Veltassa 16,8 g Prášok na perorálnu suspenziu
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Interakcie s
Obmedzenia
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Veltassa 16,8 mg
Veltassa je určená na liečbu hyperkaliémie u dospelých a dospievajúcich vo veku 12 až 17 rokov.
K nástupu účinku Veltassy dochádza 4 až 7 hodín po podaní. Liek nemá náhradzať urgentnú liečbu pri
život ohrozujúcej hyperkaliémii (pozri časť 4.4). Dávkovanie
Veltassa sa podáva jedenkrát denne. Odporúčaná úvodná dávka Veltassy závisí od veku. Na dosiahnutie požadovanej dávky môžu byť potrebné viaceré vrecká.
Denná dávka sa môže nastaviť na jednotýždňové alebo dlhšie intervaly na základe úrovne hladiny draslíka v sére a požadovaného cieľového rozsahu. Keď je to klinicky indikované, má sa monitorovať hladina draslíka v sére (pozri časť 4.4). Trvanie liečby má individualizovať ošetrujúci lekár na základe potreby riadenia hladiny draslíka v sére. Ak hladina draslíka v sére klesne pod požadovaný rozsah, dávku znížte alebo vysaďte liečbu.
Podanie Veltassy a podanie iného perorálneho lieku je potrebné oddeliť intervalom 3 hodín (pozri časť 4.5).
Dospelí
Odporúčaná úvodná dávka je 8,4 g patiromera jedenkrát denne. Dennú dávku možno zvýšiť alebo znížiť o 8,4 g podľa potreby na dosiahnutie požadovaného cieľového rozsahu až do maximálnej dennej dávky 25,2 g.
Dospievajúci vo veku 12 až 17 rokov
Odporúčaná úvodná dávka je 4 g patiromera jedenkrát denne. Dennú dávku patiromera prispôsobte na základe hladiny draslíka v sére a požadovaného cieľového rozsahu až do maximálnej dennej dávky 25,2 g. Ak sú potrebné dávky vyššie ako 7 g, odporúča sa prejsť na 8,4 g vrecká patiromera.
Vynechané dávky
Ak sa vynechá dávka, vynechanú dávku treba užiť čo najskôr v ten deň. Vynechaná dávka sa nemá
užiť spolu s nasledujúcou dávkou.
Špeciálne populácie
Starší pacienti
U tejto populácie sa neodporúčajú žiadne zvláštne pokyny pre dávkovanie a podávanie.
Pacienti na dialýze
V súvislosti s použitím patiromera u pacientov na dialýze sú k dispozícii len obmedzené údaje.
V klinických skúšaniach sa u týchto pacientov neaplikovali žiadne zvláštne pokyny pre dávkovanie
a podávanie lieku. Žiadni pediatrickí pacienti na dialýze neboli liečení patiromerom.
Pacienti v konečnom štádiu ochorenia obličiek (end-stage renal disease, ESRD)
Patiromer bol skúmaný len u obmedzeného počtu pacientov s odhadovanou rýchlosťou glomerulárnej filtrácie (eGFR) < 15 ml/min/1,73 m².
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť patiromera u detí do 12 rokov neboli doteraz stanovené. Údaje dostupné
u dospievajúcich vo veku 12 až 17 rokov sú obmedzené na 6 mesiacov expozície. Preto sa má liečba dlhšia ako 6 mesiacov u dospievajúcich vo veku 12 až 17 rokov vykonávať s opatrnosťou (pozri časť 4.4).
Spôsob podávania
Perorálne použitie.
Liek Veltassa sa zmieša s vodou a rozmieša na suspenziu jednotnej konzistencie. Odporúčané celkové objemy na prípravu suspenzie závisia od dávky:
-
1 g patiromera: 10 ml,
-
2 g patiromera: 20 ml,
-
3 g patiromera: 30 ml,
-
4 g patiromera: 40 ml,
-
> 4 g patiromera: 80 ml.
Suspenzia sa má pripraviť podľa týchto krokov:
-
Prvá polovica odporúčaného objemu pre požadovanú dávku sa vleje do pohára. Potom sa pridá celá dávka patiromera a premieša.
-
Pridá sa druhá polovica odporúčaného objemu a suspenzia sa znova dôkladne premieša.
Prášok sa nerozpustí. V prípade potreby možno na dosiahnutie požadovanej konzistencie pridať viac vody. Väčšie objemy však môžu viesť k zrýchlenej sedimentácii prášku.
Zmes treba užiť do 1 hodiny od prvej prípravy suspenzie. Ak po vypití zostane v pohári prášok, pridá sa voda, suspenzia sa rozmieša a ihneď užije. Tento postup možno v prípade potreby zopakovať, aby sa zabezpečilo užitie celej dávky.
Podľa osobných preferencií možno použiť namiesto vody na prípravu zmesi podľa rovnakých krokov, ako je opísané vyššie, nasledujúce tekutiny alebo mäkké jedlá: jablkový džús, brusnicový džús, ananásový džús, pomarančový džús, hroznový džús, hruškový džús, marhuľový nektár, broskyňový nektár, jogurt, mlieko, zahusťovadlo (príklad: kukuričný škrob), jablkové pyré, vanilkový
a čokoládový puding.
Obsah draslíka v tekutinách alebo mäkkých jedlách používaných na prípravu zmesi sa má považovať za súčasť stravovacích odporúčaní ohľadom príjmu draslíka pre každého jednotlivého pacienta.
Všeobecne platí, že príjem brusnicovej šťavy je potrebné obmedziť na mierne množstvo (napríklad menej ako 400 ml denne) vzhľadom na jej potenciálnu interakciu s inými liekmi.
Tento liek môžete užívať s jedlom alebo bez jedla. Liek neohrievajte (napr. v mikrovlnnej rúre) ani nepridávajte do teplého jedla alebo tekutiny. Neužívajte ho v suchej forme.
Podávanie nazogastrickou (NG) alebo perkutánnou endoskopickou gastrostomickou (PEG) hadičkou:
Pri dávkach až do 8,4 g patiromera sa má suspenzia pripraviť podľa postupu vyššie v časti
o perorálnom podávaní. Pri dávkach 8,4 g až 16,8 g patiromera sa má použiť celkový objem 160 ml a pri dávkach 16,8 g až 25,2 g patiromera sa má použiť celkový objem 240 ml. Tieto objemy zaistia, že suspenzia ľahko preteká cez hadičky.
Bola preukázaná kompatibilita s hadičkami vyrobenými z polyuretánu, silikónu a polyvinylchloridu. Odporúčaný priemer hadičiek je 2,17 mm (6,5 Fr) alebo väčší. Po podaní sa má hadička prepláchnuť vodou. Pokyny na likvidáciu, pozri časť 6.6.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Nízka hladina horčíka
V klinických skúšaniach sa hodnoty horčíka v sére < 1,4 mg/dl (0,58 mmol/l) vyskytli u 7,1 % dospelých pacientov liečených patiromerom, pričom u 0,3 % pacientov klesla hladina horčíka v sére pod < 1,0 mg/dl (0,4 mmol/l). Priemerné poklesy hladiny horčíka v sére boli 0,137 mg/dl
(0,0564 mmol/l) alebo menej. V klinickom skúšaní zahŕňajúcom pediatrických pacientov bol priemerný pokles hladiny horčíka v sére v 26. týždni 0,35 mg/dl (0,1440 mmol/l). Žiadni pacienti nedosiahli počas pediatrického klinického skúšania hladinu horčíka v sére < 1,4 mg/dl (0,58 mmol/l).
Horčík v sére sa má monitorovať minimálne po dobu 1 mesiaca od začiatku liečby a podľa klinickej indikácie počas liečby. U pacientov, u ktorých sa vyvinie nízka hladina horčíka v sére, sa má zvážiť doplnenie horčíka (pozri časť 4.8).
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Pacienti s anamnézou črevnej nepriechodnosti alebo veľkej gastrointestinálnej operácie, závažných porúch gastrointestinálneho traktu alebo porúch prehĺtania neboli do klinických skúšaní zahrnutí. Gastrointestinálna ischémia, nekróza a/alebo perforácia čreva boli hlásené s inými látkami, ktoré viažu draslík. Prínosy a riziká podávania patiromera je potrebné starostlivo zhodnotiť u dospelých
a pediatrických pacientov s aktuálnym výskytom alebo anamnézou závažných gastrointestinálnych porúch pred liečbou a počas nej.
Vysadenie patiromera
Pri vysadení patiromera sa môže zvýšiť hladina draslíka v sére, najmä v prípade pokračovania liečby inhibítorom renín-angiotenzín-aldosterónového systému (RAAS), čo vedie k rekurentnej hyperkaliémii. Pacientov je potrebné poučiť, aby neprerušovali liečbu bez konzultácie s lekárom.
Zvýšené hodnoty draslíka v sére sa môžu vyskytnúť už 2 dni po užití poslednej dávky patiromeru. O hladinách draslíka v sére u pediatrických pacientov po vysadení patiromera sú obmedzené informácie.
Úrovne draslíka v sére
Draslík v sére je potrebné monitorovať podľa štandardnej praxe, keď je to klinicky opodstatnené, čo znamená aj po vykonaní zmien v liekoch, ktoré ovplyvňujú koncentráciu draslíka v sére (ako sú napríklad inhibítory systému RAAS alebo diuretiká) a po titrácii dávky alebo vysadení patiromera.
Obmedzenia klinických údajov
Závažná hyperkaliémia
U pacientov s koncentráciou draslíka v sére vyššou ako 6,5 mmol/l sú zaznamenané len obmedzené skúsenosti. U pediatrickej populácie sú skúsenosti obmedzené na pacientov s maximálnymi koncentráciami draslíka v sére 6,2 mmol/l. Veltassa sa nemá používať ako urgentná liečba pre život ohrozujúcu hyperkaliémiu pre jej oneskorený nástup účinku (pozri časť 4.2).
Dlhodobá expozícia
O expozícii trvajúcej jeden rok a dlhšej sú u dospelých pacientov len obmedzené údaje z klinických skúšaní. Klinické skúšania u pediatrických pacientov nezahŕňali expozíciu dlhšiu ako 6 mesiacov.
Preto sa má liečba dlhšia ako 6 mesiacov u dospievajúcich vo veku 12 až 17 rokov vykonávať
s opatrnosťou. Informácie o sorbitole
Veltassa obsahuje sorbitol ako súčasť párového iónového komplexu. Obsah sorbitolu je približne 4 g (10,4 kcal) na 8,4 g patiromera a približne 0,5 g (1,2 kcal) na 1 g patiromera. Tento liek nesmú užívať pacienti so zriedkavými dedičnými problémami s intoleranciou fruktózy.
Informácie o vápniku
Veltassa obsahuje vápnik ako súčasť párového iónového komplexu. Vápnik sa čiastočne uvoľňuje
a určité množstvo z neho sa môže vstrebať (pozri časť 5.1). Prínosy a riziká podávania tohto lieku je potrebné starostlivo zhodnotiť u dospelých a pediatrických pacientov s rizikom hyperkalciémie.Vápnik v sére je potrebné monitorovať minimálne po dobu 1 mesiaca od začiatku liečby a podľa klinickej indikácie počas liečby.
Účinok patiromera na iné lieky
Patiromer má potenciál viazať niektoré súčasne perorálne podávané lieky, čo by mohlo znížiť ich gastrointestinálnu absorpciu. Zvýšená biologická dostupnosť súčasne podávaných liekov nebola v uskutočnených liekových interakčných štúdiách pozorovaná. Keďže patiromer nie je v tele absorbovaný ani metabolizovaný, má obmedzené účinky na funkciu iných liekov.
Ako preventívne opatrenie a na základe nižšie zhrnutých údajov je preto potrebné podávanie
patiromera oddeliť od podávania iných perorálnych liekov aspoň 3-hodinovým intervalom. Štúdie in vivo
Súčasné podávanie patiromera neovplyvnilo biologickú dostupnosť podľa meraní plochy pod krivkou (AUC) amlodipínu, cinakalcetu, klopidogrelu, furosemidu, lítia, metoprololu, trimetoprimu, verapamilu a warfarínu. Pri týchto liekoch nie je potrebné žiadne oddelené podávanie.
Pri súčasnom podávaní patiromera sa znížila biologická dostupnosť ciprofloxacínu, levotyroxínu a metformínu. Keď sa však podávanie patiromera a týchto liekov od seba oddelilo 3-hodinovým intervalom, nenastala žiadna interakcia.
Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých. Štúdie in vitro
Štúdie in vitro nepreukázali žiadnu potenciálnu interakciu patiromera s týmito aktívnymi látkami: alopurinol, amoxicilín, apixabán, kyselina acetylsalicylová, atorvastatín, azilsartán, benazepril, bumetanid, kanagliflozín, kandesartán, kaptopril, cefalexín, dapagliflozín, digoxín, empagliflozín, enalapril, eplerenón, finerenón, fosinopril, glipizid, irbesartán, lizinopril, losartan, olmesartán, perindopril, fenytoín, chinapril, ramipril, riboflavín, rivaroxabán, sakubitril, sevelamér, spironolaktón, takrolimus, torasemid, trandolapril a valsartán.
In vitro štúdie ukázali potenciálnu interakciu patiromera s bisoprololom, karvedilolom, mofetil-
mykofenolátom, nebivololom, chinidínom a telmisartánom.
Gravidita
V súvislosti s použitím patiromera u tehotných žien nie sú k dispozícii žiadne údaje.
Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3).
Ako preventívne opatrenie je vhodnejšie vyhnúť sa užívaniu patiromera počas gravidity. Dojčenie
Neočakáva sa žiaden účinok u dojčených novorodencov/dojčiat, keďže systémová expozícia patiromeru u dojčiacich žien je zanedbateľná. Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo ukončiť/prerušiť liečbu patiromerom sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.
Fertilita
K dispozícii nie sú žiadne údaje o vplyve patiromera na fertilitu u ľudí. Štúdie na zvieratách nepreukázali žiadne účinky na reprodukčnú funkciu ani plodnosť (pozri časť 5.3).
Patiromer nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Prehľad bezpečnostného profilu
Väčšina nežiaducich reakcií (adverse reactions, AR) hlásených zo skúšaní u dospelých pacientov boli hypomagneziémia (1,8 %) a poruchy gastrointestinálneho traktu, pričom najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie boli zápcha (3,7 %), hnačka (3 %), bolesti brucha (1,4 %), nevoľnosť (1,3 %)
a flatulencia (1 %). Reakcie pri poruchách gastrointestinálneho traktu boli všeobecne mierneho až stredne závažného charakteru, nevykazovali závislosť od dávky, zvyčajne odzneli spontánne alebo po liečbe a žiadne z nich sa nehodnotili ako závažné. Hypomagnezémia bola mierne až stredne závažná, pričom u 0,3 % pacientov klesla hladina horčíka v sére pod < 1 mg/dl (0,4 mmol/l) (pozri časť 4.4).
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Nežiaduce reakcie hlásené v klinických skúšaniach sú uvedené v zozname nižšie podľa triedy orgánových systémov (system organ class, SOC) a podľa frekvencie. Frekvencie sa definujú takto: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10) a menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé
(≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov). V každej skupine frekvencie sú nežiaduce účinky zoradené podľa klesajúcej závažnosti.
| Trieda orgánového systému MedDRA | Časté | Menej časté | Neznáma frekvencia |
| Poruchy imunitného systému | Precitlivenosť(1,2) | ||
| Poruchy metabolizmua výživy | Hypomagneziémia | ||
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | Zápcha(3)* Hnačka(4)* Bolesť brucha(5) Nevoľnosť Flatulencia* | Vracanie |
*Nežiaduce reakcie hlásené aj v pediatrických klinických skúšaniach
-
Nežiaduce reakcie hlásené po uvedení na trh.
-
Reakcie z precitlivenosti zahŕňali vyrážku, žihľavku, opuch v ústnej dutine a na perách. Boli mierne až stredne závažné.
-
Zápcha je zlúčený termín kombinujúci preferované označenie pre zápchu a tvrdú stolicu.
-
Hnačka je zlúčený termín pre hnačku a časté vyprázdňovanie čriev.
-
Bolesť brucha je zlúčený termín kombinujúci preferované označenie pre nepríjemný pocit v bruchu, bolesť brucha, bolesť hornej časti brucha a bolesť dolnej časti brucha.
Pediatrická populácia
Bezpečnosť patiromera na liečbu hyperkaliémie sa skúmala v jednom skúšaní u 23 pediatrických pacientov vo veku 6 až 17 rokov. Profil nežiaducich reakcií pozorovaný u pediatrických pacientov bol vo vysokej miere konzistentný s bezpečnostným profilom u dospelých. Bezpečnosť patiromera sa neskúmala u pacientov vo veku menej ako 6 rokov.
Nežiaduce reakcie boli hlásené u celkovo 4 účastníkov, u 3 vo vekovej skupine 12 až < 18 rokov a u
1 vo vekovej skupine 6 až < 12 rokov. U 2 z týchto účastníkov patrili nežiaduce reakcie do triedy SOC poruchy gastrointestinálneho traktu, t. j. hnačka, zápcha, časté pohyby čriev a plynatosť. Ostatnými nežiaducimi reakciami na liek boli zvýšená hladina vápnika v krvi a hypokaliémia. Všetky tieto nežiaduce reakcie neboli závažné a mali miernu až strednú závažnosť.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Keďže nadmerné dávky patiromera môžu mať za následok hypokaliémiu, je potrebné monitorovať hladiny draslíka v sére. Patiromer sa vylúči približne po 24 až 48 hodinách podľa priemerného času priechodu gastrointestinálnym traktom. V prípade zistenej potreby lekárskeho zásahu možno zvážiť vhodné opatrenia na obnovenie hladiny draslíka v sére.
Pediatrická populácia
Dávky prekračujúce 25,2 g patiromera denne u dospievajúcich vo veku 12 až 17 rokov a prekračujúce 12 g u detí vo veku 6 až menej ako 12 rokov neboli testované. Keďže nadmerné dávky patiromera môžu mať za následok hypokaliémiu, je potrebné monitorovať hladiny draslíka v sére. V prípade zistenej potreby lekárskeho zásahu možno zvážiť vhodné opatrenia na obnovenie hladiny draslíka
v sére.
Farmakologické vlastnosti - Veltassa 16,8 mg
Farmakoterapeutická skupina: lieky na liečbu hyperkaliémie a hyperfosfatémie. ATC kód: V03AE09 Mechanizmus účinku
Patiromer sa nevstrebáva, ide o katexový polymér, ktorý obsahuje komplex sorbitolu vápnika ako párový ión.
Patiromer zvyšuje fekálne vylučovanie draslíka väzbou draslíka v lúmene gastrointestinálneho traktu. Väzba draslíka znižuje koncentráciu voľného draslíka v gastrointestinálnom lúmene, čo má za následok zníženie hladiny draslíka v sére.
Farmakodynamické účinky
U zdravých dospelých účastníkov klinického skúšania patiromer spôsobil zvýšené fekálne vylučovanie draslíka závislé od dávky a zodpovedajúce znížené urinárne vylučovanie draslíka bez zmeny draslíka v sére. Podávanie 25,2 g patiromera raz denne počas 6 dní malo za následok priemerné zvýšené fekálne vylučovanie draslíka 1 283 mg/deň a priemerné znížené urinárne vylučovanie draslíka
1 438 mg/deň. Denné urinárne vylučovanie vápnika sa zvýšilo v porovnaní s východiskovou hodnotou
o 53 mg/deň.
V otvorenej štúdii na zhodnotenie času do nástupu účinku sa zistilo štatisticky významné zníženie hodnoty draslíka v sére u hyperkaliemických pacientov 7 hodín po podaní prvej dávky. Po vysadení patiromera zostala hladina draslíka stabilná počas 24 hodín po poslednej dávke a potom znova rástla počas 4 dní pozorovania.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Celkovo bolo v klinických skúšaniach fázy 2 a 3 až 99,5 % pacientov vo východiskovom stave liečených inhibítormi RAAS, 87,0 % malo CKD s eGFR < 60 ml/min/1,73 m², 65,6 % malo diabetes mellitus a 47,5 % malo srdcové zlyhanie.
Štúdia 1 (OPAL-HK)
Bezpečnosť a účinnosť patiromera sa preukázali v dvojdielnej jednoducho zaslepenej štúdii
s randomizovaným vysadením lieku v druhej fáze, ktorá hodnotila túto liečbu u hyperkaliemických dospelých pacientov s chronickým ochorením obličiek (CKD) na stabilných dávkach aspoň jedného inhibítora systému RAAS (t. j. inhibítora enzýmu konvertujúceho angiotenzín [ACEI], blokátora receptorov angiotenzínu II [ARB] alebo antagonistu mineralokortikoidného receptora [MRA]).
V časti A 243 pacientov užívalo patiromer počas 4 týždňov. Pacienti s východiskovou hodnotou draslíka v sére 5,1 mmol/l až < 5,5 mmol/l dostali úvodnú dávku s 8,4 g patiromera na deň (ako rozdelenú dávku) a pacienti s východiskovou hodnotou draslíka v sére 5,5 mmol/l až < 6,5 mmol/l dostali úvodnú dávku so 16,8 g patiromera na deň (ako rozdelenú dávku). Dávka sa titrovala podľa potreby v závislosti od hladiny draslíka v sére, ktorá sa hodnotila počínajúc tretím dňom a potom
v rámci týždenných vizít do konca 4-týždňového liečebného obdobia, s cieľom udržať hladinu draslíka v sére v cieľovom rozmedzí (3,8 mmol/l až < 5,1 mmol/l). Priemerné denné dávky patiromera boli
13 g a 21 g u pacientov s hodnotou draslíka v sére 5,1 až < 5,5 mmol/l a 5,5 až < 6,5 mmol/l
v uvedenom poradí.
Priemerný vek pacientov bol 64 rokov (54 % vo veku 65 rokov a viac, 17 % vo veku 75 rokov a viac), 58 % pacientov boli muži a 98 % boli belosi. Približne 97 % pacientov malo hypertenziu, 57 % malo diabetes 2. typu a 42 % malo srdcové zlyhanie.
Priemerné hladiny draslíka v sére a zmena hladiny draslíka v sére z východiskovej hodnoty v časti A
na hodnotu v štvrtom týždni v časti A sú uvedené v tabuľke 1. Čo sa týka sekundárneho výstupu
v časti A, 76 % (95 % CI: 70 %, 81 %) pacientov malo hodnotu draslíka v sére v cieľovom rozsahu od
3,8 mmol/l do < 5,1 mmol/l vo štvrtom týždni v časti A.
Tabuľka 1: Fáza užívania patiromera (časť A): primárny výsledok
| Východisková hodnota draslíka | Celková populácia(n = 237) | ||
| 5,1 až < 5,5 mmol/l(n = 90) | 5,5 až < 6,5 mmol/l(n = 147) | ||
| Draslík v sére (mmol/l) | |||
| Východisková hodnota, priemer (SD) | 5,31 (0,57) | 5,74 (0,40) | 5,58 (0,51) |
| Zmena z východiskovej hodnoty v 4. týždni, Priemer ± SE (95 % CI) | −0,65 ± 0,05(−0,74, −0,55) | −1,23 ± 0,04(−1,31, −1,16) | −1,01 ± 0,03(−1,07, −0,95) |
| hodnota p | < 0,001 | ||
V časti B bolo randomizovaných 107 pacientov s východiskovou hodnotou hladiny draslíka v sére v časti A 5,5 mmol/l až < 6,5 mmol/l a s hodnotou hladiny draslíka v sére vo štvrtom týždni časti A v cieľovom rozsahu (3,8 mmol/l až < 5,1 mmol/l) stále liečených inhibítorom systému RAAS, ktorí mali pokračovať v užívaní patiromera alebo placeba po dobu 8 týždňov, aby sa vyhodnotil vplyv odobratia patiromera na hladinu draslíka v sére. U pacientov užívajúcich patiromer bola priemerná denná dávka 21 g na začiatku časti B a v priebehu časti B.
Primárnym výsledkom časti B bola zmena hodnoty draslíka v sére z východiskovej hodnoty v časti B na hodnotu v čase najbližšej kontrolnej návštevy, keď hladina draslíka v sére u pacienta bola prvýkrát mimo rozsahu 3,8 až < 5,5 mmol/l alebo na hodnotu vo štvrtom týždni časti B, ak hladina draslíka
v sére u pacienta zostala v rozsahu. V časti B sa hodnota draslíka v sére výrazne zvýšila u pacientov užívajúcich placebo v porovnaní s pacientmi naďalej užívajúcimi patiromer (p < 0,001).
U viacerých pacientov užívajúcich placebo (91 % [95 % CI (interval spoľahlivosti): 83 %, 99 %]) sa vyvinula hladina draslíka v sére ≥ 5,1 mmol/l kedykoľvek v priebehu časti B v porovnaní s pacientmi užívajúcimi patiromer (43 % [95 % CI: 30 %, 56 %]), p < 0,001. U viacerých pacientov užívajúcich
placebo (60% [95 % CI (interval spoľahlivosti): 47 %, 74 %]) sa vyvinula hladina draslíka v sére
≥ 5,5 mmol/l kedykoľvek v priebehu časti B v porovnaní s pacientmi užívajúcimi patiromer (15 %
[95 % CI: 6%, 24%]), p < 0,001.
V časti B sa hodnotil aj potenciál patiromera na umožnenie súbežnej liečby inhibítorom systému RAAS: Päťdesiat dva percent (52 %) účastníkov klinického skúšania užívajúcich placebo vysadilo liečbu inhibítorom systému RAAS z dôvodu opakovanej hyperkaliémie v porovnaní s 5 % účastníkov klinického skúšania užívajúcich patiromer.
Štúdia 2 (AMETHYST-DN)
Účinok užívania patiromera po dobu 52 týždňov sa hodnotil v otvorenej štúdii
s 304 hyperkaliemickými pacientmi s chronickým ochorením obličiek a diabetes mellitus 2. typu na stabilných dávkach inhibítora RAAS. Priemerný vek pacientov bol 66 rokov (59,9 % vo veku
65 rokov a viac, 19,7 % vo veku 75 rokov a viac), 63 % pacientov boli muži a všetci boli belosi. Znížené hodnoty hladiny draslíka v sére pri užívaní patiromera sa udržali v priebehu 1 roka chronickej liečby, ako je znázornené na obrázku 1, s nízkym výskytom hypokaliémie (2,3 %), pričom väčšina účastníkov klinického skúšania dosiahla (97,7 %) a udržala si cieľovú hladinu draslíka v sére (celkovo bola počas udržiavacieho obdobia hodnota draslíka v sére v cieľovom rozsahu približne 80 % času).
U pacientov s východiskovou hodnotou draslíka v sére > 5,0 až 5,5 mmol/l a s úvodnou dávkou 8,4 g patiromera denne bola priemerná denná dávka 14 g, pričom u pacientov s východiskovou hodnotou draslíka v sére > 5,5 až < 6,0 mmol/l a s úvodnou dávkou 16,8 g patiromera denne bola priemerná denná dávka 20 g počas celej doby štúdie.
Obrázok 1: Priemerná hodnota (95 % CI (interval spoľahlivosti)) draslíka v sére po čase
| Východisková hodnota sérového K+ > 5,0 až 5,5 mmol/l | ||||||||||||||||
| Priemerná hodnota (95 % CI) draslíka v sére (mmol/l) | Východisková hodnota K+ v sére > 5,5 až 6,0 mmol/l | |||||||||||||||
| Vizita v rámci štúdie (týždeň) | Kontrola(deň) | |||||||||||||||
| Počet účastníkov klinického skúšania: | ||||||||||||||||
| Nižšia vrstva K+: | 218 | 199 | 192 | 175 | 168 | 161 | 161 | 163 | 158 | 156 | 151 | 148 | 149 | 145 | 131 | 126 |
| Vyššia vrstva K+: | 83 | 73 | 70 | 65 | 62 | 62 | 62 | 61 | 53 | 53 | 53 | 52 | 49 | 49 | 48 | 47 |
Štúdia 3 (PEARL-HF)
Schopnosť patiromera umožniť súbežnú liečbu spironolaktónom sa skúmala v randomizovanej dvojito zaslepenej placebom kontrolovanej štúdii u pacientov so srdcovým zlyhaním, u ktorých sa klinicky indikovalo užívanie MRA. Pacienti začali užívať spironolaktón v dávkach 25 mg/deň súčasne so svojou randomizovanou liečbou (patiromer 12,6 g dvakrát denne alebo placebo), pričom dávky sa
titrovali na 50 mg/deň po 14. dni, ak sa dosiahla hladina draslíka v sére > 3,5 a ≤ 5,1 mEq/l. V rámci štúdie bolo liečených 105 randomizovaných pacientov (patiromer užívalo 56 a placebo 49 pacientov), ktorých priemerný vek bol 68,3 roka, pričom 60,6 % tvorili muži, 97,1 % malo europoidný pôvod
a priemerná hodnota eGFR bola 81,3 ml/min. Priemerné východiskové hodnoty draslíka v sére boli 4,71 mEq/l pri patiromeri a 4,68 mEq/l pri placebe.
Primárny koncový ukazovateľ účinnosti (zmena hladiny draslíka v sére v porovnaní s východiskovým stavom na konci 28-dňového obdobia liečby) bol výrazne nižší v skupine pacientov s patiromerom
(p < 0,001) (priemer LS [SEM]: −0,21 [0,07] mEq/l) v porovnaní so skupinou pacientov s placebom (priemer LS [SEM]: +0,23 [0,07] mEq/l). V skupine s patiromerom bolo aj menej pacientov
s hodnotou draslíka v sére > 5,5 mEq/l (7,3 % oproti 24,5 %, p = 0,027) a viac pacientov užívajúcich spironolaktón 50 mg/deň (90,9 % oproti 73,5 %, p = 0,022).
Štúdia 4 (AMBER)
Schopnosť patiromera umožniť súbežnú liečbu spironolaktónom u pacientov s rezistentnou hypertenziou a chronickým ochorením obličiek (CKD) sa ďalej skúmala v randomizovanej dvojito zaslepenej placebom kontrolovanej štúdii počas 12 týždňov. Normokalemickí pacienti začali užívať spironolaktón v dávkach 25 mg denne súčasne so svojou randomizovanou liečbou (patiromer 8,4 g alebo placebo denne). Dávky patiromera/placeba sa titrovali týždenne (do 25,2 g denne), aby sa hladina draslíka v sére udržala na hodnote ≥ 4,0 mEq/l a ≤ 5,1 mEq/l. V 3. týždni alebo po jeho uplynutí bola dávka spironolaktónu zvýšená na 50 mg denne u účastníkov klinického skúšania so systolickým krvným tlakom ≥ 120 mmHg a hodnotou draslíka v sére ≤ 5,1 mEq/l.
Z celkového počtu 295 randomizovaných pacientov liečených v rámci štúdie (patiromer užívalo 147 a placebo 148 pacientov), ktorých priemerný vek bol 68,1 roka, tvorili 51,9 % muži, 98,3 % malo europoidný pôvod a priemerná hodnota eGFR bola 35,73 ml/min/1,73 m2. Pri randomizácii boli priemerné východiskové hodnoty draslíka v sére 4,74 mEq/l pri patiromeri a 4,69 mEq/l pri placebe.
Primárny koncový ukazovateľ účinnosti, pomer pacientov zostávajúcich na spironolaktóne
v 12. týždni bol výrazne vyšší (p < 0,0001) v skupine pacientov s patiromerom (85,7 %) v porovnaní so skupinou s placebom (66,2 %). Výrazne viac pacientov užívalo spironolaktón 50 mg/deň (69,4 % oproti 51,4 %).
Celkovo pacienti v skupine s patiromerom zostali na spironolaktóne o 7,1 dňa dlhšie (95 % CI 2,2 – 12,0; p = 0,0045) v porovnaní so skupinou s placebom a dostávali výrazne vyššie kumulatívne dávky spironolaktónu (2942,3 (SE 80,1) mg oproti 2580,7 (SE 95,8) mg, p = 0,0021).
V skupine s patiromerom bolo tiež výrazne menej pacientov s hodnotami draslíka v sére ≥ 5,5 mEq/l
(35,4 % oproti 64,2 %, p < 0,001).
V 12. týždni sa stredný systolický krvný tlak znížil o 11,0 mmHg (SD 15,34) v skupine so
spironolaktónom + placebom a o 11,3 mmHg (SD 14,11) v skupine so spironolaktónom
+ patiromerom. Tieto poklesy oproti východiskovej hodnote boli štatisticky významné v každej liečebnej skupine (p < 0,0001), nie však štatisticky významné medzi oboma skupinami.
Účinok jedla
V otvorenej štúdii bolo randomizovaných 114 pacientov s hyperkalémiou, ktorí mali užívať patiromer raz denne s jedlom alebo bez jedla. Hladina draslíka v sére na konci liečby, zmena z východiskovej hodnoty hladiny draslíka v sére a priemerná dávka patiromera boli medzi skupinami podobné.
Pediatrická populácia
V otvorenej štúdii s viacerými dávkami sa hodnotili účinnosť, bezpečnosť a znášanlivosť patiromera pre perorálnu suspenziu u detí a dospievajúcich vo veku 6 až < 18 rokov s CKD nezávislej od dialýzy a hyperkaliémiou. Pacienti so závažnou gastrointestinálnou diagnózou alebo chirurgickým zákrokom boli vyradení. Štúdia zahŕňala 2 fázy liečby: najskôr úvodnú 14-dňovú fázu hľadania dávky á následnú 24-týždňovú fázu dlhodobej liečby s celkovým trvaním až do 26 týždňov. Štúdia obsahovala dve
vekové skupiny: 12 až < 18 rokov a 6 až < 12 rokov. Úvodné dávky patiromera v každej vekovej skupine boli vybrané na základe mediánu hmotnosti. Patiromer sa podával jedenkrát denne ako prášok na perorálnu suspenziu.
Celkovo dokončilo fázu hľadania dávky 23 účastníkov (14 účastníkov vo veku 12 až < 18 rokov
a 9 účastníkov vo veku 6 až < 12 rokov) a fázu dlhodobej liečby dokončilo 21 účastníkov
(12 účastníkov vo veku 12 až < 18 rokov a 9 účastníkov vo veku 6 až < 12 rokov). Žiadny účastník nebol vyradený zo štúdie z dôvodu bezpečnostných obáv.
Primárnym koncovým ukazovateľom účinnosti tejto štúdie bola zmena hladín draslíka v sére na
14. deň oproti východiskovej hodnote. V oboch vekových skupinách sa do 14. dňa pozoroval pokles hladín draslíka v sére: priemerná zmena (SD) hladín draslíka oproti východiskovej hodnote bola vo vekovej skupine 12 až < 18 rokov -0,50 (0,542) mEq/l a vo vekovej skupine 6 až < 12 rokov -0,14 (0,553) mEq/l. Zmena sa zachovala počas celej štúdie, kým prebiehala liečba (obrázok 2).
Sekundárnymi koncovými ukazovateľmi účinnosti boli podiel účastníkov s hladinou draslíka v sére
v cieľovom rozsahu (3,8 až 5,0 mEq/l) na 14. deň (fáza hľadania dávky) a podľa návštevy kedykoľvek do 6. mesiaca (obdobie dlhodobej liečby). Vo vekovej skupine 12 až < 18 rokov dosiahlo hladiny draslíka v sére v cieľovom rozsahu 50,0 % účastníkov na 14. deň a 81,8 % účastníkov v 26. týždni.
Dávka patiromera 4,2 g/deň sa javí byť vhodnou úvodnou dávkou pre túto skupinu. Vo vekovej skupine 6 až < 12 rokov dosiahlo hladiny draslíka v sére v cieľovom rozsahu len 12,5 % účastníkov na
14. deň a 22,2 % účastníkov v 26. týždni.
Obrázok 2. Priemerné (±95 % IS) hladiny draslíka v sére (bezpečnostná populácia, N = 23)
Poznámky: a Východisková hodnota (BL) bola posledná nechýbajúca hodnota z centrálneho laboratória získaná pred dátumom a časom prvej dávky patiromera.
b Sledovanie 2 sa uskutočnilo v rámci voliteľnej návštevy na pracovisku a mohlo sa uskutočniť telefonicky.
Údaje o hladine draslíka v sére získané v deň začatia dialýzy alebo po ňom boli vylúčené.
BL = východisková hodnota, IS = interval spoľahlivosti, D = deň, FU = sledovanie, W = týždeň.
Vo vekovej skupine 12 až < 18 rokov na 14. deň a na konci liečby bol medián predpísanej dávky patiromera 4,2, resp. 8,4 g/deň. Priemerná zmena hladín draslíka v sére oproti východiskovej hodnote bola -0,5, respektíve -1,08 mEq/l. Vo vekovej skupine 6 až < 12 rokov na 14. deň a na konci liečby bol medián predpísanej dávky patiromera 6,0, resp. 8,0 g/deň. Priemerná zmena hladín draslíka oproti východiskovej hodnote bola -0,14, resp. -0,5 mEq/l. U účastníkov vo veku 12 až 17 rokov výsledky odpovede na dávku kvalitatívne preukázali, že vyššia dávka patiromera bola spojená s vyšším znížením hladiny draslíka v sére v intervale liečby. Vo vekovej skupine 6 až < 12 rokov však neboli
výsledky hľadania dávky presvedčivé. Na stanovenie pomeru prínosu a rizík u účastníkov vo veku
-
až < 12 rokov sa teda vyžaduje ďalšie hodnotenie patiromera.
Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s Veltassou u detí mladších ako 6 rokov pri liečbe hyperkaliémie (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).
Patiromer účinkuje prostredníctvom väzby draslíka v gastrointestinálnom trakte, a tak sérová koncentrácia nie je podstatná pre jeho účinok. Vzhľadom na nerozpustnosť a neabsorpčné vlastnosti tohto lieku nie je možné vykonať veľa klasických farmakokinetických štúdií.
Patiromer sa vylúči približne 24 až 48 hodín po užití podľa priemerného času prechodu gastrointestinálnym traktom.
Farmaceutické informácie - Veltassa 16,8 mg
Uchovávajte a prepravujte v chlade (2°C – 8°C).
Ak sa Veltassa uchováva pri izbovej teplote (do 25°C), má sa použiť do 6 mesiacov po vybratí
z chladničky.
Za žiadnych podmienok neužívajte Veltassu po dátume exspirácie vytlačenom na vrecku. Zmes treba užiť do 1 hodiny od prvej prípravy suspenzie.
Veltassa 1 g prášok na perorálnu suspenziu
1 g patiromera v prášku vo vreckách vyrobených z piatich vrstiev: polyetylén, hliník, polyetylén, polyester a papier.
Veľkosti balenia: škatuľa so 60 vreckami.
Veltassa 8,4 g prášok na perorálnu suspenziu
8,4 g patiromera v prášku vo vreckách vyrobených z piatich vrstiev: polyetylén, hliník, polyetylén, polyester a papier.
Veľkosti balenia: škatule s 30, 60 alebo 90 vreckami a viacnásobné balenia obsahujúce 3 škatule po
30 vreckách.
Veltassa 16,8 g prášok na perorálnu suspenziu
16,8 g patiromera v prášku vo vreckách vyrobených z piatich vrstiev: polyetylén, hliník, polyetylén, polyester a papier.
Veľkosti balenia: škatule s 30, 60 alebo 90 vreckami.
Veltassa 25,2 g prášok na perorálnu suspenziu
25,2 g patiromera v prášku vo vreckách vyrobených z piatich vrstiev: polyetylén, hliník, polyetylén, polyester a papier.
Veľkosti balenia: škatule s 30, 60 alebo 90 vreckami. Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.