Krátkodobá liečba úzkosti pri úzkostných poruchách (panická porucha, generalizovaná úzkostná porucha, úzkostno – depresívna porucha), úzkosti ako reakcie na stres alebo konkrétnu situáciu (napr. verejné vystúpenie; hospitalizácia).

A. V prípadoch kedy je úzkosť sprevádzaná psychosomatickými poruchami rôznej etiológie, nepokojom, nekľudom a nespavosťou.

2. Liečba svalovej spasticity.

3. Symptomatická liečba abstinenčného syndrómu u alkoholikov.

4. Premedikácia v rámci predoperačnej prípravy.

5. Doplnková liečba epilepsie.

Diazepam je indikovaný u dospelých a detí vo veku od 3 rokov.

Všeobecné odporúčania na dávkovanie

Dávkovanie má byť individualizované, v závislosti od základného ochorenia a reaktivity pacienta. Vždy sa má použiť najnižšia účinná dávka. Pokiaľ je nevyhnutné predpísať vyššie dávkovanie, na začiatku sa zvyšuje iba večerná dávka a neskôr i dávky užívané počas dňa. Pri prerušovaní liečby je potrebné postupovať opatrne, diazepam je nutné vysadzovať postupne. Náhle ukončenie liečby môže vyvolať príznaky z vysadenia. Dlhodobá liečba sa neodporúča, pretože sa zvyšuje riziko vzniku závislosti.

Dávkovanie

Stavy úzkosti, obsedantno-kompulzívna porucha a iné psychiatrické problémy

5-30 mg denne rozdelených do viacerých dávok. Vhodné je začať liečenie tabletou 5 mg na noc a ak je to nevyhnutné, doplniť ju tabletou po 2 mg ráno a na poludnie. Podľa potreby sa denná dávka môže zvýšiť až na 30 mg, ak nie je ospalosť na prekážku.

Nespavosť spojená s úzkosťou

5-15 mg pred odchodom do postele.

Svalové spazmy rôznej etiológie

5-15 mg denne v niekoľkých dávkach.

Ako doplnok pri liečbe epilepsie

2-60 mg denne v niekoľkých dávkach.

Abstinenčný syndróm u alkoholikov, delírium tremens

5-20 mg každé 2-4 hodiny so znižovaním dávky pri úprave príznakov.

Osobitné skupiny pacientov

Deti

Bezpečnosť a účinnosť diazepamu u detí vo veku do 6 mesiacov nebola doteraz stanovená.

Deťom podávame dávku 3,5 – 20 mg/m² a deň, t. j. 0,12 – 0,6 mg/kg a deň.

Starší pacienti

Starším pacientom sa podávajú primerane nižšie dávky vzhľadom na to, že polčas sa predlžuje až o 60 % a ľahko nastane kumulácia.

Hepatálna insuficiencia

U pacientov s pečeňovou insuficienciou sa odporúča znížiť dávkovanie alebo zvážiť možnosť inej liečby s ohľadom na skutočnosť, že u týchto pacientov môže diazepam spôsobiť encefalopatiu.

Renálna insuficiencia

Vzhľadom k tomu, že metabolity diazepamu sa vylučujú prevažne obličkami, je potrebné u pacientov so zníženou funkciou obličiek redukovať dávky.

Spôsob podania

Liek sa užíva pred jedlom alebo s jedlom. Tabletu nerozhrýzť, zapiť s dostatočným množstvom vody.

Liek je kontraindikovaný u pacientov s:

• precitlivenosťou na diazepam alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,

• myastenia gravis,

• glaukómom s uzavretým uhlom (benzodiazepíny môžu indukovať anticholinergný účinok),

• ťažkou respiračnou apnoe,

• syndrómom spánkového apnoe,

• tažkou hepatálnou insuficienciou.

Diazepam sa nesmie užívať v prvom a treťom trimestri gravidity a pri dojčení.

Závislosť

Užívanie benzodiazepínov môže viesť k rozvoju fyzickej a psychickej závislosti. Nebezpečie vzniku závislosti sa zvyšuje s dávkou a dĺžkou trvania liečby, je taktiež vyššie u pacientov s alkoholovou a liekovou závislosťou v anamnéze.

Pokiaľ sa vyvinula fyzická závislosť, bude náhle ukončenie liečby sprevádzané príznakmi z vysadenia. Môže ísť o bolesti hlavy, nespavosť, nervozitu, podráždenosť, úzkosť, depresiu, poruchy koncentrácie, závraty, menej často nevoľnosť, vracanie, kŕče v bruchu a svalové kŕče, triašku a zvýšenú vnímavosť k zmyslovým podnetom, búšenie srdca, miernu systolickú hypertenziu, tachykardiu a ortostatickú hypotenziu.

Zriedkavé a vážne príznaky zahŕňajú svalové zášklby, zmätenosť alebo paranoidnú psychózu, kŕče, halucinácie a stav podobný delíriu tremens. Porucha spánku so živými snami a zvýšenou REM aktivitou môže pretrvávať niekoľko týždňov po vysadení benzodiazepínov.

Rebound fenomén je prechodný syndróm, pri ktorom sa symptómy, ktoré viedli k začatiu liečby benzodiazepínmi, opätovne objavujú a ešte vo väčšej intenzite. Tieto symptómy sa častejšie vyskytujú pri náhlom ukončení liečby, preto sa odporúča znižovať dávku postupne a pacienta na možnosť výskytu týchto ťažkostí upozorniť.

Tolerancia

Po opakovanom užívaní počas niekoľkých týždňov môže dôjsť k určitému oslabeniu účinnosti hypnotického pôsobenia benzodiazepínov.

Amnézia

Benzodiazepíny môžu vyvolať anterográdnu amnéziu. Tento stav sa najčastejšie vyskytuje niekoľko hodín po užití lieku. Na zníženie tohto nebezpečia je potrebné pacientovi zabezpečiť 7-8 hodín trvajúci neprerušovaný spánok. Anterográdna amnézia sa častejšie vyskytuje u pacientov liečených vyššími dávkami.

Psychiatrické a paradoxné reakcie

Pri užívaní benzodiazepínov sú známe reakcie ako nepokoj, agitácia, podráždenie, agresivita, preludy, zúrivosť, nočné mory, halucinácie, psychózy, neprimerané chovanie a iné nežiaduce poruchy správania. Pokiaľ sa vyskytnú, liek sa má vysadiť.

Ich výskyt je pravdepodobnejší u detí a starších pacientov.

Riziká vyplývajúce zo súbežnej terapie s opioidmi

Súbežné užívanie Diazepamu a opioidov môže spôsobiť sedáciu, respiračnú depresiu, kómu a smrť. Vzhľadom na tieto riziká sa má súbežné predpisovanie sedatívnych liekov ako sú benzodiazepíny alebo príbuzné lieky ako je Diazepam s opioidmi vyhradiť len pre pacientov, pre ktorých nie sú možné alternatívne možnosti liečby. Ak sa rozhodne o predpísaní Diazepamu súbežne s opioidmi, má sa použiť najnižšia účinná dávka a trvanie liečby musí byť čo najkratšie (pozri tiež všeobecné odporúčanie pre dávkovanie v časti 4.2).

Pacienti majú byť starostlivo sledovaní z hľadiska prejavov a príznakov respiračnej depresie a sedácie.

V tejto súvislosti sa dôrazne odporúča, aby pacienti a ich opatrovatelia (ak je to aplikovateľné) boli o týchto príznakoch informovaní (pozri časť 4.5).

Osobitné skupiny pacientov

U starších pacientov sa majú podávať nižšie dávky (pozri časť 4.2).

U pacientov s chronickou respiračnou nedostatočnosťou sa odporúča nižšia dávka vzhľadom k nebezpečiu dychového útlmu.

Benzodiazepíny nie sú indikované na liečbu pacientov s ťažkou pečeňovou nedostatočnosťou, pretože môžu viesť k encefalopatii. Pri liečbe pacientov so zhoršenou funkciou obličiek alebo pečene sa odporúča opatrnosť.

Benzodiazepíny sa neodporúčajú na primárnu liečbu psychotických ochorení.

Benzodiazepíny sa nemajú užívať samostatne k potlačeniu úzkosti súvisiacej s depresiou (u týchto pacientov možno predpokladať urýchlenie samovražedných sklonov). Podávanie pacientom s ťažkou depresiou alebo so samovražednými sklonmi má byť sprevádzané príslušnými opatreniami a zodpovedajúcim množstvom predpísaného lieku.

U pacientov s alkoholovou alebo liekovou závislosťou v anamnéze sa benzodiazepíny musia užívať veľmi opatrne.

Diazepam obsahuje monohydrát laktózy.

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Diazepam zosilňuje tlmivý účinok alkoholu a farmák, ktoré tmia CNS, ako sú: anodyná, antiepileptiká, neuroleptiká, hypnotiká, sedatíva, antidepresíva, (sedatívne) antihistaminiká, svalové relaxanciá atď. Pri ich súčasnom podávaní je potrebné obmedziť dávku jedného alebo obidvoch liekov.

Pri súbežnom užívaní benzodiazepínov s opioidmi je potrebné zníženie ich dávky aspoň o tretinu a postupné, pomalé zvyšovanie dávky.

Farmakokinetické interakcie môžu vzniknúť ak je diazepam podávaný súbežne s liečivami, ktoré ovplyvňujú jeho metabolizmus. Látky, ktoré inhibujú niektoré pečeňové enzýmy (najmä cytochróm P450 3A) môžu zvyšovať koncentráciu diazepamu a tým zosilňovať a predlžovať sedáciu. Opatrnosť je potrebná pri súčasnom užití cimetidínu, ketokonazolu, fluvoxamínu, fluoxetínu a omeprazolu.

• cimetidín, perorálna antikoncepcia, disulfiram, erytromycín môžu spomaliť pečeňový metabolizmus diazepamu.

• cisaprid môže spôsobiť dočasné zvýšenie sedatívnych účinkov benzodiazepínov, pretože urýchľuje ich vstrebávanie.

• izoniazid môže inhibovať metabolizmus diazepamu. Rifampicín môže metabolizmus diazepamu urýchliť.

• inhibítory HIV proteázy (napr. ritonavir) zvyšujú riziko sedácie a respiračného útlmu.

• opatrnosť je potrebná pri súčasnej liečbe antiepileptikami, najmä na začiatku liečby, pretože podľa výsledkov farmakokinetických štúdií môžu vznikať rôzne typy interakcií.

• súčasné užitie antacíd môže spomaliť absorpciu diazepamu.

• grapefruitový džús inhibuje CYP3A4 a môže zvyšovať plazmatickú koncentráciu diazepamu a tým zvýšiť rozsah sedácie a amnézie. U zdravých jedincov táto inerakcia pravdepodobne nie je významná, ale nie je jasné či ďalšie faktory ako vyšší vek alebo pečeňová cirhóza nemôžu zvýšiť riziko nežiaducich účinkov pri súčasnom užití diazepamu a grapefruitového džúsu.

Opioidy

Súbežné užívanie sedatívnych liekov, ako sú benzodiazepíny alebo príbuzné lieky ako je Diazepam s opioidmi zvyšuje riziko sedácie, respiračnej depresie, kómy a úmrtia v dôsledku aditívneho tlmiaceho účinku na CNS. Dávkovanie a trvanie súbežnej liečby má byť obmedzené (pozri časť 4.4).

4.6Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Diazepam zvyšuje riziko vrodených malformácií, a preto je jeho podanie v prvom a treťom trimestri kontraindikové.

Keďže bezpečnosť podania diazepamu počas gravidity nebola preukázaná, tento liek sa neodporúča užívať počas gravidity, okrem prípadov kedy riziko následkov ochorenia prevažuje nad potenciálnym rizikom pre plod.

Novorodenci, vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane diazepamu) počas tretieho trimestra gravidity matky, sú vystavení riziku nežiaducich účinkov vrátane extrapyramidálnych príznakov a/alebo syndrómu z vysadenia, ktoré môžu byť premenlivé čo sa týka závažnosti  a dĺžky trvania po pôrode. Boli hlásené prípady agitovanosti, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti, dýchacích ťažkostí alebo porúch kŕmenia. V dôsledku toho majú byť novorodenci starostlivo sledovaní.

Laktácia

Diazepam prechádza do materského mlieka, a keďže u novorodencov sa odbúrava pomalšie ako u dospelých, môže dôjsť ku kumulácii, sedácii a poruchám výživy. Počas laktácie sa podávanie diazepamu neodporúča.

Túto kapitolu SPC sa nepodarilo konvertovať. Skontrolujte dokument PDF.

Liek znižuje schopnosť viesť vozidlá a všetkých činností vyžadujúcich zvýšenú pozornosť, koordináciu pohybov a rýchle rozhodovanie (napr. obsluha strojov, práca vo výškach a podobne).

Nežiaduce účinky sa vyskytujú asi u 8 % pacientov, pričom najčastejšie sú neuropsychické poruchy (6 %).

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté nežiaduce účinky diazepamu rozdelené do skupín podľa terminológie MedDRA s uvedením frekvencie výskytu: veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1 000 až <1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000); neznáme (z dostupných údajov):

* Vyšší výskyt amnézie a porúch správania sa dá očakávať u detí a starších jedincov a pri poruchách osobnosti.

** Následkom dlhodobého podávania je riziko vzniku liekovej závislosti.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Klinický obraz intoxikácie je veľmi premenlivý v závislosti od stupňa intoxikácie. Ľahké predávkovanie predstavuje zmätenosť, ospalosť až letargiu. Vo vážnejších prípadoch symptómy zahŕňajú ataxiu, hypotóniu, hypotenziu, respiračnú depresiu, zriedkavo kómu. Ťažká forma predávkovania sa neobjavuje často, ak sa diazepam nekombinuje s inými liekmi alebo alkoholom.

Liečba predávkovania je symptomatická, výplach žalúdka (do 2 hodín po užití), udržanie voľných dýchacích ciest, podpora dýchania, treba sa vyhnúť predávkovaniu tekutinami (monitorovanie výdaja tekutín). Dialýza nie je príliš účinná. V liečbe sa používa špecifický antagonista flumazenil (Anexate). Je potrebné vziať do úvahy riziko vzniku epileptického záchvatu, hlavne u pacientov dlhodobo užívajúcich benzodiazepíny či v prípade predávkovania tricyklickými antidepresívami. Zlepšenie sa dá očakávať do 24 – 48 hodín, ataxia môže pretrvávať aj po prebudení.