Liek je indikovaný na liečbu depresií rôznej etiológie, vrátane typov sprevádzaných:

• anxietou,

• poruchami spánku,

• sexuálnymi dysfunkciami neorganického pôvodu.

Liek je indikovaný len dospelým pacientom.

Dávkovanie

Dospelí
75 – 150 mg/deň sa má podávať v jednej dávke večer pred spaním. Dávka sa môže zvýšiť až na 300 mg/deň s tým, že sa rozdelí na dve podania. U hospitalizovaných pacientov sa denná dávka môže ďalej zvýšiť až na 600 mg/deň a podávať v rozdelených dávkach.

Pri liečbe sexuálnej dysfunkcie zapríčinenej depresívnym ochorením sa odporúča dávka 150 – 200 mg denne.

Starší a oslabení pacienti
U pacientov vo veľmi vysokom veku alebo u oslabených pacientov je odporúčaná začiatočná dávka znížená na 100 mg denne, podávaná v rozdelených dávkach alebo ako jedna dávka večer pred spaním (pozri časť 4.4). Dávkasa môže postupne zvyšovať, ako je uvedené v časti „Dospelí“, pod dohľadom lekára a v závislosti od znášanlivosti a účinnosti. U týchto pacientov sa v zásade nemajú používať jednorazové dávky vyššie ako 100 mg. Je nepravdepodobné, že sa prekročí denná dávka 300 mg/deň.

Pediatrická populácia
Trazodón sa neodporúča používať u detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov z dôvodu nedostatku údajov o bezpečnosti.

Porucha funkcie pečene
Trazodón sa extenzívne metabolizuje v pečeni, pozri časť 5.2, a bol tiež spájaný s hepatotoxicitou, pozri časti 4.4 a 4.8. Preto je potrebná opatrnosť pri predpisovaní lieku pacientom s poruchou funkcie pečene, zvlášť v prípade ťažkej poruchy funkcie pečene. Možno zvážiť pravidelné sledovanie funkcie pečene.

Porucha funkcie obličiek
Zvyčajne nie je potrebná žiadna úprava dávkovania, ale pri predpisovaní lieku pacientom s ťažkou poruchou funkcie obličiek je potrebná opatrnosť (pozri tiež časti 4.4 a 5.2).

Spôsob podávania
Tablety majú deliace ryhy, čo umožňuje upraviť dávkovanie podľa individuálnej potreby pacienta.
Pri dávkovaní a dĺžke liečby sa má zohľadniť povaha ochorenia a závažnosť príznakov.
U ľahších a stredných foriem depresií sa podáva 75 – 150 mg trazodónu v jednej dennej dávke obvykle večer. U stredne závažných foriem sa podáva 150 – 300 mg denne v dvoch čiastkových dávkach, najlepšie popoludní a večer.
Po dosiahnutí plného antidepresívneho účinku možno postupne prejsť na udržiavacie dávkovanie 150 mg denne.
V ambulantnej praxi je maximálna denná dávka 400 mg, u hospitalizovaných pacientov 600 mg.

Ústavná liečba
Pri hospitalizácii sa odporúča dávka 300 – 600 mg denne. Celková denná dávka sa má užívať pravidelne večer po jedle. Rozdelenie dávky na dve časti, 1/3 ráno a 2/3 večer, sa odporúča iba u citlivých pacientov alebo v prípade, že celková terapeutická dávka presahuje 200 mg/deň.

Dávkovanie sa odporúča upraviť podľa závažnosti ochorenia s prihliadnutím na hmotnosť, vek a tiež na celkový zdravotný stav pacienta. S terapeutickým cyklom sa odporúča začať večer a postupne zvyšovať dávky aj cez deň až do maximálnej odporúčanej dávky.
Denná dávka sa má užiť ako jednorazová dávka najlepšie večer alebo rozdelená na dve dávky, väčšia časť dávky sa však má podať večer.
TRITTICO AC sa môže užívať na prázdny alebo plný žalúdok a v terapeutických cykloch s dĺžkou trvania najmenej 1 mesiac.
Pri vysadzovaní liečby sa má denná dávka znižovať postupne.

Precitlivenosť na trazodón alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok lieku uvedených v časti 6.1. Intoxikácia alkoholom a hypnotikami.

Akútny infarkt myokardu.

Použitie u detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov

Trazodón sa nemá používať u detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov. Samovražedné správanie (pokus o samovraždu a plánovanie samovraždy) a hostilita (predovšetkým agresívnosť, protichodné správanie

a zlosť) sa pozorovali v klinickej štúdii u detí a dospievajúcich liečených antidepresívami častejšie ako u tých, ktorí dostávali placebo. Okrem toho nie sú k dispozícii údaje o dlhodobej bezpečnosti u detí

a dospievajúcich týkajúce sa rastu, dospievania a kognitívneho a behaviorálneho vývoja.

Samovražda/samovražedné myšlienky alebo klinické zhoršenie

Depresia sa dáva do súvislosti so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodzovania

a samovraždy (udalosti súvisiace so samovraždou). Toto riziko pretrváva až do nástupu zjavnej remisie. Keďže sa zlepšenie nemusí prejaviť počas prvých niekoľkých alebo viacerých týždňov liečby, pacienti musia byť starostlivo sledovaní, až kým nenastane zlepšenie. Vo všeobecnosti klinické skúsenosti

ukazujú, že riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách zotavovania.

Pacienti s anamnézou samovražedných príhod alebo s významnými prejavmi samovražedných myšlienok pred začatím liečby, majú väčšie riziko samovražedných myšlienok alebo pokusov o samovraždu, a preto majú byť starostlivo sledovaní počas liečby. Metaanalýza placebom kontrolovaných klinických skúšaní

antidepresív u dospelých pacientov s psychickými poruchami ukázala zvýšené riziko samovražedného správania s antidepresívami v porovnaní s placebom u pacientov mladších ako 25 rokov.

Pacienti, obzvlášť tí s vysokým rizikom samovražedných myšlienok, majú byť najmä na začiatku liečby a po zmene dávky starostlivo sledovaní. Pacienti (a ich opatrovatelia) majú byť upozornení na potrebu sledovania výskytu klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo myšlienok a nezvyčajných zmien v správaní a o nutnosti vyhľadať lekársku pomoc hneď, ako sa tieto príznaky objavia.

Na minimalizáciu potenciálneho rizika pokusov o samovraždu, predovšetkým na začiatku liečby, sa má v každej situácii predpisovať len najmenšie množstvo trazodónu.

Starostlivé dávkovanie a pravidelné sledovanie sa odporúča u pacientov s nasledujúcimi zdravotnými stavmi:

• epilepsia, má sa zabrániť najmä náhlemu zvýšeniu alebo zníženiu dávkovania,

• porucha funkcie pečene alebo obličiek, predovšetkým keď je ťažká,

• porucha srdca a srdcovej činnosti ako je angina pectoris, poruchy vedenia vzruchov alebo AV bloky rôzneho stupňa, nedávny infarkt myokardu,

• hypertyreoidizmus,

• poruchy močenia ako je hypertrofia prostaty, hoci sa problémy neočakávajú, pretože anticholínergický účinok trazodónu je len nepatrný,

• akútny glaukóm so zatvoreným uhlom, zvýšený vnútroočný tlak, hoci sa výrazné zmeny neočakávajú pre nepatrný anticholínergický účinok trazodónu.

Ak sa u pacienta vyskytne žltačka, liečba trazodónom sa musí ukončiť.

Pri podávaní antidepresív pacientom so schizofréniou alebo inými psychotickými poruchami môže dôjsť k zhoršeniu psychotických príznakov. Paranoidné myšlienky sa môžu zintenzívniť. Počas liečby trazodónom sa depresívna fáza môže zmeniť z manicko-depresívnej psychózy na manickú fázu. V takom prípade sa podávanie trazodónu musí ukončiť.

Interakcie ako sérotonínový syndróm/malígny neuroleptický syndróm boli popísané v prípade súbežného užívania iných sérotonínergicky pôsobiacich látok, ako sú iné antidepresíva (napr. tricyklické

antidepresíva, SSRI, SNR a inhibítory MAO) a neuroleptiká. Malígny neuroleptický syndróm s fatálnym následkom sa hlásil v prípadoch súbežného podávania s neuroleptikami, pri ktorých je známe, že tento syndróm sa môže vyskytnúť ako nežiaduca reakcia. Ďalšie informácie pozri v častiach 4.5 a 4.8.

Pretože agranulocytóza sa môže klinicky prejavovať príznakmi podobnými chrípke, bolesťou hrdla a horúčkou, v takých prípadoch sa odporúča kontrolovať hematologické parametre.

Výskyt hypotenzie, vrátane ortostatickej hypotenzie a synkopy, sa hlásil u pacientov užívajúcich trazodón. Súbežné podávanie antihypertenznej liečby a trazodónu si môže vyžadovať zníženie dávky antihypertenzíva.

U pacientov užívajúcich sérotonínergicky pôsobiace liečivá, ako je napr. trazodón, súbežne

s antikoagulanciami a/alebo antiagreganciami alebo u pacientov so známym sklonom ku krvácaniu sa odporúča opatrnosť.

Starší pacienti

U starších pacientov sa môžu častejšie vyskytnúť ortostatická hypotenzia, ospalosť a iné anticholínergické účinky trazodónu. Starostlivo sa majú zvážiť možné aditívne účinky súbežne užívaných liekov, ako sú iné psychotropné lieky alebo antihypertenzíva, alebo v prítomnosti rizikových faktorov, ako sú komorbídne ochorenia, ktoré môžu viesť k exacerbácii týchto reakcií. Odporúča sa, aby bol pacient/jeho opatrovateľ informovaný o možnosti takýchto reakcií a aby bol pacient po začatí liečby a pred a po zvýšení dávky pozorne sledovaný pre možný výskyt týchto účinkov.

Po liečbe trazodónom, najmä dlhodobej, sa odporúča postupné znižovanie dávky, aby sa minimalizoval výskyt abstinenčných príznakov ako sú nauzea, bolesti hlavy a malátnosť.

Neexistuje žiadny dôkaz, že trazodónium-chlorid je návykový.

Tak ako pri iných antidepresívach, aj pri trazodóne sa veľmi zriedkavo hlásili prípady predĺženia QT intervalu. Opatrnosť sa odporúča pri predpisovaní trazodónu s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval. Trazodón sa má používať s opatrnosťou u pacientov so známym kardiovaskulárnym ochorením, vrátane ochorení ktoré sú spájané s predĺžením QT intervalu.

Silné inhibítory CYP3A4 môžu spôsobiť zvýšenie hladín trazodónu v sére. Ďalšie informácie pozri v časti 4.5.

Tak ako iné liečivá s alfa-adrenolytickým účinkom, aj trazodón bol veľmi zriedkavo spájaný

s priapizmom. Priapizmus je možné liečiť podaním intrakavernóznej injekcie alfa-adrenergika ako je adrenalín alebo metaraminol. Hlásili sa však aj prípady priapizmu indukovaného trazodónom, ktorý vyžadoval chirurgický zákrok alebo viedol k trvalej sexuálnej dysfunkcii. Pacienti, u ktorých sa vyvíja suspektná nežiaduca reakcia, majú trazodón ihneď vysadiť.

Lieky TRITTICO AC 75 a TRITTICO AC 150 obsahujú sacharózu.

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovej malabsorpcie alebo deficitu sacharázy a izomaltázy nesmú užívať tieto lieky.

Interferencia s laboratórnym vyšetrením moču

Pri použití imunologických skríningových testov na drogy v moči môže skrížená reaktivita medzi metabolitom trazodónu meta-chlórfenylpiperazínom (m-CPP) a štrukturálne podobným

metyléndioxymetamfetamínom (MDMA, extáza) spôsobiť falošne pozitívny výsledok na amfetamín.

V takýchto prípadoch sa odporúča nespoliehať sa len na zdanlivo pozitívne výsledky tejto metódy, ale potvrdiť výsledky použitím hmotnostnej spektrometrie (MS) alebo kvapalinovej chromatografie v spojení s tandemovou hmotnostnou spektrometriou (LC-MS/MS).

Všeobecne

Môžu sa zosilniť sedatívne účinky antipsychotík, hypnotík, sedatív, anxiolytík a antihistaminík; v takých prípadoch sa odporúča zníženie dávkovania.

Metabolizmus antidepresív sa zrýchľuje v dôsledku hepatálnych účinkov perorálnych kontraceptív,

fenytoínu, karbamezapínu a barbiturátov. Cimetidín a niektoré iné antipsychotiká inhibujú metabolizmus antidepresív.

Inhibítory CYP3A4

In vitro štúdie metabolizmu liečiv poukazujú na možné liekové interakcie pri podávaní trazodónu so silnými inhibítormi CYP3A4 ako sú erytromycín, ketokonazol, itrakonazol, ritonavir, indinavir

a nefazodón. Je pravdepodobné, že inhibítory CYP3A4 môžu spôsobiť podstatné zvýšenie plazmatickej koncentrácie trazodónu. In vivo štúdie na zdravých dobrovoľníkoch potvrdili, že dávka ritonaviru 200 mg dvakrát denne zvýšila plazmatickú hladinu trazodónu viac ako dvojnásobne, čo vyvolalo nauzeu, synkopu a hypotenziu. Ak sa trazodón používa so silným inhibítorom CYP3A4, má sa zvážiť nižšia dávka trazodónu.

Ak je to možné, má sa zabrániť súbežnému podávaniu trazodónu a silných inhibítorov CYP3A4.

Karbamazepín

Súbežné podávanie karbamazepínu s trazodónom vedie k zníženým plazmatickým koncentráciám trazodónu. Súbežné používanie karbamezapínu 400 mg denne viedlo k zníženiu plazmatickej koncentrácie trazodónu o 76 % a jeho aktívneho metabolitu m-chlórfenylpiperazínu o 60 %. Pacienti majú byť pozorne sledovaní, aby sa zistilo, či nie je potrebné zvýšiť dávkovanie trazodónu.

Tricyklické antidepresíva

Súbežnému podávaniu sa má zabrániť z dôvodu rizika interakcie. Treba pozorne sledovať, či sa nevyskytne sérotonínový syndróm a kardiovaskulárne nežiaduce účinky.

Fluoxetín

Pri kombinácii trazodónu s fluoxetínom, inhibítorom CYP1A2/2D6, sa hlásili zriedkavé prípady

zvýšených plazmatických hladín trazodónu a nežiaduce účinky. Mechanizmus tejto farmakokinetickej interakcie nie je celkom objasnený. Farmakodynamickú interakciu (sérotonínový syndróm) nie je možné vylúčiť.

Inhibítory monoaminooxidázy (IMAO)

Občas sa hlásili možné interakcie s inhibítormi monoaminooxidázy. Aj keď ich niektorí lekári podávajú súbežne, použitie trazodónu s IMAO alebo v priebehu dvoch týždňov po ukončení ich užívania sa neodporúča. Neodporúča sa ani podávanie IMAO v priebehu jedného týždňa po ukončení liečby trazodónom.

Fenotiazíny

Pri súbežnom použití fenotiazínov ako sú chlórpromazín, flufenazín, levomepromazín a perfenazín, sa pozorovala závažná ortostatická hypotenzia.

Anestetiká/myorelaxanciá

Keďže trazodónium-chlorid môže zvyšovať účinky myorelaxancií a inhalačných anestetík, je v takých prípadoch potrebná opatrnosť.

Alkohol

Trazodón zosilňuje sedatívne účinky alkoholu. Počas liečby trazodónom sa má vyhnúť konzumácii alkoholu.

Levodopa

Antidepresíva môžu zrýchľovať metabolizmus levodopy.

Perorálne antikoagulanciá a/alebo antiagreganciá

Zriedkavo boli hlásené zmeny funkcie krvnej zrážanlivosti (hodnoty laboratórnych parametrov a/alebo klinické prejavy a príznaky) so zvýšeným výskytom krvácania.

Iné lieky

Súbežné užívanie trazodónu s liekmi, o ktorých je známe že predlžujú QT interval, môže zvyšovať riziko ventrikulárnych arytmií, vrátane torsade de pointes. Pri súbežnom podávaní týchto liekov s trazodónom je potrebná opatrnosť.

Trazodón je iba veľmi slabým inhibítorom spätného vychytávania noradrenalínu a nemení účinky tyramínu na krvný tlak, preto nie je pravdepodobná interferencia s hypotenzným účinkom látok

podobných guanetidínu. Štúdie na laboratórnych zvieratách však naznačujú, že trazodón môže inhibovať väčšinu akútnych účinkov klonidínu.

Pri iných typoch antihypertenzív, aj keď sa nehlásili žiadne klinické interakcie, sa má zvážiť možnosť zosilnenia účinku.

Nežiaduce účinky môžu byť častejšie pri podávaní trazodónu spolu s prípravkami obsahujúcimi ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum).

Hlásili sa zmeny protrombínového času u pacientov, ktorí užívali trazodón súčasne s warfarínom.

Súbežné podávanie s trazodónom môže viesť k zvýšeným hladinám digoxínu alebo fenytoínu v sére. U týchto pacientov sa má zvážiť sledovanie hladín v sére.

V kombinácii s guanetidínom, prazosínom, hydralazínom a fenotiazínmi sa môže objaviť zvýšený vplyv trazodónu na erektilnú aktivitu.

Gravidita

Údaje získané od malého počtu (< 200) tehotných žien vystavených účinkom trazodónu nenaznačujú

žiadne nežiaduce účinky trazodónu na graviditu alebo na zdravie plodu/novorodenca. V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne iné relevantné epidemiologické údaje. Štúdie na zvieratách nenaznačujú priame ani nepriame škodlivé účinky na graviditu, embryofetálny vývin, pôrod alebo postnatálny vývin pri

terapeutických dávkach.

Opatrnosť je potrebná pri predpisovaní lieku tehotným ženám. Keď sa trazodón užíva až do pôrodu, treba sledovať novorodencov, či sa u nich nevyskytnú abstinenčné príznaky.

Dojčenie

Obmedzené množstvo údajov naznačuje, že sa trazodón v malej miere vylučuje do ľudského mlieka, ale hladiny aktívneho metabolitu nie sú známe. Z dôvodu nedostatku údajov, rozhodnutie, či ukončiť/prerušiť

dojčenie alebo či ukončiť/prerušiť liečbu trazodónom sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.

Fertilita

K dispozícii nie sú žiadne údaje o účinkoch trazodónu na fertilitu u ľudí.

Trazodón má malý až mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pacientov treba upozorniť na riziká ovplyvnenia schopnosti viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje, kým si nebudú istí, že sa u nich neprejavuje ospalosť, sedácia, závrat, stavy zmätenosti alebo rozmazané videnie.

Počas liečby trazodónom alebo v krátkom čase po ukončení liečby sa hlásili prípady samovražedných myšlienok a samovražedného správania (pozri časť 4.4).

U pacientov liečených trazodónom sa zaznamenali nasledujúce príznaky, z ktorých niektoré sa bežne hlásia aj v prípadoch neliečenej depresie.

1 U symptomatických pacientov sa má sledovať stav tekutín a elektrolytov.

2 Pozri tiež časť 4.4.

3 Trazodón je sedatívne antidepresívum a ospalosť vyskytujúca sa niekedy počas prvých dní liečby obvykle ustúpi pri jej pokračovaní.

4 Štúdie na zvieratách preukázali, že trazodón je menej kardiotoxický ako tricyklické antidepresíva a klinické štúdie naznačujú, že liečivo môže u ľudí vyvolávať arytmie srdca s ešte menšou pravdepodobnosťou. Klinické štúdie

u pacientov s už existujúcou chorobou srdca naznačujú, že trazodón môže byť arytmogénny u niektorých pacientov z tejto skupiny.

5 Zriedkavo boli hlásené nežiaduce účinky na funkciu pečene, niekedy ťažké. V prípade výskytu týchto účinkov sa musí podávanie trazodónu ihneď ukončiť.

6 Pozri tiež časť 4.4.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky toxicity

Najčastejšie hlásené reakcie na predávkovanie zahŕňajú ospalosť, závrat, nevoľnosť a vracanie.

V závažnejších prípadoch sa hlásila kóma, tachykardia, hypotenzia, hyponatriémia, kŕče a zlyhávanie dýchania.

Kardiologické príznaky môžu zahŕňať bradykardiu, predĺženie QT a torsade de pointes. Príznaky sa môžu objaviť v priebehu 24 hodín po predávkovaní alebo aj neskôr.

Predávkovanie trazodónom v kombinácii s inými antidepresívami môže vyvolať sérotonínový syndróm. Liečba

Pre trazodón neexistuje špecifické antidotum. Podanie aktívneho uhlia do 1 hodiny od užitia sa má zvážiť

u dospelých, ktorí užili viac ako 1 g trazodónu alebo u detí, ktoré užili viac ako 150 mg trazodónu. Alternatívne sa u dospelých môže zvážiť výplach žalúdka do 1 hodiny od užitia potenciálne život ohrozujúcej dávky.

Pozorujte pacienta minimálne 6 hodín po užití (alebo 12 hodín v prípade lieku s riadeným uvoľňovaním). Sledujte krvný tlak, pulz a vyhodnocujte stav vedomia podľa stupnice GCS (Glasgow Coma Scale).

V prípade zníženej GCS sledujte saturáciu kyslíkom. U symptomatických pacientov je vhodné sledovať funkciu srdca.

Jednotlivé krátkodobé kŕče si nevyžadujú liečbu. Časté alebo dlhodobejšie kŕče treba dostať pod kontrolu intravenóznym podaním diazepamu (0,1-0,3 mg/kg telesnej hmotnosti) alebo lorazepamu (4 mg/kg

u dospelého a 0,05 mg/kg u dieťaťa). Ak sa pomocou týchto opatrení nedostanú záchvaty kŕčov pod kontrolu, môže pomôcť intravenózna infúzia fenytoínu. Podajte kyslík a podľa potreby upravte odchýlky acidobázických a metabolických parametrov.

Pri hypotenzii a nadmernej sedácii má byť liečba symptomatická a podporná. Pri pretrvávajúcej ťažkej hypotenzii zvážte podanie inotropných látok, napr. dopamínu alebo dobutamínu.