Tiaprid FMK 100 mg Tableta

Poruchy správania u pacientov s demenciou Poruchy správania pri abstinencii alkoholu:

• akútny delirantný syndróm,

• abstinenčný syndróm.

  Závažná chorea pri Huntingtonovej chorobe.

Dávkovanie

Poruchy správania u pacientov s demenciou: 200–400 mg denne.

Liečba sa má začať s nízkou dávkou 50 mg (t.j. ½ tablety) dvakrát denne, s postupným zvyšovaním

počas 2–3 dní na 100 mg (t.j. 1 tableta)3-krát denne. Priemerná dávka je 300 mg denne (t.j. 3 tablety). Maximálna odporúčaná dávka je 400 mg denne (t.j. 4 tablety).

Poruchy správania pri abstinencii alkoholu: 300–400 mg denne (t.j. 3-4 tablety) počas 1–2 mesiacov.

Závažná chorea pri Huntingtonovej chorobe: 300–1 200 mg denne.

Začiatočná dávka: do 1 200 mg denne, t.j. 12 tabliet, rozdelených do najmenej troch dávok

s postupným znižovaním na bežnú udržiavaciu dávku podľa individuálnej odpovede pacienta.

Pediatrická populácia: zvyčajná dávka je 100–150 mg denne, maximálne 300 mg denne.

Porucha funkcie obličieka: dávka sa má znížiť na 75 % zvyčajnej dávky u pacientov s klírensom

kreatinínu 30–60 ml/min, na 50 % zvyčajnej dávky u pacientov s klírensom kreatinínu 10–30 ml/min a na 25 % zvyčajnej dávky u pacientov s klírensom kreatinínu menej ako 10 ml/min.

Porucha funkcie pečene: liek sa minimálne metabolizuje v pečeni, preto nie je potrebná redukcia dávky.

Spôsob podávania

Na perorálne použitie.

Tablety sa môžu užívať s jedlom alebo bez jedla.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Súčasné prolaktín-dependentné tumory (napr. tumor hypofýzy – prolaktinóm alebo rakovina prsníka).

• Feochromocytóm.

• Súčasné podávanie s levodopou alebo inými dopamínergnými liekmi (pozri časť 4.5).

Predĺženie QT intervalu

Tiaprid môže indukovať predĺženie QT intervalu. Tento účinok zvyšuje riziko závažnej ventrikulárnej arytmie ako je torsade de pointes (pozri časť 4.8). Odporúča sa, pred akýmkoľvek podaním, a ak je to možné v súlade s klinickým stavom pacienta, monitorovať faktory, ktoré môžu podporovať výskyt

tejto poruchy rytmu ako napríklad:

• bradykardia, menej ako 55 úderov za minútu,

• nerovnováha elektrolytov, najmä hypokaliémia,

• kongenitálne predĺženie QT intervalu,

• súbežná liečba liekmi, ktoré môžu vyvolať zjavnú bradykardiu (<55 úderov/min), nerovnováhu elektrolytov, zníženú intrakardiálnu kondukciu alebo predĺženie QT intervalu (pozri časť 4.5).

  Tiaprid sa má predpisovať s opatrnosťou pacientom s pretrvávajúcimi faktormi, ktoré môžu predurčovať k predĺženiu QT intervalu.

  Mŕtvica

  V randomizovaných klinických skúšaniach s placebom, vykonaných u starších pacientov s demenciou a liečených niektorými atypickými antipsychotikami, sa pozorovalo 3-násobné zvýšenie rizika

  cerebrovaskulárnych príhod. Mechanizmus zvýšenia tohto rizika nie je známy. Nemožno vylúčiť zvýšenie rizika pri iných antipsychotikách alebo pri inej populácii pacientov. Tiaprid sa má užívať s opatrnosťou u pacientov s rizikovými faktormi mŕtvice.

  Zvýšenie mortality u starších pacientov s demenciou

  U starších pacientov s psychózou súvisiacou s demenciou, ktorí sú liečení antipsychotikami, je zvýšené riziko úmrtia. Analýzy sedemnástich placebom-kontrolovaných štúdií (modálne trvanie 10 týždňov), prevažne u pacientov užívajúcich atypické antipsychotiká, odhalili 1,6 až 1,7-násobne

  väčšie riziko úmrtia u pacientov liečených liekmi ako u pacientov liečených placebom. Počas priebehu typickej 10 týždňovej kontrolovanej štúdie nastalo úmrtie u približne 4,5 % liekmi liečených

  pacientov, kým v skupine s placebom nastalo u 2,6 % pacientov. I keď sa príčiny úmrtí, ku ktorým došlo počas klinických skúšaní s atypickými antipsychotikami líšili, najčastejšie boli buď

  kardiovaskulárneho (napr. zlyhanie srdca, náhla smrť) alebo infekčného charakteru (napr. pneumónia).

  Observačné štúdie naznačujú, že podobne ako atypické antipsychotiká, aj liečba s konvenčnými

  antipsychotikami môže zvyšovať úmrtnosť. Rozsah, v ktorom môžu byť zistenia zvýšenej mortality v observačných štúdiách pripísané antipsychotikám, a nie niektorým vlastnostiam pacientov, nie je jasný.

  Riziko venózneho tromboembolizmu (VTE)

  V súvislosti s užívaním antipsychotík boli zaznamenané prípady venózneho tromboembolizmu (VTE), niekedy fatálne. Vzhľadom na to, že u pacientov liečených antipsychotikami sú často prítomné získané rizikové faktory pre VTE, musia byť všetky identifikované pred a počas liečby tiapridom a musia sa prijať preventívne opatrenia. Pri užívaní tiapridu u pacientov s rizikovými faktormi pre

  tromboembolizmus je potrebná opatrnosť (pozri časť 4.8).

  Karcinóm prsníka

  Tiaprid môže zvyšovať hladinu prolaktínu. Preto je potrebná opatrnosť a pacienti s anamnézou alebo rodinnou anamnézou karcinómu prsníka musia byť počas liečby tiapridom dôsledne sledovaní.

• Rovnako ako pri iných neuroleptikách, môže sa vyskytnúť neuroleptický malígny syndróm (s možnými smrteľnými následkami), charakterizovaný hypertermiou, svalovou rigiditou

  a autonómnou dysfunkciou (pozri časť 4.8). Zaznamenané boli prípady s atypickými príznakmi ako chýbajúca svalová rigidita alebo hypertónia a nižšia horúčka. V prípade hypertermie

  neznámeho pôvodu sa má užívanie tiapridu ukončiť.

• Okrem výnimočných prípadov, tiparid nemajú užívať pacienti s Parkinsonovou chorobou.

• Neuroleptiká môžu znižovať prah epileptických záchvatov (pozri časť 4.8). Pacienti s epilepsiou majú byť počas liečby tiapridom starostlivo monitorovaní.

• V prípade obličkovej insuficiencie sa má kvôli možnému riziku kómy v dôsledku predávkovania dávka znížiť (pozri časti 4.2 a 4.9).

• Rovnako ako pri iných neuroleptikách, sa má tiaprid u starších pacientov podávať s veľkou opatrnosťou, kvôli možnému riziku zníženia úrovne vedomia a kómy.

• Užívanie tiapridu u detí nebolo dôkladne sledované. Preto pri predpisovaní lieku deťom je potrebná opatrnosť (pozri časť 4.2).

• V súvislosti s antipsychotikami, vrátane tiapridu, sa zaznamenala leukopénia, neutropénia

a agranulocytóza. Neobjasnené infekcie alebo horúčka môžu byť prejavom krvných dyskrázií (pozri časť 4.8) a vyžadujú okamžité hematologické vyšetrenie.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Kombinácie, ktoré sú kontraindikované

Dopamínergné agonisty, s výnimkou pacientov s Parkinsonovou chorobou (kabergolín, chinagolid),

vzhľadom na recipročný antagonizmus dopamínergných agonistov a neuroleptík (pozri časť 4.3).

Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú

Alkohol

Alkohol zvyšuje sedatívny účinok neuroleptík. Vzhľadom na ovplyvnenie pozornosti môže byť

nebezpečné viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Je potrebné predchádzať konzumácii alkoholických nápojov a liekov obsahujúcich alkohol.

Lieky, ktoré môžu indukovať torsade de pointes alebo predĺžiť QT interval

Antiarytmiká triedy Ia (chinidín, hydrochinidín, disopyramid) a antiarytmiká triedy III (amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid), niektoré neuroleptiká (sultoprid, pipotiazín, sertindol, veraliprid, chlórpromazín, levomepromazín, trifluórperazín, tioridazín, cyamemazín, sulpirid, pimozid,

haloperidol, droperidol, flufenazín, pipamperón, flupentixol, zuklopentixol), niektoré antiparazitiká (halofantrín, lumefantrín, pentamidín), iné lieky: i.v. erytromycín, i.v. spiramycín, moxifloxacín,

sparfloxacín, imipramínové antidepresíva, lítium, bepridil, cisaprid, difemanil, mizolastín, i.v. vinkamín.

Zvýšené riziko ventrikulárnych arytmií, predovšetkým torsade de pointes.

Ak je to možné, vysaďte liek, ktorý môže vyvolať torsade de pointes, okrem liekov na liečbu infekcií.

Ak nie je možné vyhnúť sa kombinovanej liečbe, pred začatím liečby skontrolujte QT interval a sledujte EKG.

Levodopa

Recipročný antagonizmus levodopy a neuroleptík.

U pacientov s Parkinsonovou chorobou sa majú použiť pri každom lieku najnižšie účinné dávky.

Dopamínergné agonisty s výnimkou levodopy (amantadín, apomorfín, bromokryptín, entakapón, lizurid, pergolid, piribedil, pramipexol, ropinirol, selegilín) u pacientov s Parkinsonovou chorobou: Recipročný antagonizmus dopamínergných agonistov a neuroleptík.

Dopamínergné agonisty môžu vyvolať alebo zhoršiť psychotické poruchy.

Ak sa neuroleptickej liečbe nedá vyhnúť u pacientov s Parkinsonovou chorobou liečených dopamínergnými agonistami, musí sa dávka týchto látok postupne znižovať a vysadiť (náhle vysadenie dopamínergných agonistov môže vyvolať neuroleptický malígny syndróm).

Metadón

Zvýšené riziko ventrikulárnej arytmie, najmä torsade de pointes.

Kombinácie, ktoré vyžadujú osobitné opatrenia pri používaní

Lieky vyvolávajúce bradykardiu (najmä antiarytmiká triedy Ia, betablokátory, niektoré antiarytmiká triedy II, niektoré antagonisty vápnika, napr. diltiazem a verapamil, klonidín, guanfacín; srdcové

glykozidy, pilokarpín, inhibítory cholínesterázy)

Zvýšené riziko ventrikulárnych arytmií, predovšetkým torsade de pointes. Klinické a elektrokardiografické monitorovanie.

Betablokátory pri zlyhaní srdca (bisoprolol, karvedilol, metoprolol, nebivolol)

Zvýšené riziko ventrikulárnych arytmií, predovšetkým torsade de pointes. Je nevyhnutné klinické a EKG monitorovanie.

Lieky, ktoré indukujú nerovnováhu elektrolytov, najmä znižujúce hladinu draslíka (diuretiká znižujúce hladinu draslíka, stimulujúce laxatíva, i.v. amfotericín B, glukokortikoidy, tetrakosaktidy, kosyntropín)

Zvýšené riziko ventrikulárnych arytmií, predovšetkým torsade de pointes.

Pred začatím liečby tiapridom upravte akúkoľvek hypokaliémiu a zabezpečte klinické pozorovanie, monitorovanie elektrolytov a EKG.

Iné kombinácie, ktoré je potrebné vziať do úvahy

Antihypertenzíva (všetky)

Antihypertenzný účinok a zvýšené riziko ortostatickej hypotenzie (prídavný účinok).

Iné lieky znižujúce aktivitu CNS

Narkotiká (analgetiká, antitusiká a opioidná substitučná liečba), sedatívne H1 antihistaminiká, barbituráty, benzodiazepíny, iné nebenzodiazepínové anxiolytiká, hypnotiká, neuroleptiká, sedatívne antidepresíva (amitriptylín, doxepín, mianserín, mirtazapín, trimipramín), centrálne účinkujúce

antihypertenzíva; iné lieky: baklofen, talidomid, pizotifén, klonidín a odvodené látky.

Zvýšenie centrálnej depresie. Zníženie pozornosti môže spôsobiť nebezpečenstvo pri vedení vozidiel a obsluhe strojov.

Betablokátory (s výnimkou esmololu, sotalolu a betablokátorov používaných pri zlyhaní srdca) Vazodilatačný účinok a riziko hypotenzie, najmä posturálna hypotenzia (prídavný účinok).

Nitrátové deriváty a príbuzné látky.

Riziko hypotenzie, najmä posturálna hypotenzia.

Gravidita

K dispozícii nie sú žiadne alebo limitované údaje o užívaní tiapridu u gravidných žien. Tiaprid prechádza placentou. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

Používanie tiapridu na neodporúča počas tehotenstva a u žien vo fertilnom veku, ktoré nepoužívajú účinnú antikoncepciu.

V prípade, že je liečba potrebná na udržanie správnej duševnej rovnováhy a zabránenie

dekompenzácie, musí sa počas tehotenstva začať alebo pokračovať v účinnom dávkovaní. Injekčné neuroleptiká podávané v núdzových situáciách môžu spôsobiť hypotenziu matky.

Novorodenci vystavení účinku antipsychotík,vrátane tiapridu, počas tretieho trimestra gravidity, sú

vystavení riziku vzniku nežiaducich reakcií vrátane extrapyramidálnych príznakov a/alebo syndrómu z vysadenia, ktoré môžu byť premenlivé čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania po pôrode (pozri časť 4.8). Hlásené boli agitovanosť, hypertónia, hypotónia, tras, ospalosť, dýchacie ťažkosti alebo poruchy kŕmenia. V dôsledku toho majú byť novorodenci pozorne monitorovaní.

Dojčenie

Štúdie na zvieratách preukázali vylučovanie tiapridu do materského mlieka. Nie je známe, či sa tiaprid vylučuje do materského mlieka u ľudí. Riziko pre dojčené dieťa nemožno vylúčiť.

Je potrebné rozhodnúť, či sa má dojčenie ukončiť alebo sa má ukončiť liečba tiapridom, zohľadňujúc prínos dojčenia pre dieťa a prínos liečby pre ženu.

Fertilita

Na zvieratách sa pozorovalo zníženie plodnosti súvisiace s farmakologickým účinkom lieku

(prostredníctvom prolaktínu) (pozri časť 5.3). Tiaprid môže podobne znížiť fertilitu u ľudí (pozri časť 4.8).

U ľudí môže podávanie tiapridu vzhľadom na interakciu s dopamínergnými receptormi spôsobiť hyperprolaktinémiu, ktorá môže byť spojená s amenoreou, anovuláciou a zhoršenou fertilitou (pozri časť 4.8).

Aj pri odporúčaných dávkach môže tiaprid pôsobiť upokojujúco a to môže zhoršiť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať pracovné stroje (pozri časť 4.8).

Nežiaduce účinky sú zoradené podľa frekvencie výskytu použitím nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1 000 až <1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až

<1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000); neznáme (z dostupných údajov).

Poruchy krvi a lymfatického systému

Zriedkavé: Leukopénia, neutropénia a agranulocytóza (pozri časť 4.4).

Poruchy endokrinného systému

Časté: Hyperprolaktinémia, ktorá môže vyústiť do amenorey, abnormálneho orgazmu, zväčšenie prsníkov, bolesti prsníkov, galaktorey, gynekomastie, erektilnej dysfunkcie a je reverzibilná po vysadení lieku.

Poruchy metabolizmu a výživy

Zriedkavé: Hyponatriémia, syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (syndrome of inappropriate antidiuretic hormone secretion, SIADH).

Psychické poruchy

Časté: Somnolencia, ospalosť/spavosť, nespavosť, agitácia, ľahostajnosť.

Menej časté: Zmätenosť, halucinácie.

Poruchy nervového systému

Časté: Závrat/vertigo, bolesť hlavy.

Parkinsonizmus a súvisiace symptómy: tremor, hypertónia, hypokinéza a hypersalivácia. Tieto symptómy sú zvyčajne po podaní antiparkinsoník reverzibilné.

Menej časté: Akatízia, dystónia (spazmus, tortikolis, okulogyrická kríza, trizmus). Tieto

symptómy sú zvyčajne po podaní antiparkinsoník reverzibilné. Kŕče a synkopa.

Zriedkavé: Akútna dyskinéza. Tento symptóm je zvyčajne po podaní antiparkinsoník reverzibilný.

Rovnako ako aj pri iných neuroleptikách, sa po viac ako trojmesačnom užívaní neuroleptika zaznamenala tardívna dyskinéza (charakterizovaná rytmickými, mimovoľnými pohybmi najmä jazyka a/alebo tváre). Antiparkinsoniká sú neúčinné alebo môžu indukovať zhoršenie príznakov.

Rovnako ako u všetkých neuroleptík, zaznamenal sa neuroleptický malígny syndróm, ktorý môže byť komplikáciou so smrteľnými následkami. Strata vedomia.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Zriedkavé: Predĺženie QT intervalu, ventrikulárne arytmie, ako je napríklad torsade de pointes, ventrikulárna tachykardia, ktorá môže vyústiť do ventrikulárnej fibrilácie alebo zastavenia srdca a náhlej smrti .

Poruchy ciev

Menej časté: Hypotenzia, zvyčajne ortostatická, hlboká žilová trombóza, .

Zriedkavé: Pľúcna embólia niekedy fatálna.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Zriedkavé: Aspiračná pneumónia, útlm dýchania v súvislosti s používaním ďalších liekov tlmiacich CNS .

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Menej časté: Zápcha,

Zriedkavé: črevná obštrukcia, ileus.

Poruchy pečene a žlčových ciest

Zriedkavé: Zvýšenie pečeňových enzýmov.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Menej časté: Vyrážka vrátane erytematóznej vyrážky, makulopapulárna vyrážka a žihľavka.

Zriedkavé: Žihľavka.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Zriedkavé: Zvýšená hladina kreatínfosfokinázy v krvi, rabdomyolýza.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Menej časté: Amenorea, abnormálny orgazmus.

Zriedkavé: Zväčšenie prsníkov, bolesti prsníkov, galaktorea, gynekomastia a a erektilná dyskfunkcia.

Stavy v gravidite, v šestonedelí a perinatálnom období

Neznáma frekvencia: Novorodenecký syndróm z vysadenia (pozri časť 4.6).

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté: Asténia/únava.

Menej časté: Zvýšenie telesnej hmotnosti.

Úrazy, otravy a komplikácie liečebného postupu

Neznáma frekvencia: Pády, najmä u starších pacientov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

Skúsenosti s predávkovaním tiapridom sú obmedzené. Môže sa pozorovať ospalosť a útlm, kóma, hypotenzia a extrapyramídové symptómy.

Smrteľné následky boli hlásené v kombinácii s inými psychotropnými látkami, ale i v monoterapii s tiapridom.

Liečba

V prípade akútneho predávkovania sa má myslieť na možnosť užitia viacerých liekov. Keďže tiaprid je slabo dialyzovateľný, hemodialýza na elimináciu lieku nie je účinná.

Neexistuje špecifické antidotum tiapridu. Preto sa odporúčajú vhodné podporné opatrenia

a monitorovanie vitálnych funkcií pacienta s nepretržitým monitorovaním srdcovej činnosti (riziko predĺženia QT intervalu a následné ventrikulárne arytmie) až do úpravy stavu pacienta.

V prípade ťažkých extrapyramidálnych symptómov sa majú podať anticholinergné lieky.