UNASYN 375 mg Filmom obalená tableta
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Špecializácia predpisujúceho lekára
Indikačné obmedzenie úhrady
0) je hradená plne.
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - UNASYN 375 mg
UNASYN 375 mg (sultamicilínium-tozylát) je indikovaný na liečbu infekcií, ktoré sú vyvolané citlivými mikroorganizmami. Typické indikácie sú infekcie horných dýchacích ciest vrátane
sínusitídy, otitídy a tonzilitídy; infekcie dolných dýchacích ciest vrátane bakteriálnej pneumónie
a bronchitídy; infekcie močových ciest a pyelonefritída; infekcie kože a mäkkých tkanív
a gonokokové infekcie.
Sultamicilín sa môže indikovať aj pacientom, u ktorých po úvodnej liečbe sulbaktámom/ampicilínom IM/IV je vhodné pokračovať perorálnou liekovou formou.
Do úvahy sa má vziať oficiálne usmernenie o náležitom používaní antibakteriálnych látok.
Dávkovanie
Dospelí
Odporúčaná dávka sultamicilínu u dospelých (vrátane starších pacientov) je 375 mg – 750 mg perorálne dvakrát denne.
Dospelým aj deťom sa liek podáva ešte 48 hodín po ústupe horúčky a ďalších prejavov infekcie. Liečba bežne trvá 5 - 14 dní, ale v prípade potreby aj dlhšie.
V liečbe nekomplikovanej kvapavky sa môže sultamicilín podať jednorazovo v perorálnej dávke 2,25 g (šesť 375 mg tabliet). Súbežné perorálne podanie 1 g probenecidu predĺži plazmatické koncentrácie sulbaktámu a ampicilínu.
Liečba infekcií vyvolaných hemolytickým streptokokom má trvať aspoň 10 dní, aby sa zabránilo vzniku akútnej reumatickej horúčky a glomerulonefritídy.
Pediatrická populácia
Na liečbu väčšiny infekcií u detí s hmotnosťou menej ako 30 kg sa podáva sultamicilín v dávke 25 ‑ 50 mg/kg/deň rozdelenej do dvoch dávok podľa závažnosti infekcie a odporúčania lekára. U detí s hmotnosťou 30 kg a viac sa odporúčajú obvyklé dávky ako u dospelých.
UNASYN 375 mg filmom obalené tablety nie sú vhodné u detí, ktoré nie sú schopné prehltnúť ich celé.
Použitie pri poruche funkcie obličiek
U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu ≤ 30 ml/min) je kinetika vylučovania sulbaktámu a ampicilínu porovnateľná, preto pomer plazmatických koncentrácií obidvoch zložiek zostáva zachovaný, ale ich vylučovanie je predĺžené (pozri časť 5.2 Farmakokinetické vlastnosti). Týmto pacientom by sa mala v súlade s bežnou praxou pre ampicilín podávať dávka sultamicilínu s menšou frekvenciou.
Použitie pri poruche funkcie pečene
Nie je potrebná úprava dávkovania u pacientov s poruchou funkcie pečene.
Precitlivenosť na sultamicilín, iné penicilíny alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených
v časti 6.1.
U pacientov liečených penicilínovými antibiotikami vrátane sultamicilínu boli opísané prípady závažných a ojedinele aj fatálnych hypersenzitívnych (anafylaktických) reakcií. Tieto reakcie sú častejšie u osôb so známou precitlivenosťou na penicilín a/alebo viaceré alergény. U pacientov
s anamnézou precitlivenosti na penicilíny boli hlásené aj prípady závažných reakcií, ku ktorým došlo pri liečbe cefalosporínmi. Pred začiatkom liečby penicilínovými antibiotikami je potrebné starostlivo preskúmať predchádzajúce alergické reakcie na penicilíny, cefalosporíny alebo na iné alergény.
Pri vzniku alergickej reakcie je potrebné ihneď prerušiť ďalšie podávanie lieku a začať príslušnú liečbu.
Závažné anafylaktické reakcie vyžadujú urgentnú aplikáciu adrenalínu. V prípade potreby sa musí zabezpečiť podanie kyslíka, intravenózne podanie steroidov a musia sa zabezpečiť voľné dýchacie cesty, vrátane intubácie.
Závažné kožné reakcie, ako toxická epidermálna nekrolýza (TEN), Stevensov-Johnsonov syndróm
(SJS), lieková reakcia s eozinofíliou a systémovými symptómami (drug reaction with eosinophilia and
systemic symptoms; DRESS), exfoliatívna dermatitída, multiformný erytém a akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (AGEP), z ktorých niektoré môžu byť život ohrozujúce alebo smrteľné, boli hlásené v súvislosti s liečbou sultamicilínom alebo ampicilínom/sulbaktámom. Počas predpisovania lieku majú byť pacienti poučení o prejavoch a príznakoch kožných reakcií a majú byť kvôli nim
starostlivo sledovaní. Ak sa objavia prejavy a príznaky naznačujúce tieto reakcie, má sa okamžite prerušiť užívanie lieku, má sa začať s vhodnou liečbou a zvážiť alternatívnu liečbu. Ak sa u pacienta počas užívania sultamicilínu alebo ampicilínu /sulbaktámu vyvinula závažná reakcia, ako je SJS, TEN alebo DRESS, liečba u tohto pacienta sa nesmie nikdy opätovne začať (pozri časť 4.8 – Nežiaduce
účinky).
Podobne ako pri ostatných antibiotikách je nutné počas liečby sústavne sledovať, či nedochádza
k nežiaducemu rozmnoženiu rezistentných mikroorganizmov vrátane hubových infekcií. Pri superinfekcii je potrebné podávanie lieku prerušiť a začať príslušnú liečbu.
Pri užívaní takmer všetkých antibiotík, vrátane sultamicilínu, boli hlásené hnačky súvisiace
s Clostridioides difficile (Clostridioides difficile associated diarrhea - CDAD). Stupeň závažnosti týchto hnačiek môže byť od miernych hnačiek až po smrteľnú kolitídu. Liečba antibiotikami mení normálnu črevnú flóru a má za následok nadmerný rast C. difficile.
C. difficile produkuje toxíny A a B, ktoré napomáhajú rozvoju CDAD. Hypertoxín produkovaný
kmeňmi C. difficile spôsobuje zvýšenú morbiditu a mortalitu, pretože tieto infekcie môžu byť odolné na liečbu antibiotikami a môžu vyžadovať kolektómiu. U všetkých pacientov, u ktorých sa po užívaní antibiotík objaví hnačka, treba myslieť na CDAD. Dôležitá je najmä podrobná anamnéza, keďže výskyt CDAD sa hlásil aj viac ako 2 mesiace od užívania antibiotík.
Poliekové poškodenie pečene, ako cholestatická hepatitída a žltačka, bolo spojené s použitím
ampicilínu/sulbaktámu. Pacienti majú byť poučení, aby sa obrátili na svojho lekára, ak sa u nich rozvinú prejavy a príznaky ochorenia pečene (príznaky môžu zahŕňať nevoľnosť, únavu, žltačku a zvýšenie hladín pečeňových enzýmov) (pozri časť 4.8 - Nežiaduce účinky).
Keďže infekčná mononukleóza je vírusovej etiológie, ampicilín sa nemá používať na jej liečbu.
U pacientov s infekčnou mononukleózou, ktorí dostali ampicilín, sa vyvinul vo vysokom percente
kožný exantém.
Pri dlhodobej liečbe sa odporúča pravidelne kontrolovať možné poruchy funkcie orgánov, vrátane funkcie obličiek, pečene a hematopoetického systému.
Podávanie sultamicilínu spôsobuje vysokú koncentráciu ampicilínu v moči. Vysoké koncentrácie ampicilínu v moči môžu viesť k falošne pozitívnym reakciám pri testovaní na prítomnosť glukózy
v moči použitím Clinitest™, Benediktovho alebo Fehlingovho roztoku. Odporúča sa použiť glukózový test založený na enzymatickej glukózo-oxidázovej reakcii (ako je Clinistix™ alebo Testape™).
Po podaní ampicilínu tehotným ženám bol zaznamenaný prechodný pokles plazmatickej koncentrácie celkového konjugovaného estriolu, estriol-glukuronidu, konjugovaného estrónu a estradiolu.
UNASYN 375 mg obsahuje laktózu a sodík
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou by nemali užívať tento liek.
Každá tableta obsahuje 1,58 mg (0,07 mmol) sodíka, čo zodpovedá menej ako 1 % WHO
odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
Alopurinol: súbežné perorálne podávanie alopurinolu a ampicilínu významne zvyšuje pravdepodobnosť výskytu kožného exantému u pacientov, ktorí užívajú oba lieky v porovnaní s pacientami, ktorí užívajú len samotný ampicilín.
Bakteriostatické lieky (chloramfenikol, erytromycín, sulfónamidy a tetracyklíny): bakteriostatické lieky môžu interferovať s baktericídnymi účinkami penicilínov, preto je lepšie sa vyhnúť ich
súbežnému podávaniu.
Metotrexát: súbežné podávanie s penicilínmi viedlo ku zníženiu klírensu metotrexátu a
k zodpovedajúcemu nárastu toxicity metotrexátu. Pacientov treba pozorne monitorovať. Môže byť potrebné zvýšiť dávku leukovorínu a podávať ho dlhší čas.
Nesteroidné protizápalové lieky (kyselina acetylsalicylová, indometacín a fenylbutazón): kyselina
acetylsalicylová, indometacín a fenylbutazón môžu predĺžiť elimináciu penicilínov, čo sa preukázalo predĺžením eliminačného polčasu penicilínov.
Ovplyvnenie výsledkov laboratórnych testov
Sultamicilín môže interferovať s niektorými diagnostickými testami, napr. testami na stanovenie glukózy v moči pomocou síranu meďnatého; priamym antiglobulínovým testom (Coombsov test) a niektorými testami na stanovenie bielkovín v moči alebo sére. Testy s použitím baktérii, napr.
Guthrieho test na fenylketonúriu s použitím organizmov Bacillus subtilis môžu byť tiež ovplyvnené, pokiaľ pacienti užívajú penicilíny. Falošne pozitívna glykozúria sa môže pozorovať pri analýze moču (urinanalýze) pomocou Benediktovho činidla, Fehlingovho činidla a Clinitestu®. Odporúča sa použiť glukózové testy založené na enzymatických reakciách glukózooxidázy (ako je Clinistix™ alebo Testape ™). Po podávaní ampicilínu tehotným ženám sa zaznamenali prechodné zníženia
plazmatických koncentrácií celkového konjugovaného estriolu, estriol-glukuronidu, konjugovaného estrónu a estradiolu.
Antikoagulanciá: betalaktámové antibiotiká, vrátane sultamicilínu môžu spôsobiť zmeny v agregácii krvných doštičiek a v koagulačných testoch. Tieto účinky môžu byť zosilnené podávaním antikoagulancií. Pacienti majú byť starostlivo sledovaní.
Probenecid: probenecid pri súbežnom použití znižuje tubulárnu sekréciu ampicilínu a sulbaktámu v obličkách; tento účinok má za následok zvýšenie a predĺženie sérových koncentrácií, predĺžený polčas eliminácie a zvýšené riziko toxicity.
Živé očkovacie látky: antibiotiká môžu znížiť terapeutický účinok živých očkovacích látok
zabránením množenia kmeňa očkovacej látky, ktorý je potrebný na vyvolanie imunitnej odpovede.
U pacientov užívajúcich sultamicilín a počas 3 dní po použití antibiotík, vrátane sultamicilínu, je
potrebné sa vyhnúť súbežnému podávaniu so živou očkovacou látkou.
Sulfasalazín: súbežné použitie sulfasalazínu s betalaktámovými antibiotikami vrátane sultamicilínu môže znížiť bakteriálny metabolizmus sulfasalazínu na jeho aktívny metabolit kyselinu
5-aminosalicylovú (mesalazín) v čreve. Klinický význam tejto interakcie liečiv však nie je známy.
Fertilita
Nie sú dostupné žiadne údaje o účinku sultamicilínu na fertilitu u ľudí. Reprodukčné štúdie
na zvieratách nepotvrdili poškodenie fertility v dôsledku podávania sultamicilínu (pozri časť 5.3).
Gravidita
Reprodukčné štúdie na zvieratách nepotvrdili poškodenie plodu v dôsledku podávania sultamicilínu (pozri časť 5.3). Sulbaktám a ampicilín prestupuje cez placentárnu bariéru. Avšak bezpečnosť použitia
u žien počas gravidity nebola stanovená. Preto sa má sultamicilín podávať počas gravidity len v prípade, ak potenciálne prínosy prevýšia potenciálne riziko.
Dojčenie
Ampicilín a sulbaktám sa vylučujú do materského mlieka v nízkych koncentráciách. Použitie
sultamicilínu u dojčiacej matky môže u novorodenca spôsobiť senzibilizáciu, hnačku, kandidózu
a kožnú vyrážku. Použitie sultamicilínu počas dojčenia sa neodporúča.
Všetky nežiaduce reakcie, ktoré sa vyskytovali v terapeutických štúdiách s opakovanou dávkou
sultamicilínu u dospelých, sú vymenované v nižšie uvedenej tabuľke podľa triedy a frekvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100, < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000, < 1/100), zriedkavé (< 1/1 000)
a neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).
| Trieda orgánových systémov | Nežiaduci účinok | Frekvencia |
| Infekcie a nákazy | kandidóza | časté |
| pseudomembranózna kolitída | neznáme | |
| Poruchy krvi a lymfatického systému | trombocytopénia, agranulocytóza, anémia, eozinofília, hemolytickáanémia, leukopénia, neutropénia, trombocytopenická purpura | neznáme |
| Poruchy imunitného systému | anafylaktická reakcia, anafylaktický šok,Kounisov syndróm, precitlivenosť | neznáme |
| Poruchy metabolizmu a výživy | hypokaliémia | neznáme |
| Poruchy nervového systému | bolesť hlavy | časté |
| závrat | menej časté | |
| ospalosť, sedácia, kŕče | neznáme | |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | dyspnoe | neznáme |
| Poruchy gastrointestinálnehotraktu | hnačka | veľmi časté |
| nauzea, vracanie, bolesť brucha, | časté | |
| stomatitída, meléna, glositída | menej časté | |
| enterokolitída, dyspepsia, dysgeúzia, zmena sfarbenia jazyka, sucho v ústach | neznáme | |
| Poruchy pečene a žlčovýchciest | žltačka (pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní), abnormálna funkcia pečene, cholestáza, cholestatická hepatitída,hyperbilirubinémia | neznáme |
| Poruchy kostrovej a svalovejsústavy a spojivového tkaniva | artralgia | menej časté |
| Celkové poruchy a reakciev mieste podania | únava, nepokoj | menej časté |
| Poruchy kože a podkožnéhotkaniva | vyrážka, pruritus | časté |
| dermatitída | menej časté |
| Trieda orgánových systémov | Nežiaduci účinok | Frekvencia |
| toxická epidermálna nekrolýza, Stevensov-Johnsonov syndróm, lieková reakcia s eozinofíliou a systémovýmisymptómami, multiformný erytém (pozri časť 4.4 Osobitné upozorneniaa opatrenia pri používaní), angioedém, urtikária, erytém,exfoliatívna dermatitída (pozričasť 4.4 Osobitné upozorneniaa opatrenia pri používaní), akútna generalizovaná exantematóznapustulóza, lineárna IgA dermatóza | neznáme | |
| Poruchy obličiek a močovýchciest | tubulointersticiálna nefritída | neznáme |
| Laboratórne a funkčné vyšetrenia | zvýšená hladina alanínaminotransferázy, zvýšená hladina aspartátaminotrasferázy (pozri časť 4.4 Osobitné upozorneniaa opatrenia pri používaní), nezvyčajná agregácia krvných doštičiek | neznáme |
Nežiaduce účinky uvedené kurzívou sú spojené s IM/IV podávaním ampicilínu a/alebo sulbaktámu/ampicilínu (môžu sa vyskytnúť pri podávaní sultamicilínu).
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
K dispozícii sú len obmedzené informácie týkajúce sa akútnej toxicity sodnej soli ampicilínu a sodnej
soli sulbaktámu u ľudí. Predpokladá sa, že predávkovanie liekom vyvolá zvýraznené nežiaduce účinky, ktoré boli hlásené počas užívania lieku. Je potrebné si uvedomiť, že vysoké koncentrácie
betalaktámových antibiotík v mozgovomiechovom moku môžu spôsobiť neurologické prejavy vrátane záchvatov. V prípade výskytu záchvatov sa odporúča sedácia podaním diazepamu. Nakoľko sa
sultamicín aj sulbaktám odstraňujú z obehu hemodialýzou, tento postup môže zvýšiť elimináciu lieku
z tela, ak predávkovanie nastane u pacientov s poruchou funkcie obličiek.
Farmakologické vlastnosti - UNASYN 375 mg
Farmakoterapeutická skupina: antibiotiká na systémové použitie, kombinácie penicilínov vrátane inhibítorov betalaktamáz, ATC kód: J01CR04
Mechanizmus účinku
Ampicilín je polosyntetický aminopenicilín, ktorý nie je rezistentný voči betalaktamáze. Sulbaktám je
inhibítor betalaktamáz a je štruktúrálne podobný ampicilínu a iným penicilínom.
Mechanizmus účinku ampicilínu je založený na inhibícii syntézy bakteriálnej bunkovej steny prostredníctvom väzby na penicilín viažuce proteíny (penicillin-binding proteins; PBP), ako sú transpeptidázy. Výsledkom je baktericídny účinok.
V kombinácii so sulbaktámom je inhibovaná inaktivácia ampicilínu určitými betalaktamázami. Sulbaktám chráni ampicilín pred degradáciou väčšiny betalaktamáz stafylokokov, niekoľkými betalaktamázami kódovanými plazmidmi (napr. TEM, OXA, SHV, CTX M) a určitými
chromozomálne kódovanými betalaktamázami gramnegatívnych baktérií. Tieto betalaktamázy môžu
byť prítomné napríklad v Escherichia coli, Klebsiella spp., Proteus mirabilis a Haemophilus influenzae. Spektrum antibakteriálneho pôsobenia ampicilínu je teda rozšírené na baktérie, ktorých betalaktamázy môžu byť inhibované sulbaktámom.
Rezistencia
Rezistencia na ampicilín/sulbaktám môže vzniknúť nasledovnými mechanizmami:
-
inaktivácia ampicilínu betalaktamázami, ktoré nie sú inhibované sulbaktámom.
-
znížená afinita PBP na ampicilín: získaná rezistencia u pneumokokov a iných streptokokov na ampicilín/sulbaktám je založená na modifikácii ich PBP spôsobenej mutáciou. Tento mechanizmus sa taktiež vyskytuje u enterokokov a Haemophilus influenzae. Stafylokoky
rezistentné na meticilín (oxacilín) získali ďalší PBP (PBP2a) so zníženou afinitou na ampicilín a všetky ostatné betalaktámové antibiotiká (okrem tých, ktoré sú špecificky určené na PBP2a).
-
u gramnegatívnych baktérií môže znížená penetrácia cez vonkajšiu membránu zabrániť dosiahnutiu adekvátnych cieľových hladín ampicilínu.
-
ampicilín sa môže aktívne transportovať z bunky pomocou efluxných púmp.
Existuje čiastočná alebo úplná skrížená rezistencia medzi ampicilínom/sulbaktámom a niektorými
penicilínmi, cefalosporínmi a inými kombináciami inhibítorov betalaktám/betalaktamázy, v závislosti
od mikroorganizmu.
Hraničné hodnoty na testovanie citlivosti
Hraničné hodnoty minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC) stanovené Európskym výborom
pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti (EUCAST) sú:
Organizmusb Minimálna inhibičná koncentrácia (mg/l)a citlivý (≤ S) rezistentný (R >) Enterobacterales (predtým Enterobacteriaceae)c 8 8 Enterococcus spp 4 8 Haemophilus influenzaed 1 1 Moraxella catarrhalisd 1 1 Grampozitívne anaeróby (okrem Clostridioides difficile) 4 8 Gramnegatívne anaeróby 4 8 S druhmi nesúvisiace (PK-PD) 2 8 a Koncentrácie ampicilínu, v prítomnosti fixnej koncentrácie sulbaktámu v množstve 4 mg/l.
b Väčšina stafylokokov sú producenti penicilináz, ktoré ich robia odolnými voči benzylpenicilínu, fenoxymetylpenicilínu, ampicilínu, amoxicilínu, piperacilínu a tikarcilínu. Keď sú stafylokoky citlivé na benzylpenicilín a cefoxitín, môžu byť hlásené ako citlivé na vyššie uvedené liečivá. Avšak účinnosť perorálnych liekových foriem, najmä fenoxymetylpenicilínu, je neistá. Izoláty, ktoré sa ukážu ako odolné voči benzylpenicilínu, ale citlivé na cefoxitín, sú citlivé na kombinácie s
inhibítorom β-laktamázy, izoxazolylpenicilíny (oxacilín, kloxacilín, dikloxacilín a flukloxacilín), nafcilín a mnohé cefalosporíny. S výnimkou ceftarolínu a ceftobiprolu sú izoláty rezistentné na cefoxitín rezistentné voči všetkým beta- laktámovým antibiotikám. S. saprophyticus citlivý na ampicilín je mecA - negatívny a citlivý na ampicilín, amoxicilín a piperacilín (bez alebo s inhibítorom betalaktamáz).
Streptokokové skupiny A, B, C a G neprodukujú betalaktamázu. Pridanie inhibítora betalaktamázy nezvyšuje klinický prínos.
Streptococcus pneumoniae: K vylúčeniu mechanizmu rezistencie na betalaktámy sa použije disk s obsahom 1 mg oxacilínu. Pre viac informácie pozrite EUCAST hraničné hodnoty. Citlivosť je odvodená od ampicilínu (MIC alebo priemeru zóny).
Skupina viridujúcich streptokokov: U izolátov citlivých na penicilín môže byť citlivosť odvodená od penicilínu alebo ampicilínu. U izolátov rezistentných na penicilín môže byť citlivosť odvodená od ampicilínu.
c Enterobacterales divokého typu sú kategorizované ako citlivé na aminopenicilíny. Niektoré krajiny preferujú kategorizovať divoké typy izolátov E.coli a P. mirabilis ako „citlivé, zvýšená expozícia“. Ak je to tento prípad, použite hraničnú hodnotu MIC; S ≤ 0.5 mg/l a zodpovedajúcu hraničnú hodnotu pre priemer inhibičnej zóny S ≥ 50 mm.
d Citlivosť sa dá odvodiť z citlivosti na kombináciu amoxicilín - kyselina klavulánová.
Stafylokoky, ktoré sú citlivé na cefoxitín alebo na oxacilín, môžu byť považované za citlivé
na ampicilín-sulbaktám.
Streptokoky neprodukujú betalaktamázy; preto možno citlivosť na ampicilín-sulbaktám odvodiť
od citlivosti na penicilíny samotné.
Citlivosť Streptococcus pneumoniae a skupiny viridujúcich streptokokov môže byť odvodená
od citlivosti na ampicillin.
Citlivosť skupín Streptococcus A, B, C a G možno odvodiť od citlivosti na benzylpenicilín.
Prevalencia získanej rezistencie sa môže v prípade vybraných druhov geograficky a časovo líšiť
a preto sú žiaduce lokálne informácie o rezistencii, najmä pri liečbe závažných infekcií. Podľa potreby sa má požiadať o radu odborníka, ak je lokálna prevalencia rezistencie taká, že užitočnosť
ampicilínu/sulbaktámu pri niektorých typoch infekcií je prinajmenšom sporná.
Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah
Účinnosť závisí predovšetkým od dĺžky času, pri ktorom zostáva hladina neporušeného ampicilínu
nad minimálnou inhibičnou koncentráciou (MIC) infekčného mikroorganizmu.
Bežne citlivé druhy
-
Aeróbne grampozitívne mikroorganizmy
Enterococcus faecalis
Staphylococcus spp. (citlivý na meticilín)
Streptococcus agalactiae
Streptococcus pneumoniae (negatívny na oxacilínový diskový test)
Streptococcus pyogenes
Skupina viridujúcich streptokokov (citlivý na ampicilín)
-
Aeróbne gramnegatívne mikroorganizmy
Haemophilus influenzae Moraxella catarrhalis
-
Anaeróbne grampozitívne a gramnegatívne mikroorganizmy
Bacteroides spp.
Clostridium spp. (s výnimkou Clostridioides difficile) Fusobacterium nucleatum
Prevotella spp.
Druhy, u ktorých môže byť získaná rezistencia problém
-
Aeróbne grampozitívne mikroorganizmy
Enterococcus faecium
-
Aeróbne gramnegatívne mikroorganizmy
Enterobacterales s rozšíreným spektrom betalaktamáz
Inherentne rezistentné mikroorganizmy
-
Aeróbne grampozitívne mikroorganizmy
Staphylococcus spp. (citlivý na meticilín)
-
Aeróbne gramnegatívne mikroorganizmy
komplex Burkholderia cepacia Citrobacter freundii Elizabethkingia meningoseptica komplex Enterobacter cloacae Enterobacter aerogenes
Hafnia alvei Morganella morganii Ochrobactrum anthropi Providencia rettgeri Providencia stuartii
Pseudomonas aeruginosa Serratia marcescens Stenotrophomonas maltophilia Yersinia enterocolitica
-
Iné mikroorganizmy Chlamydia spp. Chlamydophila spp. Legionella pneumophila Mycoplasma spp. Ureaplasma urealyticum
Absorpcia
Po perorálnom podávaní u ľudí dochádza počas absorpcie k hydrolýze sultamicilínu na ampicilín
a sulbaktám, obidve látky sa dostávajú do systémovej cirkulácie v molárnom pomere 1:1.
Biologická dostupnosť perorálnej dávky zodpovedá 80 % rovnakej dávky sulbaktámu a ampicilínu
podávanej intravenózne. Podávanie po jedle nemá vplyv na systémovú biologickú dostupnosť.
Maximálne sérové koncentrácie ampicilínu uvoľneného zo sultamicilínu sú približne 2-krát vyššie ako
pri rovnakej dávke perorálne podávaného samotného ampicilínu.
Distribúcia
Väzba sulbaktámu a ampicilínu na bielkoviny in vitro bola 38 % pre sulbaktám a 28 % pre ampicilín.
Distribučné objemy sulbaktámu aj ampicilínu sú podobné. Ampicilín a sulbaktám sú značne
distribuované v tele, prechádzajú placentou a v nízkych koncentráciách sa vylučujú do materského
mlieka.
Biotransformácia
Sultamicilín sa počas absorpcie hydrolyzuje na sulbaktám a ampicilín, obidve liečivá sa dostávajú
do systémovej cirkulácie v molárnom pomere 1:1. Obe liečivá sa vo veľkej miere (približne 75 %)
vylučujú močom v nezmenenej aktívnej forme. Malé množstvo ampicilínu sa metabolizuje na kyselinu
penicilínovú, ktorá sa vylučuje močom.
Eliminácia
Biologické polčasy u zdravých dobrovoľníkov sú približne 0,75 h pre sulbaktám a 1 h pre ampicilín, pričom 50 % – 75 % z každej látky sa vylúčilo močom v nezmenenej aktívnej forme. Biologický
polčas je predĺžený u starších pacientov a u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Kinetika
eliminácie ampicilínu aj sulbaktámu je podobne ovplyvnená u pacientov s poruchou funkcie obličiek,
preto sa očakáva, že pomer koncentrácie v krvi zostane konštantný bez ohľadu na funkciu obličiek.
Probenecid znižuje tubulárnu sekréciu ampicilínu a sulbaktámu v obličkách. Súbežné podávanie probenecidu a sultamicilínu vedie ku zvýšeniu a predĺženiu hladín ampicilínu a sulbaktámu v krvi (pozri časť 4.5 Liekové a iné interakcie).
Farmaceutické informácie - UNASYN 375 mg
Jadro tablety:
laktóza
sušený kukuričný škrob
sodná soľ karboxymetylškrobu hyprolóza
stearát horečnatý
Filmotvorná vrstva:
hypromelóza
oxid titaničitý E171
mastenec makrogol 6000
Blister (nepriehľadná blistrová podložka PVC/PVdC uzavretá spodnou fóliou Al/PVdC), písomná informácia pre používateľa, papierová škatuľka.
Balenie obsahuje: 10 alebo 12 filmom obalených tabliet.