Sobycombi 5 mg/5 mg tablety

Sobycombi je indikované ako substitučná terapia na liečbu esenciálnej hypertenzie a/alebo stabilnej ischemickej choroby srdca pacientom, ktorí sú už kontrolovaní bizoprololom a amlodipínom, podávanými súbežne v rovnakých dávkových hladinách, aké sú v kombinácii.

Dávkovanie

Odporúčaná dávka Sobycombi je jedna tableta denne.

Fixná kombinácia dávok nie je vhodná ako začiatočná terapia.

Pred zmenou liečby na Sobycombi majú byť pacienti kontrolovaní stabilnými dávkami jednotlivých zložiek užívanými v rovnakom čase. Dávka Sobycombi má byť stanovená podľa dávok jednotlivých zložiek

kombinácie v čase zmeny.

Ak je z akéhokoľvek dôvodu potrebná zmena dávkovania ktoréhokoľvek liečiva nachádzajúceho sa

vo fixnej kombinácii (napr. novo diagnostikované pridružené ochorenie, zmena zdravotného stavu pacienta alebo z dôvodu liekových interakcií), majú sa na určenie dávkovania použiť opäť samostatné liečivá.

Náhle prerušenie liečby sa neodporúča, pretože môže viesť k akútnemu zhoršeniu zdravotného stavu pacienta.

Starší pacienti

Nie je požadovaná úprava dávkovania.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek nie je úprava dávky potrebná.

Amlodipín sa nedá odstrániť dialýzou. Dialyzovaným pacientom sa amlodipín má podávať zvlášť opatrne (pozri časť 4.4).

Pri závažnej poruche funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 20 ml/min) denná dávka bizoprololu nesmie prekročiť 10 mg.

Porucha funkcie pečene

Odporúčané dávkovanie nebolo stanovené u pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie pečene. Farmakokinetika amlodipínu nebola skúmaná pri závažnej poruche funkcie pečene. Pri závažnej poruche funkcie pečene denná dávka bizoprololu nesmie prekročiť 10 mg.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Sobycombi sa u detí vo veku do 18 rokov doteraz nestanovovala. Použitie Sobycombi sa neodporúča u pacientov vo veku do 18 rokov.

Spôsob podávania

Sobycombi tablety sa majú užívať ráno, s jedlom alebo bez jedla. Majú sa prehltnúť a zapiť tekutinou a nesmú sa hrýzť.

Súvisiace s bizoprololom:

• akútne srdcové zlyhanie alebo počas epizód dekompenzovaného zlyhávania srdca, ktoré vyžaduje

  i.v. inotropnú terapiu,

• kardiogénny šok,

• AV blok druhého alebo tretieho stupňa (bez kardiostimulátora),

• syndróm chorého sínusu („sick sinus“ syndróm),

• sinoatriálna blokáda,

• symptomatická bradykardia,

• symptomatická hypotenzia,

• závažná bronchiálna astma,

• ťažké formy periférneho artériového okluzívneho ochorenia alebo ťažké formy Raynaudovho syndrómu,

• neliečený feochromocytóm (pozri časť 4.4),

• metabolická acidóza.

  Súvisiace s amlodipínom:

• závažná hypotenzia,

• šok (vrátane kardiogénneho šoku),

• obštrukcia výtoku z ľavej srdcovej komory (napr. pokročilý stupeň aortálnej stenózy),

• hemodynamicky nestabilné zlyhávanie srdca po akútnom infarkte myokardu.

  Súvisiace so Sobycombi:

• precitlivenosť na bizoprolol, amlodipín, dihydropyridínové deriváty alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Predovšetkým u pacientov s ischemickou chorobou srdca, kvôli zložke bizoprololu, nesmie byť liečba Sobycombi náhle prerušená, ak to nie je jednoznačne indikované, pretože náhle prerušenie liečby môže viesť k prechodnému zhoršeniu stavu srdca.

Začatie a ukončovanie liečby Sobycombi si vyžaduje, pokiaľ ide o bizoprolol, pravidelné monitorovanie. Sobycombi sa musí používať s opatrnosťou, vzhľadom na zložku bizoprololu, pri:

• bronchospazme (bronchiálnej astme, obštrukčných chorobách dýchacích ciest).

• diabete mellitus s veľkými výkyvmi hodnôt glukózy v krvi; príznaky hypoglykémie môžu byť maskované.

• prísnom hladovaní.

• prebiehajúcej desenzibilizačnej liečbe. Podobne ako iné betablokátory, bizoprolol môže zvýšiť senzitivitu na alergény aj závažnosť anafylaktických reakcií. Liečba adrenalínom nemusí mať vždy očakávaný

  terapeutický prínos.

• AV blokáde I. stupňa.

• Prinzmetalovej angíne: Boli pozorované prípady koronárneho vazospazmu. Napriek svojej vysokej beta-1 selektivite nie je možné úplne vylúčiť záchvaty angíny, ak sa bizoprolol podáva pacientom s Prinzmetalovou angínou.

• periférnej arteriálnej okluzívnej chorobe. K zhoršeniu príznakov môže dôjsť najmä na začiatku liečby.

• celkovej anestézii.

  Všeobecne sa neodporúča kombinácia bizoprololu s blokátormi vápnikových kanálov typu verapamil alebo diltiazem, s antiarytmikami I. triedy a centrálne pôsobiacimi antihypertenzívami; ďalšie informácie nájdete v časti 4.5.

  Pacienti podstupujúci celkovú anestéziu

  U pacientov, u ktorých sa plánuje operácia s celkovou anestéziou, betablokáda redukuje výskyt arytmií

  a myokardiálnej ischémie počas zavádzania anestézie a intubácie a v pooperačnom období. V súčasnosti sa odporúča perioperačné udržanie betablokády. Anestéziológ musí byť upovedomený o betablokáde z dôvodu možnej interakcie s inými liekmi, ktorá môže vyústiť do bradyarytmie, oslabenia reflexnej tachykardie

  a zníženia reakčnej schopnosti kompenzovať stratu krvi. Ak je potrebné liečbu betablokátorom pred

  operáciou prerušiť, treba liečbu znižovať postupne a vysadenie ukončiť približne 48 hodín pred anestéziou.

  Pacienti s bronchiálnou astmou alebo inými chronickými obštrukčnými pľúcnymi chorobami

  Hoci kardioselektívne (β1) betablokátory môžu mať nižší účinok na pľúcne funkcie ako neselektívne betablokátory, tak ako všetky betablokátory, sa nemajú podávať pacientom s obštrukčnou chorobou

  dýchacích ciest, ak pre ich použitie nie sú závažné klinické dôvody. Ak takéto dôvody existujú, bizoprolol sa má používať s opatrnosťou. U pacientov s obštrukčnou chorobou dýchacích ciest sa má liečba bizoprololom začínať najnižšou možnou dávkou a u pacientov sa má starostlivo sledovať výskyt nových príznakov (napr. dyspnoe, intolerancia fyzickej námahy, kašeľ). Pri bronchiálnej astme alebo iných chronických obštrukčných pľúcnych chorobách, ktoré môžu spôsobovať príznaky, je potrebné súbežne

  podávať bronchodilatačnú liečbu. U pacientov s astmou sa môže príležitostne vyskytnúť zvýšenie odporu dýchacích ciest, preto môže byť nutné zvýšenie dávky β2-mimetík.

  Pacienti s psoriázou

  Pacientom s psoriázou alebo s anamnézou psoriázy je možné podať betablokátory (napr. bizoprolol) len po starostlivom zvážení pomeru prínosu a rizika liečby.

  Pacienti s feochromocytómom

  Pacientom s feochromocytómom sa bizoprolol môže podať až po blokáde alfa-receptorov.

  Tyreotoxikóza

  Počas liečby bizoprololom môžu byť maskované príznaky tyreotoxikózy.

  Hypertenzná kríza

  Bezpečnosť a účinnosť amlodipínu pri hypertenznej kríze nebola stanovená.

  Pacienti so zlyhávaním srdca

  Pacienti so zlyhávaním srdca majú byť liečení s opatrnosťou vzhľadom na zložku amlodipínu. V dlhodobej placebom kontrolovanej štúdii u pacientov s ťažkým zlyhávaním srdca (III. a IV. stupňa podľa NYHA) bol hlásený vyšší výskyt pľúcneho edému v skupine liečenej amlodipínom ako v skupine s placebom. Blokátory vápnikových kanálov, vrátane amlodipínu, majú byť používané s opatrnosťou u pacientov s kongestívnym zlyhávaním srdca, pretože môžu zvyšovať riziko kardiovaskulárnej príhody v budúcnosti a mortalitu.

  Použitie u pacientov s poruchou funkcie pečene

  Biologický polčas amlodipínu je u pacientov s poruchou funkcie pečene predĺžený a hodnoty AUC sú vyššie; odporúčania pre dávkovanie neboli stanovené. Podávanie amlodipínu sa má preto začať na dolnej hranici

  dávkovacieho rozsahu a pri začatí liečby ako aj pri zvyšovaní dávky treba postupovať opatrne. Pomalá

  titrácia dávky a starostlivé sledovanie môžu byť potrebné u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene.

  Použitie pri renálnom zlyhávaní

  U takýchto pacientov sa môžu používať normálne dávky amlodipínu. Zmeny plazmatických koncentrácií amlodipínu nesúvisia so stupňom renálneho poškodenia. Amlodipín nie je dialyzovateľný.

  Sodík

  Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Interakcie súvisiace s bizoprololom

Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú

Blokátory vápnikových kanálov typu verapamil a v menšom rozsahu typu diltiazem: negatívny vplyv

na kontraktilitu a atrioventrikulárne vedenie. Intravenózne podávanie verapamilu u pacientov liečených betablokátormi môže viesť k závažnej hypotenzii a atrioventrikulárnej blokáde.

Centrálne pôsobiace antihypertenzíva ako sú klonidín a iné (napr. metyldopa, moxonidín, rilmenidín):

súbežným užívaním centrálne pôsobiacich antihypertenzív sa môže zhoršiť zlyhávanie srdca v dôsledku

zníženia centrálneho sympatického tonusu (spomalenie srdcovej frekvencie a zníženie srdcového výdaja, vazodilatácia). Náhle ukončenie liečby, najmä ak predchádza ukončeniu liečby betablokátorom, môže zvýšiť riziko „spätnej hypertenzie“.

Kombinácie, pri ktorých je nutná zvýšená opatrnosť

Blokátory vápnikových kanálov dihydropyridínového typu, ako sú felodipín a amlodipín: súbežným podávaním môže dôjsť k zvýšeniu rizika hypotenzie a nie je možné vylúčiť zvýšené riziko ďalšieho zhoršovania funkcie ventrikulárnej pumpy u pacientov so zlyhávaním srdca.

Antiarytmiká I. triedy (napr. chinidín, dizopyramid; lidokaín, fenytoín; flekainid, propafenón): môže dôjsť k zosilneniu účinku na čas atrioventrikulárneho vedenia a k zvýšeniu negatívne inotropného účinku.

Antiarytmiká III. triedy (napr. amiodarón): môže dôjsť k zosilneniu účinku na čas atrioventrikulárneho vedenia.

Lokálne betablokátory (napr. očné kvapky určené na liečbu glaukómu) môžu zosilniť systémové účinky bizoprololu.

Parasympatomimetiká: súbežné užívanie môže viesť k predĺženiu času atrioventrikulárneho vedenia a k zvýšeniu rizika bradykardie.

Inzulín a perorálne antidiabetiká: zosilnenie účinku znižujúceho hladinu cukru v krvi. Blokáda β-adrenoreceptorov môže maskovať príznaky hypoglykémie.

Anestetiká: potlačenie reflexnej tachykardie a zvýšenie rizika hypotenzie (ďalšie informácie o celkovej anestézii nájdete v časti 4.4).

Náprstníkové glykozidy: zníženie srdcovej frekvencie, predĺženie času atrioventrikulárneho vedenia.

Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID): NSAID môžu oslabiť hypotenzný účinok bizoprololu.

β-sympatomimetiká (napr. izoprenalín, dobutamín): kombinácia s bizoprololom môže vzájomne znížiť účinky oboch liečiv.

Sympatomimetiká, ktoré aktivujú β- aj α-adrenoreceptory (napr. noradrenalín, adrenalín): kombinácia

s bizoprololom môže zvýrazniť vazokonstrikčné účinky týchto liečiv sprostredkované α-adrenoreceptormi, vedúce k zvýšeniu krvného tlaku. Takéto interakcie sú pravdepodobnejšie v prípade neselektívnych

β-blokátorov.

Súbežné užívanie s antihypertenzívami, ako aj ďalšími liekmi, ktoré môžu znižovať krvný tlak (napr. tricyklické antidepresíva, barbituráty, fenotiazíny), môže zvýšiť riziko hypotenzie.

Kombinácie, ktoré sa majú zvážiť

Meflochín: zvýšené riziko bradykardie.

Inhibítory monoaminooxidázy (okrem MAO-B inhibítorov): zosilnený hypotenzný účinok betablokátorov, ale aj riziko hypertenznej krízy.

Interakcie súvisiace s amlodipínom

Účinky iných liekov na amlodipín

Inhibítory CYP3A4: Súbežné užívanie amlodipínu so silnými alebo stredne silnými inhibítormi CYP3A4 (inhibítormi proteáz, azolovými antimykotikami, makrolidmi ako sú erytromycín alebo klaritromycín, verapamilom alebo diltiazemom) môže spôsobiť signifikantné zvýšenie expozície amlodipínu, čo vedie k zvýšenému riziku hypotenzie. Klinický význam týchto farmakokinetických zmien môže byť výraznejší u starších ľudí. Preto sa môže vyžadovať klinické monitorovanie a úprava dávky.

Induktory CYP3A4: Pri súbežnom podávaní známych induktorov CYP3A4, sa môže meniť plazmatická koncentrácia amlodipínu. Preto sa má v prípade súbežného podávanie najmä so silnými induktormi CYP3A4 (napr. rifampicínom, Hypericum perforatum – ľubovníkom bodkovaným) monitorovať krvný tlak a zvážiť regulácia dávkovania počas takejto súbežnej liečby aj po nej.

Účinky amlodipínu na iné lieky

Účinky amlodipínu na zníženie tlaku krvi sa sčítavajú s účinkami iných liečiv znižujúcich tlak krvi.

Takrolimus: Pri súbežnom podávaní s amlodipínom existuje riziko zvýšenia hladín takrolimu v krvi, ale farmakokinetika tejto interakcie nie je úplne objasnená. Aby sa zabránilo toxicite takrolimu, vyžaduje sa pri podávaní amplodipínu u pacienta liečeného takrolimom sledovanie hladiny takrolimu v krvi a ak je to potrebné, úprava dávky takrolimu.

Inhibítory mTOR (Mechanistic Target of Rapamycin): inhibítory mTOR ako sú sirolimus, temsirolimus a everolimus predstavujú CYP3A substráty. Amlodipín je slabý CYP3A inhibítor. Pri súbežnom užívaní s mTOR inhibítormi môže amlodipín zvýšiť expozíciu mTOR inhibítorom.

Klaritromycín: Klaritromycín je inhibítorom CYP3A4. U pacientov užívajúcich klaritromycín

s amlodipínom je zvýšené riziko hypotenzie. Ak je amlodipín podávaný súbežne s klaritromycínom, odporúča sa pozorné sledovanie pacientov.

Cyklosporín: S cyklosporínom a amlodipínom sa nevykovali žiadne liekové interakčné štúdie u zdravých dobrovoľníkov ani v inej populácii s výnimkou pacientov s transplantáciou obličky, kde sa pozorovali premenlivé zvýšenia minimálnej koncentrácie cyklosporínu (v priemere o 0 % – 40 %). U pacientov

s transplantáciou obličky užívajúcich amlodipín sa má zvážiť sledovanie hladín cyklosporínu a ak je to nutné, majú sa znížiť dávky cyklosporínu.

Simvastatín: Súbežné podávanie viacnásobných dávok 10 mg amlodipínu s 80 mg simvastatínu viedlo

k 77 % zvýšeniu expozície simvastatínu v porovnaní so samotným simvastatínom. Dávka simvastatínu sa má obmedziť na 20 mg denne u pacientov liečených amlodipínom.

V klinických interakčných štúdiách amlodipín neovplyvňoval farmakokinetiku atorvastatínu, digoxínu ani warfarínu.

Gravidita

Sobycombi sa nemá používať počas gravidity s výnimkou prípadov, kedy nie je dostupná iná bezpečnejšia alternatíva a ak samotné ochorenie predstavuje väčšie riziko pre matku a plod.

Bizoprolol má farmakologické účinky, ktoré môžu spôsobiť škodlivé účinky na graviditu a/alebo

plod/novorodenca. Betablokátory vo všeobecnosti znižujú placentárnu perfúziu, čo sa dáva do súvislosti s retardáciou rastu, intrauterinnou smrťou, potratom alebo predčasným pôrodom. U plodu a novorodenca

sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky (napr. hypoglykémia a bradykardia). Ak je potrebná liečba betablokátormi, uprednostňujú sa β1-selektívne blokátory adrenoreceptorov.

Bizoprolol sa nemá používať počas gravidity, ak to nie je jednoznačne nutné. Ak je liečba bizoprololom nevyhnutná, má sa monitorovať uteroplacentárny prietok krvi a rast plodu. V prípade nežiaducich účinkov na graviditu alebo na plod je potrebné zvážiť alternatívnu liečbu. Novorodenec sa musí starostlivo monitorovať. Príznaky hypoglykémie a bradykardie sa zvyčajne vyskytujú počas prvých 3 dní.

Bezpečnosť podávania amlodipínu u žien počas gravidity nebola stanovená.

Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu pri vysokých dávkach (pozri časť 5.3).

Použitie počas gravidity sa obmedzuje len na prípady, ak niet bezpečnejšej alternatívy a ak ochorenie samotné predstavuje zvýšené riziko pre matku a plod.

Dojčenie

Amlodipín sa vylučuje do ľudského materského mlieka. Podiel dávky podanej matke, ktorý dostane dojča, sa odhaduje s medzikvartilným rozmedzím 3 až 7 %, s maximom 15 %. Účinok amlodipínu na dojčatá nie je známy. Nie je známe, či sa bizoprolol vylučuje do materského mlieka. Počas podávania Sobycombi sa neodporúča dojčiť.

Fertilita

U niektorých pacientov liečených blokátormi vápnikových kanálov boli hlásené reverzibilné biochemické zmeny v hlavičke spermií. Nie sú dostatočné klinické údaje týkajúce sa možného účinku amlodipínu

na fertilitu. V jednej štúdii u potkanov boli zaznamenané nežiaduce účinky na fertilitu samcov (pozri časť 5.3).

Sobycombi môže mať malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

V štúdii u pacientov s ischemickou chorobou srdca bizoprolol nezhoršil schopnosť viesť vozidlá. Avšak, následkom individuálnej variability v reakciách na liečivo, sa môže vyskytnúť zhoršenie schopnosti viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Toto je potrebné zvážiť najmä pri zmene liečby, ako aj pri súbežnom

požití alkoholu.

Amlodipín môže mať malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Ak pacienti užívajúci amlodipín majú závrat, bolesť hlavy, únavu alebo nevoľnosť, ich schopnosť reagovať môže byť narušená. Odporúča sa opatrnosť.

• Veľmi časté (≥ 1/10),

  - časté (≥ 1/100 až < 1/10),

  - menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100),

  - zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000),

• veľmi zriedkavé (< 1/10 000),

• neznáme (nie je možné stanoviť z dostupných údajov).

  Zoznam nežiaducich reakcií v tabuľke

  Trieda orgánových systémov (MedDRA)	Nežiaduce účinky	Frekvencia výskytu
  		bizoprolol	amlodipín
  Poruchy krvi alymfatického systému	leukocytopénia, trombocytopénia	-	veľmi zriedkavé
  Poruchy imunitného systému	alergické reakcie	-	veľmi zriedkavé

  Poruchy metabolizmu a výživy	hyperglykémia	-	veľmi zriedkavé
  Psychické poruchy	poruchy spánku (insomnia), depresia	menej časté	menej časté
  	nočné mory, halucinácie	zriedkavé	-
  	zmeny nálady (vrátane úzkosti)	-	menej časté
  	zmätenosť	-	zriedkavé
  Poruchy nervového systému	závrat, bolesť hlavy	časté	časté
  	synkopa	zriedkavé	menej časté
  	somnolencia	-	časté
  	tremor, dysgeúzia, hypoestézia, parestézia	-	menej časté
  	hypertónia, periférna neuropatia	-	veľmi zriedkavé
  	extrapyramídová porucha	-	neznáme
  Poruchy oka	zníženie tvorby sĺz (zvážiť u pacientov, ktorí používajú kontaktné šošovky)	zriedkavé	-
  	konjunktivitída	veľmi zriedkavé	-
  	poruchy videnia (vrátane diplopie)	-	časté
  Poruchy ucha a labyrintu	zhoršenie sluchu	zriedkavé	-
  	tinitus	-	menej časté
  Poruchy srdca a srdcovej činnosti	bradykardia	menej časté	-
  	zhoršenie zlyhávania srdca	menej časté	-
  	poruchy AV vedenia vzruchu	menej časté	-
  	palpitácie	-	časté
  	arytmia (vrátane bradykardie, komorovej tachykardie a fibrilácie predsiení)	-	menej časté
  	infarkt myokardu	-	veľmi zriedkavé
  Poruchy ciev	pocit chladu alebo necitlivosti v končatinách	časté	-
  	začervenanie	-	časté
  	hypotenzia	menej časté	menej časté
  	vaskulitída	-	veľmi zriedkavé
  Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	bronchospazmus u pacientov s bronchiálnou astmou alebo obštrukčnou choroboudýchacích ciest v anamnéze	menej časté	-
  	alergická rinitída	zriedkavé	-
  	dyspnoe	-	časté
  	kašeľ, rinitída	-	menej časté
  Poruchygastrointestinálneho traktu	vracanie	časté	menej časté
  	abdominálna bolesť, dyspepsia	-	časté
  	nauzea, porucha činnosti čriev (vrátane hnačky a zápchy)	časté	časté
  	sucho v ústach	-	menej časté
  	pankreatitída, gastritída, hyperplázia gingívy	-	veľmi zriedkavé
  Poruchy pečene a žlčových ciest	hepatitída	zriedkavé	veľmi zriedkavé
  	žltačka, zvýšenie hepatálnych enzýmov (väčšinou v spojení s cholestázou)	-	veľmi zriedkavé
  Poruchy kože a podkožného tkaniva	hypersenzitívne reakcie (pruritus, nával tepla)	zriedkavé	-
  	alopécia	veľmi zriedkavé	menej časté
  	betablokátory môžu vyvolať alebo zhoršiť psoriázu alebo indukovať psoriáze podobnévyrážky	veľmi zriedkavé	-
  	purpura, zmeny sfarbenia pokožky, hyperhidróza, pruritus, exantém, urtikária	-	menej časté
  	angioedém, multiformný erytém,	-	veľmi zriedkavé

  	exfoliatívna dermatitída,Stevensov-Johnsonov syndróm, Quinckeho edém, fotosenzitivita
  	vyrážka	zriedkavé	menej časté
  	toxická epidermálna nekrolýza	-	neznáme
  Poruchy kostrovej a svalovej sústavy aspojivového tkaniva	svalová slabosť	menej časté	-
  	opuch členkov	-	časté
  	artralgia, myalgia, bolesti chrbta	-	menej časté
  	svalové kŕče	menej časté	časté
  Poruchy obličiek a močových ciest	ťažkosti pri močení, nočné močenie, zvýšená frekvencia močenia	-	menej časté
  Poruchy reprodukčného systému a prsníkov	erektilná dysfunkcia	zriedkavé	menej časté
  	gynekomastia	-	menej časté
  Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	asténia	menej časté	časté
  	únava	časté	časté
  	edém	-	veľmi časté
  	bolesť na hrudi, bolesť, celková nevoľnosť	-	menej časté
  Laboratórne a funkčné vyšetrenia	zvýšené hladiny triglyceridov, zvýšenéhladiny pečeňových enzýmov (ALT, AST)	zriedkavé	-
  	zvýšenie telesnej hmotnosti, zníženie telesnej hmotnosti	-	menej časté

  Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

  Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

Pri predávkovaní bizoprololom (napr. denná dávka 15 mg namiesto 7,5 mg) bola hlásená AV blokáda tretieho stupňa, bradykardia a závraty. Najčastejšie príznaky, ktoré možno očakávať pri predávkovaní betablokátorom, sú bradykardia, hypotenzia, bronchospazmus, akútna kardiálna insuficiencia

a hypoglykémia. Dosiaľ bolo hlásených len niekoľko prípadov predávkovania bizoprololom (maximum:

2 000 mg) u pacientov s hypertenziou a/alebo ischemickou chorobou srdca s prejavmi bradykardie a/alebo hypotenzie; všetci pacienti sa uzdravili. Existuje široká interindividuálna variabilita v citlivosti a odpovedi na jednorazovú vysokú dávku bizoprololu a pacienti so zlyhávaním srdca sú pravdepodobne veľmi citliví.

Dostupné údaje naznačujú, že rozsiahle predávkovanie amlodipínom môže viesť k nadmernej periférnej

vazodilatácii a možnej reflexnej tachykardii. Bola hlásená výrazná a pravdepodobne dlhotrvajúca systémová hypotenzia vrátane/až do šoku s fatálnym koncom.

Nekardiogénny pľúcny edém bol zriedkavo hlásený ako dôsledok predávkovania amlodipínom, ktorý sa môže prejaviť oneskoreným nástupom (24 – 48 hodín po užití) a vyžaduje podpornú ventiláciu. Včasné

resuscitačné opatrenia na udržanie perfúzie a srdcového výdaja (vrátane objemového preťaženia tekutinami) môžu byť spúšťacími faktormi.

Liečba

Ak dôjde k predávkovaniu, liečba Sobycombi sa má prerušiť a má sa poskytnúť podporná symptomatická liečba. Na základe farmakologických účinkov a odporúčaní pre iné betablokátory je potrebné v prípade

klinických prejavov zvážiť nasledujúce všeobecné opatrenia.

Bradykardia: podať intravenózne atropín. Ak je odpoveď neadekvátna, opatrne možno podať izoprenalín

alebo iné liečivo s pozitívne chronotropným účinkom. Za určitých okolností môže byť potrebná transvenózna implantácia kardiostimulátora.

Hypotenzia: podať intravenózne tekutiny a vazopresory. Intravenózne podanie glukagónu môže byť užitočné. Klinicky významná hypotenzia následkom predávkovania amlodipínom vyžaduje aktívnu kardiovaskulárnu podporu vrátane častého monitorovania funkcie srdca a pľúc, zvýšenú polohu končatín, sledovanie objemu tekutín v cirkulácii a diurézy. Vazokonstrikčné látky môžu pomôcť udržať cievny tonus a tlak krvi, ak ich

podanie nie je kontraindikované. Glukonát vápenatý podaný intravenózne môže pomôcť zrušiť účinky blokády vápnikových kanálov.

AV blokáda (druhého alebo tretieho stupňa): pacientov je potrebné starostlivo monitorovať, podať izoprenalín v infúzii alebo transvenózne zaviesť kardiostimulátor.

Akútne zhoršenie zlyhávania srdca: podať i.v. diuretiká, inotropné liečivá, vazodilatačné lieky.

Bronchospazmus: podať bronchodilatačnú liečbu ako napr. izoprenalín, β2-sympatomimetiká a/alebo aminofylín.

Hypoglykémia: podať i.v. glukózu.

V niektorých prípadoch môže byť vhodná gastrická laváž. Ukázalo sa, že požitie aktívneho uhlia zdravými dobrovoľníkmi do 2 hodín od podania amlodipínu 10 mg znížilo mieru absorpcie amlodipínu.

Limitované údaje naznačujú, že bizoprolol je ťažko dialyzovateľný. Keďže sa amlodipín extenzívne viaže na bielkoviny, nie je pravdepodobné, že by dialýza bola účinná.