Kesimpta je indikovaná na liečbu dospelých pacientov s relabujúcimi formami sclerosis multiplex (RSM) s aktívnym ochorením prejavujúcim sa klinickými príznakmi alebo na zobrazovacích vyšetreniach (pozri časť 5.1).

Liečbu má začať lekár, ktorý má skúsenosti s vedením liečby neurologických chorôb.

Dávkovanie

Odporúčaná dávka je 20 mg ofatumumabu podávaná subkutánnou injekciou:

• začiatočné podávanie v 0., 1. a 2. týždni, po ktorom nasleduje

• podávanie každý mesiac, počínajúc 4. týždňom.

Vynechané dávky

Ak sa vynechá injekcia, má sa podať čo najskôr bez čakania na najbližšiu plánovanú dávku. Následné dávky sa majú podávať v odporúčaných intervaloch.

Osobitné skupiny pacientov

Dospelí starší ako 55 rokov

Nevykonali sa žiadne štúdie s pacientmi so SM staršími ako 55 rokov. Na základe obmedzeného množstva dostupných údajov sa nepovažuje za potrebné upraviť dávku u pacientov starších ako 55 rokov (pozri časť 5.2).

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa neočakáva nutnosť upraviť dávku (pozri časť 5.2).

Porucha funkcie pečene

U pacientov s poruchou funkcie pečene sa neočakáva nutnosť upraviť dávku (pozri časť 5.2).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Kesimpty u detí vo veku 0 až 18 rokov neboli doteraz stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Spôsob podávania

Tento liek je určený na podávanie subkutánnou injekciou samotným pacientom.

Obvyklé miesta podania subkutánnych injekcií sú brucho, stehno a vonkajšia strana ramena.

Podanie prvej injekcie sa má vykonať pod dohľadom zdravotníckeho pracovníka (pozri časť 4.4).

Podrobné pokyny na podanie sú uvedené v písomnej informácii pre používateľa.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Pacienti so závažným oslabením imunity (pozri časť 4.4).

Závažná aktívna infekcia až do jej vyliečenia (pozri časť 4.4). Známa aktívna malignita.

Sledovateľnosť

Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.

Systémové reakcie súvisiace s podaním injekcie

Pacienti majú byť informovaní o tom, že sa môžu vyskytnúť systémové reakcie súvisiace s podaním injekcie (systematic injection-related reactions (SIRRs), spravidla do 24 hodín a prevažne po prvej injekcii (pozri časť 4.8). Príznaky najčastejšie pozorované v klinických štúdiách pri RSM zahŕňajú horúčku, bolesť hlavy, myalgiu, zimnicu, únavu, nauzeu a vracanie a boli prevažne (99,8 %) mierne až stredne závažné. V klinických štúdiách pri RSM neboli hlásené žiadne život ohrozujúce SIRRs (pozri časť 4.8).

Ďalšie SIRRs hlásené po uvedení lieku na trh zahŕňajú vyrážku, urtikáriu, sťažené dýchanie (dyspnoe) a angioedém (napr. opuch jazyka, hltana alebo hrtana) a zriedkavo sa vyskytli prípady, ktoré boli hlásené ako anafylaxia. Hoci sa vyskytli niektoré prípady, ktoré boli závažné a viedli

k ukončeniu liečby ofatumumabom, vyskytli sa aj závažné prípady, keď pacienti mohli pokračovať

v liečbe ofatumumabom bez ďalších príhod.

Niektoré príznaky SIRR môžu byť klinicky nerozoznateľné od akútnych reakcií z precitlivenosti typu 1 (sprostredkovaných IgE). Počas akejkoľvek injekcie sa môže vyskytnúť reakcia

z precitlivenosti, hoci zvyčajne sa neprejavuje pri prvej injekcii. Ak sa pri následných injekciách vyskytnú závažnejšie príznaky ako boli predtým, alebo sa objavia nové závažné príznaky treba zvážiť či nejde potenciálne o reakciu z precitlivenosti. Pacienti so známou precitlivenosťou sprostredkovanou IgE na ofatumumab nesmú byť liečení ofatumumabom (pozri časť 4.3).

Iba obmedzený prínos premedikácie steroidmi sa pozoroval v klinických štúdiách pri RSM. Pokiaľ sa vyskytnú reakcie súvisiace s injekciou, možno ich zvládnuť symptomatickou liečbou. Použitie premedikácie sa preto nevyžaduje.

Podanie prvej injekcie sa má vykonať pod dohľadom primerane zaškoleného zdravotníckeho pracovníka (pozri časť 4.2).

Lokálne reakcie v mieste vpichu

K lokálnym príznakom reakcie v mieste podania injekcie pozorovaným v klinických štúdiách patrili erytém, opuch, svrbenie a bolesť (pozri časť 4.8).

Infekcie

Pred začatím liečby sa odporúča vyhodnotiť stav imunitného systému pacienta.

Vzhľadom na jeho mechanizmus účinku a dostupné klinické skúsenosti má ofatumumab potenciál

zvýšiť riziko infekcií (pozri časť 4.8).

U pacientov s aktívnou infekciou sa má podanie odložiť až do vymiznutia infekcie.

Ofatumumab sa nesmie podať pacientom so závažným oslabením imunity (napr. s významnou neutropéniou alebo lymfopéniou).

Progresívna multifokálna leukoencefalopatia

Keďže infekcia vírusom Johna Cunninghama (JC), ktorá mala za následok progresívnu multifokálnu leukoencefalopatiu (PML), sa pozorovala u pacientov liečených protilátkami anti-CD20, pri iných liečbach SM a pri ofatumumabe v podstatne vyšších dávkach v onkologických indikáciách, lekári majú pozorne sledovať anamnézu PML a akékoľvek klinické príznaky alebo nálezy pri vyšetrení MRI, ktoré môžu naznačovať PML. Pri podozrení na PML sa má liečba ofatumumabom prerušiť až

do vylúčenia PML.

Reaktivácia vírusu hepatitídy B

Reaktivácia hepatitídy B sa vyskytla u pacientov liečených protilátkami anti-CD20, čo v niektorých

prípadoch vyvolalo fulminantnú hepatitídu, zlyhanie pečene a smrť.

Pacienti s aktívnym ochorením hepatititídou B sa nemajú liečiť ofatumumabom. Všetci pacienti majú byť vyšetrení na HBV pred začatím liečby. Vyšetrenie má zahŕňať aspoň testovanie na povrchový antigén hepatitídy B (HBsAg) a jadrovú protilátku proti hepatitíde B (HBcAb). Možno ho doplniť inými vhodnými markermi v súlade s miestnymi smernicami. Pacienti s pozitívnym výsledkom sérologického vyšetrenia na hepatitídu B (buď HBsAg alebo HBcAb) majú pred začatím liečby konzultovať s odborníkom na choroby pečene a majú byť sledovaní a liečení podľa miestnych medicínskych štandardov, aby sa zabránilo reaktivácii hepatitídy B.

Liečba pacientov so závažným oslabením imunitného systému

Pacienti so závažným oslabením imunity sa nesmú liečiť, kým sa ich stav nezlepší (pozri časť 4.3).

Neodporúča sa použiť iné imunosupresíva súbežne s ofatumumabom, s výnimkou kortikosteroidov na symptomatickú liečbu relapsov.

Vakcinácie

Všetky imunizácie so živými alebo živými oslabenými vakcínami sa majú vykonať podľa imunizačných smerníc najmenej 4 týždne pred začatím liečby ofatumumabom, a pokiaľ je to možné, najmenej 2 týždne pred začatím liečby ofatumumabom s inaktivovanými vakcínami.

Ofatumumab môže narušiť účinnosť inaktivovaných vakcín.

Bezpečnosť imunizácie živými alebo živými oslabenými vakcínami po liečbe ofatumumabom sa neskúmala. Vakcinácia živými alebo živými oslabenými vakcínami sa neodporúča počas liečby

a po ukončení liečby až do replécie B-buniek (pozri časť 4.5). Medián času do zotavenia počtu B-buniek na dolnú hranicu normálneho rozmedzia (lower limit of normal, LLN, definované ako

40 buniek/µl) alebo na východiskovú hodnotu je 24,6 týždňov od ukončenia liečby na základe údajov z klinických štúdií fázy III (pozri časť 5.1).

Vakcinácia dojčiat narodených matkám, ktoré sa liečili ofatumumabom počas gravidity

Dojčatám matiek liečených ofatumumabom počas gravidity sa nemajú podať živé alebo živé oslabené vakcíny skôr, ako sa potvrdí úprava počtu B-buniek. Deplécia B-buniek u týchto dojčiat môže zvýšiť rizikovosť živých alebo živých oslabených vakcín.

Inaktivované vakcíny sa môžu podávať podľa potreby pred zotavením z deplécie B-buniek, avšak stanovenie imunitných odpovedí na vakcíny, vrátane konzultácie s kvalifikovaným odborníkom, sa má zvážiť, aby sa zistilo, či sa protektívna imunitná odpoveď navýšila (pozri časť 4.6).

Pomocné látky so známym účinkom

Sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v dávke, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo

sodíka.

Polysorbáty

Tento liek obsahuje 0,08 mg polysorbátu 80 v dávke. Polysorbáty môžu vyvolať alergické rekacie.

Neuskutočnili sa žiadne interakčné štúdie, keďže sa neočakávajú interakcie prostredníctvom enzýmov

cytochrómu P450, iných metabolizujúcich enzýmov alebo transportérov. Vakcinácie

Bezpečnosť a schopnosť vyvolať primárnu alebo anamnestickú (pamäťovú) odpoveď na imunizáciu živými, živými oslabenými alebo inaktivovanými vakcínami počas liečby ofatumumabom sa neskúmala. Odpoveď na vakcináciu sa môže zhoršiť pri deplécii B-buniek. Odporúča sa, aby pacienti ukončili imunizácie pred začatím liečby ofatumumabom (pozri časť 4.4).

Iné imunosupresívne alebo imunomodulačné liečby

Riziko aditívnych účinkov na imunitný systém sa má zvážiť, keď sa imunosupresívne liečby podávajú súbežne s ofatumumabom.

Keď sa liečba ofatumumabom začína po iných imunosupresívnych liečbach s dlhodobými imunitnými

účinkami alebo keď sa iné imunosupresívne liečby s dlhodobými imunitnými účinkami začínajú po ofatumumabe, trvanie a mechanizmus účinku týchto liekov sa má vziať do úvahy vzhľadom na možné aditívne imunosupresívne účinky (pozri časť 5.1).

Ženy v plodnom veku

Ženy v plodnom veku majú používať účinnú antikoncepciu (metódy, pri ktorých je výskyt gravidity

nižší ako 1 %) počas liečby Kesimptou a počas 6 mesiacov od posledného podania Kesimpty.

Gravidita

Množstvo údajov o použití ofatumumabu u gravidných žien je obmedzené. Ofatumumab môže prechádzať placentou a vyvolať u plodu depléciu B-buniek, ako sa zistilo v štúdiách na zvieratách (pozri časť 5.3). Žiadna teratogenita sa nepozorovala po intravenóznom podaní ofatumumabu gravidným opiciam počas organogenézy.

Prechodná periférna deplécia B-buniek a lymfocytopénia sa zaznamenali u dojčiat narodených matkám, ktoré boli počas gravidity vystavené iným protilátkam anti-CD20. Možné trvanie deplécie B-buniek u dojčiat vystavených ofatumumabu in utero a ovplyvnenie bezpečnosti a účinnosti vakcín depléciou B-buniek nie sú známe (pozri časti 4.4 a 5.1).

Liečbe s ofatumumabom počas gravidity je potrebné sa vyhnúť, pokiaľ možný prínos pre matku nie je

väčší ako možné riziko pre plod.

Zdravotnícki pracovníci sa vyzývajú, aby pomohli stanoviť účinky ofatumumabu u gravidných žien nahlásením všetkých prípadov gravidity a komplikácií, ktoré sa vyskytli počas liečby alebo

do 6 mesiacov od poslednej dávky ofatumumabu, miestnemu zástupcovi držiteľa rozhodnutia

o registrácii, čo umožní monitorovanie týchto pacientok prostredníctvom PRegnancy outcomes Intensive Monitoring programme (PRIM). Okrem toho sa majú všetky nežiaduce udalosti počas gravidity hlásiť na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Dojčenie

Použitie ofatumumabu u žien v období laktácie sa neskúmalo. Nie je známe, či sa ofatumumab vylučuje do ľudského mlieka. U ľudí k vylučovaniu protilátok IgG do mlieka dochádza počas prvých niekoľkých dní po pôrode, avšak čoskoro klesá na nízke koncentrácie. Riziko pre dojčené dieťa počas tohto krátkeho obdobia preto nemožno vylúčiť. Neskôr možno ofatumumab použiť počas dojčenia, ak je to klinicky potrebné. Ak však pacientka bola liečená ofatumumabom až do niekoľkých posledných mesiacov gravidity, s dojčením možno začať bezprostredne po pôrode.

Fertilita

Nie sú žiadne údaje o účinku ofatumumabu na fertilitu u ľudí.

Predklinické údaje nenaznačili možné riziko pre ľudí na základe parametrov samčej a samičej fertility

stanovených u opíc.

Kesimpta nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Súhrn profilu bezpečnosti

Najdôležitejšie a často hlásené nežiaduce reakcie sú infekcie horných dýchacích ciest (39,4 %), systémové reakcie súvisiace s podaním injekcie (20,6 %), lokálne reakcie v mieste podania injekcie (10,9 %) a infekcie močových ciest (11,9 %) (ďalšie podrobnosti, pozri časť 4.4 a odsek „Popis vybraných nežiaducich reakcií“ uvedený nižšie).

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Nežiaduce reakcie, ktoré boli hlásené v súvislosti s použitím ofatumumabu v pivotných klinických štúdiách pri RSM a po uvedení lieku na trh, sú uvedené podľa tried orgánových systémov MedDRA v Tabuľke 1. V každej triede orgánových systémov sú nežiaduce reakcie zoradené podľa frekvencie, najčastejšie reakcie ako prvé. V každej skupine frekvencií sú nežiaduce reakcie uvedené v poradí

klesajúcej závažnosti. Zodpovedajúca kategória frekvencie pre každú nežiaducu reakciu je okrem toho založená na nasledujúcej konvencii: veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté

(≥1/1 000 až <1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000) a neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov).

Tabuľka 1 Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Popis vybraných nežiaducich reakcií

Infekcie

V klinických štúdiách fázy III pri RSM bola celková miera infekcií a závažných infekcií u pacientov liečených ofatumumabom podobná ako u pacientov liečených teriflunomidom (51,6 % oproti 52,7 %, a 2,5 % oproti 1,8 % v uvedenom poradí). Dvaja pacienti (0,2 %) ukončili a 11 pacientov (1,2 %) dočasne prerušilo liečbu v klinickej štúdii z dôvodu závažnej infekcie.

Infekcie horných dýchacích ciest

V týchto štúdiách sa infekcie horných dýchacích ciest vyskytli u 39,4 % pacientov liečených ofatumumabom v porovnaní s 37,8 % pacientov liečených teriflunomidom. Infekcie boli prevažne mierne až stredne závažné a väčšinou to bola nazofaryngitída, infekcia horných dýchacích ciest

a chrípka.

Systémové reakcie súvisiace s podaním injekcie

V klinických štúdiách fázy III pri RSM sa SIRRs zaznamenali u 20,6 % pacientov liečených

ofatumumabom.

Incidencia SIRRs bola najvyššia pri prvej injekcii (14,4 %) a významne klesala pri následných injekciách (4,4 % pri druhej, <3 % počínajúc treťou injekciou). SIRRs boli väčšinou (99,8 %) mierne až stredne závažné. Dvaja (0,2 %) pacienti so SM liečení ofatumumabom hlásili závažné, ale nie život ohrozujúce reakcie súvisiace s podaním injekcie. K najčastejšie hláseným symptómom (≥2 %) patrili horúčka, bolesť hlavy, myalgia, zimnica a únava. Dodatočne hlásené príznaky zahŕňajú nauzeu

(1,7 %) a vracanie (0,6 %).

Lokálne reakcie v mieste podania injekcie

V klinických štúdiách fázy III pri RSM sa lokálne reakcie v mieste podania injekcie zaznamenali u 10,9 % pacientov liečených ofatumumabom.

Lokálne reakcie v mieste podania injekcie boli veľmi časté. Všetky boli slabé až stredne silné a nie závažné. K najčastejšie hláseným symptómom (≥2 %) patrili erytém, bolesť, svrbenie a opuch.

Laboratórne abnormality Imunoglobulíny

Počas klinických štúdií fázy III pri RSM sa pozoroval pokles priemernej hodnoty imunoglobulínu M (IgM) (30,9% pokles po 48 týždňoch a 38,8% pokles po 96 týždňoch) a nepreukázala sa žiadna súvislosť s rizikom infekcií, vrátane závažných infekcií.

U 14,3 % pacientov mala liečba ofatumumabom za následok pokles IgM na hodnotu nižšiu ako

0,34 g/l.

Ofatumumab sa spájal s prechodným poklesom priemerných koncentrácií imunoglobulínu G (IgG) o 4,3 % po 48 týždňoch liečby, ale so zvýšením o 2,2 % po 96 týždňoch.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Dávky až do 700 mg sa podávali v klinických štúdiách s pacientmi so SM bez toxických účinkov obmedzujúcich dávku. V prípade predávkovania sa odporúča, aby sa u pacienta sledovali akékoľvek prejavy alebo príznaky nežiaducich reakcií a podľa potreby sa začala príslušná symptomatická liečba.

Ofatumumab sa v minulosti použil v indikáciách chronickej lymfocytovej leukémie (CLL) v dávkach až do 2 000 mg podávaných intravenózne infúziou. Ofatumumab podávaný subkutánnou injekciou sa nehodnotil a nie je schválený pre tieto indikácie a nesmie sa používať na liečbu v onkologických indikáciách.