Sobycor 2,5 mg filmom obalené tablety

Liečba hypertenzie.

Liečba ischemickej choroby srdca (angína pektoris).

Liečba stabilizovaného chronického srdcového zlyhania s redukovanou systolickou ventrikulárnou funkciou spolu s ACE inhibítormi, diuretikami a prípadne srdcovými glykozidmi (ďalšie informácie pozri časť 5.1).

Dávkovanie

Hypertenzia a angína pektoris

Dospelí

Dávkovanie sa má upraviť individuálne. Zvyčajná dávka je 10 mg raz denne s maximálnou odporúčanou dávkou 20 mg raz denne. U niektorých pacientov môže byť dávka 5 mg raz denne postačujúca.

Porucha funkcie obličiek alebo pečene

U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek alebo pečene zvyčajne nie je úprava dávky potrebná.

U pacientov s koncovým štádiom poruchy funkcie obličiek (klírens kreatinínu <20 ml/min) alebo funkcie pečene nemá byť prekročená dávka 10 mg bizoprololu raz denne. Má sa použiť nižšia dávka. Skúsenosti s použitím bizoprololu u dialyzovaných pacientov sú obmedzené; avšak nie sú údaje podporujúce úpravu dávkovania.

Starší ľudia

Zvyčajne nie je potrebná úprava dávky, ale kým u niektorých pacientov môže byť dávka 5 mg raz denne postačujúca, tak u ostatných dospelých môže byť potrebné zníženie dávky v prípade ťažkej dysfunkcie obličiek alebo pečene.

Pediatrická populácia

S bizoprololom nie sú žiadne skúsenosti v pediatrickej populácii, preto sa jeho používanie u pediatrických pacientov neodporúča.

Stabilizované chronické zlyhávanie srdca

Dospelí

Štandardná liečba chronického zlyhávania srdca pozostáva z ACE inhibítora (alebo blokátora receptorov angiotenzínu v prípade neznášanlivosti ACE inhibítora), betablokátora, diuretika a v prípade potreby srdcového glykozidu.

Pri začatí liečby bizoprololom musia byť pacienti stabilizovaní (bez akútneho zlyhávania). Odporúča sa, aby mal ošetrujúci lekár skúsenosti s liečbou chronického zlyhávania srdca.

Počas fázy titrácie sa môže objaviť prechodné zhoršenie zlyhávania srdca, hypotenzie alebo bradykardie.

Fáza titrácie

Liečba stabilizovaného chronického zlyhávania srdca bizoprololom si vyžaduje titráciu.

Liečba bizoprololom sa má začať postupnou titráciou dávky nahor podľa nasledujúcich krokov:

• 1,25 mg raz denne počas jedného týždňa, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na

• 2,5 mg raz denne počas ďalšieho týždňa, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na

• 3,75 mg raz denne počas ďalšieho týždňa, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na

• 5 mg raz denne počas nasledujúcich 4 týždňov, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na

• 7,5 mg raz denne počas nasledujúcich 4 týždňov, ak je dobre tolerovaný zvýšiť na

• 10 mg raz denne ako udržiavaciu liečbu. Maximálna odporúčaná dávka je 10 mg raz denne.

  Počas fázy titrácie sa odporúča sledovanie životných funkcií (frekvencia srdca, tlak krvi) a príznakov zhoršenia zlyhávania srdca. Príznaky sa môžu objaviť už v priebehu prvého dňa po začatí liečby.

  Úprava dávky

  Pokiaľ maximálna odporúčaná dávka nie je dobre tolerovaná, môže sa zvážiť postupné znižovanie dávky.

  V prípade prechodného zhoršenia zlyhávania srdca, hypotenzie alebo bradykardie sa odporúča opäť zvážiť dávkovanie súbežne prebiehajúcej liečby. Možno bude potrebné dočasné zníženie dávky bizoprololu alebo prerušenie liečby.

  Ak sa stav pacienta stabilizuje, musí sa znovu zvážiť podávanie a/alebo vytitrovanie dávky bizoprololu.

  Porucha funkcie obličiek alebo pečene

  K dispozícii nie sú žiadne údaje o farmakokinetike bizoprololu u pacientov s chronickým zlyhávaním srdca a s poruchou funkcie pečene alebo obličiek. V titrácii dávky smerom nahor sa preto musí u týchto pacientov postupovať so zvýšenou opatrnosťou.

  Starší ľudia

  Nie je potrebná úprava dávkovania.

  Pediatrická populácia

  S bizoprololom nie sú žiadne skúsenosti v pediatrickej populácii, preto sa jeho používanie u pediatrických pacientov neodporúča.

  Liečba bizoprololom je zvyčajne dlhodobá. Liečba bizoprololom nesmie byť ukončená náhle, pretože to môže viesť k akútnemu zhoršeniu stavu pacienta. Predovšetkým u pacientov s ischemickou chorobou srdca sa liečba nesmie ukončiť náhle. V prípade zvažovania prerušenia liečby sa odporúča postupné znižovanie dávky.

  Spôsob podávania

  Na perorálne použitie.

  Sobycor sa má užívať ráno a môže sa užívať s jedlom. Má sa prehltnúť s tekutinou a nesmie sa hrýzť.

Bizoprolol je kontraindikovaný u pacientov s nasledujúcimi stavmi:

• precitlivenosť na bizoprolol alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,

• akútne zlyhávanie srdca alebo počas epizód dekompenzácie zlyhávania srdca, ktoré si vyžadujú i.v. inotropnú terapiu,

• kardiogénny šok,

• AV blokáda druhého alebo tretieho stupňa (bez kardiostimulátora),

• syndróm chorého sínusu,

• sinoatriálna blokáda,

• symptomatická bradykardia (frekvencia srdca nižšia ako 60 úderov/min pred začatím liečby),

• symptomatická hypotenzia (systolický tlak krvi <100 mmHg),

• ťažká bronchiálna astma,

• ťažké formy periférnej arteriálnej oklúznej choroby alebo ťažké formy Raynaudovho syndrómu,

• neliečený feochromocytóm (pozri časť 4.4),

• metabolická acidóza.

Liečba stabilizovaného chronického zlyhávania srdca bizoprololom sa musí začať špeciálnou fázou titrácie (pozri časť 4.2).

Predovšetkým u pacientov s ischemickou chorobou srdca sa liečba bizoprololom nesmie ukončiť náhle, pokiaľ to nie je jasne indikované, pretože to môže viesť k prechodnému zhoršeniu stavu srdca (pozri časť 4.2).

Začatie a ukončenie liečby bizoprololom si vyžaduje pravidelné sledovanie.

K dispozícii nie sú žiadne terapeutické skúsenosti s liečbou zlyhávania srdca bizoprololom u pacientov s nasledujúcimi ochoreniami a stavmi:

• inzulín-dependentný diabetes mellitus (typ I),

• závažná porucha funkcie obličiek,

• závažná porucha funkcie pečene,

• reštrikčná kardiomyopatia,

• vrodené choroby srdca,

• hemodynamicky závažné organické ochorenie chlopní,

• infarkt myokardu počas posledných 3 mesiacov.

  Bizoprolol sa musí používať s opatrnosťou pri:

• bronchospazme (bronchiálnej astme, obštrukčných chorobách dýchacích ciest);

• diabete mellitus s veľkými výkyvmi hodnôt glukózy v krvi; môžu maskovať symptómy hypoglykémie (napr. tachykardia, palpitácie alebo potenie);

• prísnom hladovaní;

• prebiehajúcej desenzibilizačnej liečbe. Podobne ako iné betablokátory, aj bizoprolol môže zvýšiť senzitivitu na alergény a závažnosť anafylaktickej reakcie. Liečba adrenalínom nemusí vždy priniesť očakávaný terapeutický efekt;

• AV blokáde prvého stupňa;

• Prinzmetalovej angíne: Boli pozorované prípady koronárneho vazospazmu. Napriek vysokej beta-1 selektivite nie je možné úplne vylúčiť záchvaty angíny, ak sa bizoprolol podáva pacientom

  s Prinzmetalovou angínou;

• periférnej arteriálnej oklúznej chorobe (najmä na začiatku liečby môže dôjsť k intenzifikácii ťažkostí;

• celkovej anestézii.

U pacientov podstupujúcich celkovú anestéziu znižuje betablokáda výskyt arytmií a myokardiálnej ischémie počas indukcie a intubácie, ako aj v pooperačnom štádiu. V súčasnosti sa odporúča perioperačné udržiavanie betablokády. Anesteziológ si musí byť vedomý betablokády kvôli možným interakciám

s inými liekmi, ktoré môžu spôsobiť bradyarytmie, oslabenie reflexnej tachykardie a zníženú reflexnú schopnosť kompenzovať stratu krvi. Ak je potrebné pred operáciou liečbu betablokátorom prerušiť, táto liečba sa má postupne znižovať a skončiť minimálne 48 hodín pred anestéziou.

Kombinácia bizoprololu s blokátormi kalciových kanálov typu verapamilu a diltiazemu, s antiarytmikami

I. triedy a s centrálne pôsobiacimi antihypertenzívami sa všeobecne neodporúča, ďalšie informácie nájdete v časti 4.5.

Hoci kardioselektívne (β1) betablokátory môžu mať nižší účinok na pľúcne funkcie ako neselektívne betablokátory, tak ako všetky betablokátory, nemajú sa podávať pacientom s obštrukčnou chorobou dýchacích ciest, ak pre ich použitie nie sú závažné klinické dôvody. Ak existujú dôvody na použitie, Sobycor sa môže použiť s opatrnosťou. U pacientov s obštrukčnou chorobou dýchacích ciest sa má liečba bizoprololom začať najnižšou možnou dávkou a u pacientov sa má starostlivo sledovať výskyt nových príznakov (napr. dyspnoe, intolerancia fyzickej záťaže, kašeľ). Pri bronchiálnej astme alebo iných

chronických obštrukčných pľúcnych chorobách, ktoré môžu spôsobovať príznaky, je potrebné súbežne podávať bronchodilatačnú liečbu. U pacientov s astmou sa môže príležitostne vyskytnúť zvýšenie odporu ^dýchacích ciest, preto môže byť nutné zvýšenie dávky β2^-mimetík.

Pacientom so psoriázou alebo s anamnézou psoriázy je možné podať betablokátory (napr. bizoprolol) len po starostlivom zvážení pomeru prínosu a rizika liečby.

Pacientom s feochromocytómom sa bizoprolol môže podať až po blokáde alfa-receptorov. Počas liečby bizoprololom môžu byť maskované príznaky tyreotoxikózy.

Podobne ako iné betablokátory, aj bizoprolol môže zvýšiť senzitivitu na alergény a zhoršiť príznaky

anafylaktickej reakcie.

Sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú

Blokátory kalciových kanálov typu verapamilu a v menšom množstve typu diltiazemu: negatívny vplyv na kontraktilitu a atrioventrikulárne vedenie. Intravenózne podávanie verapamilu u pacientov s liečbou betablokátormi môže viesť k ťažkej hypotenzii a atrioventrikulárnej blokáde.

Antiarytmiká I. triedy (napr. chinidín, dizopyramid; lidokaín, fenytoín; flekainid, propafenón): môže dôjsť k zosilneniu účinku na atrioventrikulárne vedenie a k zvýšeniu negatívne inotropného účinku.

Centrálne pôsobiace antihypertenzíva ako sú klonidín a iné (napr. metyldopa, moxonidín, rilmenidín): súbežným užívaním centrálne pôsobiacich antihypertenzív sa môže zvýšiť riziko zlyhávania srdca

v dôsledku zníženia centrálneho sympatického tonusu (spomalenie frekvencie srdcovej činnosti a zníženie srdcového minútového objemu, vazodilatácia). Náhle ukončenie liečby, najmä ak predchádza ukončeniu liečby betablokátormi, môže spôsobiť zvýšenie rizika „spätnej hypertenzie“.

Kombinácie, pri ktorých je potrebná zvýšená opatrnosť

Blokátory kalciových kanálov typu dihydropyridín, ako sú nifedipín, felodipín a amlodipín: súbežným podávaním môže dôjsť k zvýšeniu rizika hypotenzie a nie je možné vylúčiť zvýšené riziko ďalšieho zhoršovania funkcie ventrikulárnej pumpy u pacientov so zlyhávaním srdca.

Antiarytmiká III. triedy (napr. amiodarón): môže dôjsť k zosilneniu účinku na dobu atrioventrikulárneho vedenia.

Lokálne betablokátory (napr. očné kvapky určené na liečbu glaukómu) môžu zvýšiť systémové účinky bizoprololu.

Parasympatomimetiká: súbežné užívanie môže viesť k predĺženiu času atrioventrikulárneho vedenia a k zvýšeniu rizika bradykardie.

Inzulín a perorálne antidiabetiká: Zosilnenie účinku znižujúceho hladinu cukru v krvi. Blokáda β-adrenoreceptorov môže maskovať príznaky hypoglykémie.

Anestetiká: potlačenie reflexnej tachykardie a zvýšenie rizika hypotenzie (ďalšie informácie o celkovej anestézii nájdete v časti 4.4).

Náprstníkové glykozidy: zníženie frekvencie srdca, predĺženie času atrioventrikulárneho vedenia. Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID): NSAID môžu zoslabiť hypotenzný účinok bizoprololu.

ß-sympatomimetiká (napr. izoprenalín, dobutamín): kombinácia s bizoprololom môže vzájomne znížiť účinky oboch liekov.

Sympatomimetiká, ktoré aktivujú β- aj α-adrenoreceptory (napr. noradrenalín, adrenalín): kombináciou s bizoprololom môže dôjsť k prejavu vazokonstrikčných účinkov týchto liečiv sprostredkovaných

α-adrenoreceptormi, vedúcich k zvýšeniu krvného tlaku a k exacerbácii intermitentnej klaudikácie. Takéto interakcie sú pravdepodobnejšie v prípade neselektívnych β-blokátorov.

Súbežné užívanie antihypertenzív, ako aj iných liekov, ktoré môžu znižovať krvný tlak (napr. tricyklické antidepresíva, barbituráty, fenotiazíny), môže zvýšiť riziko hypotenzie.

Kombinácie, ktoré sa majú zvážiť

Meflochin: zvýšené riziko bradykardie.

Inhibítory monoaminooxidázy (okrem MAO-B inhibítorov): zosilnenie hypotenzného účinku betablokátorov, ale aj riziko hypertenznej krízy.

Gravidita

Bizoprolol má farmakologické účinky, ktoré môžu spôsobiť škodlivé účinky na graviditu a/alebo plod/novorodenca. Betablokátory vo všeobecnosti znižujú placentárnu perfúziu, čo sa dáva do súvislosti s retardáciou rastu, intrauterinnou smrťou, potratom alebo predčasným pôrodom. U plodu a novorodenca sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky (napr. hypoglykémia a bradykardia). Ak je potrebná liečba ^{betablokátormi, preferujú} sa β1^-selektívne blokátory adrenoreceptorov.

Bizoprolol sa nemá užívať počas gravidity, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Ak je liečba bizoprololom nevyhnutná, má sa monitorovať uteroplacentárny prietok krvi a rast plodu. V prípade škodlivých účinkov na graviditu alebo na plod je potrebné zvážiť alternatívnu liečbu. Novorodenec sa musí starostlivo monitorovať. Príznaky hypoglykémie a bradykardie sa zvyčajne vyskytujú počas prvých 3 dní.

Dojčenie

Nie je známe, či sa tento liek vylučuje do ľudského mlieka. Preto sa dojčenie počas podávania bizoprololu neodporúča.

V štúdii u pacientov s koronárnou chorobou srdca bizoprolol nezhoršil schopnosť viesť vozidlá. Avšak, nakoľko sú prítomné individuálne rozdiely v reakciách na liečivo, môže sa vyskytnúť zhoršenie schopnosti viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Toto je potrebné zvážiť najmä na začiatku liečby a pri zmene liečby, ako aj pri súčasnom požití alkoholu.

• veľmi časté (≥1/10)

  - časté (≥1/100 až <1/10)

  - menej časté (≥1/1 000 až <1/100)

  - zriedkavé (≥1/10 000 až 1/1 000)

• veľmi zriedkavé (<1/10 000)

• neznáme (nie je možné odhadnúť z dostupných údajov)

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

Pri predávkovaní (napr. denná dávka 15 mg namiesto 7,5 mg) bola hlásená AV blokáda tretieho stupňa, bradykardia a závrat. Najčastejšie príznaky, ktoré možno očakávať pri predávkovaní betablokátorom, sú bradykardia, hypotenzia, bronchospazmus, akútna kardiálna insuficiencia a hypoglykémia. Dosiaľ bolo hlásených len niekoľko prípadov predávkovania bizoprololom (maximum: 2 000 mg) u pacientov trpiacich hypertenziou a/alebo koronárnou chorobou srdca s prejavom bradykardie a/alebo hypotenziou; všetci pacienti sa uzdravili. V senzitivite na jednu vysokú dávku bizoprololu sú veľké individuálne odchýlky a pacienti so zlyhávaním srdca sú pravdepodobne veľmi citliví. Preto je nutné začať liečbu týchto pacientov s postupnou titráciou dávky smerom nahor podľa schémy uvedenej v časti 4.2.

Liečba

Ak dôjde k predávkovaniu, liečba bizoprololom sa má prerušiť a má sa poskytnúť podporná a symptomatická liečba. Limitované údaje naznačujú, že bizoprolol je ťažko dialyzovateľný. Na základe farmakologických účinkov a odporúčaní pre iné betablokátory je potrebné v prípade klinických prejavov zvážiť nasledujúce opatrenia.

Bradykardia: podať intravenózne atropín. Ak je odpoveď neadekvátna, opatrne možno podať izoprenalín alebo iný liek s pozitívne chronotropným účinkom. Za určitých okolností môže byť potrebná transvenózna implantácia kardiostimulátora.

Hypotenzia: podať intravenózne tekutiny a vazopresory. Užitočné sa javí intravenózne podanie glukagónu.

AV blokáda (druhého alebo tretieho stupňa): pacientov je potrebné starostlivo monitorovať, podať izoprenalín v infúzii alebo transvenózne zaviesť kardiostimulátor.

Akútne zhoršenie zlyhávania srdca: podať i.v. diuretiká, inotropné látky, vazodilatačné lieky.

Bronchospazmus: podať bronchodilatačnú liečbu, ako napr. izoprenalín, β2-sympatikomimetiká a/alebo aminofylín.

Hypoglykémia: podať i.v. glukózu.