Dropizol 10 mg/ml Perorálne roztokové kvapky

Symptomatická liečba závažnej hnačky u dospelých v prípadoch, keď použitie inej liečby proti hnačke neprinieslo dostatočný účinok.

Dávkovanie

Zvyčajná začiatočná dávka u dospelých: 5 – 10 kvapiek, 2 – 3-krát denne.

Jednotlivé dávky nesmú presiahnuť 1 ml a celková denná dávka nesmie presiahnuť 6 ml.

Dávkovanie sa má individualizovať podľa celkového stavu pacienta, jeho veku, hmotnosti a zdravotnej anamnézy, aby sa použila najnižšia účinná dávka na najkratší čas (pozri časti 4.3 a 4.4).

Pediatrická populácia

Dropizol sa nesmie používať u detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov vzhľadom na bezpečnosť, pozri

časť 5.1.

Liečbu má začať a dohliadať na ňu špecialista, t. j. onkológ alebo gastroenterológ.

Keďže tento liek obsahuje morfín, pri jeho predpisovaní je potrebná osobitná opatrnosť. Trvanie liečby má byť čo možno najkratšie.

Staršie osoby

Pri liečbe starších pacientov je potrebná opatrnosť a znížené začiatočné dávkovanie.

Porucha funkcie pečene

Morfín môže pri poruche funkcie pečene spôsobiť kómu – vyhnite sa jeho použitiu alebo znížte dávku. Pozri časti 4.3 a 4.4.

Porucha funkcie obličiek

Eliminácia je znížená alebo predĺžená pri poruche funkcie obličiek – vyhnite sa použitiu alebo znížte dávku morfínu. Pozri časti 4.3 a 4.4.

Spôsob podávania Perorálne použitie.

Liek je možné používať neriedený alebo zamiešaný v pohári vody. Po zmiešaní s vodou sa má okamžite použiť. Ak sa liek použije neriedený, správnu dávku možno podať lyžicou.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Závislosť od opiátov.

• Glaukóm.

• Závažná porucha funkcie pečene alebo obličiek.

• Delírium tremens.

• Ťažké poranenie hlavy.

• Riziko paralytického ilea.

• Chronická obštrukčná choroba pľúc.

• Akútna astma.

• Ťažká respiračná depresia s hypoxiou a/alebo hyperkapniou.

• Zlyhanie srdca v dôsledku ochorenia pľúc (cor pulmonale).

• Dojčenie, pozri časť 4.6.

Dropizol sa má používať iba po vyšetrení etiológie spôsobujúcej príznaky a keď liečba prvej línie neprináša dostatočné výsledky.

Dropizol sa má používať s opatrnosťou pri nasledujúcich stavoch/u nasledujúcich pacientov:

• Staršie osoby.

• Chronické ochorenie obličiek a/alebo pečene.

• Alkoholizmus.

• Biliárna kolika, cholelitiáza, ochorenia žlčových ciest.

• Poranenie hlavy alebo zvýšený intrakraniálny tlak.

• Znížená úroveň vedomia.

• Kardiorespiračný šok.

• Užívanie inhibítorov monoaminooxidázy (vrátane moklobemidu) alebo 14 dní od ukončenia ich užívania.

• Adrenokortikálna deficiencia.

• Hypotyreóza.

• Nízky krvný tlak s hypovolémiou.

• Pankreatitída.

• Hyperplázia prostaty a iné stavy, ktoré pacienta predisponujú k retencii moču.

• Súbežné podávanie iných antidiaroických alebo antiperistaltických liekov, anticholínergík, antihypertenzív, pozri časť 4.5.

• Kŕčové poruchy.

• Gastrointestinálne krvácanie.

  Pri ťažkostiach s močením je potrebné obrátiť sa na zdravotníckeho pracovníka.

  Úprava dávky môže byť potrebná u starších pacientov, u pacientov s nedostatočnou funkciou štítnej žľazy

  a u pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek alebo pečene (pozri tiež časti 4.2

  a 4.3).

  Vyhnite sa používaniu lieku u starších dospelých pacientov s pádmi alebo zlomeninami v anamnéze, pretože sa môže vyskytnúť ataxia, poruchy psychomotorických funkcií, synkopa a ďalšie pády. Ak je použitie nevyhnutné, zvážte obmedzenie používania iných liekov pôsobiacich na CNS, ktoré zvyšujú riziko pádov a zlomenín, a zaveďte ďalšie opatrenia na zníženie rizika pádov.

  Lieky proti hnačke inhibujúce peristaltiku sa majú používať s opatrnosťou u pacientov s infekciou alebo zápalovými črevnými ochoreniami z dôvodu zvýšeného rizika absorpcie toxínov a vzniku toxického megakolónu a perforácie čriev. Vzhľadom na riziko paralytického ilea sa Dropizol neodporúča pred chirurgickým zákrokom alebo v priebehu 24 hodín po operácii. Ak je počas používania Dropizolu podozrenie na paralytický ileus, liečba sa musí ihneď ukončiť.

  Opakované podávanie môže spôsobiť závislosť a toleranciu a používanie ópia môže viesť k závislosti od tejto látky. Osobitná pozornosť má byť venovaná pacientom s predispozíciou na návyk na omamné látky a alkohol.

  Riziko pri súbežnom použití sedatív, ako sú benzodiazepíny alebo podobné lieky

  Súbežné používanie Dropizolu a sedatív, ako sú benzodiazepíny alebo podobné lieky, môže mať za následok sedáciu, útlm dýchania, kómu a smrť. Vzhľadom na tieto riziká má byť jeho súbežné predpisovanie s týmito sedatívami vyhradené pre pacientov, u ktorých nie sú možné alternatívne možnosti liečby. Pri rozhodnutí predpísať Dropizol súbežne so sedatívami sa má použiť najnižšia účinná dávka

  a dĺžka liečby má byť čo najkratšia.

  Pacientov je potrebné starostlivo sledovať kvôli prejavom a príznakom respiračnej depresie a sedácie. Dôrazne sa odporúča informovať o tom pacientov a ich opatrovateľov, aby si boli týchto príznakov vedomí (pozri časť 4.5).

  Podávajte v znížených dávkach a s najvyššou opatrnosťou pacientom, ktorí sú tiež liečení inými opioidmi,

  sedatívami, tricyklickými antidepresívami a inhibítormi MAO (pozri tiež časť 4.2).

  Antiagregačná liečba perorálnym inhibítorom P2Y12

  Počas prvého dňa súbežnej liečby inhibítorom P2Y12 a morfínom bola pozorovaná znížená účinnosť liečby inhibítorom P2Y12 (pozri časť 4.5).

  Poruchy dýchania súvisiace so spánkom.

  Opioidy môžu spôsobiť poruchy dýchania súvisiace so spánkom vrátane centrálneho spánkového apnoe (CSA) a hypoxémie súvisiacej so spánkom. Používanie opioidov zvyšuje riziko CSA v závislosti od dávky. U pacientov s CSA zvážte zníženie celkovej dávky opioidov.

  Závažné kožné nežiaduce reakcie (SCAR)

  V súvislosti s liečbou morfínom bola hlásená akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (AGEP), ktorá môže byť život ohrozujúca alebo smrteľná. Väčšina týchto reakcií sa vyskytla počas prvých 10 dní liečby. Pacienti majú byť informovaní o prejavoch a príznakoch AGEP a majú byť poučení, aby vyhľadali lekársku starostlivosť, ak sa u nich takéto príznaky vyskytnú.

  Ak sa objavia prejavy a príznaky naznačujúce tieto kožné reakcie, používanie morfín sa má ukončiť a má sa zvážiť alternatívna liečba.

  Poruchy pečene a žlčových ciest

  Morfín môže spôsobiť dysfunkciu a spazmus Oddiho zvierača, cím sa zvýši intrabiliárny tlak a zvýši sa riziko príznakov žlčových ciest a pankreatitídy.

  Porucha užívania opioidov (zneužívanie a závislosť)

  Pri opakovanom podávaní opioidov, ako je napríklad Dropizol, sa môže rozvinúť tolerancia a fyzická a/alebo psychická závislosť.

  Opakované používanie Dropizolu môže viesť k poruche používania opioidov (Opioid Use Disorder, OUD). Vyššia dávka a dlhšie trvanie liečby opioidmi môže zvýšiť riziko vzniku OUD. Zneužitie alebo úmyselné nesprávne použitie Dropizolu môže viesť k predávkovaniu a/alebo smrti. Riziko vzniku OUD je zvýšené u pacientov s poruchami užívania látok (vrátane poruchy užívania alkoholu) v osobnej alebo rodinnej anamnéze (rodičia alebo súrodenci), u súčasných užívateľov tabaku alebo u pacientov s inými poruchami duševného zdravia (napr. závažnou depresiou, úzkosťou a poruchami osobnosti) v osobnej anamnéze.

  Pred začatím liečby Dropizolom

  Pred začatím liečby Dropizolom a počas liečby sa s pacientom majú dohodnúť ciele liečby a plán jej ukončenia (pozri časť 4.2). Pred liečbou a počas liečby má byť pacient informovaný aj o rizikách a prejavoch OUD. Ak sa tieto prejavy objavia, pacientov treba informovať, aby sa obrátili na svojho lekára.

  U pacientov je potrebné, aby sa sledovali prejavy správania s cieľom získať liek (napr. príliš skoré žiadosti o predpísanie lieku). To zahŕňa kontrolu súbežného používania opioidov a psychoaktívnych liekov (ako sú benzodiazepíny). U pacientov s prejavmi a príznakmi OUD je potrebné zvážiť konzultáciu so špecialistom na závislosti.

  Liek sa má používať len s opatrnosťou u pacientov vo vysoko rizikových skupinách, ako sú pacienti

  s epilepsiou a ochorením pečene.

  Opioidy môžu na viacerých úrovniach inhibovať hypotalamo-hypofýzo-adrenokortikálnu os (HPA) alebo

  gonadálnu os, čo sa najvýraznejšie prejavuje po dlhodobom používaní.

  Môže to viesť k príznakom nadobličkovej nedostatočnosti (pozri tiež časť 4.8).

  Tento liek obsahuje 33 obj % etanolu (alkohol), t. j. až do 260 mg na dávku, čo zodpovedá 6,6 ml piva alebo 2,8 ml vína.

Riziko sedácie, respiračnej depresie, kómy alebo smrti sa zvyšuje v dôsledku aditívneho tlmivého účinku na CNS spôsobeného etanolom, hypnotikami (napr. zolpidemom), celkovými anestetikami (napr. barbiturátmi), inhibítormi MAO (napr. safinamidom), tricyklickými antidepresívami a psychotropnými liekmi so sedatívnym účinkom (napr. deriváty fenotiazínu), gabapentínom alebo pregabalín, antiemetickými liekmi (napr. bromopridom, meklizínom, metoklopramidom), antihistaminikami (napr. karbinoxamínom, doxylamínom) a inými opioidnými liekmi (napr. alfentanilom, butorfanolom, fentanylom, hydrokodónom, hydromorfónom, levorfanolom, meperidínom, metadónom, oxykodónom, oxymorfónom, remifentanilom, sufentanilom, tapentadolom, tramadolom). Dávka a trvanie súbežneho použitia majú byť obmedzené (pozri časť 4.4). Dropizol sa nemá používať s inými agonistami/antagonistami morfínu (buprenorfínom, nalbufínom, nalmefénom, naltrexónom, pentazocínom) pre ich kompetitívnu väzbu na receptor, ktorá môže zhoršiť abstinenčné príznaky a znížiť terapeutický účinok.

Vzhľadom na obsah etanolu sa Dropizol nemá používať súbežne s disulfiramom alebo metronidazolom. Obe tieto liečivá môžu spôsobiť disulfiramovú reakciu (sčervenenie, rýchle dýchanie, tachykardia).

Rifampicín indukuje CYP 3A4 v pečeni a zvyšuje tak metabolizmus morfínu, kodeínu a metadónu. Účinok týchto opioidov je preto znížený alebo neutralizovaný.

U pacientov s akútnym koronárnym syndrómom liečených morfínom bolo pozorované oneskorené a znížené vystavenie perorálnej antiagregačnej liečbe inhibítorom P2Y12. Táto interakcia môže súvisieť so zníženou gastrointestinálnou motilitou a môže sa týkať iných opioidov. Klinický význam nie je známy, ale údaje naznačujú potenciál zníženej účinnosti inhibítora P2Y12 u pacientov, ktorým sa súčasne podáva morfín a inhibítor P2Y12 (pozri časť 4.4). U pacientov s akútnym koronárnym syndrómom, ktorým nie je možné odoprieť morfín a rýchla inhibícia P2Y12 sa považuje za veľmi dôležitú, je možné zvážiť použitie parenterálneho inhibítora P2Y12.

Súbežné podanie morfínu a antihypertenzív môže zvyšovať hypotenzívny účinok antihypertenzív alebo iných liekov s hypotenzívnym účinkom.

Morfín inhibuje glukuronidáciu zidovudínu in vitro.

Po podaní fluoxetínu môže byť trvanie účinku morfínu skrátené.

Cimetidín a ranitidín neovplyvňujú biologickú dostupnosť ópia vo forme perorálnych kvapiek. Iné liekové interakcie

Amfetamín a jeho analógy môžu znižovať sedatívny účinok opioidov. Loxapín a periciazín môžu zvyšovať sedatívny účinok opioidov. Súbežné použitie flibanserínu a opioidov môže zvýšiť riziko útlmu CNS. Opioidy môžu zvýšiť plazmatickú koncentráciu desmopresínu a sertralínu.

Etanol, pozri časť 4.4.

Gravidita

O použití ópia u tehotných žien sú dostupné iba obmedzené údaje. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Dropizol sa neodporúča počas tehotenstva, ak prínosy jednoznačne neprevažujú nad rizikami pre matku aj dieťa. U novorodenca sa môže vyskytnúť syndróm z vysadenia, ak sa morfín používa počas tehotenstva až do pôrodu.

Dojčenie

Ópium sa vylučuje do materského mlieka. Ak je pacientka ultrarýchlym metabolizátorom CYP2D6, môžu byť v materskom mlieku prítomné vyššie hladiny morfínu (v dôsledku zvýšeného metabolizmu kodeínu) a vo veľmi zriedkavých prípadoch môžu u dieťaťa spôsobiť príznaky opioidnej toxicity, ktoré môžu byť smrteľné. Dropizol je kontraindikovaný počas dojčenia (pozri časť 4.3).

Fertilita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje na vyhodnotenie rizika pre plodnosť u ľudí. Štúdie na zvieratách preukázali chromozomálne poškodenie reprodukčných buniek (pozri časť 5.3). Muži a ženy

v reprodukčnom veku majú prijať potrebné opatrenia.

Z dôvodu nežiaducich účinkov má Dropizol veľký vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Nežiaduce účinky hlásené pre kvapky Dropizolu pochádzajú z literatúry a skúseností s inými morfínovými

liekmi po ich uvedení na trh.

Popis vybraných nežiaducich reakcií Drogová závislosť

Opakované užívanie Dropizolu môže viesť k drogovej závislosti, dokonca aj pri terapeutických dávkach. Riziko závislosti od lieku sa môže líšiť v závislosti od individuálnych rizikových faktorov pacienta, dávkovania a trvania liečby opioidmi (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V

Toxicita morfínu. Letálne dávky v prvom rade určuje obsah morfínu. Príznaky predávkovania

Mióza, útlm dýchania, somnolencia, znížený tonus kostrových svalov a pokles krvného tlaku.

V závažných prípadoch môže dôjsť ku kolapsu obehového systému, stuporu, kóme, bradykardii

a nekardiogénnemu pľúcnemu edému, hypotenzii a smrti; zneužívanie vysokých dávok silných opioidov, ako je oxykodón, môže byť fatálne.

Liečba predávkovania

Primárna pozornosť sa má venovať spriechodneniu dýchacích ciest a zavedeniu asistovanej alebo riadenej

ventilácie.

V prípade predávkovania môže byť indikované intravenózne podanie antagonistu opiátov. Ďalej možno zvážiť výplach žalúdka.

Pri liečbe sprievodného obehového šoku sa má v prípade potreby použiť podporná liečba (umelé dýchanie, prísun kyslíka, podávanie vazopresorov a infúzna terapia).