Wilzin 25 mg tvrdé kapsuly

Liečba Wilsonovej choroby.

Liečba prípravkom Wilzin sa musí zahájiť pod dohľadom lekára so skúsenosťami s liečbou Wilsonovej choroby (pozri časť 4.4) Liečba prípravkom Wilzin je celoživotná.

Nie je rozdiel v dávke medzi symptomatickými a presymptomatickými pacientmi. Wilzin je k dispozícii vo forme tvrdých kapsúl 25 mg alebo 50 mg.

• Dospelí:

  Obvyklá dávka je 50 mg 3x denne a maximálna dávka je 50 mg 5x denne.

• Deti a dospievajúci:

  U detí mladších ako 6 rokov sú údaje veľmi obmedzené, ale ak je choroba už plne rozvinutá, musí sa zvážiť profylaktická liečba čo najskôr. Odporúčaná dávka je nasledujúca:

  • vo veku od 1 do 6 rokov: 25 mg 2x denne

  • vo veku od 6 do 16 rokov, ak je telesná váha pod 57 kg: 25 mg 3x denne

  • od 16 rokov alebo ak je telesná váha nad 57 kg: 50 mg 3x denne.

• Tehotné ženy:

  Dávka 25 mg 3x denne je obvykle účinná, dávka však musí byť upravená podľa hladín medi (pozri časť 4.4. a 4.6).

  Vo všetkých prípadoch sa musí dávka upraviť podľa terapeutického monitorovania (pozri časť 4.4). Wilzin sa musí užívať na prázdny žalúdok, najmenej 1 hodinu pred jedlom alebo 2 – 3 hodiny po jedle. V prípade žalúdkovej neznášanlivosti, ku ktorej často dochádza pri rannej dávke, sa môže podanie tejto dávky presunúť na dopoludňajšie hodiny medzi raňajkami a obedom. Je tiež možné si vziať Wilzin s malým množstvom bielkoviny, napr. s mäsom (pozri časť 4.5).

  U detí, ktoré nie sú schopné prehĺtať kapsuly, sa musia kapsuly otvoriť a ich obsah sa rozptýli v malom množstve vody (je možné ju ochutiť cukrom alebo sirupom).

  Pri prevedení pacienta z chelatačnej liečby na udržovaciu liečbu prípravkom Wilzin, sa musí pokračovať v chelatačnej liečbe a podávať ju spolu s prípravkom Wilzin po dobu 2 - 3 týždňov, lebo to je čas kým liečba zinkom vyvolá maximálnu indukciu metalotioneínu a úplnú blokádu absorpcie medi. Medzi podaním chelatačnej látky a prípravku Wilzin musí byť interval najmenej 1 hodina.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Dihydrát octanu zinočnatého sa vzhľadom na svoj pomalý nástup účinku neodporúča na zahájenie liečby symptomatických pacientov. Symptomatickí pacienti musia byť spočiatku liečení chelatačnou látkou a akonáhle sú hladiny medi pod toxickým prahom a pacienti sú klinicky stabilní, je možné zvážiť udržovaciu liečbu prípravkom Wilzin.

Pretože sa však očakáva zinkom indukovaná tvorba metalotioneínu a následne efektívna inhibícia absorpcie medi, je možné u symptomatických pacientov spočiatku podávať dihydrát octanu zinočnatého v kombinácii s chelatačnou látkou.

Pri zahájení liečby môže dôjsť ku klinickému zhoršeniu, je to však vzácne a bolo to popísané aj u chelatačných látok. Či to súvisí s mobilizáciou zásob medi alebo s prirodzeným priebehom choroby, nie je známe. V takejto situácii sa odporúča zmena liečby.

Opatrnosť je potrebná pri prevedení pacientov s portálnou hypertenziou z chelatačnej látky na Wilzin, ak sa títo pacienti cítia dobre a liečba je tolerovaná. Dvaja pacienti zo skupiny 16-ich zomreli na dekompenzáciu pečene a pokročilú portálnu hypertenziu po zmene liečby z penicilamínu na liečbu zinkom.

Monitorovanie liečby

Cieľom liečby je udržať plazmatickú hladinu voľnej medi (známa tiež ako neceruloplazmínová plazmatická meď) pod 250 µg/l (normálne hodnoty sú 100 – 150 µg/l) a vylučovanie medi v moči pod 125 µg/24 hod. (normálne hodnoty sú pod 50 µg/24 hod.). Neceruloplazmínová plazmatická meď sa vypočíta odčítaním medi viazanej na ceruloplazmín od celkovej plazmatickej medi, keďže každý mg ceruloplazmínu obsahuje 3 µg medi.

Vylučovanie medi močom je presným odrazom záťaže organizmu nadmerným množstvom medi len vtedy, ak pacienti nedostávajú chelatačnú liečbu. Hladiny medi v moči sú pri chelatačnej liečbe penicilamínom alebo trientínom zvýšené.

Na riadenie liečby nie je možné použiť hladinu medi v pečeni, pretože tento nález neodlišuje medzi potenciálne toxickou voľnou meďou a meďou viazanou na metalotioneín.

U liečených pacientov môže byť vhodným meradlom "compliance" liečby vyšetrenie hladiny zinku

v moči alebo v plazme. Hodnoty zinku v moči nad 2 mg/24 hod. a v plazme nad 1250 µg/l všeobecne ukazujú primeranú "compliance".

Podobne ako u všetkých liekov viažúcich meď, nadmerná liečba vedie k riziku deficitu medi, ktorý je škodlivý najmä u detí a tehotných žien, pretože meď je potrebná pre správny rast a duševný vývoj. U týchto skupín pacientov sa musia hladiny medi v moči udržovať mierne nad hornou hranicou normálnych hodnôt alebo v pásme vysokých normálnych hodnôt (tj. 40 – 50 µg/24 hod.).

Za účelom zistenia včasných prejavov deficitu medi, ako sú anémia alebo leukopénia ako dôsledok útlmu kostnej drene a poklesu pomeru HDL-cholesterolu a celkového cholesterolu, je nutné robiť laboratórne kontroly, vrátane hematologického vyšetrenia a stanovenia lipoproteínov.

Keďže nedostatok medi môže tiež spôsobiť myeloneuropatiu, lekár musí dávať pozor na senzorické a motorické symptómy a príznaky, ktoré môžu byť potenciálnym ukazovateľom začínajúcej neuropatie alebo myelopatie u pacientov liečených prípravkom Wilzin.

Iné látky viažúce meď

U pacientov s Wilsonovou chorobou sa robili farmakodynamické štúdie kombinácie prípravku Wilzin (50 mg 3x denne) s kyselinou askorbovou (1 g 1x denne), penicilamínom (250 mg 4x denne) a trientínom (250 mg 4x denne). Nebol preukázaný žiaden významný efekt na rovnováhu medi, aj keď je možné zistiť miernu interakciu medzi zinkom a chelatačnými látkami (penicilamínom a trientínom),

ktorá sa prejavila zníženým fekálnym ale zvýšeným močovým vylučovaním medi v porovnaní so zinkom samotným. Je to pravdepodobne dané. určitým rozsahom spojenia zinku s chelatačnou látkou čím sa zníži účinok oboch liečivých látok.

Pri prevedení pacienta z chelatačnej liečby na udržovaciu liečbu prípravkom Wilzin sa musí pokračovať v chelatačnej liečbe a podávať ju spolu s Wilzinom po dobu 2 - 3 týždňov, pretože to je čas, kým liečba zinkom vyvolá maximálnu indukciu metalotioneínu a úplnú blokádu absorpcie medi. Medzi podaním chelatačnej látky a prípravku Wilzin musí byť interval najmenej 1 hodina.

Iné lieky

Absorpcia zinku môže byť znížená potravinovými doplnkami obsahujúcimi železo a kalcium, tetracyklínmi a látkami obsahujúcimi fosfor. Zinok môže znižovať absorpciu železa, tetracyklínov a fluorochinolónov.

Potrava

Štúdie s podávaním zinku spolu s potravou u zdravých dobrovoľníkov preukázali, že absorpcia zinku bola významne oneskorená mnohými druhmi potravín (chlieb, vajcia natvrdo, káva a mlieko). Zložky potravy, najmä fytáty a vláknina, viažu na seba zinok a zabraňujú jeho vstupu do črevných buniek.

Zdá sa však, že bielkoviny interferujú najmenej.

Gravidita

Údaje o obmedzenom počte tehotných pacientiek s Wilsonovou chorobou nepoukazujú na škodlivý účinok zinku na embryo či plod a matku. Zo 42 tehotenstiev bolo popísaných 5 spontánnych potratov a 2 vrodené chyby (mikrocefalus a upraviteľná srdcová vada).

Štúdie na zvieratách robené s rôznymi soľmi zinku nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky na graviditu, embryonálny/fetálny vývoj, pôrod alebo postnatálny vývoj (pozri časť 5.3).

Je mimoriadne dôležité, aby tehotné pacientky s Wilsonovou chorobou pokračovali v liečbe aj počas tehotenstva. Ktorá liečba by mala byť použitá, či zinok alebo chelatačná látka, rozhodne lekár. Musí sa urobiť úprava dávky tak, aby bolo zaistené, že u plodu nedôjde k deficitu medi a nutné je starostlivé monitorovanie pacientky (pozri časť 4.4).

Laktácia

Zinok sa vylučuje do ľudského materského mlieka a u dojčeného dieťaťa môže dôjsť k zinkom indukovanému deficitu medi. Preto je nutné sa vyvarovať dojčeniu počas liečby prípravkom Wilzin.

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch lieku na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Nižšie sú uvedené hlásené nežiaduce účinky zoradené podľa tried orgánových systémov a frekvencie. Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/ 1000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), nezmáme (z dostupných údajov).

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

Anémia môže byť mikrocytárna, normocytárna alebo makrocytárna a je často spojená s leukopéniou. Vyšetrením kostnej drene sa obvykle zistia charakteristické "prstencové sideroblasty" (tj. vyvíjajúce sa erytrocyty obsahujúce železom preplnené paranukleárne mitochondrie). Môžu byť včasným prejavom deficitu medi a po znížení dávky zinku môže dôjsť k rýchlej úprave. Musia sa však odlíšiť od hemolytickej anémie, ku ktorej často dochádza v prípadoch, keď u nekontrolovanej Wilsonovej choroby je zvýšená hladina voľnej medi v sére.

Najčastejším nežiaducim účinkom je podráždenie žalúdka. To je obvykle najhoršie pri prvej rannej dávke a ustúpi po prvých dňoch liečby. Posunutie prvej dennej dávky na neskoré dopoludnie alebo užitie dávky s malým množstvom bielkoviny môže viesť obvykle k úľave od symptómov.

Ku zvýšeniu sérovej alkalickej fosfatázy, amylázy a lipázy môže dôjsť po niekoľkých týždňoch liečby, pričom hladiny sa obvykle vracajú k vysokým normálnym hodnotám v prvých dvoch rokoch liečby.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

V literatúre boli popísané tri prípady akútneho perorálneho predávkovania soľami zinku (síran alebo glukonát). Smrť nastala u 35 ročnej ženy piaty deň po požití 6 g zinku (40x vyššia dávka než je navrhovaná terapeutická dávka) a to na zlyhanie obličiek a hemoragickú pankreatitídu s hyperglykemickou kómou. Rovnaká dávka nevyvolala žiadne symptómy, okrem zvracania, u dospievajúceho, ktorý bol liečený výplachom celého čreva. Iný dospievajúci pacient, ktorý požil 4 g zinku, mal po 5 hodinách hladinu zinku v sére okolo 50 mg/l a vyskytli sa u neho len ťažká nauzea, zvracanie a závraty.

Liečba predávkovania sa vykonáva výplachom žalúdka alebo navodením zvracania čo najskôr, aby sa odstránil neabsorbovaný zinok. Ak sú hladiny zinku výrazne zvýšené (> 10 mg/l), je nutné vziať do úvahy chelatačnú liečbu ťažkými kovmi.