Eslibon 600 mg tablety

Eslibon je indikovaný ako:

• monoterapia pri liečbe parciálnych epileptických záchvatov s alebo bez sekundárnej generalizácie u dospelých s novodiagnostikovanou epilepsiou;

• prídavná liečba u dospelých, dospievajúcich a detí starších ako 6 rokov s parciálnymi epileptickými záchvatmi s alebo bez sekundárnej generalizácie.

Dávkovanie

Dospelí

Eslibon sa môže užívať ako monoterapia alebo sa môže pridať k existujúcej antikonvulzívnej liečbe. Odporúčaná začiatočná dávka je 400 mg raz denne, ktorá sa má po jednom alebo dvoch týždňoch zvýšiť na 800 mg raz denne. Dávku možno zvýšiť až na 1 200 mg jedenkrát denne podľa individuálnej odpovede na liečbu. U niektorých pacientov užívajúcich režim monoterapie môže byť prínosná dávka 1 600 mg jedenkrát denne (pozri časť 5.1).

Osobitné skupiny

Starší ľudia (viac ako 65 rokov)

Nie je potrebná žiadna úprava dávky u starších pacientov pod podmienkou, že nemajú poruchu funkcie obličiek. Z dôvodu veľmi obmedzených údajov týkajúcich sa režimu monoterapie s 1 600 mg u starších pacientov sa táto dávka u tejto populácie neodporúča.

Porucha funkcie obličiek

U dospelých pacientov a detí starších ako 6 rokov s poruchou funkcie obličiek je nutné podávať lieky opatrne a ich dávka sa musí upraviť podľa klírensu kreatinínu (CLCR) nasledovným spôsobom:

• CLCR > 60 ml/min: dávku nie je potrebné upraviť

• CLCR 30-60 ml/min: začiatočná dávka je 200 mg (alebo 5 mg/kg u detí starších ako 6 rokov) raz denne alebo 400 mg (alebo 10 mg/kg u detí starších ako 6 rokov) každý druhý deň počas 2 týždňov a následne pokračovať dávkou 400 mg (alebo 10 mg/kg u detí starších ako 6 rokov) jedenkrát denne. Podľa individuálnej odpovede môže byť dávka zvýšená.

• CLCR < 30 ml/min: kvôli nedostatočným údajom sa liek neodporúča používať u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek

Porucha funkcie pečene

U pacientov s miernou a stredne závažnou poruchou funkcie pečene nie je potrebné upraviť dávku. U pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene sa nerealizovalo vyhodnotenie farmakokinetiky eslikarbazepíniumacetátu (pozri časti 4.4 a 5.2) a preto sa používanie u týchto pacientov neodporúča.

Pediatrická populácia Deti staršie ako 6 rokov

Odporúčaná začiatočná dávka je 10 mg/kg raz denne. Dávka sa má zvyšovať v týždňových alebo dvojtýždňových intervaloch o 10 mg/kg/deň až do 30 mg/kg/deň, na základe individuálnej odpovede. Maximálna dávka je 1 200 mg raz denne (pozri časť 5.1).

Deti s telesnou hmotnosťou ≥ 60 kg

Deťom s telesnou hmotnosťou 60 kg a viac sa má podávať rovnaká dávka ako dospelým. Bezpečnosť a účinnosť eslikarbazepíniumacetátu u detí vo veku 6 rokov a mladších neboli doteraz stanovené. V súčasnosti dostupné údaje sú opísané v častiach 4.8, 5.1 a 5.2, ale neumožňujú uviesť odporúčania na dávkovanie.

Spôsob podávania

Perorálne použitie.

Eslibon sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

Prechod na inú liekovú formu

Keďže nie sú k dispozícii údaje porovnávajúce biologickú dostupnosť tabliet a suspenzie, pri prechode z jednej liekovej formy na druhú sa má postupovať opatrne.

Precitlivenosť na liečivo, iné deriváty karboxamidu (napr. karbamazepín, oxkarbazepín) alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Atrioventrikulárna (AV) blokáda druhého alebo tretieho stupňa.

Samovražedné myšlienky

U pacientov s rôznymi indikáciami, ktorí sa liečili antiepileptikami, boli hlásené suicidálne myšlienky a správanie. Metaanalýza randomizovaných placebom kontrolovaných skúšaní s antiepileptickými liekmi poukázala na malé zvýšenie rizika suicidálnych myšlienok a správania. Mechanizmus tohto rizika nie je známy a dostupné údaje nevylučujú možnosť zvýšeného rizika pri použití eslikarbazepíniumacetátu. Preto je vhodné sledovať pacientov, či sa u nich nevyskytujú príznaky suicidálnych myšlienok a správania, pričom sa musí posúdiť vhodná liečba. Ak sa objavia príznaky suicidálnych myšlienok a správania, pacienti (a ich ošetrujúci personál) majú byť upovedomení, aby vyhľadali lekársku pomoc.

Poruchy nervového systému

Použitie eslikarbazepíniumacetátu môže byť spojené s niektorými nežiaducimi účinkami na centrálny nervový systém, ako napríklad závrat a ospanlivosť, ktoré môžu zvyšovať výskyt náhodných poranení.

Iné upozornenia a opatrenia

Odporúča sa vysadiť liečbu Eslibonom postupne, aby sa minimalizovala možnosť zvýšenia frekvencie epileptických záchvatov.

Kožné reakcie

Počas klinických skúšaní sa vyskytli kožné vyrážky u 1,2 % z celkového počtu pacientov s epilepsiou, ktorí boli liečení Eslibonom. Ak sa vyskytnú prejavy alebo príznaky precitlivenosti, musí sa

liečba eslikarbazepíniumacetátom ukončiť.

Alela HLA-B* 1502 - u thajskej, čínskej (Han) a iných ázijských populácií

Bolo preukázané, že HLA-B* 1502 u osôb thajského a čínskeho (Han) pôvodu úzko súvisí s rizikom výskytu závažných kožných reakcií pri liečbe karbamazepínom známych ako Stevens-Johnsonov syndróm (SJS). Chemická štruktúra eslikarbazepíniumacetátu je podobná štruktúre karbamazepínu a je možné, že pacienti, ktorí sú HLA-B*1502-pozitívni, môžu byť po liečbe eslikarbazepíniumacetátom tiež vystavení riziku SJS. Prevalencia nosičov HLA-B*1502 je u čínskej populácie Han a u thajskej populácie okolo 10 %. Z tohto dôvodu vždy, ak to je možné, je nutné podrobiť tieto osoby ešte pred začiatkom liečby karbamazepínom alebo chemicky príbuznými liečivami skríningu na výskyt tejto alely. U pacientov tohto etnického pôvodu, u ktorých je test na alelu HLA-B*1502 pozitívny, treba zvážiť, či použitie eslikarbazepíniumacetátu prinesie väčší úžitok ako riziká.

Vzhľadom na prevalenciu tejto alely u iných ázijských populácií (napr. u Filipíncov a Malajzijčanov je to vyše 15 %) je nutné zvážiť genetické testovanie rizikovej populácie na prítomnosť HLA-B*1502.

Alela HLA-A*3101- u populácie európskeho pôvodu a u japonskej populácie

Existujú niektoré údaje, ktoré poukazujú na možnosť, že HLA-A*3101 je spojená so zvýšeným rizikom karbamazepínom vyvolaného nežiaduceho kožného účinku vrátane Stevens-Johnsonovho syndrómu (SJS), toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN), liekovej vyrážky s eozinofíliou (z angl. drug rash with eosinophilia DRESS) alebo menej závažnej akútnej generalizovanej exantematóznej pustulózy (AGEP) a makulopapulárnej vyrážky u ľudí európskeho pôvodu a u Japoncov.

Výskyt alely HLA-A*3101 ďalekosiahlo variuje medzi etnickými populáciami. Alela HLA-A*3101 má v európskej populácii prevalenciu 2-5 % a v japonskej populácii okolo 10 %. Prítomnosť alely HLA-A*3101 môže zvýšiť riziko karbamazepínom vyvolaných kožných reakcií (väčšinou menej závažných) u počínajúc 5 % všeobecnej populácie až po 26 % subjektov európskeho pôvodu, kým jej absencia môže toto riziko zredukovať z 5,0 % na 3,8 %.

Nie je dostatok údajov, ktoré by podporili odporúčanie skríningu na HLA-A*3101 pred začiatkom liečby karbamazepínom alebo chemicky príbuznými zlúčeninami.

Ak sa u pacientov s európskymi predkami alebo japonského pôvodu zistí pozitívny výsledok testu na alelu HLA-A*3101, je nutné zvážiť, či použitie karbamazepínu alebo chemicky príbuzných zlúčenín prinesie väčší úžitok ako riziká.

Hyponatriémia

U 1,5 % pacientov liečených eslikarbazepíniumacetátom bola ako nežiaduci účinok hlásená hyponatriémia. Hyponatriémia je vo väčšine prípadov asymptomatická, môžu ju však sprevádzať klinické príznaky, ako je zhoršenie záchvatov, zmätenosť, oslabenie vedomia. Frekvencia hyponatriémie sa zvyšovala so zvyšovaním dávky eslikarbazepíniumacetátu. U pacientov s ochorením obličiek vedúcim k hyponatriémii už pred liečbou alebo u pacientov súbežne liečených liekmi, ktoré samotné môžu spôsobovať hyponatriémiu (napr. diuretiká, dezmopresín, karbamazepín) sa musia vyšetriť na hladiny sodíka v sére pred a počas terapie eslikarbazepíniumacetátom. Hladiny sodíka v sére je takisto potrebné určovať pri výskyte klinických príznakov hyponatriémie. Okrem toho treba hladiny sodíka stanovovať aj pri bežných laboratórnych vyšetreniach. Ak sa rozvinie klinicky závažná hyponatriémia, musí sa ukončiť užívanie eslikarbazepíniumacetátu.

Interval PR

V klinických skúšaniach s eslikarbazepíniumacetátom boli pozorované predĺženia intervalu PR. Opatrnosť je potrebná u pacientov s rôznymi zdravotnými stavmi (napr. nízke hladiny tyroxínu, abnormality prenosu nervových impulzov cez srdce) alebo pri súbežnom užívaní liekov, o ktorých je známe, že súvisia s predĺžením PR.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek je nutné podávať liek opatrne a jeho dávka sa musí upraviť podľa klírensu kreatinínu (pozri časť 4.2). U pacientov s CLCR < 30 ml/min sa užívanie neodporúča s ohľadom na nedostatočné údaje.

Porucha funkcie pečene

S ohľadom na obmedzené klinické údaje u pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie pečene a chýbajúce farmakokinetické a klinické údaje u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene je pri užívaní eslikarbazepíniumacetátu potrebná zvýšená opatrnosť u pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie pečene a užívanie eslikarbazepíniumacetátu u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene sa neodporúča.

Eslibon obsahuje sodík:

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

Eslikarbazepíniumacetát sa extenzívne transformuje na eslikarbazepín, ktorý sa eliminuje predovšetkým glukuronidáciou. In vitro eslikarbazepín je slabý induktor CYP3A4 a UDP-glukuronyl transferáz. Eslikarbazepín in vivo preukázal indukčný účinok na metabolizmus liekov, ktoré sa eliminujú hlavne metabolizmom prostredníctvom CYP3A4 (napr. simvastatín). Preto môže byť potrebné v prípade súbežného podávania liekov metabolizovaných najmä prostredníctvom CYP3A4 s eslikarbazepíniumacetátom zvýšiť ich dávkovanie. In vivo eslikarbazepín môže mať indukčný účinok na metabolizmus liekov, ktoré sa eliminujú konjugáciou prostredníctvom UDP-glukuronyltransferázy. Na začiatku liečby alebo pri ukončovaní liečby Eslibonom alebo pri zmene dávky môže trvať 2 až 3 týždne, kým sa dosiahne nová hladina enzýmovej aktivity. Toto časové zdržanie sa musí zohľadňovať pri používaní Eslibonu tesne pred alebo v kombinácii s inými liekmi, ktoré si vyžadujú úpravu dávky pri súbežnom podávaní s Eslibonom. Eslikarbazepín má inhibičné vlastnosti voči CYP2C19. Preto môže dochádzať k interakciám pri súbežnom podávaní vysokých dávok eslikarbazepíniumacetátu s liekmi, ktoré sa metabolizujú predovšetkým prostredníctvom CYP2C19 (napr. fenytoín).

Interakcie s inými antiepileptikami

Karbamazepín

V štúdiách na zdravých jedincoch malo súbežné podávanie 800 mg eslikarbazepíniumacetátu raz denne a 400 mg karbamazepínu dva razy denne za následok priemerné zníženie expozície aktívnemu metabolitu eslikarbazepínu o 32 %, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou spôsobila indukcia glukuronidácie. V expozícii karbamazepínu alebo jeho metabolitu karbamazepín-epoxidu neboli zaznamenané žiadne zmeny. Pri súbežnom podávaní eslikarbazepíniumacetátu s karbamazepínom môže byť nutné v závislosti od individuálnej reakcie zvýšiť dávkovanie eslikarbazepíniumacetátu.

Výsledky skúšaní na pacientoch ukázali, že súbežná liečba zvyšuje riziko nasledujúcich nežiaducich reakcií: diplopia, abnormálna koordinácia, a závrat. Nemožno vylúčiť ani riziko ďalších špecifických nežiaducich reakcií, spôsobených súbežným podávaním karbamazepínu a eslikarbazepíniumacetátu.

Fenytoín

Výsledky klinického skúšania na zdravých jedincoch, ktorým bol súbežne podávaný eslikarbazepíniumacetát 1 200 mg jedenkrát denne a fenytoín, poukazujú na priemerné zníženie expozície aktívnemu metabolitu, eslikarbazepínu, o 31 – 33 %, ktoré je pravdepodobne spôsobené indukciou glukoronidácie a priemerné zvýšenie expozície fenytoínu o 31 – 35 %, ktoré je pravdepodobne spôsobené inhibíciou CYP2C19. V závislosti na individuálnej odpovedi bude možno potrebné dávku eslikarbazepíniumacetátu zvýšiť a dávku fenytoínu znížiť.

Lamotrigín

Hlavnou metabolickou dráhou pre eslikarbazepín a lamotrigín je glukuronidácia, a preto sa predpokladajú interakcie. Počas klinického skúšania na zdravých jedincoch s eslikarbazepíniumacetátom 1 200 mg jedenkrát denne sa preukázala len minimálna priemerná farmakokinetická interakcia (expozícia lamotrigínu sa znížila o 15 %) medzi eslikarbazepíniumacetátom a lamotrigínom, a preto nie je potrebná úprava dávky. S ohľadom na interindividuálne rozdiely však tento účinok môže byť u niektorých jedincov klinicky významný.

Topiramát

Počas klinického skúšania na zdravých jedincoch, ktorým boli súbežne podávané eslikarbazepíniumacetát 1 200 mg jedenkrát denne a topiramát, sa nezistila signifikantná zmena expozície eslikarbazepínu, ale zistilo sa zníženie expozície topiramátu o 18 %, ktoré bola pravdepodobne spôsobené zníženou biologickou dostupnosťou topiramátu. Nie je potrebná zmena dávky.

Valproát a levetiracetam

Farmakokinetická analýza súboru pacientov v rámci štúdie III. fázy u epileptických dospelých pacientov naznačila, že súbežné podávanie s valproátom a levetiracetamom neovplyvnilo expozíciu eslikarbazepínu, ale toto pozorovanie nebolo verifikované konvenčnými interakčnými štúdiami.

Oxkarbazepín

Súbežné používanie eslikarbazepíniumacetátu s oxkarbazepínom sa neodporúča, pretože to môže spôsobiť nadmernú expozíciu aktívnych metabolitov.

Iné lieky

Perorálna antikoncepcia

Podávanie eslikarbazepíniumacetátu 1 200 mg jedenkrát denne ženám, ktoré zároveň používali kombinovanú perorálnu antikoncepciu poukázalo na zníženie systémovej expozície levonorgestrelu priemerne o 37 % a etinylestradiolu priemerne o 42 %, čo bolo pravdepodobne spôsobené indukciou CYP3A4. Preto musia ženy vo fertilnom veku počas liečby Eslibonom a ďalej až do konca aktuálneho menštruačného cyklu po ukončení liečby používať vhodnú antikoncepciu (pozri časť 4.6).

Simvastatín

Štúdia na zdravých jedincoch ukázala, že v prípade súbežného podávania simvastatínu a eslikarbazepíniumacetátu 800 mg raz denne došlo k priemernému poklesu systémovej expozície simvastatínu o 50 %, ktorá bola pravdepodobne spôsobená indukciou CYP3A4. V prípade súbežného užívania simvastatínu a eslikarbazepínu môže byť nutné zvýšiť dávkovanie simvastatínu.

Rosuvastatín

Pri súbežnom podávaní s eslikarbazepíniumacetátom raz denne došlo zníženiu systémovej expozície u zdravých jedincov priemerne o 36-39 %. Mechanizmus tohto zníženia nie je známy. Môže byť však dôsledkom rušenia transportnej aktivity rosuvastatínu, a to buď samotnej aktivity alebo v kombinácii s indukciou jeho metabolizmu. Keďže je vzťah medzi expozíciou a aktivitou liečiva nejasný, odporúča sa monitorovať odpoveď na liečbu (napr. hladinu cholesterolu).

Warfarín

Súbežné podávanie eslikarbazepíniumacetátu 1 200 mg jedenkrát denne a warfarínu poukázalo na malé (23 %), ale štatisticky významné zníženie expozície S-warfarínu. Nezistil sa žiaden vplyv na farmakokinetiku R-warfarínu ani na koaguláciu. S ohľadom na interindividuálne rozdiely v interakcii si však osobitnú pozornosť vyžaduje monitorovanie INR v prvých týždňoch po začatí alebo ukončení súbežnej terapie s warfarínom a eslikarbazepíniumacetátom.

Digoxín

Počas klinického skúšania na zdravých jedincoch nebol dokázaný efekt eslikarbazepíniumacetátu 1 200 mg jedenkrát denne na farmakokinetiku digoxínu, čo poukazuje na fakt, že eslikarbazepíniumacetát nemá vplyv na transportný P-glykoproteín.

Inhibítory monoamínooxidázy (IMAO)

Na základe štrukturálnej podobnosti eslikarbazepíniumacetátu s tricyklickými antidepresívami je interakcia medzi eslikarbazepíniumacetátom a IMAO teoreticky možná.

Gravidita

Riziko súvisiace s epilepsiou a antiepileptikami vo všeobecnosti

Zistilo sa, že u potomstva žien s epilepsiou používajúcich antiepileptickú terapiu je výskyt malformácií dvoj- až trojnásobne vyšší ako je približne 3 % výskyt v celkovej populácii. Najčastejšie je hlásený rázštep pery, srdcovocievne malformácie a poruchy vývinu chrbtice. Všetky ženy vo fertilnom veku užívajúce antiepileptickú terapiu, hlavne ženy plánujúce tehotenstvo a tehotné ženy,

majú byť poučené medicínskym špecialistom ohľadne možného rizika pre plod spôsobeného záchvatmi aj antiepileptickou terapiou. Treba sa vyhnúť náhlemu prerušeniu terapie antiepileptikom, pretože to môže spôsobiť záchvaty, ktoré môžu mať závažné následky pre ženu aj pre nenarodené dieťa.

Pri liečbe epilepsie počas gravidity sa vždy, keď to je možné, uprednostňuje monoterapia, pretože použitie viacerých antiepileptík sa môže v závislosti od použitých antiepileptík spájať s vyšším rizikom vrodených malformácii ako monoterapia.

U detí matiek s epilepsiou používajúcich antiepileptickú terapiu sa pozorovali neurologické vývojové poruchy. Pre eslikarbazepín acetát nie sú k dispozícii žiadne údaje o tomto riziku.

Ženy vo fertilnom veku a antikoncepcia

Ženy vo fertilnom veku majú používať účinnú antikoncepciu počas liečby eslikarbazepín acetátom. Eslikarbazepíniumacetát nepriaznivo ovplyvňuje pôsobenie perorálnej antikoncepcie. Preto je potrebné používať alternatívnu, efektívnu a bezpečnú metódu antikoncepcie počas liečby a až do konca aktuálneho menštruačného cyklu po ukončení liečby. Ženy vo fertilnom veku majú byť poučené ohľadne používania iných účinných antikoncepčných metód. Má sa používať aspoň jedna účinná antikoncepčná metóda (ako je vnútromaternicové teliesko) alebo dve doplňujúce formy antikoncepcie, vrátane bariérovej metódy. Pri voľbe antikoncepčnej metódy sa majú v jednotlichých prípadoch vyhodnotitť individuálne okolnosti pacientky.

Riziko súvisiace s eslikarbazepín acetátom

K dispozícii je iba obmedzené množstvo údajov o použití eslikarbazepínium-acetátu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri Fertilita, časť 5.3). Riziko pre ľudí (vrátane veľkých vrodených malformácií, neurologických vývojových porúch a iných toxických reprodukčných účinkov) nie je známe.

Eslikarbazepín acetát sa nemá používať počas gravidity, pokiaľ sa po dôkladnom vyhodnotení vhodných alternatívnych možností liečby nepovažuje prínos za prevažujúci riziko.

Ak ženy dostávajúce eslikarbazepíniumacetát otehotnejú alebo plánujú otehotnieť, použitie Eslibonu treba starostlivo prehodnotiť. Treba podávať minimálne účinné dávky a vždy, ak je to možné, treba preferovať monoterapiu, aspoň počas prvých troch mesiacov gravidity. Pacientky treba poučiť o možnosti zvýšenia rizika malformácií a ponúknuť im možnosť predpôrodného skríningu.

Monitorovanie a prevencia

Antiepileptiká môžu prispievať k nedostatku kyseliny listovej, jednej z možných príčin abnormalít plodu. Pred a počas gravidity sa odporúča prijímať výživové doplnky s kyselinou listovou. Pretože účinnosť takýchto výživových doplnkov nie je potvrdená, špecifickú predpôrodnú diagnostiku možno ponúknuť aj ženám prijímajúcim výživové doplnky s kyselinou listovou.

U novorodenca

U novorodencov boli hlásené poruchy krvácania spôsobené antiepileptikami. Ako preventívne opatrenie treba podávať vitamín K1 v posledných týždňoch gravidity a tiež novorodencovi.

Dojčenie

Nie je známe, či sa eslikarbazepíniumacetát vylučuje do ľudského mlieka. Štúdie na zvieratách dokázali

vylučovanie eslikarbazepínu do materského mlieka. Pretože riziko pre dojčené dieťa sa nedá vylúčiť, dojčenie sa má počas liečby eslikarbazepíniumacetátom prerušiť.

Fertilita

Nie sú k dispozícii žiadne údaje o účinkoch eslikarbazepíniumacetátu na ľudskú fertilitu. Štúdie na zvieratách ukázali poruchy fertility po podaní eslikarbazepíniumacetátu (pozri časť 5.3).

Eslibon má mierny až stredný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Niektorí pacienti môžu mať príznaky ako závraty, ospalosť alebo poruchy zraku, najmä na začiatku liečby. Preto je potrebné upozorniť pacientov, že ich fyzické a/alebo psychické schopnosti, ktoré sú potrebné pri obsluhe strojov alebo vedení motorových vozidiel môžu byť ovplyvnené a odporučiť pacientom nevykonávať takéto činnosti, kým sa nedokáže, že ich schopnosť vykonávať tieto aktivity nie je obmedzená.

Súhrn bezpečnostného profilu

V klinických štúdiách (prídavnej liečby a monoterapiou) sa eslikarbazepíniumacetátom liečilo 2 434 pacientov s parciálnymi epileptickými záchvatmi (1 983 dospelých pacientov a 451 pediatrických pacientov) a u 51 % z týchto pacientov sa vyskytli nežiaduce reakcie.

Nežiaduce účinky mali zvyčajne miernu až stredne závažnú intenzitu a vyskytovali sa najmä počas prvých týždňov liečby eslikarbazepíniumacetátom.

Riziká zistené u eslikarbazepíniumacetátu boli prevažne skupinovo špecifické a od dávky závislé nežiaduce učinky. Najčastejšie nežiaduce reakcie pozorované v placebom kontrolovaných klinických štúdiách prídavnej liečby s dospelými epileptickými pacientmi a v aktívne kontrolovanej štúdii monoterapie porovnávajúcej eslikarbazepíniumacetát s karbamezepínom s riadeným uvoľňovaním, boli závraty, ospalosť, bolesť hlavy a nauzea. Väčšina nežiaducich reakcií bola zaznamenaná u < 3 % jedincov v každej liečebnej skupine.

Zoznam nežiaducich reakcií zoradených do tabuľky

Nežiaduce reakcie súvisiace s eslikarbazepíniumacetátom zistené v klinických štúdiách a v rámci sledovania po uvedení lieku na trh sú uvedené v tabuľke nižšie.

Na zoradenie nežiaducich účinkov bola použitá nasledujúca konvencia: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100) a neznáme (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov). V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

Tabuľka 1: Nežiaduce reakcie vyskytujúce sa počas liečby a súvisiace s eslikarbazepíniumacetátom zaznamenané počas klinických štúdií a v rámci sledovania po uvedení lieku na trh

Popis vybratých nežiaducich reakcií

Poruchy oka a nervového systému

V placebom kontrolovaných klinických skúšaniach u pacientov súbežne liečených karbamazepínom a eslikarbazepíniumacetátom sa pozorovali nasledujúce nežiaduce účinky: diplopia (11,4 % pacientov súbežne liečených karbamazepínom, 2,4 % pacientov bez súbežnej liečby karbamazepínom), abnormality koordinácie (6,7 % pacientov súbežne liečených karbamazepínom, 2,7 % pacientov bez súbežnej liečby karbamazepínom) a závraty (30,0 % pacientov súbežne liečených karbamazepínom, 11,5 % pacientov bez súbežnej liečby karbamazepínom), pozri časť 4.5.

Interval PR

Užívanie eslikarbazepíniumacetátu súvisí s predĺžením intervalu PR. Môže to spôsobovať nežiaduce účinky súvisiace s predĺžením intervalu PR (napr. AV blokáda, synkopa, bradykardia).

Skupinovo špecifické nežiaduce reakcie

Počas placebom kontrolovaných skúšaní v programe na liečbu epilepsie eslikarbazepíniumacetátom sa nevyskytli zriedkavé nežiaduce reakcie ako depresia kostnej drene, závažné kožné reakcie (napr.

Stevensov-Johnsonov syndróm), systémový lupus erythematosus alebo závažné srdcové arytmie. Pri liečbe oxkarbazepínom však boli hlásené. Z tohto dôvodu nemožno vylúčiť ich výskyt pri liečbe eslikarbazepíniumacetátom.

U pacientov, ktorí sa dlhodobo liečili štrukturálne podobnými antiepileptickými liekmi karbamazepínom a oxkarbazepínom, bol hlásený pokles minerálnej hustoty kostí, osteopénia, osteoporóza a zlomeniny. Mechanizmus, ktorým je kostný metabolizmus postihnutý, nebol identifikovaný.

Pediatrická populácia

V placebom kontrolovaných štúdiách u pacientov vo veku od 2 do 18 rokov s parciálnymi epileptickými záchvatmi (238 pacientov liečených eslikarbazepíniumacetátom a 189 placebom) sa u 35,7 % pacientov liečených eslikarbazepíniumacetátom a 19 % pacientov, ktorým bolo podávané placebo, vyskytli nežiaduce reakcie. Najčastejšími nežiaducimi reakciami v skupine liečenej eslikarbazepíniumacetátom boli diplopia (5,0 %), ospanlivosť (8,0 %) a vracanie (4,6 %). Profil nežiaducich reakcií u je vo všeobecnosti podobný u všetkých vekových skupín. Vo vekovej skupine od 6 do 11 rokov boli najčastejším nežiaducimi reakciami pozorovanými u viac než dvoch pacientov

liečených eslikarbazepíniumacetátom diplopia (9,5 %), ospanlivosť (7,4 %), závrat (6,3 %), kŕče (6,3

%) a nauzea (3,2 %); vo vekovej skupine od 12 do 18 rokov ospanlivosť (7,4 %), vracanie (4,2 %), diplopia (3,2 %) a únava (3,2 %). Bezpečnosť eslikarbazepíniumacetátu u detí vo veku 6 rokov

a mladších nebola doteraz stanovená.

Profil bezpečnosti eslikarbazepíniumacetátu bol medzi dospelými a pediatrickými pacientami vo všeobecnosti podobný, s výnimkou nepokoja (časté, 1,3 %) a abdominálnej bolesti (časté, 2,1 %), ktoré sa vyskytovali častejšie u detí ako u dospelých. Závrat, ospanlivosť, vertigo, asténia, poruchy chôdze, tremor, ataxia, poruchy rovnováhy, rozmazané videnie, hnačka a vyrážky boli menej časté u detí ako u dospelých. Hyponatriémia sa hlásila iba u dospelých pacientov. Alergická dermatitída (menej časté, 0,8 %) sa hlásila iba v pediatrickej populácii.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky pozorované po predávkovaní eslikarbazepín acetátom sa primárne spájajú s centrálnym nervovým systémom (napr. záchvaty všetkých typov, status epilepticus) a poruchami srdca (napr. srdcová arytmia). Nie je známe špecifické antidotum. Je potrebné podávať vhodnú symptomatickú a podpornú liečbu. V prípade potreby odstránenia metabolitov eslikarbazepíniumacetátu je účinným prostriedkom hemodialýza (pozri časť 5.2).