Ambrobene 30 mg Tableta
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Interakcie s
Obmedzenia používania
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC

Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Ambrobene 30 mg
Sekretolytická liečba akútnych a chronických bronchopulmonárnych ochorení, ktoré súvisia s poruchou tvorby hlienu a jeho transportu.
Ak nie je uvedené inak, odporúča sa nasledovná schéma dávkovania:
Deti 6 - 12 rokovVo všeobecnosti sa podáva 15 mg ambroxóliumchloridu dva až trikrát denne (½ tablety Ambrobene 30 mg dva až trikrát denne).
Dospelí a deti nad 12 rokovVo všeobecnosti sa podáva počas prvých 2-3 dní 30 mg ambroxóliumchloridu trikrát denne (1 tableta Ambrobene 30 mg trikrát denne) a ďalej 30 mg ambroxóliumchloridu dvakrát denne (1 tableta Ambrobene 30 mg dvakrát denne).
Upozornenie:
Zvýšenie účinnosti u dospelých (zvlášť u pacientov s výraznou bronchiálnou hypersekréciou alebo vysoko viskóznou bronchiálnou sekréciou) sa môže dosiahnuť podávaním dávky 60 mg ambroxóliumchloridu dvakrát denne.
Tablety je vhodné podávať po jedle.
Mukolytický účinok ambroxóliumchloridu sa zlepšuje pri prijímaní tekutín.
Dĺžka liečby závisí od konkrétnych prípadov, v závislosti od indikácie a priebehu ochorenia.
Precitlivenosť na ambroxol alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
V prípade bronchomotorických porúch a veľkej sekrécie (napr. v prípade ojedinelého syndrómu nepohyblivých riasiniek) sa ambroxol má podávať s opatrnosťou kvôli možnému riziku nahromadenia sekrétu.
V prípade závažnej poruchy renálnej alebo hepatálnej funkcie sa musí ambroxol podávať zvlášť opatrne (napr. predĺžiť interval alebo redukovať dávky).
Tieto tablety sa nemajú podávať deťom do 6 rokov kvôli vysokému obsahu liečiva.
Hlásené boli závažné kožné reakcie, ako je multiformný erytém, Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS)/toxická epidermálna nekrolýza (TEN) a akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (AGEP), súvisiace s podávaním ambroxolu. Ak sú prítomné príznaky alebo prejavy progresívnej kožnej vyrážky (niekedy spojené s pľuzgiermi alebo sliznicovými léziami), liečba ambroxolom sa má okamžite prerušiť a má sa vyhľadať lekárska pomoc.
V prípade poruchy funkcie obličiek alebo závažnej hepatopatie, môže byť ambroxol užívaný iba po konzultácii s lekárom.
Ako pri všetkých liekoch metabolizovaných v pečeni s následným vylučovaním obličkami, pri závažnej renálnej insuficiencii možno očakávať hromadenie metabolitov ambroxolu vytvorených v pečeni.
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.
Nehlásili sa žiadne klinicky relevantné nežiaduce interakcie s inými liekmi.
S opatrnosťou treba postupovať, ak sa ambroxol podáva spolu s antitusikami, pretože vzniká riziko nahromadenia hlienu ako dôsledok útlmu reflexu kašľa.
Pred začatím liečby je preto potrebné prísne zvážiť indikácie takejto kombinovanej liečby.
S opatrnosťou treba postupovať aj pri súčasnom podávaní antibiotík (amoxycilín, cefuroxím, doxycyklín a erytromycín), nakoľko ambroxol môže zvýšiť koncentráciu týchto antibiotík v pľúcach. Interakcia sa potvrdila v prípade súčasného podávania s doxycyklínom.
Gravidita
Ambroxóliumchlorid prechádza placentárnou bariérou. V predklinických štúdiách sa nezistili priame ani nepriame škodlivé vplyvy na graviditu, embryonálny/fetálny vývoj, priebeh pôrodu alebo postnatálny vývoj.
Rozsiahle klinické pozorovania po 28. týždni gravidity nepreukázali žiadne škodlivé účinky na plod. Napriek tomu sa musia dodržiavať bežné opatrenia týkajúce sa užívania liekov v gravidite. Užívanie lieku Ambrobene 30 mg, najmä počas prvého trimestra, sa neodporúča.
Dojčenie
Ambroxóliumchlorid sa vylučuje do materského mlieka. Užívanie lieku Ambrobene 30 mg sa neodporúča dojčiacim matkám, i napriek tomu, že sa nepredpokladá výskyt nežiaducich účinkov u dojčených detí.
Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov je stanovená nasledovne: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).
Poruchy imunitného systému
Zriedkavé: reakcie z precitlivenosti
Neznáme: anafylaktické reakcie vrátane anafylaktického šoku, angioedém a pruritus
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Zriedkavé: vyrážka, urtikária
Neznáme: závažné kožné nežiaduce reakcie (vrátane multiformného erytému, Stevensovho-Johnsonovho syndrómu/toxickej epidermálnej nekrolýzy a akútnej generalizovanej exantematóznej pustulózy)
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Zriedkavé: pocit sucha v ústach a dýchacích cestách, rinorea
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté: nauzea
Menej časté: vracanie, hnačka, dyspepsia a bolesť brucha
Zriedkavé: sialorea, zápcha
Poruchy nervového systému
Časté: dysgeúzia (napríklad zmena chuti)
Poruchy obličiek a močových ciest
Zriedkavé: dyzúria
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
a) Príznaky predávkovania
Po predávkovaní ambroxolom nie sú známe príznaky intoxikácie. Zaznamenali sa len krátkodobá nespavosť a hnačka.
Ambroxol sa dobre toleroval po parenterálnej dávke do 15 mg/kg/deň a po perorálnej dávke do 25 mg/kg/deň.
V predklinickom výskume sa pri extrémnom predávkovaní vyskytla sialorea, napínanie na vracanie, vracanie a hypotenzia.
b) Liečba predávkovania
Pri predávkovaní je potrebné vyvolať vracanie, resp. vykonať výplach žalúdka len v prípade extrémneho predávkovania.
Odporúča sa začať symptomatickú liečbu.
K dnešnému dňu neboli hlásené žiadne špecifické príznaky predávkovania. Na základe náhodného predávkovania a/alebo nesprávnej medikácie sú pozorované príznaky zhodné so známymi nežiaducimi účinkami ambroxolu v odporúčaných dávkach a môžu vyžadovať symptomatickú liečbu.
Farmakologické vlastnosti - Ambrobene 30 mg
Farmakoterapeutická skupina: expektoranciá s výnimkou kombinácií s antitusikami, mukolytiká
ATC kód: R05CB06
Mechanizmus účinku
Ambroxol je účinný N-desmetyl metabolit bromhexínu. Doposiaľ nie je presne známy jeho mechanizmus účinku; je dokázaný jeho sekretolytický a sekretomotorický účinok. V štúdiách na zvieratách sa zistilo, že ambroxol zvyšuje tvorbu bronchiálneho sekrétu. Odstránenie hlienu sa dosahuje znížením viskozity sekrétu a aktiváciou riasinkového epitelu.
Po podaní ambroxolu sa zistilo tiež zvýšenie syntézy a sekrécie surfaktantu („aktivácia surfaktantu“); predpokladá sa zvýšenie permeability vaskulárno-bronchiálnej bariéry.
Nástup účinku sa dosahuje v priemere 30 minút po perorálnom podaní lieku a pretrváva počas 6-12 hodín, v závislosti na dávke.
Absorpcia
U ľudí sa ambroxol po perorálnom podaní rýchlo a takmer úplne absorbuje.
Biotransformácia
Hodnota tmax po perorálnom podaní je 1-3 hodiny. Absolútna biodostupnosť ambroxolu po perorálnom podaní sa redukuje približne o 1/3 v dôsledku first-pass efektu.
Eliminácia
Vzniknuté metabolity sa eliminujú prevažne renálnou cestou (napr. dibromanatranilová kyselina, glukuronidy). Na plazmatické proteíny sa viaže približne 85 % ambroxolu (80-90 %). Terminálna fáza biologického polčasu eliminácie je 7-12 hodín. Plazmatický polčas ambroxolu a jeho metabolitov je cca 22 hodín. Celková renálna eliminácia je 90 %, prevažne vo forme metabolitov, ktoré vznikli v pečeni.
Menej ako 10 % podaného ambroxolu sa vylučuje renálnou elimináciou v nezmenenej forme.
Keďže ambroxol sa vo veľkej miere viaže na plazmatické proteíny, má veľký distribučný objem a pomalú redistribúciu z tkanív do krvi, dialýzou alebo umelo vyvolanou diurézou sa dosiahne len nevýznamná eliminácia lieku.
Pri závažných hepatálnych ochoreniach sa znižuje klírens ambroxolu o 20-40 %.
V prípade závažnej renálnej dysfunkcie sa predlžuje biologický polčas eliminácie metabolitov ambroxolu.
Ambroxol prestupuje cerebrospinálnou tekutinou, prechádza placentárnou bariérou a vylučuje sa do materského mlieka.
