Zoleptil 25 mg Tableta obalená

Zoleptil patrí medzi antipsychotiká, lieky, ktoré potláčajú psychotické príznaky, zmierňujú a odstraňujú halucinácie a bludy, zmätenosť a nepokoj.

Zoleptil je určený na liečbu schizofrénie.

Zoleptil pomáha pri úprave zmien myslenia a vnímania, pri stavoch zmätenosti, pri strate kontroly nad svojim správaním.

Zoleptil pomáha pri týchto príznakoch, vyskytujúcich sa v akútnych ale aj v chronických formách.

V prípade zlepšenia stavu Zoleptil pomáha pri prevencii recidívy.

Dávkovanie

Dospelí

Účinná dávka sa pohybuje v rozpätí 75-300 mg denne. Ako začiatočná dávka sa odporúča 25 mg trikrát denne. Dávka sa môže upraviť podľa klinického stavu pacienta až do maximálnej dávky 100 mg trikrát denne. Odporúča sa dávku zvyšovať vždy v intervale štyroch dní.

Neodporúča sa dávka vyššia ako 100 mg trikrát denne, pretože sa môže zvýšiť riziko epileptických záchvatov.

Pediatrická populácia

Zoleptil sa neodporúča u detí a dospievajúcich do 18 rokov.

Starší pacienti a pacienti s renálnou alebo hepatálnou insuficienciou

Začiatočná dávka sa má znížiť na 25 mg dvakrát denne u starších a pacientov s poruchou funkcie obličiek a/alebo pečene. Dávka sa upravuje postupne, na základe tolerability a účinnosti na maximálnu dávku 75 mg dvakrát denne.

Spôsob podávania

Zoleptil sa užíva nezávisle od príjmu potravy.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Akútna intoxikácia liekmi tlmiacimi CNS alebo alkoholom.

• Akútna dna. Podanie urikozurík môže zapríčiniť zvýšenie rizika tvorby obličkových kameňov.

• Dojčenie.

Zvýšená mortalita u starších pacientov s demenciou

V randomizovaných, placebom kontrolovaných klinických štúdiách s atypickými antipsychotikami

u pacientov s demenciou sa zistilo približne trojnásobné zvýšenie rizika cerebrovaskulárnych nežiaducich príhod. Mechanizmus tohto zvýšeného rizika nie je známy. Zvýšené riziko sa nedá vylúčiť ani pre iné

antipsychotiká alebo ďalšie populácie pacientov. U pacientov s rizikovými faktormi pre cerebrovaskulárne príhody je potrebné Zoleptil používať s opatrnosťou.

Zoleptil znižuje prah vzniku epileptických záchvatov a výsledky PMS poukazujú na prokonvulzívny účinok závislý od dávky. Zoleptil sa nemá používať na liečbu pacientov s epilepsiou v osobnej alebo rodinnej anamnéze, keď individuálny prínos neprevyšuje možné riziko. Údaje z kontrolovaných

klinických štúdií preukázali, že frekvencia výskytu záchvatov v súvislosti s liečbou Zoleptilom pri podaní maximálnej dávky 300 mg za deň je asi 1 %. Celková dávka vyššia ako odporúčané maximum 300 mg

denne môže závažne zvýšiť možný výskyt záchvatov. Preto sa odporúča neužívať dávky vyššie ako

300 mg denne. Je potrebné sa vyhnúť súčasnému podávaniu s inými antipsychotikami, pretože to môže viesť k ďalšiemu zníženiu prahu vzniku záchvatov. Opatrnosť je potrebná, ak dôjde k vysadeniu súčasne podávaného lieku tlmiaceho CNS.

V klinických štúdiách sa vyskytlo predĺženie QT intervalu závislé od dávky. Opatrnosť je potrebná pri podávaní Zoleptilu pacientom s rizikom arytmií, podobne aj pacientom so známym kardiovaskulárnym

ochorením alebo pacientom užívajúcim iný liek, ktorý môže predlžovať QT interval alebo u ktorého je riziko hypokaliémie. Pri liečbe pacientov z týchto skupín sa odporúča EKG vyšetrenie pred začiatkom liečby, aby sa vylúčili pacienti s prítomným predlžením QT intervalu. Okrem EKG vyšetrenia je potrebné pred začatím liečby stanoviť elektrolyty (vápnik, draslík, sodík) a každú nerovnováhu korigovať

a periodicky monitorovať, najmä pri každom zvýšení dávky. Pri každom zvyšovaní dávky je potrebné tiež EKG vyšetrenie. Zoleptil vedie k zvýšeniu srdcovej frekvencie, preto sa má používať s opatrnosťou

u pacientov s anginou pectoris spôsobenou ochorením koronárnych vencovitých tepien.

V súvislosti s užívaním antipsychotík boli hlásené prípady venózneho trombembolizmu (VTE). Keďže pacienti liečení antipsychotikami majú často získané rizikové faktory pre VTE, je nutné identifikovať

všetky rizikové faktory pre VTE pred, ako aj počas liečby Zoleptilom a prijať potrebné preventívne

opatrenia.

Pri liečbe Zoleptilom rovnako ako aj u ostatných antipsychotík sa môže vyskytnúť malígny neuroleptický syndróm (NMS). Tento potenciálne fatálny syndróm zahŕňa svalovú rigiditu, hyperpyrexiu, stupor, nepravidelný tep a krvný tlak, zvýšenie plazmatickej hladiny kreatinínkinázy, myoglobinémiu a akútne

renálne zlyhanie. Pri výskyte NMS sa musia okamžite vysadiť všetky antipsychotiká vrátane Zoleptilu a je

potrebné sa poradiť so špecialistom.

Rovnako ako iné lieky blokujúce α1-receptory, môže Zoleptil vyvolať ortostatickú hypotenziu, hlavne na začiatku liečby a pri zvyšovaní dávky. Pacienti sa majú upozorniť, aby z polohy ležmo vstávali pomaly

a rovnako, ako pri podávaní iných neuroleptík, je potrebné pravidelne kontrolovať tlak krvi. Pri

ortostatickej hypotenzii je potrebné dávku znížiť alebo dávku zvyšovať len veľmi pozvoľna. Anestézia môže tiež zvýšiť riziko hypotenzie. Zoleptil sa smie používať len s opatrnosťou u pacientov s ťažkým srdcovým ochorením, vrátane ťažkej hypertenzie alebo zníženého srdcového výdaja.

Rovnako ako pri iných neuroleptikách môže dôjsť k zníženiu počtu bielych krviniek. Rozsiahle klinické skúsenosti so Zoleptilom poukazujú na to, že toto zníženie predstavuje minimálne riziko pre bezpečnosť pacienta. Ak vznikne podozrenie na zníženie počtu bielych krviniek (napr. výskyt infekcie), je potrebné vykonať laboratórne vyšetrenie a prípadne vykonať potrebné opatrenia.

U pacientov so zhoršenou funkciou pečene sa odporúča každý týždeň monitorovať funkciu pečene minimálne po dobu 3 mesiacov od začiatku liečby Zoleptilom.

U starších pacientov a pacientov so zníženou funkciou pečene alebo obličiek sa liečba začína nízkou dávkou a zvyšuje sa pozvoľna, maximálna dávka sa musí tiež redukovať (pozri časť 4.2).

Rovnako ako pri iných antipsychotikách, je potrebné pacienta upozorniť na možné zvýšenie telesnej hmotnosti a odporučiť mu diétny režim.

Ojedinele sa v priebehu klinických štúdií vyskytla neskorá dyskinéza, avšak súvislosť s liečbou sa nepreukázala. Ak sa neskorá dyskinéza vyskytne, je potrebné dávku všetkých antipsychotík znížiť alebo liečbu prerušiť.

Po náhlom prerušení liečby antipsychotikami sa vyskytli akútne príznaky z vysadenia, ktoré zahŕňali nauzeu, vracanie, potenie a nespavosť. Rovnako sa môže objaviť návrat psychotických symptómov a vyskytli sa aj poruchy zahŕňajúce mimovoľné pohyby (akatízia, dystónia a dyskinéza). Preto sa odporúča pozvoľné vysadzovanie lieku.

Zoleptil má anticholinergné vlastnosti a môže sa iba s opatrnosťou podávať pacientom s hypertrofiou prostaty, retenciou moču, pri glaukóme s úzkym uhlom a paralytickom ileu.

Zoleptil má urikozurické vlastnosti, preto je potrebné u pacientov s dnou alebo hyperurikémiou

v anamnéze začať liečbu Zoleptilom s opatrnosťou a ďalej je potrebné zabezpečiť dostatočnú diurézu až do doby, keď sa hladina kyseliny močovej vráti na normálnu úroveň. Rovnako ako pri iných urikozurikách, liečba Zoleptilom sa nesmie začať skôr ako 3 týždne po odznení akútneho záchvatu dny. Existuje teoretické riziko zvýšenej tvorby obličkových kameňov, preto sa Zoleptil nemá podávať pacientom s nefrolitiázou v anamnéze. V praxi je toto riziko veľmi malé.

Rovnako ako ostatné antipsychotiká, Zoleptil môže negatívne ovplyvniť telesnú termoreguláciu

(hyperpyrexia alebo hypotermia).

Teoreticky môže Zoleptil spôsobiť zhoršenie zdravotného stavu u pacientov s Parkinsonovou chorobou.

Opatrnosť je potrebná pri liečbe pacientov s nádorom drene nadobličiek (napr. feochromocytóm alebo neuroblastóm).

Glukóza

Zoleptil obsahuje tekutú glukózu. Pacienti so zriedkavou glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Laktóza

Zoleptil obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej

intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento

liek.

Sacharóza

Zoleptil obsahuje sacharózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovej malabsorpcie alebo deficitu sacharázy a izomaltázy nesmú užívať tento liek.

Zoleptil má tlmivý účinok na CNS, preto sa musí podávať s opatrnosťou v kombinácii s inými rovnako pôsobiacimi liekmi. Antipsychotiká sú známe tým, že znižujú prah pre vznik epileptických záchvatov, pri Zoleptile bol po uvedení na trh preukázaný prokonvulzívny účinok závislý od dávky. V prípade

potreby súbežného podávania vyšších dávok iného antipsychotika, môže dôjsť k ďalšiemu zníženiu prahu pre vznik záchvatov.

Zoleptil má významné alfa1 blokujúce vlastnosti, preto sa vyžaduje opatrnosť pri súčasnom podávaní

antihypertenzív vrátane niektorých anestetík. Vzhľadom na jeho účinok na alfa-adrenoceptory, súčasné podanie adrenalínu môže viesť k náhlemu poklesu krvného tlaku. Teoreticky môže dôjsť k zníženiu

účinkov alfa-metyldopy, guanetidínu a klonidínu.

V štúdii s desipramínom sa nezistili žiadne klinické interakcie súvisiace s činnosťou izoenzýmu CYP 2D6, čo poukazuje na to, že interakcie Zoleptilu s antidepresívami a inými liekmi závislými na tomto

izoenzýme sú nepravdepodobné.

Opatrnosť je potrebná pri súbežnom použití fluoxetínu alebo diazepamu, môže dôjsť k zvýšeniu plazmatickej hladiny zotepínu a norzotepínu.

Klinické interakčné štúdie s antikonvulzívami a lítiom sa neuskutočnili.

Príjem potravy po jednotlivej perorálnej dávke Zoleptilu spôsobí 30 % oneskorenie objavenia sa Zoleptilu v krvnej plazme, avšak je nepravdepodobné, že by ovplyvnil absorpciu Zoleptilu pri chronickom

podávaní.

Gravidita

Plazmatická koncentrácia lieku (AUC) bola v reprodukčných štúdiách na zvieratách všeobecne nižšia než

u pacientov. Štúdie na zvieratách nepreukázali žiadne teratogénne účinky u potkanov a králikov.

Nepriamy prolaktínový a CNS sprostredkovaný účinok sa pozoroval u potkanov vrátane zníženia fertility

a zvýšenia neonatálnej mortality. Nakoľko nie sú k dispozícii klinické štúdie u ľudí, Zoleptil sa nemá používať počas tehotenstva, pokiaľ prínos pre matku prevýši potenciálne riziko pre dieťa.

Ženy vo fertilnom veku majú počas liečby Zoleptilom užívať antikoncepciu.

U novorodencov po pôrode, ktorí boli vystavení počas tretieho trimestra gravidity antipsychotikám (vrátane zotepínu), existuje riziko vzniku nežiaducich reakcií zahŕňajúcich extrapyramídové príznaky a/alebo príznaky z vysadenia lieku, ktoré sa môžu líšiť v závažnosti a trvaní. Boli hlásené agitácia,

hypertónia, hypotónia, tremor, somnolencia, respiračná tieseň alebo ťažkosti pri kŕmení. Preto majú byť novorodenci starostlivo sledovaní.

Dojčenie

Pretože sa preukázalo vylučovanie Zoleptilu a jeho metabolitov do mlieka laktujúcich potkanov, matky

užívajúce Zoleptil nemajú dojčiť.

Zoleptil môže mať sedatívny účinok a negatívne môže ovplyvňovať mentálnu pozornosť. Pacienti sa majú

upozorniť, aby neviedli vozidlá a neobsluhovali stroje počas liečby Zoleptilom, pokiaľ sa nestanoví ich vnímavosť na tento účinok.

Nasledovné nežiaduce účinky sa vyskytli najmenej v 4 prípadoch v súvislosti s liečbou Zoleptilom

v klinických štúdiách a spontánne počas jeho intenzívneho klinického používania (približne 1,98 milióna liečených pacientov).

Nežiaduce účinky boli klasifikované podľa nasledovnej frekvencie výskytu: Veľmi časté( ≥1/10)

Časté (≥1/100 až <1/10)

Menej časté (≥1/1000 až <1/100) Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1000) Veľmi zriedkavé (<1/10 000)

Infekcie a nákazy

Veľmi časté: infekcia Časté: flu-like syndróm

Poruchy krvi a lymfatického systému

Veľmi časté: leukocytóza, leukopénia

Časté: výskyt abnormálnych krvných buniek, anémia, trombocytémia

Menej časté: trombocytopénia

Poruchy imunitného systému

Menej časté: alergická reakcia

Poruchy endokrinného systému:

Časté: zvýšenie hladiny prolaktínu Menej časté: nežiaduca laktácia

Poruchy metabolizmu a výživy:

Časté: hyperglykémia, hypoglykémia, hyperlipidémia, hypourikémia

Psychické poruchy

Veľmi časté: nepokoj, anxieta, depresia, nespavosť Časté: zmätenosť, hostilita, zníženie libida, nervozita Menej časté: delírium

Poruchy nervového systému:

Veľmi časté: závraty, extrapyramídový syndróm (akatízia, dyskinézia, dystónie, parkinsonizmus), bolesť

hlavy, somnolencia

Časté: kŕče, dysautonómia, poruchy reči, synkopa

Menej časté: amnézia, ataxia, stimulácia CNS, kóma, hypostézia, myoklonus, malígny neuroleptický syndróm

Poruchy oka:

Veľmi časté: neostré videnie. Časté: konjunktivitída

Poruchy ucha a labyrintu: vertigo

Poruchy srdca a srdcovej činnosti:

Veľmi časté: tachykardia Časté: arytmie

Menej časté: bradykardia, palpitácie.

Neznáme: žilový trombembolizmus vrátane prípadov pľúcneho embolizmu a prípady hlbokej venóznej trombózy

Poruchy ciev

Veľmi časté: hypotenzia

Časté: hypertenzia, posturálna hypotenzia Veľmi zriedkavé: šok

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:

Veľmi časté: rinitída

Časté: zhoršenie kašľa, dyspnoe Menej časté: epistaxa

Poruchy gastrointestinálneho traktu:

Veľmi časté: zápcha, suchosť v ústach, dyspepsia, zvýšená salivácia

Časté: bolesť brucha, anorexia, zvýšenie chuti do jedla, hnačky, nauzea, vracanie Menej časté: ileus, zväčšenie brucha

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

Veľmi časté: potenie

Časté: akné, suchá koža, vyrážka

Menej časté: alopécia, fotosenzitivita

Poruchy kostrovej, svalovej sústavy a spojivového tkaniva:

Časté: artralgia, ochorenia kĺbov, myalgia Menej časté: myasténia

Poruchy obličiek a močových ciest:

Časté: inkontinencia moču Menej časté: retencia moču

Stravy v gravidite, v šestonedelí a perinatálnom období

Menej časté: poruchy menštruácie

Neznáme: neonatálny abstinenčný syndróm (pozri časť 4.6)

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Časté: impotencia

Menej časté: abnormálna ejakulácia

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Veľmi časté: asténia, zimnica, bolesť

Časté: bolesť na hrudníku, horúčka, nevoľnosť, edém, smäd Menej časté: edém tváre, hypotermia

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Veľmi časté: zmeny sedimentácie, zmeny na EEG, zvýšené hodnoty funkčných testov pečene, zvýšenie

hmotnosti

Časté: zvýšenie kreatinínu, zmena na EKG, zníženie hmotnosti

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Symptómy predávkovania: Predávkovanie môže mať za následok nadmerné farmakologické účinky,

ako sú hypotenzia, tachykardia, arytmie, agitácia, výrazné motorické extrapyramídové účinky, hypotermia, hypertermia, epileptický záchvat, respiračná depresia, stupor alebo kóma.

V prípade predávkovania sa musí vziať do úvahy možný viacnásobný príjem liekov.

Liečba predávkovania: Neexistuje žiadne špecifické antidotum pre Zoleptil, preto sa musia zaviesť všetky nevyhnutné podporné opatrenia. Je potrebné zabezpečiť a udržovať voľné dýchacie cesty

a adekvátnu oxygenáciu a ventiláciu. Je treba zvážiť výplach žalúdka (po endotracheálnej intubácii

v prípade, že je pacient v bezvedomí) a podanie aktívneho uhlia spolu s laxatívami. Ihneď sa má

zabezpečiť monitorovanie srdcovej činnosti, s nepretržitým sledovaním EKG na zistenie možných arytmií. Pri hypotenzii a kolapse obehu treba zvýšiť objem plazmy a zabezpečiť ďalšie vhodné opatrenia.

V prípade, že sa na podporu vaskulárnej činnosti použili sympatomimetiká, nemá sa používať adrenalín a ^{dopamín, pretože beta-stimulácia kombinovaná sα}1^{-antagonistami spolu so Zoleptilom môže zhoršiť} hypotenziu. Srdcové arytmie môžu byť potlačené korekciou cirkulácie a porúch metabolizmu , pokiaľ

však sú pretrvávajúce alebo život ohrozujúce, je potrebná vhodná antiarytmická liečba. V prípade vážnych extrapyramidových príznakov je potrebné anticholinergická liečba. Pri epileptických záchvatoch sa

podáva diazepam intravenózne, najlepšie v emulznej forme (je potrebné zabezpečiť zariadenie na umelé dýchanie a odborníka pre prípad ťažkostí s dýchaním). Stály lekársky dohľad a monitorovanie stavu pacienta sa má zabezpečiť až do pacientovho zotavenia.