Privigen 100 mg/ml infúzny intravenózny roztok Infúzny roztok

Substitučná terapia u dospelých, detí a dospievajúcich (vo veku 0 – 18 rokov) v nasledujúcich prípadoch:

• syndróm primárnej imunodeficiencie (primary immunodeficiency, PID) s narušenou tvorbou protilátok (pozri časť 4.4).

• sekundárne imunodeficiencie (secondary immunodeficiency, SID) u pacientov, ktorí majú závažné alebo opakované infekcie, u ktorých je neúčinná antimikrobiálna liečba a ktorí majú preukázané zlyhanie špecifických protilátok (proven specific antibody failure, PSAF)* alebo sérovú hladinu IgG <4 g/l.

  *PSAF = neschopnosť dosiahnuť aspoň dvojnásobné zvýšenie množstva protilátok IgG proti pneumokokovým polysacharidovým a polypeptidovým antigénovým vakcínam.

  Profylaxia pred a po expozícii osýpkam u citlivých dospelých, detí a dospievajúcich (0–18 rokov), u ktorých je aktívna imunizácia kontraindikovaná alebo sa neodporúča.

  Je potrebné zohľadniť aj oficiálne odporúčania týkajúce sa použitia intravenózneho ľudského imunoglobulínu v rámci profylaxie pred a po expozícii osýpkam a aktívnej imunizácie.

  Imunomodulácia u dospelých, detí a dospievajúcich (vo veku 0 – 18 rokov) v nasledujúcich prípadoch:

• primárna imúnna trombocytopénia (primary immune thrombocytopenia, ITP) u pacientov s vysokým rizikom krvácania alebo pred lekárskym zákrokom na úpravu počtu krvných doštičiek.

• Guillainov-Barrého syndróm.

• Kawasakiho choroba (súbežne s kyselinou acetylsalicylovou; pozri časť 4.2.).

• Chronická zápalová demyelinizačná polyradikuloneuropatia (chronic inflammatory demyelinating polyradiculoneuropathy, CIDP). S používaním intravenóznych imunoglobulínov u detí s CIDP sú k dispozícii iba obmedzené skúsenosti.

• Multifokálna motorická neuropatia (multifocal motor neuropathy, MMN).

Začiatok a monitorovanie liečby IVIg majú prebiehať pod dohľadom lekára so skúsenosťami v oblasti liečby porúch imunitného systému.

Dávkovanie

Dávkovanie a dávkovacia schéma sú závislé od indikácie.

Môže byť potrebné individuálne upraviť dávku pre každého pacienta v závislosti od klinickej odpovede. Dávka na základe telesnej hmotnosti môže vyžadovať úpravu u pacientov s podváhou alebo nadváhou.

Nasledujúce schémy dávok sa uvádzajú ako orientačné.

Substitučná liečba pri primárnych imunodeficienčných (PID) syndrómoch

Dávkovacia schéma má zabezpečiť spodnú hladinu IgG (meranú pred nasledujúcou infúziou) najmenej 6 g/l alebo v normálnom referenčnom rozmedzí pre danú vekovú populáciu. Dosiahnutie rovnováhy (rovnovážne hladiny IgG) po nasadení liečby si vyžaduje 3-6 mesiacov.

Odporúčaná východisková dávka je 0,4 až 0,8 g/kg telesnej hmotnosti (TH), podaná jednorázovo a

následne najmenej 0,2 g/kg TH každé 3-4 týždne.

Požadovaná dávka na dosiahnutie najnižšej hladiny 6 g/l IgG je rádovo 0,2-0,8 g/kg TH/mesiac. Dávkovací interval po dosiahnutí stabilného stavu sa pohybuje v rozsahu 3-4 týždne.

Minimálne hladiny IgG by sa mali merať a hodnotiť v súvislosti s výskytom infekcie. Na zníženie množstva bakteriálnych infekcií môže byť potrebné zvýšiť dávkovanie a usilovať sa o dosiahnutie vyšších minimálnych hladín.

Substitučná liečba pri sekundárnych imunodeficienciách (definované v časti 4.1)

Dávkovací režim by mal dosiahnuť minimálnu hladinu IgG (meraná pred nasledujúcou infúziou) najmenej 6 g/l, alebo v normálnom referenčnom rozmedzí pre vek populácie. Odporúčaná dávka je 0,2-0,4 g/kg TH každé 3-4 týždne.

Minimálne hladiny IgG sa musia stanoviť a hodnotiť spolu s výskytom infekcie. Dávka sa má upraviť

tak, aby sa dosiahla optimálna ochrana proti infekciám. Zvýšenie dávky môže byť nevyhnutné u

pacientov s pretrvávajúcou infekciou; zníženie dávky sa môže zvážiť, keď pacient zostane bez infekcie.

Profylaxia proti osýpkam pred a po expozícii Profylaxia po expozícii

Ak bol náchylný pacient vystavený osýpkam, dávka 0,4 g/kg podaná čo najskôr a do 6 dní od expozície by mala zabezpečiť sérovú hladinu protilátok proti osýpkam >240 mIU/ml po dobu najmenej 2 týždňov. Hladiny v sére by sa mali skontrolovať po 2 týždňoch a zdokumentovať. Na udržanie hladiny >240 mIU/ml v sére môže byť potrebná ďalšia dávka 0,4 g/kg, ktorú je možné zopakovať raz po 2 týždňoch.

Ak bol pacient s PID/SID vystavený osýpkam a pravidelne dostáva infúzie IVIg, malo by sa zvážiť podanie dodatočnej dávky IVIg čo najskôr a do 6 dní od expozície. Dávka 0,4 g/kg by mala zabezpečiť sérovú hladinu protilátok proti osýpkam >240 mIU/ml najmenej na 2 týždne.

Profylaxia pred expozíciou

Ak je pacient s PID/SID vystavený riziku budúcej expozície osýpkam a dostáva udržiavaciu dávku IVIg menšiu ako 0,53 g/kg každé 3-4 týždne, táto dávka by sa mala jednorazovo zvýšiť na 0,53 g/kg. To by malo zabezpečiť sérovú hladinu protilátok proti osýpkam >240 mIU/ml po dobu najmenej 22 dní po infúzii.

Imunomodulácia u:

Primárnej imunitnej trombocytopénie (primary immune thrombocytopenia, ITP)

Existujú dve alternatívne schémy liečby:

• 0,8-1 g/kg TH podávané na deň 1, táto dávka sa môže opakovať raz počas 3 dní,

• 0,4 g/kg TH podávané každý deň v priebehu 2-5 dní. Liečba môže byť zopakovaná pri relapse.

Guillainovho-Barrého syndrómu

0,4 g/kg TH/deň počas 5 dní (možné opakovanie dávkovania v prípade relapsu).

Kawasakiho chorobe

2,0 g/kg TH sa musí podávať ako jednotlivá dávka. Pacienti majú dostávať konkomitantnú liečbu s kyselinou acetylsalicylovou.

Chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)*

Začiatočná dávka: 2 g/kg TH, rozdelená počas 2-5 po sebe nasledujúcich dní

Udržiavacie dávky: 1 g/kg TH rozdelené počas 1-2 po sebe nasledujúcich dní, každé 3 týždne. Účinok liečby by sa mal hodnotiť po každom cykle; ak sa po 6 mesiacoch nezistí žiadny účinok liečby, je potrebné ju ukončiť.

Ak je liečba účinná, dlhodobá liečba by mala byť predmetom rozhodnutia lekára na základe odpovede pacienta na liečbu a jej miery udržania. Možno bude potrebné upraviť dávkovanie a liečebné intervaly podľa individuálneho priebehu ochorenia.

Multifokálnej motorickej neuropatie (MMN)

Začiatočná dávka: 2 g/kg rozdelená počas 2-5 po sebe nasledujúcich dňoch. Udržiavacia dávka: 1 g/kg každé 2-4 týždne alebo 2 g/kg každých 4-8 týždňov.

Účinok liečby sa má vyhodnotiť po každom cykle; ak nie je pozorovaný žiadny liečebný účinok po 6 mesiacoch, liečba sa má prerušiť.

Ak je liečba účinná, dlhodobá liečba by mala podliehať rozhodnutiu lekára na základe odpovede pacienta a reakcie na udržiavaciu liečbu. Dávkovanie a intervaly sa môžu upraviť podľa individuálneho priebehu ochorenia.

Dávkovacie odporúčania sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke:

*Dávkovanie je založené na dávkovaní použitom v klinických skúškach s Privigenom. Na základe reakcie pacienta a dlhodobej udržiavacej reakcie by ošetrujúci lekár mal posúdiť dĺžku liečby viac ako 25 týždňov. Dávkovanie a intervaly sa musia upraviť podľa individuálneho priebehu ochorenia.

Pediatrická populácia

Dávkovanie u detí a dospievajúcich (0 – 18 rokov) sa nelíši od dávkovania u dospelých, lebo dávkovanie pre každú indikáciu je dané telesnou hmotnosťou a musí byť upravené podľa klinického výsledku uvedených ochorení.

Porucha funkcie pečene

Nie sú k dispozícii dôkazy, ktoré by vyžadovali úpravu dávky.

Poškodenie funkcie obličiek

Žiadna úprava dávky nie je nutná, pokiaľ to nie je klinicky opodstatnené, pozri časť 4.4.

Starší ľudia

Žiadna úprava dávky nie je nutná, pokiaľ to nie je klinicky opodstatnené, pozri časť 4.4. Spôsob podávania

Na intravenózne použitie.

Privigen sa musí podávať intravenóznou infúziou pri východiskovej rýchlosti infúzie 0,3 ml/kg/hod približne 30 minút. Ak je táto rýchlosť podania dobre tolerovaná (pozri časť 4.4), možno ju postupne zvyšovať až na 4,8 ml/kg/hod.

Pacientom s PID, ktorí dobre tolerujú infúziu podávanú s rýchlosťou 4,8 ml/kg/hod, sa môže rýchlosť

infúzie postupne zvýšiť až na maximálnu rýchlosť 7,2 ml/kg/hod.

Ak je pred infúziou žiaduce riedenie, Privigen sa môže zriediť 5% roztokom glukózy na konečnú koncentráciu 50 mg/ml (5%). Ďalšie pokyny pozri v časti 6.6.

Precitlivenosť na liečivo (ľudské imunoglobulíny) alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri časť 4.4 a 6.1).

Pacientom so selektívnym nedostatkom IgA, u ktorých sa vytvorili protilátky proti IgA, môže podanie produktu obsahujúceho IgA viesť k anafylaxii.

Pacienti s hyperprolinémiou typu I alebo II.

Sledovateľnosť

Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.

Určité závažné nežiaduce reakcie môžu súvisieť s rýchlosťou infúzie. Odporúčaná rýchlosť infúzie uvedená v časti 4.2 musí byť presne dodržiavaná. Pacienti musia byť dôkladne sledovaní a starostlivo pozorovaní na akékoľvek príznaky počas celého času infúzie.

Určité nežiaduce účinky sa môžu vyskytovať častejšie:

• v prípade vysokej rýchlosti infúzie,

• u pacientov s hypogamaglobulinémiou alebo agamaglobulinémiou, s deficienciou IgA alebo bez nej,

• u pacientov, ktorým bol normálny ľudský imunoglobulín podaný po prvý raz alebo, v zriedkavých prípadoch, keď sa mení liek s normálnym ľudským imunoglobulínom alebo uplynul dlhý čas od predchádzajúcej infúzie.

  Potenciálne komplikácie možno často vylúčiť zaručením toho, že pacienti:

• nie sú citliví na normálny ľudský imunoglobulín, a to tak, že najprv sa liek podáva pomalou infúziou (0,3 ml/kg TH/hod);

• sú starostlivo monitorovaní na akékoľvek príznaky v priebehu celého času infúzie. Predovšetkým pacientov, ktorí ešte nedostávali normálny ľudský imunoglobulín, alebo pacientov, ktorí prešli z alternatívneho IVIg lieku, prípadne po uplynutí dlhého intervalu od predchádzajúcej infúzie, je potrebné monitorovať počas prvej infúzie a v priebehu prvej hodiny po prvej infúzii, aby mohli byť detegované potenciálne nežiaduce príznaky. Všetci ostatní pacienti musia byť pozorovaní najmenej 20 minút po podaní.

V prípade nežiaducej reakcie sa buď musí znížiť rýchlosť podávania, alebo zastaviť infúzia. Potrebná liečba závisí od typu a závažnosti nežiaducej reakcie.

Podávanie lieku IVIg si u všetkých pacientov vyžaduje:

• dostatočnú hydratáciu pred začiatkom podávania infúzie s liekom IVIg

• monitorovanie výdaju moču

• monitorovanie hladiny sérového kreatinínu

• zabránenie súčasnému používaniu kľučkových diuretík (pozri časť 4.5.).

Ak je u pacientov, ktorí trpia diabetom mellitus, potrebné zriedenie Privigenu na nižšie koncentrácie, možno sa bude musieť zvážiť použitie roztoku glukózy.

Precitlivenosť

Skutočné reakcie z precitlivenosti sú zriedkavé. Môžu sa objaviť u pacientov s anti-IgA protilátkami.

IVIg nie je indikovaný u pacientov so selektívnym nedostatkom IgA, kde nedostatok IgA je jedinou závažnou odchýlkou.

Zriedkavo môže normálny ľudský imunoglobulín spôsobiť pokles krvného tlaku s anafylaktoidnou reakciou, dokonca aj u pacientov, ktorí znášali predchádzajúcu liečbu normálnym ľudským imunoglobulínom.

V prípade šoku sa majú použiť štandardné lekárske postupy pre jeho liečbu. Hemolytická anémia

Produkty IVIg môžu obsahovať skupiny protilátok, ktoré môžu pôsobiť ako hemolyzíny a vyvolávať

in vivo povlak červených krviniek (red blood cells, RBC) s imunoglobulínom, čo spôsobuje pozitívnu priamu antiglobulínovú reakciu (Coombov test) a zriedka tiež hemolýzu. Hemolytická anémia sa môže rozvinúť po IVIg terapii následkom zvýšenej sekvestrácie RBC. Proces výroby Privigenu zahrňuje postup imunoafinitnej chromatografie (immunoaffinity chromatography, IAC), ktorý špecificky redukuje protilátky proti krvnej skupine A a B (izoaglutiníny A a B). Klinické údaje s Privigenom, vyrobeným postupom IAC, ukazujú štatisticky významné zníženie hemolytickej anémie (pozri časť 4.8, časť 5).

Boli zaznamenané ojedinelé prípady renálnej dysfunkcie/zlyhania súvisiace s hemolýzou alebo prípady rozšírenej intravaskulárnej koagulácie a smrti.

Nasledujúce rizikové faktory súvisiace so vznikom hemolýzy sú: vysoké dávky, podávané vo forme jednorazovej dávky alebo rozdelené na niekoľko dní; krvná skupina iná ako 0; a aktuálny zápalový stav. Pretože sa u pacientov s krvnou skupinou inou ako 0 dostávajúcich vysoké dávky na indikácie iné ako PID tento vedľajší účinok často vyskytuje, odporúča sa zvýšená pozornosť. Hemolýza bola zriedkavo pozorovaná u pacientov, ktorí dostávali substitučnú liečbu pri PID.

U príjemcov IVIg sa majú sledovať klinické prejavy a príznaky hemolýzy. Ak sa v priebehu infúzie alebo po infúzii IVIg objavia prejavy a/alebo príznaky hemolýzy, ošetrujúci lekár má zvážiť prerušenie liečby s IVIg (pozri tiež časť 4.8).

Syndróm aseptickej meningitídy (Aseptic meningitis syndrome, AMS)

V súvislosti s liečbou IVIg bol hlásený výskyt syndrómu aseptickej meningitídy (pozri časť 4.8). Syndróm sa zvyčajne objaví v priebehu niekoľkých hodín až 2 dní po liečbe s IVIg. Príznaky môžu zahŕňať silnú bolesť hlavy, rigiditu šije, ospalosť, pyrexiu, fotofóbiu, nauzeu a vracanie. Rozbory cerebrospinálneho likvoru často vykazujú pleiocytózu do niekoľko tisíc buniek na mm³, prevažne z radu granulocytov, a zvýšené hladiny proteínov do niekoľko stoviek mg/dl.

AMS sa môže častejšie vyskytovať v súvislosti s vyššou dávkou (2 g/kg TH) liečby s IVIg a/alebo rýchlou infúziou (pozri časti 4.2 a 4.4).

Pacienti, ktorí majú takéto prejavy a príznaky, by mali podstúpiť dôkladné neurologické vyšetrenie

vrátane vyšetrenia mozgovomiechového moku, aby sa vylúčili iné príčiny meningitídy. Prerušenie liečby IVIg viedlo k remisii AMS v priebehu niekoľkých dní bez následkov.

Pacienti s recidívou AMS v súvislosti s liečbou IVIg majú byť sledovaní kvôli vzniku alebo zhoršeniu príznakov, ktoré môžu potenciálne prejsť do edému mozgu (cerebrálneho edému). Edém mozgu (cerebrálny edém) predstavuje riziko život ohrozujúceho stavu.

Tromboembólia

Existujú klinické dôkazy súvislosti medzi podávaním IVIg a tromboembolickými príhodami ako je infarkt myokardu, mozgovo-cievna príhoda (vrátane mŕtvice), pľúcna embólia a hlboká žilová trombóza, kde sa predpokladá, že súvisia s relatívnym zvýšením viskozity krvi v dôsledku vysokého prítoku imunoglobulínu u rizikových pacientov. Obozretne treba postupovať pri predpisovaní a infúzii IVIg u obéznych pacientov a pacientov s už existujúcimi rizikovými faktormi pre trombotické príhody (ako je vyšší moderný vek, hypertenzia, diabetes mellitus a anamnéza cievneho ochorenia alebo trombotických príhod, pacienti so získanými alebo vrodenými trombofilickými poruchami, pacienti s dlhšími obdobiami imobilizácie, ťažko hypovolemickí pacienti a pacienti s ochoreniami zvyšujúcimi viskozitu krvi).

U pacientov s rizikom nežiaducich tromboembolických reakcií sa majú lieky IVIg podávať pri najmenšej možnej rýchlosti infúzie a v najmenších možných dávkach na základe klinického posúdenia.

Akútne zlyhanie obličiek

U pacientov podstupujúcich liečbu pomocou lieku IVIg sa zaznamenali prípady akútneho zlyhania obličiek. Vo väčšine prípadov sa zistili rizikové faktory, napríklad už existujúca renálna insuficiencia, diabetes mellitus, hypovolémia, nadváha, sprievodné lieky s nefrotoxickými účinkami alebo vek nad 65 rokov.

Pred infúziou IVIg je potrebné zhodnotiť renálne parametre, najmä u pacientov, u ktorých sa predpokladá potenciálne zvýšené riziko vzniku akútneho zlyhania obličiek, a to opäť vo vhodných intervaloch.

V prípade poruchy funkcie obličiek sa má zvážiť prerušenie podávania lieku IVIg. Zatiaľ čo dysfunkcia obličiek a akútne zlyhanie obličiek sa spájajú s používaním mnohých registrovaných liekov s IVIg, obsahujúcich rôzne pomocné látky, ako sú sacharóza, glukóza a maltóza, lieky

s obsahom sacharózy, ktorá má funkciu stabilizátora, sú dôkazom nepomerného podielu týchto liekov na celkovom množstve prípadov. U rizikových pacientov sa má zvážiť užívanie liekov s IVIg, ktoré neobsahujú sacharózu. Privigen neobsahuje sacharózu, maltózu ani glukózu.

U pacientov s rizikom akútneho zlyhania obličiek sa majú lieky IVIg podávať pri najmenšej možnej rýchlosti infúzie a v najmenších možných dávkach na základe klinického posúdenia.

Transfúziou navodené akútne poškodenie pľúc (TRALI)

U pacientov dostávajúcich IVIg boli hlásené prípady akútneho nekardiogénneho pľúcneho edému [akútne poškodenie pľúc v súvislosti s transfuziou - Transfusion Related Acute Lung Injury (TRALI)]. Pre TRALI je charakteristická ťažká hypoxia, dyspnoe, tachypnoe, cyanóza, pyrexia a hypotenzia.

Príznaky TRALI sa zvyčajne vyvinú počas alebo do 6 hodín po transfúzii, často do 1 - 2 hodín. Preto musia byť príjemcovia IVIg sledovaní a v prípade pľúcnych nežiaducich reakcií musí byť infúzia IVIg okamžite zastavená. TRALI je potenciálne život ohrozujúci stav vyžadujúci okamžité ošetrenie na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Interferencia so sérologickým testovaním

Po podaní imunoglobulínu môže pri prechodnom raste rôznych pasívne prenášaných protilátok v krvi

pacientov dôjsť k zavádzajúcim pozitívnym výsledkom v sérologických testoch.

Pasívny prenos protilátok k antigénom erytrocytov napr. A, B, D môže interferovať s určitými sérologickými testami na protilátky červených krviniek napr. priamym antiglobulínovým testom (DAT, priamy Coombsov test).

Prenosné agensy

Privigen sa vyrába z ľudskej plazmy. Medzi štandardné opatrenia na zabránenie infekciám spôsobených použitím liekov pripravených z ľudskej krvi alebo plazmy patrí výber darcov, kontrola jednotlivých odberov a zdrojov plazmy na špecifické indikátory infekcie a zahrnutie účinných výrobných krokov na inaktiváciu a odstránenie vírusov. Napriek týmto opatreniam sa pri podaní liekov pripravených z ľudskej krvi alebo plazmy nedá úplne vylúčiť možnosť prenosu infekcie. Toto sa týka aj neznámych alebo objavovaných vírusov a ďalších patogénov.

Vykonané opatrenia sa považujú za účinné proti obaleným vírusom, ako je napríklad vírus ľudskej imunodeficiencie (Human Immunodeficiency Virus, HIV), vírus hepatitídy B (hepatitis B virus, HBV) a vírus hepatitídy C (hepatitis C virus, HCV), a neobaleným vírusom, ako napríklad vírus hepatitídy A (hepatitis A virus, HAV) a parvovírus B19.

Existujú ubezpečujúce klinické skúsenosti v súvislosti s absenciou prenosu hepatitídy A alebo parvovírusu B19 prostredníctvom imunoglobulínov a predpokladá sa tiež, že obsah protilátok je významným príspevkom k vírusovej bezpečnosti.

Obsah sodíka

Tento liek obsahuje menej ako 2,3 mg sodíka na 100 ml, čo zodpovedá 0,12% WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Pediatrická populácia

Napriek tomu, že sú dostupné limitované údaje, predpokladá sa, že rovnaké varovania, bezpečnostné opatrenia a rizikové faktory platia pre pediatrickú populáciu. Postmarketingové správy podotýkajú, že indikácie s vysokými dávkami IVIg u detí, najmä pri Kawasakiho chorobe, sú spojené so zvýšeným výskytom hemolytických reakcií v porovnaní s inými indikáciami IVIg u detí.

Vakcíny so živými oslabenými vírusmi

Podávanie imunoglobulínu môže po dobu minimálne 6 týždňov až maximálne 3 mesiacov znižovať účinnosť vakcín so živými oslabenými vírusmi, ako sú vakcíny proti osýpkam, rubeole, mumpsu a ovčím kiahňam. Po podaní tohto lieku by mali prejsť najmenej 3 mesiace pred očkovaním vakcínami so živými oslabenými vírusmi. V prípade osýpok môže toto zhoršenie pretrvávať až 1 rok. Z tohto dôvodu je potrebné, aby si pacienti dostávajúci vakcínu proti osýpkam dali skontrolovať svoj stav protilátok.

Kľučkové diuretiká

Vyvarujte sa súčasnému užívaniu kľučkových diuretík. Pediatrická populácia

Napriek tomu, že sú dostupné limitované údaje, očakáva sa, že rovnaké interakcie sa môžu objaviť u pediatrickej populácie.

Gravidita

Bezpečnosť tohto lieku pri používaní pri ľudskej gravidite nebola zisťovaná pri kontrolovaných klinických skúškach, preto by sa liek mal podávať gravidným ženám a dojčiacim matkám iba so zvýšenou opatrnosťou. Preukázalo sa, že lieky IVIg prestupujú placentou, vo zvýšenej miere hlavne počas tretieho trimestra. Klinické skúsenosti s imunoglobulínmi nasvedčujú, že by nemali byť očakávané žiadne škodlivé účinky na priebeh gravidity ani na plod a na novorodenca.

Experimentálne štúdie na zvieratách s pomocnou látkou L-prolín nepreukázali žiadny priamy alebo nepriamy toxický vplyv na graviditu, vývoj embrya a plodu.

Dojčenie

Imunoglobulíny sú vylučované do mlieka a môžu prispievať k ochrane novorodenca pred patogénmi, ktoré sa do tela dostávajú cez sliznice.

Fertilita

Klinické skúsenosti s imunoglobulínmi naznačujú, že sa nemajú očakávať žiadne škodlivé účinky na fertilitu.

Privigen má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje, napr. závraty (pozri časť 4.8). Pacienti, ktorí počas liečby zaznamenajú nežiaduce reakcie, majú pred vedením vozidiel alebo obsluhou strojov čakať, kým nedôjde k úprave.

Zhrnutie bezpečnostného profilu

V niektorých prípadoch sa po intravenóznom podaní ľudského imunoglobulínu, môžu vyskytovať nežiaduce reakcie ako je triaška, bolesti hlavy, závrat, pyrexia, vracanie, alergické reakcie, nauzea, artralgia, nízky krvný tlak a mierne bolesti v spodnej časti chrbta.

V zriedkavých prípadoch môžu normálne ľudské imunoglobulíny, spôsobiť náhly pokles krvného tlaku a v ojedinelých prípadoch aj anafylaktický šok, dokonca aj keď pacient pri predchádzajúcom podávaní nepreukázal žiadnu precitlivenosť.

Pri podávaní normálneho ľudského imunoglobulínu, boli pozorované prípady reverzibilnej aseptickej meningitídy a vzácne prípady prechodných kožných reakcií (vrátane kožného lupus erythematosus - frekvencia neznáma).

Reverzibilné hemolytické reakcie boli pozorované najmä u pacientov s krvou skupinou A, B a AB, ktorí dostávali imunomodulačnú liečbu. Zriedka sa môže rozvinúť hemolytická anémia, ktorá vyžaduje transfúziu, po liečbe s vysokými dávkami IVIg (pozri časť 4.4).

Bolo pozorované zvýšenie hladiny kreatinínu v sére a/alebo akútne renálne zlyhanie.

Veľmi zriedkavo: Transfúziou navodené akútne poškodenie pľúc (TRALI) a tromboembolické reakcie ako je infarkt myokardu, mŕtvica, pľúcna embólia a hlboká žilová trombóza.

Tabuľkový prehľad nežiaducich reakcií

Bolo uskutočnených sedem klinických štúdií s Privigenom, ktoré zahŕňali pacientov s PID, ITP a s CIDP. Do hlavnej štúdie na PID bolo zaradených 80 pacientov liečených Privigenom. Z nich 72 absolvovalo 12-mesačnú liečbu. Do rozšírenej štúdie na PID bolo zaradených 55 pacientov liečených Privigenom. Ďalšia klinická štúdia zahŕňala 11 pacientov s PID v Japonsku. Dve štúdie na ITP sa uskutočnili na 57 pacientoch. Dve štúdie na CIDP sa uskutočnili na 28 a 207 pacientoch.

Väčšina pozorovaných nežiaducich reakcií (NÚ) v siedmich klinických štúdiách bola slabého až mierneho stupňa závažnosti.

V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad nežiaducich reakcií pozorovaných v siedmich klinických štúdiách kategorizovaných podľa MedDRA tried orgánových systémov (System Organ Class, SOC), preferovaných termínov úrovní (Preferred Term Level, PT) a frekvencie.

Frekvencie boli určené pomocou nasledujúceho pravidla: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000). Frekvencia hlásení o spontánnych post-marketingových nežiaducich reakciách je kategorizovaná ako neznáma.

V každej skupine frekvencií sú nežiaduce reakcie uvedené v poradí klesajúcej frekvencie.

^β Frekvencia sa počíta na základe štúdií ukončených pred implementáciou kroku redukcie izoaglutinínu imunoafinitnou chromatografiou (IAC) pri výrobe lieku Privigen. V štúdii o bezpečnosti po uvedení lieku na trh (Post-Authorization Safety Study, PASS): „Užívanie Privigenu a hemolytická anémia u dospelých a detí a bezpečnostný profil Privigenu u detí s CIDP - observačná kohortná nemocničná štúdia v USA (An Observational Hospital-Based Cohort Study in the US)“, v ktorej sa hodnotili údaje 7 759 pacientov, ktorí dostali Privigen identifikujúcej 4 prípady hemolytickej anémie po IAC oproti 9 439 pacientom, ktorí dostávali Privigen pred IAC identifikujúcej 47 prípadov hemolytickej anémie (východisková hodnota), bolo preukázané 89% štatisticky významné zníženie celkovej miery pravdepodobnej hemolytickej anémie na základe miery incidencie 0,11 upravené pre ne/ambulantné nastavenie, vek, pohlavie, dávku Privigenu a indikáciu pre použitie Privigenu (jednostranná hodnota p <0,01). Pravdepodobné prípady hemolytickej anémie boli definované kódom prepustenia z nemocnice podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (International Classification of Disease, ICD) -9 alebo ICD-10 špecifickým pre hemolytickú anémiu. Možné prípady hemolytickej anémie spočívali v nešpecifikovanej transfúznej reakcii identifikovanej pomocou kódov prepustenia z nemocnice ICD-9 alebo ICD-10 alebo preskúmaním popisov nemocničného poplatku s haptoglobínom, priamym antiglobulínovým testom alebo nepriamym antiglobulínom vykonaným pri liečbe hemolytickej anémie v časovej súvislosti.

Informácie o bezpečnosti s ohľadom na prenosné agens a ďalšie podrobnosti o rizikových faktoroch, pozri časť 4.4.

Pediatrická populácia

V klinických štúdiách Privigenu s pediatrickými pacientami sa frekvencia, typ a závažnosť nežiaducich reakcií nelíšili medzi deťmi a dospelými. V postmarketingových správach bolo poznamenané, že pomer prípadov hemolýzy k všetkým hláseným prípadom, ktoré sa vyskytli u detí je mierne vyšší než u dospelých. Ďalšie podrobnosti o rizikových faktoroch a monitorovacích odporúčaniach nájdete v časti 4.4.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Predávkovanie môže viesť k preťaženiu tekutinami a hyperviskozite, predovšetkým u rizikových pacientov, vrátane dojčiat, pacientov vo vyššom veku alebo pacientov s poškodením srdca alebo s poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.4).