosti (napr. anafylaktický šok) sa pozorovala veľmi zriedkavo. Pri prvých prejavoch reakcie z precitlivenosti po podaní ibuprofénu sa musí liečba zastaviť a musí sa

začať symptomatická liečba. Odborný personál má v súlade s príznakmi začať medicínsky nevyhnutné opatrenia.

Poruchy dýchacej sústavy

Opatrnosť je potrebná, ak sa tento liek podáva pacientom s bronchiálnou astmou, chronickou nádchou alebo alergickými chorobami v súčasnosti alebo v anamnéze, keďže bolo hlásené, že NSAID u týchto pacientov spôsobili bronchospazmus, urtikáriu alebo angioedém.

Hematologické účinky

Ibuprofén môže dočasne inhibovať funkciu krvných doštičiek (agregáciu trombocytov), predĺžiť dobu krvácania a zvýšiť riziko krvácania.

Ibuprofén sa má používať iba so zvýšenou opatrnosťou u pacientov dostávajúcich ASA na inhibíciu agregácie trombocytov (pozri časti 4.5 a 5.1).

Pacienti s poruchami zrážavosti krvi alebo podstupujúci chirurgický zákrok majú byť preto monitorovaní. Osobitný lekársky dohľad je potrebný u pacientov bezprostredne po podstúpení chirurgického zákroku.

Pri dlhodobom podávaní ibuprofénu sa vyžaduje pravidelná kontrola hodnôt vyšetrení funkcie pečene, obličiek a krvného obrazu.

Ibuprofén sa má používať len po prísnom zhodnotení pomeru prínosu a rizika u pacientov s vrodenou poruchou metabolizmu porfyrínu (napr. akútna intermitentná porfýria).

Ak sa súbežne s používaním NSAID konzumuje alkohol, môže sa zvýšiť výskyt nežiaducich účinkov súvisiacich s liečivom, najmä tých, ktoré sa týkajú gastrointestinálneho traktu alebo centrálneho nervového systému.

Opatrnosť je potrebná u pacientov s určitými stavmi, ktoré sa môžu zhoršiť:

• u pacientov alergicky reagujúcich na iné látky, keďže u nich pri používaní tohto lieku existuje zvýšené riziko výskytu reakcií z precitlivenosti.

• u pacientov so sennou nádchou, nosovými polypmi alebo chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, keďže je u nich zvýšené riziko výskytu alergických reakcií. Tieto sa môžu prejavovať ako astmatické záchvaty (tzv. analgetická astma), Quinckeho edém alebo urtikária.

Aseptická meningitída

Niekoľko prípadov aseptickej meningitídy bolo hlásených pri použití ibuprofénu u pacientov so systémovým lupus erythematosus (SLE). Aj napriek tomu, že pravdepodobnosť jej výskytu je vyššia u pacientov so SLE a súvisiacimi ochoreniami spojivového tkaniva, bola tiež hlásená aj u niektorých pacientov, ktorí nemali základné chronické ochorenie. Preto sa to má zohľadniť pri podávaní tejto liečby (pozri časť 4.8).

Maskovanie symptómov existujúcich infekcií

Ibuprofen Kabi môže maskovať symptómy infekcie, čo môže viesť k oneskorenému začatiu vhodnej liečby, a tým aj k zhoršeniu výsledku infekcie. Táto skutočnosť sa pozorovala v prípade bakteriálnej pneumónie získanej v komunite a bakteriálnych komplikácií súvisiacich s ovčími kiahňami. Ak sa Ibuprofen Kabi podáva na zníženie horúčky alebo zmiernenie bolesti súvisiacej s infekciou, odporúča

sa sledovanie infekcie. V podmienkach mimo nemocnice je potrebné, aby sa pacient obrátil na lekára, pokiaľ symptómy pretrvávajú alebo sa zhoršujú.

Oftalmologické účinky

Pri užívaní perorálneho ibuprofénu bolo hlásené rozmazané alebo zhoršené videnie, skotómy a zmeny farebného videnia. Ak sa pacient sťažuje na tieto prejavy, prestaňte podávať ibuprofén a pacienta

pošlite na oftalmologické vyšetrenie centrálneho zrakového poľa a farebného videnia.

Iné

Dlhodobé používanie liekov proti bolesti môže spôsobiť bolesť hlavy, ktorá sa nesmie liečiť vyššími dávkami lieku.

Výnimočne môže varicella spôsobiť komplikácie vyvolané závažnými infekciami kože a mäkkých tkanív. V súčasnosti nie je možné vylúčiť, že NSAID prispievajú k zhoršeniu týchto infekcií.

V prípade varicelly je preto vhodné vyhnúť sa používaniu Ibuprofenu Kabi. NSAID môžu maskovať príznaky súbežných infekcií.

Interferencia s laboratórnymi vyšetreniami:

• doba krvácania (po ukončení liečby sa môže predĺžiť o jeden deň),

• koncentrácia glukózy v krvi (môže byť znížená),

• klírens kreatinínu (môže byť znížený),

• hematokrit alebo hemoglobín (môžu byť znížené),

• koncentrácie močoviny v krvi a sérového kreatinínu a draslíka (môžu byť zvýšené),

• pri vyšetreniach funkcie pečene: zvýšené hodnoty transamináz.

Upozornenia týkajúce sa pomocných látok

Tento liek obsahuje 371 mg sodíka v jednej fľaške, čo zodpovedá 18,6 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Iné NSAID vrátane inhibítorov COX-2 a salicylátov

V dôsledku synergického účinku môže súbežné podávanie dvoch alebo viacerých NSAID zvýšiť riziko gastrointestinálnych vredov a krvácania. Preto je nutné vyhnúť sa súbežnému podávaniu ibuprofénu s inými NSAID (pozri časť 4.4).

Súbežné podanie ibuprofénu a kyseliny acetylsalicylovej sa vo všeobecnosti neodporúča z dôvodu možnosti zvýšeného výskytu nežiaducich účinkov. Experimentálne údaje naznačujú, že ibuprofén

môže pri súbežnom dávkovaní kompetitívne inhibovať účinok nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej na agregáciu trombocytov. Hoci existujú nejasnosti s ohľadom na extrapoláciu týchto údajov do klinickej praxe, nedá sa vylúčiť možnosť, že pravidelné, dlhodobé používanie ibuprofénu môže znížiť kardioprotektívny účinok nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej. V prípade príležitostného

používania ibuprofénu sa nepredpokladá klinicky relevantný účinok (pozri časť 5.1).

Lítium

Súbežné podanie Ibuprofenu Kabi s liekmi obsahujúcimi lítium môže zvýšiť hladinu týchto liekov v sére. Pri správnom použití Ibuprofenu Kabi (nie viac ako 3 dni) sa spravidla nevyžaduje kontrola hladiny lítia v sére.

Digoxín

Súčasné používanie Ibuprofenu Kabi s digoxínom môže zvýšiť jeho hladinu v sére. Pri správnom

použití Ibuprofenu Kabi (nie viac ako 3 dni) sa spravidla nevyžaduje kontrola hladiny digoxínu v sére.

Fenytoín

Súčasné používanie Ibuprofenu Kabi s fenytoínom môže zvýšiť jeho hladinu v sére. Pri správnom použití Ibuprofenu Kabi (nie viac ako 3 dni) sa spravidla nevyžaduje kontrola hladiny fenytoínu

v sére.

Antihypertenzíva (diuretiká, inhibítory ACE, blokátory betareceptorov a antagonisty angiotenzínu-II)

Diuretiká a inhibítory ACE môžu zvýšiť nefrotoxicitu NSAID. NSAID môžu znížiť účinok diuretík

a iných antihypertenzív, vrátane inhibítorov ACE a betablokátorov. U pacientov so zníženou funkciou obličiek (napr. dehydratovaný pacienti alebo starší pacienti so zníženou funkciou obličiek) môže

súbežné použitie inhibítorov ACE a antagonistov angiotenzínu-II s liekmi inhibujúcimi

cyklooxygenázu viesť k ďalšiemu zhoršeniu funkcie obličiek a ďalej k akútnemu zlyhaniu obličiek.

Takýto stav je zvyčajne reverzibilný. Takéto kombinácie sa preto majú používať s opatrnosťou, najmä u starších pacientov. Pacienti musia byť poučení, aby pili dostatočné množstvo tekutín a má sa zvážiť možnosť pravidelného monitorovania hodnôt vyšetrení funkcie obličiek ihneď po začatí súbežnej liečby.

Súbežné podávanie ibuprofénu s inhibítormi ACE môže viesť k hyperkaliémii.

Diuretiká šetriace draslík

Súbežné použitie môže spôsobiť hyperkaliémiu (odporúča sa kontrolovať hladinu draslíka v sére).

Kaptopril

Experimentálne štúdie ukazujú, že ibuprofén pôsobí proti účinku kaptoprilu, ktorým je zvýšené vylučovanie sodíka.

Kortikosteroidy

Zvýšené riziko gastrointestinálnych vredov alebo krvácania (pozri časť 4.4).

Látky pôsobiace proti agregácii trombocytov (napr. klopidogrel a tiklopidín) a selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu

Zvýšené riziko gastrointestinálneho krvácania (pozri časť 4.4). NSAID sa nemajú kombinovať s tiklopidínom vzhľadom na riziko aditívneho účinku pri inhibícii funkcie trombocytov.

Metotrexát

NSAID inhibujú tubulárnu sekréciu metotrexátu a môžu nastať určité metabolické interakcie, ktorých dôsledkom môže byť znížený klírens metotrexátu. Podávanie ibuprofénu 24 hodín pred alebo po

podaní metotrexátu môže viesť k zvýšenej koncentrácii metotrexátu a zvýšeniu jeho toxického účinku. Z tohto dôvodu je nutné sa vyhnúť súbežnému použitiu NSAID a vysokých dávok metotrexátu. Možné riziko interakcií je potrebné vziať do úvahy aj pri liečbe nízkymi dávkami metotrexátu, najmä

u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Pri kombinovanej liečbe majú byť monitorované funkcie obličiek.

Cyklosporín

Riziko poškodenia obličiek cyklosporínom je zvýšené pri súbežnom podávaní niektorých NSAID. Tento účinok nie je možné vylúčiť ani pre kombináciu cyklosporín a ibuprofén.

Antikoagulanciá

NSAID môžu zvýšiť účinok antikoagulancií ako napríklad warfarínu (pozri časť 4.4). V prípade súbežnej liečby sa odporúča monitorovanie stavu koagulácie.

Deriváty sulfonylmočoviny

NSAID môžu zvýšiť hypoglykemický účinok derivátov sulfonylmočoviny. V prípade súbežnej liečby sa odporúča monitorovanie hladiny glukózy v krvi.

Takrolimus

Zvýšené riziko nefrotoxicity.

Zidovudín

Sú dôkazy o zvýšenom riziku hemartrózy a hematómov u HIV pozitívnych pacientov s hemofíliou, ktorí dostali súbežnú liečbu zidovudínom a ibuprofénom. Počas súbežného použitia zidovudínu

a NSAID môže byť zvýšené riziko hematotoxicity. Odporúča sa urobiť krvný obraz 1 až 2 týždne po začatí súbežného používania.

Probenecid a sulfinpyrazón

Lieky obsahujúce probenecid alebo sulfinpyrazón, môžu spomaliť vylučovanie ibuprofénu.

Chinolónové antibiotiká

Údaje z výskumov na zvieratách naznačujú, že NSAID môžu zvýšiť riziko kŕčov súvisiacich

s chinolónovými antibiotikami. Pacienti užívajúci NSAID a chinolóny môžu mať zvýšené riziko vzniku kŕčov.

Inhibítory CYP2C9

Súbežné podávanie ibuprofénu s inhibítormi CYP2C9 môže zvýšiť expozíciu ibuprofénu (substrát CYP2C9). V štúdii s vorikonazolom a flukonazolom (inhibítory CYP2C9) sa preukázala zvýšená expozícia S(+)-ibuprofénu približne o 80 až 100 %. Má sa zvážiť zníženie dávky ibuprofénu, ak sú súčasne podávané silné inhibítory CYP2C9, najmä ak je podaná vysoká dávka ibuprofénu

s vorikonazolom alebo flukonazolom.

Mifepristón

Ak sa NSAID používajú počas 8 až 12 dní po podaní mifepristónu, môžu znížiť jeho účinok.

Alkohol

Použitiu ibuprofénu u osôb chronicky konzumujúcich alkohol (14 až 20 nápojov/týždeň alebo viac) sa treba vyhnúť kvôli zvýšenému riziku závažných GI nežiaducich účinkov, vrátane krvácania.

Aminoglykozidy

NSAID môžu znižovať vylučovanie aminoglykozidov a zvyšovať ich toxicitu.

Rastlinné extrakty

Ginkgo biloba môže potenciovať riziko krvácania spojené s NSAID.

Gravidita

Inhibícia syntézy prostaglandínov môže mať nepriaznivý vplyv na priebeh tehotenstva a/alebo embryonálny/fetálny vývin. Údaje z epidemiologických štúdií naznačujú zvýšené riziko potratu a srdcových malformácií a gastroschízy po použití inhibítorov syntézy prostaglandínov v prvých

mesiacoch tehotenstva. Absolútne riziko kardiovaskulárnych malformácií sa zvýšilo z menej ako 1 %, až na približne 1,5 %. Predpokladá sa, že riziko sa zvyšuje s dávkou a dĺžkou liečby.

U zvierat sa preukázalo, že podávanie inhibítorov syntézy prostaglandínov vedie k zvýšenej

preimplantačnej a postimplantačnej strate a embryonálnej/fetálnej letalite. Navyše, zvýšený výskyt rôznych malformácií, vrátane kardiovaskulárnych, bol hlásený u zvierat, ktorým bol podávaný

inhibítor syntézy prostaglandínov počas organogenézy (časť 5.3).

Od 20. týždňa tehotenstva môže používanie ibuprofénu spôsobiť oligohydramnión v dôsledku poruchy funkcie obličiek plodu. Táto situácia sa môže objaviť krátko po začatí liečby a po jej ukončení je

zvyčajne reverzibilná. Okrem toho boli po liečbe v druhom trimestri hlásené prípady zúženia ductus arteriosus, z ktorých väčšina ustúpila po ukončení liečby. Počas prvého a druhého trimestra tehotenstva sa preto ibuprofén nemá podávať, pokiaľ to nie je jednoznačne nevyhnutné. Ak ibuprofén používa žena, ktorá sa pokúša otehotnieť, alebo počas prvého a druhého trimestra tehotenstva, dávka má byť čo najnižšia a dĺžka liečby čo najkratšia. Po expozícii ibuprofénu počas niekoľkých dní od 20. gestačného týždňa sa má zvážiť predpôrodné monitorovanie zamerané na oligohydramnión a zúženie ductus arteriosus. Ak sa zistí oligohydramnión alebo zúženie ductus arteriosus, liečba ibuprofénom sa má ukončiť.

Počas tretieho trimestra tehotenstva môžu všetky inhibítory syntézy prostaglandínov spôsobiť u plodu:

• kardiopulmonálnu toxicitu (predčasné zúženie/uzavretie ductus arteriosus a pľúcnu hypertenziu);

• renálnu dysfunkciu obličiek, ktorá môže pokračovať do zlyhania obličiek s oligohydramniózou (pozri vyššie).

  u matky a novorodenca na konci tehotenstva:

• možné predĺženie času krvácania, antiagregačný účinok, ktorý môže vzniknúť aj pri veľmi nízkych dávkach;

• inhibíciu kontrakcíí maternice, ktorá vedie k oneskorenému alebo predĺženému pôrodu.

V dôsledku toho je ibuprofén kontraindikovaný počas tretieho trimestra gravidity (pozri časť 4.3). Dojčenie

Ibuprofén a jeho metabolity prechádzajú do materského mlieka iba vo veľmi nízkych koncentráciách.

Keďže škodlivý účinok na dojčatá doteraz nie je známy, prerušenie dojčenia počas krátkodobej liečby ibuprofénom pri odporúčanom dávkovaní zvyčajne nie je nevyhnutné.

Fertilita

Existujú určité dôkazy o tom, že liečivá, ktoré inhibujú syntézu cyklooxygenázy/prostaglandínov môžu spôsobiť poškodenie ženskej plodnosti účinkom na ovuláciu. Po ukončení liečby je tento účinok reverzibilný.

Ibuprofen Kabi pri jednorazovom alebo krátkodobom použití nemá žiadny alebo má iba zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Výskyt významných nežiaducich účinkov ako sú únava a závrat môžu zhoršiť reakcie a znížiť schopnosť viesť motorové vozidlo a/alebo obsluhovať stroje. Týka sa to najmä kombinácie s alkoholom.

Nasledujúce frekvencie sú použité ako základ pri hodnotení nežiaducich účinkov: Veľmi časté: ≥ 1/10

Časté: ≥ 1/100 až < 1/10

Menej časté: ≥ 1/1 000 až < 1/100 Zriedkavé: ≥ 1/10 000 až < 1/1 000 Veľmi zriedkavé: < 1/10 000

Neznáme: frekvenciu nemožno odhadnúť z dostupných údajov.

Najčastejšie pozorované nežiaduce udalosti sú gastrointestinálneho charakteru. Peptické vredy, perforácia alebo GI krvácanie, niekedy fatálne, sa môžu vyskytnúť najmä u starších osôb (pozri časť 4.4). Po podaní boli hlásené nevoľnosť, vracanie, hnačka, flatulencia, zápcha, dyspepsia, bolesť brucha, meléna, hemateméza, ulcerózna stomatitída, exacerbácia kolitídy a Crohnovej choroby (pozri časť 4.4). Menej často sa pozorovala gastritída. Najmä riziko výskytu gastrointestinálneho krvácania je závislé od rozpätia dávky a doby používania.

Veľmi zriedkavo boli hlásené závažné reakcie z precitlivenosti (vrátane reakcie v mieste podania infúzie a anafylaktického šoku) a závažné kožné nežiaduce reakcie ako sú bulózne reakcie vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy (Lyellov syndróm),

multiformného erytému a alopécie.

Bola opísaná exacerbácia infekcií súvisiacich so zápalmi (napr. rozvoj nekrotizujúcej fasciitídy), ktorá sa časovo zhodovala s použitím NSAID. Toto pravdepodobne súvisí s mechanizmom účinku NSAID. Počas infekcie varicelly (ovčích kiahní) sa môže vyskytnúť fotosenzitivita, alergická vaskulitída a vo výnimočných prípadoch aj komplikácie spojené so závažnou infekciou kože a mäkkých tkanív (pozri časť 4.4).

V spojitosti s liečbou NSAID boli hlásené edémy, hypertenzia a zlyhávanie srdca.

Klinické štúdie naznačujú, že používanie ibuprofénu, najmä vo vysokých dávkach (2 400 mg/deň) môže byť spojené s mierne zvýšeným rizikom arteriálnych trombotických udalostí (napríklad infarkt myokardu alebo cievna mozgová príhoda) (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Dlhodobé užívanie vyšších ako odporúčaných dávok alebo predávkovanie môže viesť k renálnej tubulárnej acidóze a hypokaliémii.

Príznaky

Ako príznaky predávkovania sa môžu objaviť poruchy centrálneho nervového systému, ktoré zahŕňajú bolesť hlavy, tinnitus, zmätenosť, nystagmus, závrat, točenie hlavy, kŕče v bezvedomí (najmä u detí), ako aj bolesť brucha, nauzea a vracanie. Okrem toho je možný výskyt aj gastrointestinálneho

krvácania a poruchy funkcie pečene a obličiek. Môže sa vyskytnúť hypotenzia, hyperkaliémia, hypotermia, respiračná depresia a cyanóza.

Pri závažnej otrave sa môže vyskytnúť metabolická acidóza.

Liečba

Liečba je symptomatická a neexistuje žiadne špecifické antidotum.

Terapeutické možnosti liečby intoxikácie sú nastavené podľa rozsahu, úrovne a klinických príznakov v súlade so zvyčajnou praxou intenzívnej starostlivosti.