Ifirmasta 150 mg filmom obalené tablety
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Špecializácia predpisujúceho lekára
Indikačné obmedzenie úhrady
Interakcie s
Obmedzenia
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Ifirmasta 150 mg
Dávkovanie
Zvyčajná odporúčaná začiatočná a udržiavacia dávka je 150 mg raz denne, užitá s jedlom alebo bez jedla. Ifirmasta v dávke 150 mg raz denne poskytuje lepšiu 24-hodinovú kontrolu krvného tlaku ako 75 mg. O začatí liečby so 75 mg možno uvažovať najmä u hemodialyzovaných pacientov a u starších ľudí nad 75 rokov.
U pacientov nedostatočne kontrolovaných dávkou 150 mg raz denne je možné dávku Ifirmasty zvýšiť na 300 mg alebo pridať iné antihypertenzívum (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1). Preukázalo sa, že pridanie diuretika ako napr. hydrochlórtiazidu k Ifirmaste má aditívny účinok (pozri časť 4.5).
U pacientov s hypertenziou a diabetom 2. typu sa liečba má začať dávkou 150 mg irbesartanu raz denne a postupne sa má zvyšovať na 300 mg raz denne, čo predstavuje preferovanú udržiavaciu dávku pri liečbe ochorení obličiek.
Renálny benefit Ifirmasty u pacientov s hypertenziou a diabetom 2. typu bol preukázaný v štúdiách, v ktorých sa irbesartan užíval súbežne s inými antihypertenzívami, ak bol potrebný na dosiahnutie cieľových hodnôt krvného tlaku (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1).
Osobitné skupiny pacientov
Porucha funkcie obličiek
Nie je potrebné upravovať dávku u pacientov s poruchou funkcie obličiek. U pacientov podstupujúcich hemodialýzu (pozri časť 4.4) sa má zvážiť nižšia začiatočná dávka (75 mg).
Porucha funkcie pečene
U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie pečene nie je potrebné upravovať dávku. Nie sú klinické skúsenosti s pacientmi so závažnou poruchou funkcie pečene.
Starší ľudia
U pacientov starších ako 75 rokov je možné uvažovať o začiatočnej dávke 75 mg, zvyčajne však nie je potrebné dávku u starších ľudí upravovať.
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť Ifirmasty u detí vo veku od 0 do 18 rokov nebola skúmaná. Aktuálne dostupné údaje sú uvedené v častiach 4.8, 5.1 a 5.2, ale nie je možné urobiť žiadne odporúčania pre dávkovanie.
Spôsob podávania
Na perorálne použitie.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).
Súbežné užívanie Ifirmasty s liekmi obsahujúcimi aliskirén je kontraindikované pacientom s diabetom mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.5 a 5.1).
Deplécia intravaskulárneho objemu
Symptomatická hypotenzia, obzvlášť po prvej dávke, sa môže vyskytnúť u pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka pri intenzívnej diuretickej liečbe, reštrikcii solí v rámci diétnej liečby, pri hnačke alebo vracaní. Tieto stavy by sa mali korigovať pred podaním Ifirmasty.
Renovaskulárna hypertenzia
Zvýšené riziko závažnej hypotenzie a renálnej insuficiencie hrozí u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárne funkčnej obličky, ak sú liečení liekmi ovplyvňujúcimi renín-angiotenzín-aldosterónový systém. Hoci horeuvedené tvrdenie nie je dokumentované v súvislosti s Ifirmastou, podobný účinok sa pri blokátoroch receptorov angiotenzínu II dá predpokladať.
Porucha funkcie obličiek a transplantácia obličiek
Ak sa Ifirmasta používa u pacientov s poruchou funkcie obličiek, odporúča sa pravidelné monitorovanie hladiny draslíka a kreatinínu v sére. Nie sú skúsenosti s podávaním Ifirmasty pacientom po nedávnej transplantácii obličky.
Hypertenzní pacienti s diabetom 2. typu a ochorením obličiek
Účinky irbesartanu na výskyt renálnych a kardiovaskulárnych príhod neboli rovnaké u všetkých podskupín podrobených analýze, ktorá sa uskutočnila v rámci štúdie u pacientov s pokročilým ochorením obličiek. Obzvlášť sa účinky javili ako menej priaznivé u žien a osôb inej ako bielej rasy (pozri časť 5.1).
Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)
Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).
Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.
Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne užívať u pacientov s diabetickou nefropatiou.
Hyperkaliémia
Ako pri terapii inými liekmi ovplyvňujúcimi systém renín-angiotenzín-aldosterón, počas liečby Ifirmastou sa môže vyskytnúť hyperkaliémia, obzvlášť pri poruche funkcie obličiek, vrátane klinickej proteinúrie spôsobenej diabetickým ochorením obličiek a/alebo pri zlyhávaní srdca. U rizikových pacientov sa odporúča starostlivé monitorovanie hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.5).
Hypoglykémia
Irbesartan môže najmä u diabetických pacientov vyvolať hypoglykémiu. U pacientov liečených inzulínom alebo antidiabetikami sa má zvážiť vhodné monitorovanie glukózy v krvi; v prípade potreby sa môže vyžadovať úprava dávky inzulínu alebo antidiabetík (pozri časť 4.5).
Intestinálny angioedém
U pacientov liečených blokátormi receptorov angiotenzínu II, vrátane irbesartanu, bol hlásený intestinálny angioedém (pozri časť 4.8). U týchto pacientov sa vyskytla bolesť brucha, nauzea, vracanie a hnačka. Príznaky ustúpili po prerušení liečby blokátorom receptorov angiotenzínu II. Ak je diagnostikovaný intestinálny angioedém, liečba irbesartanom sa má prerušiť a má sa začať primerané sledovanie pacienta až do úplného vymiznutia príznakov.
Lítium
Neodporúča sa kombinácia lítia s Ifirmastou (pozri časť 4.5).
Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia
Tak, ako pri podávaní iných vazodilatancií, u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou, je potrebná zvláštna opatrnosť.
Primárny aldosteronizmus
Pacienti s primárnym aldosteronizmom všeobecne neodpovedajú na antihypertenzné lieky pôsobiace inhibíciou systému renín-angiotenzín. Preto sa neodporúča užívať Ifirmastu.
Všeobecne
U pacientov, ktorých cievny tonus a renálne funkcie závisia predovšetkým od aktivity systému renín-angiotenzín-aldosterón (napr. pacienti so závažným kongestívnym zlyhávaním srdca alebo ochorením obličiek, vrátane stenózy renálnej artérie), liečba inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín alebo blokátormi receptorov angiotenzínu II, ktoré pôsobia na tento systém, bola spojená s akútnou hypotenziou, azotémiou, oligúriou alebo zriedkavo s akútnym renálnym zlyhaním (pozri časť 4.5).
Tak, ako pri iných antihypertenzívach, prudký pokles krvného tlaku u pacientov s ischemickou
kardiopatiou alebo ischemickým kardiovaskulárnym ochorením, môže viesť k infarktu myokardu alebo k náhlej cievnej mozgovej príhode.
Tak, ako to bolo pozorované pri inhibítoroch enzýmu konvertujúceho angiotenzín, irbesartan a iné blokátory angiotenzínu sú evidentne menej účinné pri znížení krvného tlaku u ľudí čiernej pleti než u príslušníkov iných rás, pravdepodobne kvôli vyššej prevalencii nízkorenínovej hypertenzie v tejto populácii (pozri časť 5.1).
Gravidita
Blokátory receptorov angiotenzínu II (ARB, angiotensin receptor blockers) sa nemajú začať podávať počas gravidity. Ak nie je pokračovanie liečby ARB nevyhnutné, pacientky plánujúce graviditu majú prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný profil bezpečnosti na použitie počas gravidity. Ak sa gravidita potvrdí, liečba ARB sa má okamžite ukončiť a ak je vhodné, začať alternatívnu liečbu (pozri časti 4.3 a 4.6).
Pediatrická populácia
Irbesartan bol skúmaný v pediatrickej populácii vo veku 6 až 16 rokov, ale súčasné údaje nepostačujú na to, aby dokázali rozšírenie použitia u detí, kým budú dostupné ďalšie údaje (pozri časti 4.8, 5.1
a 5.2).
Diuretiká a iné antihypertenzíva
Iné antihypertenzíva môžu zosilniť hypotenzné účinky irbesartanu; avšak Ifirmasta bola bezpečne podávaná s inými antihypertenzívami, ako sú napr. betablokátory, dlhodobo pôsobiace blokátory vápnikových kanálov a tiazidové diuretiká. Predchádzajúca liečba vysokými dávkami diuretík môže viesť k objemovej deplécii a zvýšenému riziku hypotenzie v prípade úvodnej terapie Ifirmastou (pozri časť 4.4).
Lieky obsahujúce aliskirén alebo inhibítory ACE
Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek) v porovnaní s použitím liečiva ovplyvňujúceho RAAS
v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).
Náhrady draslíka a draslík šetriace diuretiká
Na základe skúseností s užívaním iných liekov ovplyvňujúcich systém renín-angiotenzín, súbežné podávanie draslík šetriacich diuretík, náhrad draslíka, substitúcia solí obsahujúcich draslík alebo iných liekov, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka v sére (napr. heparín), môže viesť k zvýšeniu hladiny sérového draslíka, a preto sa neodporúča (pozri časť 4.4).
Lítium
Pri súbežnom podávaní lítia s inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín bolo zaznamenané reverzibilné zvýšenie koncentrácií lítia v sére a jeho toxicity. Podobné účinky boli pri irbesartane hlásené doteraz veľmi zriedkavo. Preto sa táto kombinácia neodporúča (pozri časť 4.4). Ak je kombinácia nevyhnutná, odporúča sa starostlivé monitorovanie hladiny lítia v sére.
Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID)
Ak sa blokátory angiotenzínu II užívajú súbežne s nesteroidovými protizápalovými liekmi (napr. selektívne COX-2 inhibítory, kyselina acetylsalicylová (> 3 g/deň) a neselektívne NSAID) môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzného účinku.
Tak ako pri inhibítoroch ACE, súbežné podávanie blokátorov angiotenzínu II a NSAID môže viesť k vyššiemu riziku zhoršenia renálnych funkcií, vrátane možného akútneho zlyhania obličiek
a zvýšenia sérového draslíka, najmä u pacientov s existujúcou slabou renálnou funkciou. Kombinácia sa musí podávať opatrne najmä v pokročilom veku. Pacienti musia byť adekvátne hydratovaní a po začatí súbežnej liečby sa musí zvážiť pravidelné monitorovanie renálnych funkcií.
Repaglinid
Irbesartan má potenciál inhibovať OATP1B1. V klinickej štúdii bolo uvedené, že irbesartan zvýšil Cmax a AUC repaglinidu (substrát OATP1B1) 1,8-násobne a 1,3-násobne v uvedenom poradí, keď sa podával 1 hodinu pred repaglinidom. V ďalšej štúdii nebola hlásená žiadna relevantná farmakokinetická interakcia pri súbežnom podávaní týchto dvoch liečiv. Preto sa môže vyžadovať úprava dávky antidiabetickej liečby, akou je repaglinid (pozri časť 4.4).
Ďalšie informácie o interakciách irbesartanu
V klinických štúdiách nie je ovplyvnená farmakokinetika irbesartanu hydrochlórtiazidom. Irbesartan je prevažne metabolizovaný CYP2C9 a v menšom rozsahu glukoronidáciou. Neboli pozorované signifikantné farmakokinetické alebo farmakodynamické interakcie, keď sa irbesartan podával
s warfarínom metabolizovaným CYP2C9. Účinky induktorov CYP2C9, ako je rifampicín,
na farmakokinetiku irbesartanu neboli vyhodnotené. Farmakokinetika digoxínu nebola súbežným podaním irbesartanu zmenená.
Gravidita
Použitie ARB sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4).
Použitie ARB je kontraindikované v druhom a treťom trimestri gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).
Epidemiologický dôkaz týkajúci sa rizika teratogenicity po expozícii inhibítorom ACE počas prvého trimestra gravidity nie je presvedčivý, avšak malé zvýšenie rizika nie je možné vylúčiť. Kým nie sú známe kontrolované epidemiologické údaje týkajúce sa rizika blokátorov receptorov angiotenzínu II (ARB, angiotensin receptor blockers), podobné riziká môžu existovať pre celú skupinu liekov. Ak nie je liečba ARB nevyhnutná, pacientky plánujúce graviditu majú prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný profil bezpečnosti na použitie počas gravidity. Ak sa gravidita potvrdí, liečba ARB sa má okamžite ukončiť, a ak je vhodné, začať alternatívnu liečbu.
Je známe, že expozícia liečbe ARB indukuje počas druhého a tretieho trimestra gravidity humánnu fetotoxicitu (znížená renálna funkcia, oligohydramnión, retardácia osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenzia, hyperkaliémia). (Pozri časť 5.3).
Odporúča sa sonografická kontrola funkcie obličiek a lebky, ak sa ARB podávajú od druhého trimestra gravidity.
Dojčatá matiek užívajúcich ARB sa majú dôsledne monitorovať pre hypotenziu (pozri časť 4.3 a 4.4). Dojčenie
Pretože nie sú dostupné informácie týkajúce sa použitia Ifirmasty počas dojčenia, Ifirmasta sa
neodporúča užívať a vhodnejšie je zvoliť alternatívnu liečbu s lepšie dokázaným bezpečnostným profilom počas dojčenia, obzvlášť počas dojčenia novorodencov alebo predčasne narodených detí.
Nie je známe, či sa irbesartan alebo jeho metabolity vylučujú do ľudského mlieka.
Dostupné farmakodynamické/toxikologické údaje pri potkanoch preukázali vylučovanie irbesartanu alebo jeho metabolitov do mlieka (pre podrobné informácie pozri 5.3).
Fertilita
Irbesartan nemal vplyv na fertilitu liečených potkanov a ich potomkov až do dávky navodzujúcej prvé príznaky parentálnej toxicity (pozri časť 5.3).
Vzhľadom na farmakodynamické vlastnosti irbesartanu je nepravdepodobné, že by mohol ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov treba vziať
do úvahy, že počas liečby sa môžu vyskytnúť závrat a únava.
V placebom kontrolovaných štúdiách s hypertenziou nebol rozdiel v celkovom výskyte nežiaducich účinkov medzi skupinami na irbesartane (56,2 %) a placebe (56,5 %). Ukončenie terapie pre akýkoľvek klinický alebo laboratórny nežiaduci účinok malo nižší výskyt u pacientov liečených irbesartanom (3,3 %) ako placebom liečených pacientov (4,5 %). Výskyt nežiaducich účinkov nebol závislý od dávky
(v rozmedzí odporúčaných dávok), pohlavia, veku, rasy alebo dĺžky liečby.
U diabetických pacientov s mikroalbuminúriou a normálnou renálnou funkciou sa ortostatický závrat alebo ortostatická hypotenzia vyskytli u 0,5 % pacientov (t.j. menej často) ale prevyšujúc placebo.
Nasledujúca tabuľka prezentuje nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytli v placebom kontrolovaných štúdiách, v ktorých 1 965 hypertenzných pacientov užívalo irbesartan. Údaje označené hviezdičkou (*) sa vzťahujú na nežiaduce účinky, ktoré boli dodatočne hlásené u > 2 % diabetických hypertenzných pacientov s chronickou renálnou insuficienciou a klinickou proteinúriou a prevyšovali placebo.
Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov uvedených nižšie je definovaná použitím nasledovných konvencií:
- veľmi časté (≥ 1/10);
- časté (≥ 1/100 až < 1/10);
- menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100);
- zriedkavé (≥1/10 000 až < 1/1 000);
- veľmi zriedkavé (< 1/10 000).
V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.
Nežiaduce reakcie dodatočne hlásené z postmarketingových skúseností sú tiež uvedené. Tieto nežiaduce reakcie sú získané zo spontánnych hlásení.
Poruchy krvi a lymfatického sytému:
Neznáme: anémia, trombocytopénia
Poruchy imunitného systému:
Neznáme: hypersenzitívne reakcie ako angioedém, vyrážka, urtikária, anafylaktická reakcia, anafylaktický šok
Poruchy metabolizmu a výživy:
Neznáme: hyperkaliémia, hypoglykémia
Poruchy nervového systému:
Časté: závrat, ortostatický závrat* Neznáme: vertigo, bolesť hlavy
Poruchy ucha a labyrintu:
Neznáme: tinitus
Poruchy srdca a srdcovej činnosti:
Menej časté: tachykardia
Poruchy ciev:
Časté: ortostatická hypotenzia* Menej časté: začervenanie
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:
Menej časté: kašeľ
Poruchy gastrointestinálneho traktu:
Časté: nauzea/vracanie
Menej časté: hnačka, dyspepsia/pyróza Zriedkavé: intestinálny angioedém Neznáme: porucha chuti
Poruchy pečene a žlčových ciest:
Menej časté: žltačka
Neznáme: hepatitída, abnormálna funkcia pečene
Poruchy kože a podkožného tkaniva:
Neznáme: leukocytoklastická vaskulitída
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:
Časté: muskuloskeletálna bolesť*
Neznáme: artralgia, myalgia (v niektorých prípadoch spojená so zvýšenými plazmatickými hladinami kreatínkinázy), svalové kŕče
Poruchy obličiek a močových ciest:
Neznáme: porucha funkcie obličiek zahŕňajúca prípady zlyhania obličiek u rizikových pacientov (pozri časť 4.4)
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov:
Menej časté: sexuálna dysfunkcia
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:
Časté: únava
Menej časté: bolesť v hrudníku
Laboratórne a funkčné vyšetrenia:
Veľmi časté: Hyperkaliémia* sa vyskytla častejšie u diabetických pacientov liečených irbesartanom než placebom. U diabetických pacientov s hypertenziou s mikroalbuminúriou
a normálnou renálnou funkciou sa hyperkaliémia (≥ 5,5 mEq/l) vyskytla u 29,4 % pacientov v skupine s irbesartanon v dávke 300 mg a u 22 % pacientov v skupine s placebom. U diabetických pacientov s hypertenziou s chronickou renálnou insuficienciou a klinickou proteinúriou sa hyperkaliémia (≥ 5,5 mEq/l) vyskytla
u 46,3 % pacientov v skupine s irbesartanom a 26,3 % pacientov v skupine placeba.
Časté: Významné zvýšenia plazmatickej kreatínkinázy boli často pozorované u osôb liečených irbesartanom (1,7 %). Žiadne z týchto zvýšení nebolo spojené
s identifikovateľnými klinickými muskuloskeletálnymi udalosťami.
U 1,7 % hypertenzných pacientov s pokročilým diabetickým ochorením obličiek liečených irbesartanom sa vyskytol pokles hemoglobínu*, ktorý nebol klinicky významný.
Pediatrická populácia
V randomizovanom skúšaní 318 hypertenzívnych detí a mladistvých vo veku od 6 do 16 rokov sa vyskytli nasledujúce súvisiace nežiaduce reakcie v 3 týždňovej dvojito zaslepenej fáze: bolesť hlavy (7,9 %), hypotenzia (2,2 %), závrat (1,9 %), kašeľ (0,9 %). V 26-týždňovom otvorenom období tohto skúšania sa najčastejšie vyskytli laboratórne abnormality ako zvýšenie kreatinínu (6,5 %) a zvýšenie hodnôt CK u 2 % detských príjemcov.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Skúsenosti s dospelými osobami, vystavenými dávkam až do 900 mg/deň počas 8 týždňov, neodhalili žiadnu toxicitu. Ako najpravdepodobnejšie prejavy predávkovania sa predpokladajú hypotenzia
a tachykardia; môže sa vyskytnúť aj bradykardia. O liečbe predávkovania Ifirmastou nie sú dostupné špecifické informácie. Pacient musí byť pozorne sledovaný, liečba musí byť symptomatická
a podporná. Navrhované opatrenia zahŕňajú indukciu emézy a/alebo gastrickú laváž. Pri predávkovaní môže byť prospešné podanie aktívneho uhlia. Irbesartan nie je možné odstrániť hemodialýzou.
Farmakologické vlastnosti - Ifirmasta 150 mg
Farmakoterapeutická skupina: blokátory angiotenzínu II, samotné. ATC kód: C09CA04. Mechanizmus účinku:
Irbesartan je účinný, po perorálnom užití aktívny selektívny blokátor receptorov angiotenzínu II (typ
AT1). Predpokladá sa, že blokuje všetky účinky angiotenzínu II sprostredkované AT1 receptorom, bez ohľadu na zdroj alebo cestu syntézy angiotenzínu II. Selektívny antagonizmus receptorov angiotenzínu II (AT1) vedie k zvýšeniu hladiny renínu a angiotenzínu II v plazme a poklesu
koncentrácie aldosterónu v plazme. Pri odporúčaných dávkach samotného irbesartanu nie sú významne ovplyvnené sérové hladiny draslíka. Irbesartan neinhibuje ACE (kinináza-II), enzým tvoriaci angiotenzín II a degradujúci bradykinín na neaktívne metabolity.
Irbesartan pre svoj účinok nevyžaduje metabolickú aktiváciu. Klinická účinnosť:
Hypertenzia
Irbesartan znižuje tlak krvi s minimálnou zmenou srdcovej frekvencie. Zníženie tlaku krvi je závislé od dávky s tendenciou smerovať k plateau pri dávkach nad 300 mg raz denne. Dávky 150 – 300 mg raz denne znižujú tlak krvi v sediacej alebo ležiacej polohe v najnižšom bode účinku (t.j. 24 hodín po podaní) v priemere o 8 – 13/5 – 8 mm Hg (systolický/diastolický) viac ako placebo.
Vrchol poklesu krvného tlaku sa dosiahne do 3 – 6 hodín po užití a antihypertenzný účinok pretrváva aspoň 24 hodín. Po 24 hodinách bola redukcia krvného tlaku pri odporúčaných dávkach 60 – 70 % maximálnej diastolickej a systolickej odpovede.
Najnižšia a priemerná odpoveď po 24 hodinách pri dávke 150 mg raz denne bola podobná, ako pri tej istej celkovej dávke podanej v dvoch denných dávkach.
Evidentné zníženie krvného tlaku irbesartanom nastane do 1 – 2 týždňov s maximálnym účinkom do 4 – 6 týždňov od začiatku liečby. Počas dlhodobej liečby antihypertenzný účinok pretrváva.
Po prerušení liečby sa krvný tlak postupne vracia k pôvodným hodnotám. Rebound fenomén hypertenzie nebol pozorovaný.
Tiazidové diuretiká majú pri liečbe irbesartanom aditívny účinok na pokles krvného tlaku. U pacientov nedostatočne kontrolovaných samotným irbesartanom vedie pridanie nízkej dávky hydrochlórtiazidu (12,5 mg) raz denne k irbesartanu k ďalšej redukcii tlaku krvi v najnižšom bode účinku
o 7 – 10/3 – 6 mm Hg (systolický/diastolický) v porovnaní s placebom.
Účinnosť irbesartanu nie je ovplyvnená vekom alebo pohlavím. Tak, ako pri iných liekoch ovplyvňujúcich systém renín-angiotenzín, pacienti čiernej pleti s hypertenziou odpovedali na monoterapiu irbesartanom v menšej miere. Ak sa irbesartan podáva súčasne s nízkou dávkou hydrochlórtiazidu (napr. 12,5 mg denne), antihypertenzná odpoveď sa u pacientov čiernej pleti približuje účinku u belošských pacientov.
Irbesartan nemá klinicky významný účinok na koncentráciu kyseliny močovej v sére alebo na sekréciu
kyseliny močovej močom.
Pediatrická populácia
Pokles krvného tlaku s cieľovými titrovanými dávkami irbesartanu 0,5 mg/kg (nízkymi), 1,5 mg/kg (strednými) a 4,5 mg/kg (vysokými) sa hodnotil u 318 hypertenzných alebo s rizikom (diabetes, rodinná anamnéza hypertenzie) detí a mladistvých vo veku 6 až 16 rokov počas trojtýždňového obdobia. Na konci troch týždňov bolo priemerné zníženie z pôvodných hodnôt v primárnej účinnosti kolísavé, systolický krvný tlak v sede (SeSBP) bol 11,7 mmHg (nízka dávka), 9,3 mmHg (stredná dávka), 13,2 mmHg (vysoká dávka). Medzi týmito dávkami nebol viditeľný signifikantný rozdiel.
Dosiahnutá priemerná zmena diastolického krvného tlaku v sede (SeDBP) bola nasledovná: 3,8 mmHg (nízka dávka), 3,2 mmHg (stredná dávka), 5,6 mmHg (vysoká dávka).
Počas nasledujúceho dvojtýždňového obdobia boli pacienti znovu randomizovaní buď na liečivo alebo placebo, pacienti užívajúci placebo mali SeSBP zvýšený o 2,4 a SeDBP o 2,0 mmHg v porovnaní so zmenami +0,1 a -0,3 mmHg u pacientov na všetkých dávkach irbesartanu (pozri časť 4.2).
Hypertenzia a diabetes 2. typu s ochorením obličiek
Štúdia „Irbesartan Diabetic Nephropathy Trial (IDNT)“ ukazuje, že irbesartan znižuje progresiu ochorenia obličiek u pacientov s chronickou renálnou insuficienciou a klinicknou proteinúriou. IDNT bola dvojito zaslepená, kontrolovaná štúdia sledujúca morbiditu a mortalitu, ktorá porovnávala irbesartan, amlodipín a placebo. Štúdie sa zúčastnilo 1 715 hypertenzných pacientov s diabetom 2. typu, proteinúriou ≥ 900 mg/deň a hladinou kreatinínu v sére 1,0 – 3,0 mg/dl, u ktorých sa skúmali dlhodobé účinky (v priemere 2,6 roka) irbesartanu na progresiu ochorenia obličiek a celkovú mortalitu. Pacientom bol titrovaný irbesartan v dávke od 75 mg až po udržiavaciu dávku 300 mg, amlodipín od 2,5 mg do
10 mg alebo placebo podľa tolerancie.
Pacientom zo všetkých liečených skupín boli typicky podané 2 až 4 antihypertenzíva (napr. diuretiká, betablokátory, alfablokátory) z dôvodu dosiahnutia cieľových hodnôt krvného tlaku ≤ 135/85 mmHg alebo redukcie systolického tlaku o 10 mmHg, ak boli východiskové hodnoty > 160 mmHg. Cieľové hodnoty krvného tlaku dosiahlo v skupine placeba 60 % pacientov, zatiaľ čo v skupine s irbesartanom a skupine s amlodipínom bola táto hodnota dosiahnutá u 76 % a 78 %. Irbesartan významne znížil
relatívne riziko výskytu primárneho zloženého koncového ukazovateľa zdvojnásobenia hladiny kreatinínu v sére a terminálneho štádia ochorenia obličiek (ESRD) alebo celkovej mortality. Približne 33 % pacientov v skupine s irbesartanom dosiahlo primárny renálny kombinovaný ukazovateľ v porovnaní
s 39 % a 41 % pacientov v skupine s placebom a amlodipínom [20 % redukcia relatívneho rizika oproti placebu (p = 0,024) a 23 % redukcia relatívneho rizika v porovnaní s amlodipínom (p = 0,006)].
Po analýze jednotlivých zložiek primárneho koncového ukazovateľa nebol pozorovaný účinok na celkovú mortalitu, zatiaľ čo bol pozorovaný pozitívny trend v znížení ESRD a významné zníženie zdvojnásobenia hladín kreatinínu v sére.
Liečebný efekt bol posudzovaný v podskupinách rozdelených podľa pohlavia, rasy, veku, dĺžky trvania diabetu, východiskových hodnôt krvného tlaku, sérového kreatinínu a miery exkrécie albumínu. V ženskej a podskupine pacientov čiernej pleti, ktoré z celkovej populácie zúčastňujúcej sa štúdie predstavovali 32 % a 26 %, renálny benefit nebol zrejmý, hoci sa pri hodnotení intervalov spoľahlivosti nedal úplne vylúčiť. Čo sa týka sekundárneho koncového ukazovateľa výskytu fatálnych a nefatálnych kardiovaskulárnych príhod, nebol v celej sledovanej populácii medzi troma skupinami pozorovaný žiadny rozdiel. V irbesartanovej skupine bol však pozorovaný zvýšený výskyt nefatálneho IM u žien a znížený výskyt nefatálneho IM u mužov oproti placebu.
Zvýšený výskyt nefatálneho IM a cievnej mozgovej príhody bol pozorovaný u žien liečených irbesartanom oproti liečbe amlodipínom. V celkovej populácii sa znížil počet hospitalizácií pre zlyhávanie srdca. Ku týmto nálezom u žien sa nenašlo žiadne primerané vysvetlenie.
Štúdia „Effects of Irbesartan on Microalbuminuria in Hypertensive Patients with type 2 Diabetes Mellitus (IRMA 2)“ ukazuje, že irbesartan v dávke 300 mg odďaľuje progresiu mikroalbuminúrie do klinickej proteinúrie. IRMA 2 bola placebom kontrolovaná, dvojito zaslepená štúdia sledujúca
morbiditu, ktorej sa zúčastnilo 590 pacientov s diabetom 2. typu, mikroalbuminúriou (30 – 300 mg/deň) a normálnou funkciou obličiek (hodnota kreatinínu v sére ≤ 1,5 mg/dl u mužov a < 1,1 mg/dl u žien).
Štúdia skúmala dlhodobé účinky (2 roky) irbesartanu na progresiu mikroalbuminúrie do klinickej proteinúrie (miera exkrécie močového albumínu (UAER) > 300 mg/deň a zvýšenie v UAER najmenej
o 30 % od východiskovej hodnoty). Preddefinovaná cieľová hodnota krvného tlaku bola
≤ 135/85 mmHg.
Ďalšie antihypertenzíva (s vylúčením ACE inhibítorov, blokátorov receptorov angiotenzínu II
a blokátorov vápnika dihydropyridínového typu) boli pridané podľa potreby na dosiahnutie cieľovej hodnoty krvného tlaku. Vo všetkých liečebných skupinách boli dosiahnuté podobné hodnoty krvného tlaku, v skupine liečenej irbesartanom s dávkou 300 mg dosiahlo sledovaný ukazovateľ klinickej proteinúrie menej osôb (5,2 %) ako v skupine s placebom (14,9 %) alebo irbesartanom v dávke
150 mg (9,7 %), čo predstavuje v prípade vyššej dávky 70 % zníženie relatívneho rizika oproti placebu (p = 0,0004). Počas prvých troch mesiacov liečby nebolo pozorované sprievodné zlepšenie glomerulárnej filtrácie (GFR). Spomalenie progresie do klinickej proteinúrie bolo zjavné už v prvých troch mesiacoch a pokračovalo počas nasledujúcich 2 rokov. Regresia k normoalbumínúrii
(< 30 mg/deň) sa oveľa častejšie vyskytovala v skupine s irbesartanom 300 mg (34 %) ako s placebom (21 %).
Duálna inhibícia renín-angiotenzín-aldosterónového systému (RAAS)
Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.
Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetom mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetom mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.
Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele
a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.
Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú užívať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.
Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirénu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetom mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirénu bolo numericky viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirénu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a rená lna dysfunkcia) ako v skupine placeba.
Absorpcia
Po perorálnom užití sa irbesartan dobre absorbuje: štúdie absolútnej biologickej dostupnosti ukázali hodnoty približne 60 – 80 %. Súbežný príjem potravy významne neovplyvňuje biologickú dostupnosť irbesartanu.
Distribúcia
Väzba na bielkoviny plazmy je približne 96 % s nepatrnou väzbou na krvné elementy. Distribučný objem je 53 – 93 litrov.
Biotransformácia
Po perorálnom alebo intravenóznom podaní irbesartanu značenom 14C, 80 – 85 % cirkulujúcej plazmatickej rádioaktivity možno pripísať nezmenenému irbesartanu. Irbesartan sa metabolizuje
v pečeni konjugáciou na glukuronid a oxidáciou. Hlavným cirkulujúcim metabolitom je glukuronid irbesartanu (približne 6 %). In vitro štúdie ukázali, že irbesartan je primárne oxidovaný enzýmom CYP2C9 cytochrómu P450; izoenzým CYP3A4 má zanedbateľný podiel.
Linearita/nelinearita
Farmakokinetika irbesartanu je v dávkovacom intervale 10 až 600 mg lineárna a úmerná dávke. Pozorovalo sa menšie ako proporcionálne zvýšenie perorálnej absorpcie v dávkach nad 600 mg (dvojnásobok maximálnej odporúčanej dávky); mechanizmus je neznámy. Maximum plazmatickej koncentrácie sa dosiahne 1,5 – 2 hodiny po perorálnom podaní. Celkový telesný a renálny klírens je 157 – 176 a 3 – 3,5 ml/min. Polčas terminálnej eliminácie irbesartanu je 11 – 15 hodín. Rovnovážny stav plazmatickej koncentrácie sa dosiahne do 3 dní od začiatku dávkovania raz denne. Po opakovanom dávkovaní raz denne sa pozoruje limitovaná akumulácia irbesartanu v plazme (< 20 %). V štúdii bola zistená u žien s hypertenziou o niečo vyššia plazmatická koncentrácia irbesartanu. V polčase
a v akumulácii irbesartanu však rozdiel nebol. U žien nie je potrebná úprava dávkovania. Hodnoty AUC a Cmax boli tiež o niečo vyššie u starších ľudí (≥ 65 rokov) v porovnaní s mladými (18 – 40 rokov).
Polčas terminálnej eliminácie sa však významne nezmenil. U starších ľudí nie je úprava dávky potrebná.
Eliminácia
Irbesartan a jeho metabolity sú eliminované žlčou aj obličkami. Po perorálnom alebo i.v. podaní irbesartanu značeného 14C sa asi 20 % rádioaktivity našlo v moči, zostatok v stolici. Menej ako 2 % dávky sa vylúčili močom ako nezmenený irbesartan.
Pediatrická populácia
Farmakokinetika irbesartanu sa hodnotila u 23 hypertenzných detí po podaní jednotlivej alebo viacnásobnej dennej dávky irbesartanu (2 mg/kg) až do maximálnej dennej dávky 150 mg počas štyroch týždňov. Z týchto 23 detí bolo 21 hodnotených na porovnávanie farmakokinetiky s dospelými (dvanásť detí bolo viac ako 12-ročných, deväť detí bolo od 6 do 12 rokov). Výsledky poukazujú na to, že pomer Cmax, AUC a klírensu bol podobný ako u dospelých pacientov užívajúcich 150 mg irbesartanu denne. Limitovaná akumulácia irbesartanu (18 %) v plazme sa pozorovala po opakovanom dávkovaní jedenkrát denne.
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo pacientov podstupujúcich hemodialýzu nie sú farmakokinetické parametre irbesartanu významne zmenené.
Irbesartan sa nedá odstrániť hemodialýzou.
Porucha funkcie pečene
U pacientov s miernou až stredne závažnou cirhózou nie sú farmakokinetické parametre irbesartanu významne zmenené.
Nie sú klinické skúsenosti s pacientmi so závažnou poruchou funkcie pečene.
Farmaceutické informácie - Ifirmasta 150 mg
Jadro tablety:
Manitol Hydroxypropylcelulóza
Čiastočne substituovaná hyprolóza (LH-21) Čiastočne substituovaná hyprolóza (LH-11) Mastenec
Makrogol 6000
Ricínový olej, hydrogenovaný
Filmový obal:
Polyvinylalkohol Oxid titaničitý (E171) Makrogol 3000 Mastenec
Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.
Blister (PVC/PE/PVDC/Alu): 14, 28, 30, 56, 84, 90 alebo 98 filmom obalených tabliet v škatuľke. Blister (PVC/PE/PVDC/Alu): 56 x 1 filmom obalená tableta v perforovaných jednodávkových blistroch v škatuľke.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.