Talliton 25 mg Tableta

Symptomatická liečba chronického srdcového zlyhávania

Talliton je indikovaný na liečbu stabilného mierneho, stredne ťažkého a ťažkého chronického srdcového zlyhávania u euvolemických pacientov ako doplnok štandardnej liečby napr. diuretikami, digoxínom a ACE inhibítormi.

Hypertenzia

Talliton je indikovaný na liečbu hypertenzie.

Angína pektoris

Talliton je indikovaný na profylaktickú liečbu stabilnej angíny pektoris.

Dávkovanie

Symptomatické chronické srdcové zlyhávanie

Liečba Tallitonom sa začína v nemocnici pod dohľadom lekára až po dôkladnom zhodnotení stavu pacienta.

Kvôli stabilizácii klinického stavu je potrebné, aby pred každou úpravou dávky pacienta vyšetril lekár, ktorý má skúsenosti s liečbou srdcového zlyhávania. Dávka karvedilolu sa nesmie zvyšovať

u pacientov so zhoršením srdcového zlyhávania od poslednej návštevy resp. u pacientov s prejavmi dekompenzovaného alebo nestabilného srdcového zlyhávania.

Dávka sa upravuje na základe individuálnych požiadaviek.

U pacientov dostávajúcich diuretiká a/alebo digoxín a/alebo ACE inhibítory je pred liečbou Tallitonom potrebné stabilizovať dávkovanie týchto liekov.

Dospelí

Odporúčaná úvodná dávka lieku je 3,125 mg dvakrát denne počas 2 týždňov. Dávku 3,125 mg je možné pripraviť prepolením 6,25 mg tablety na polovicu. V prípade tolerancie tejto dávky je možné dávkovanie následne zvyšovať na 6,25 mg dvakrát denne, 12,5 mg dvakrát denne a 25 mg dvakrát denne v intervaloch najmenej 2 týždne. Dávkovanie je potrebné zvýšiť až na maximálnu úroveň tolerovanú pacientom.

Odporúčaná maximálna denná dávka pre všetkých pacientov s ťažkým chronickým srdcovým zlyhávaním a pre pacientov s ľahkým a stredne ťažkým chronickým srdcovým zlyhávaním vážiacich menej ako 85 kg je 25 mg dvakrát denne. Pre pacientov s miernym až stredne ťažkým chronickým srdcovým zlyhávaním vážiacich viac ako 85 kg je odporúčaná maximálna dávka lieku 50 mg dvakrát denne.

Pri zvyšovaní dávky lieku u pacientov so systolickým tlakom krvi < 100 mmHg môže dôjsť

k zhoršeniu funkcie obličiek alebo srdca. Z toho dôvodu je pri každej titrácii dávky smerom nahor u týchto pacientov potrebné zhodnotiť funkciu obličiek a pátrať po príznakoch zhoršenia srdcového zlyhávania alebo vazodilatácie. Prechodné zhoršenie srdcového zlyhávania, vazodilatáciu alebo retenciu tekutín je možné zvládnuť úpravou dávkovania diuretík alebo ACE inhibítorov, prípadne úpravou dávkovania alebo prechodným vysadením liečby Tallitonom. Za týchto okolností nie je

možné zvyšovať dávku Tallitonu až do stabilizácie príznakov prehĺbeného srdcového zlyhávania alebo vazodilatácie.

U pacientov, ktorí prestali užívať Talliton počas obdobia dlhšieho ako 2 týždne, sa liečba obnovuje dávkou 3,125 mg dvakrát denne a postupne sa dávka zvyšuje v súlade s vyššie uvedenými odporúčaniami ohľadom dávkovania.

Starší pacienti

Dávkovanie je rovnaké ako u dospelých.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť u detí a dospievajúcich do 18 rokov neboli stanovené.

Hypertenzia

Odporúčané dávkovanie je raz denne.

Dospelí

Odporúčaná úvodná dávka Tallitonu je 12,5 mg raz denne počas prvých dvoch dní. V nasledujúcom období je odporúčaná dávka 25 mg raz denne. Pre väčšinu pacientov je táto dávka dostačujúca, avšak v prípade potreby je možné dávku zvýšiť až na odporúčanú maximálnu dennú dávku 50 mg podávanú v jednej alebo viacerých dávkach.

Dávku je možné zvyšovať v intervaloch najmenej 2 týždne.

Starší pacienti

Odporúčaná úvodná denná dávka lieku je 12,5 mg. V niektorých prípadoch vedie táto dávka

k uspokojivej kontrole tlaku krvi. V prípade nedostatočnej odpovede na liečbu je možné zvýšiť dávku lieku až na odporúčanú maximálnu dennú dávku 50 mg podávanú v jednej alebo viacerých dávkach.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť u detí a dospievajúcich do 18 rokov neboli stanovené.

Angína pektoris

Dospelí

Odporúčaná úvodná dávka Tallitonu je 12,5 mg dvakrát denne počas prvých dvoch dní. V nasledujúcom období je odporúčaná dávka 25 mg dvakrát denne.

Starší pacienti

Odporúčaná maximálna denná dávka je 50 mg podávaná vo viacerých dávkach. Osobitné skupiny pacientov

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť u detí a dospievajúcich do 18 rokov neboli stanovené (pozri časť 5.1).

Starší pacienti

Nie sú dostupné žiadne údaje o úprave dávky (pozri časť 4.4).

Porucha funkcie pečene

Talliton je kontraindikovaný u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2). V prípade stredne ťažkej poruchy funkcie pečene môže byť potrebné zníženie dávky.

Porucha funkcie obličiek

Na základe farmakokinetických štúdií u pacientov s poruchou funkcie obličiek rôznej závažnosti, vrátane ťažkej poruchy funkcie obličiek, nie je u pacientov so stredne ťažkou alebo ťažkou poruchou funkcie obličiek potrebná úprava dávky karvedilolu (tiež pozri časti 4.4 a 5.2).

Spôsob podávania

Perorálne použitie.

Tablety sa zapíjajú primeraným množstvom tekutín, bez žuvania. U pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním sa tablety Talliton užívajú spolu s jedlom.

Liečba karvedilolom je dlhodobá.

Podobne ako pri iných betablokátoroch sa liečba nemá prerušiť náhle. Dávka sa má znižovať postupne, s týždenným znižovaním dávky. Toto je obzvlášť dôležité u pacientov s angínou pektoris.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Nestabilné/dekompenzované srdcové zlyhávanie vyžadujúce intravenóznu liečbu pozitívne inotropnými liečivami a/alebo diuretikami, pľúcna hypertenzia, cor pulmonale.

• Ťažká (klinicky manifestná) porucha funkcie pečene.

  Rovnako ako iné betablokátory, ani karvedilol sa nemá používať v nasledujúcich prípadoch:

• AV blokáda 2. a 3. stupňa (ak nie je implantovaný trvalý kardiostimulátor).

• Ťažká bradykardia (< 50 úderov za minútu).

• Syndróm chorého sínusu (vrátane sinoatriálneho bloku).

• Ťažká hypotenzia (systolický krvný tlak < 85 mmHg).

• Kardiogénny šok.

• Bronchospazmus alebo astma v anamnéze (pozri časť 4.4).

• Pacienti s metabolickou acidózou.

• Feochromocytóm (v prípade nedostatočnej kontroly alfa sympatolytikami).

• Súbežná intravenózna liečba blokátormi vápnikového kanála typu verapamil alebo diltiazem.

Chronické kongestívne zlyhávanie srdca

U pacientov s kongestívnym zlyhávaním srdca môže nastať zhoršenie srdcového zlyhávania alebo retencie tekutín počas zvyšovania dávok karvedilolu. Ak k tomu dôjde, má sa zvýšiť dávkovanie diuretík a dávkovanie karvedilolu sa nemá zvyšovať dovtedy, kým sa klinický stav nestabilizuje.

V niektorých prípadoch môže byť nevyhnutné znížiť dávku karvedilolu alebo, zriedkakedy, jeho užívanie dočasne prerušiť. Takéto komplikácie však nevylučujú ďalšie úspešné titrovanie karvedilolu. Pri chronickom srdcovom zlyhávaní možno liečbu začať a pokračovať v nej len v adekvátne kompenzovanom stave.

Pri chronickom zlyhávaní srdca sa má karvedilol podávať opatrne v kombinácii s digitalisovými glykozidmi, diuretikami a/alebo ACE-inhibítormi , pretože digitalis aj karvedilol môžu spomaľovať AV (atrioventrikulárne) vedenie (pozri časť 4.5).

Dysfunkcia ľavej komory po akútnom infarkte myokardu

Pred začatím liečby karvedilolom je nutné, aby klinický stav pacienta bol stabilizovaný; pacient má dostávať ACE inhibítor najmenej 48 hodín pred začatím liečby karvedilolom, pričom dávka ACE inhibítora má byť stabilná minimálne počas 24 predchádzajúcich hodín.

Funkcia obličiek pri kongestívnom srdcovom zlyhávaní

Pozorovalo sa reverzibilné zhoršenie funkcie obličiek pri liečbe karvedilolom u pacientov

s chronickým srdcovým zlyhávaním s nízkym tlakom krvi (systolický TK < 100 mmHg), ischemickou chorobou srdca a difúznym cievnym ochorením a/alebo u pacientov trpiacich primárnou nedostatočnosťou obličiek. U týchto pacientov sa má počas zvyšovania dávky karvedilolu sledovať funkcia obličiek. Ak sa funkcia obličiek zníži, karvedilol sa má vysadiť alebo sa má znížiť jeho dávka.

Chronická obštrukčná choroba pľúc

Karvedilol sa má opatrne používať u pacientov s chronickým obštrukčnou chorobou pľúc (COPD) s bronchospastickou zložkou, ktorí nie sú liečení perorálnymi alebo inhalačnými liekmi, a len v tom prípade, ak predpokladaný prínos prevažuje nad potenciálnym rizikom.

U pacientov so sklonom k bronchospazmu môžu nastať poruchy dýchania ako následok možného zvýšenia odporu v dýchacích cestách. Pacientov treba starostlivo sledovať na začiatku liečby a počas zvyšovania dávok karvedilolu a pri náznaku bronchospazmu počas liečby sa má dávka karvedilolu znížiť.

Diabetes

Opatrnosť je potrebná pri podávaní karvedilolu pacientom s diabetom mellitus vzhľadom na to, že prvé prejavy a príznaky akútnej hypoglykémie môžu byť maskované alebo oslabené. U pacientov

s chronickým srdcovým zlyhávaním a diabetom môže byť použitie karvedilolu spojené so zhoršením regulácie glukózy v krvi.

Rovnako ako iné blokátory betaadrenergných receptorov aj karvedilol môže spôsobiť manifestáciu latentného diabetu a zhoršenie manifestného diabetu (pozri časti 4.5, 4.8 a 5.1).

Vo všeobecnosti môžu betablokátory zvyšovať inzulínovú rezistenciu a maskovať prejavy hypoglykémie. Napriek tomu niekoľko štúdií zistilo, že vazodilatačné betablokátory ako je karvedilol, majú priaznivejší účinok na glukózový a lipidový profil.

Ukázalo sa, že karvedilol má mierne senzibilizačné vlastnosti na inzulín a môže zmierniť niektoré prejavy metabolického syndrómu.

Ochorenie periférnych ciev a Raynaudov syndróm

Karvedilol treba používať opatrne u pacientov s ochorením periférnych ciev (napr. Raynaudov syndróm), pretože betablokátory môžu vyvolať alebo zhoršiť symptómy arteriálnej insuficiencie. Karvedilol má aj alfablokujúce vlastnosti, ktoré môžu tento účinok vyvážiť.

Tyreotoxikóza

Karvedilol môže maskovať príznaky tyreotoxikózy.

Anestézia a závažný chirurgický zákrok

Opatrnosť je potrebná u pacientov, ktorí podstupujú závažný chirurgický zákrok, a to z dôvodu synergicky pôsobiaceho negatívne inotropného účinku karvedilolu a anestetík.

Bradykardia

Karvedilol môže spôsobiť bradykardiu. Ak sa zníži tepová frekvencia pod 55 úderov za minútu, treba dávkovanie karvedilolu znížiť.

Hypersenzitivita

Zvýšená pozornosť je potrebná pri podávaní karvedilolu pacientom, ktorí majú v anamnéze prejavy závažnej precitlivenosti, a pacientom, ktorí podstupujú desenzibilizačnú liečbu, lebo betablokátory môžu zvýšiť ako citlivosť voči alergénom, tak aj závažnosť anafylaktickej reakcie.

Riziko anafylaktickej reakcie

Počas užívania betablokátorov môžu pacienti s anamnézou závažnej anafylaktickej reakcie na rôzne alergény citlivejšie reagovať na opakovanú expozíciu, či už náhodnú, diagnostickú alebo terapeutickú. Takíto pacienti nemusia reagovať na adrenalín v obvykle používaných dávkach na liečbu alergickej reakcie.

Závažné kožné nežiaduce reakcie

Počas liečby karvedilolom boli hlásené veľmi zriedkavé prípady závažných kožných nežiaducich reakcií, ako sú toxická epidermálna nekrolýza (TEN) a Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS) (pozri časť 4.8).

Karvedilol sa má u pacientov, u ktorých sa vyskytnú závažné kožné nežiaduce reakcie, ktoré možno pripísať karvedilolu, natrvalo vysadiť.

Psoriáza

Pacienti, ktorí majú v anamnéze psoriázu spojenú s liečbou betablokátormi, alebo ak sa psoriáza vyskytla v rodine, môžu užívať karvedilol iba po zvážení pomeru medzi rizikom a očakávaným prínosom liečby.

Feochromocytóm

U pacientov s feochromocytómom treba podať alfablokátor pred použitím betablokátora. Napriek tomu, že karvedilol má alfa- aj betablokujúci farmakologický účinok, nie sú skúsenosti s jeho používaním za týchto podmienok. Preto treba dať pozor pri podávaní karvedilolu pacientom, u ktorých je podozrenie na feochromocytóm.

Prinzmetalova variantná angína

Lieky s neselektívnou betablokujúcou aktivitou môžu vyvolať bolesť na prsiach u pacientov

s Prinzmetalovou variantnou angínou pektoris. Nie sú klinické skúsenosti s podávaním karvedilolu u týchto pacientov, avšak alfablokujúci účinok karvedilolu môže uvedeným symptómom zabrániť.

V každom prípade treba dať pozor pri podávaní karvedilolu pacientom s podozrením na Prinzmetalovu variantnú angínu pektoris.

Kontaktné šošovky

Pacienti, ktorí používajú kontaktné šošovky, si musia byť vedomí možnosti zníženej tvorby sĺz.

Syndróm z vysadenia lieku

Liečba karvedilolom sa nesmie náhle prerušiť, zvlášť u pacientov trpiacich na ischemickú chorobu srdca. Vysadenie karvedilolu u týchto pacientov má byť postupné (v priebehu 2 týždňov).

Klonidín

V prípade prerušenia kombinovanej liečby s klonidínom, treba ako prvý najprv postupne vysadzovať karvedilol, niekoľko dní pred vysadením klonidínu.

Interakcie s inými liekmi

Existuje množstvo dôležitých farmakokinetických a farmakodynamických interakcií so súbežne podávanými liekmi (napr. digoxín, cyklosporín, rifampicín, anestetiká, antiarytmiká, pozri časť 4.5).

Starší pacienti

Štúdia zahŕňajúca starších pacientov s hypertenziou nezistila žiadny rozdiel v profile nežiaducich udalostí v porovnaní s mladšími pacientmi. Ďalšia štúdia, ktorá zahŕňala starších pacientov

s ischemickou chorobou srdca, nepreukázala žiadny rozdiel v hlásených nežiaducich udalostiach v porovnaní s tými, ktoré hlásili mladší pacienti. U starších pacientov preto nie je potrebná žiadna úprava začiatočnej dávky (pozri časť 4.2).

Porucha funkcie obličiek

Počas dlhodobej liečby karvedilolom je zachovaný renálny autoregulačný prietok krvi a rýchlosť glomerulárnej filtrácie zostáva nezmenená. U pacientov so stredne ťažkou až ťažkou renálnou insuficienciou nie je potrebné meniť odporúčané dávkovanie karvedilolu (pozri časť 4.2).

Porucha funkcie pečene

Karvedilol je kontraindikovaný u pacientov s klinickými prejavmi poruchy funkcie pečene (pozri časť 4.3).

Každá tableta Tallitonu obsahuje 47,5 mg laktózy (ako 50 mg monohydrátu laktózy)

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Každá tableta Tallitonu obsahuje 12,5 mg sacharózy

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovej malabsorpcie alebo deficitu sacharázy a izomaltázy nesmú užívať tento liek.

Tableta Tallitonu 12,5 mg obsahuje oranžovú žlť (E 110), ktorá môže vyvolať alergické reakcie.

Karvedilol je substrát a tiež aj inhibítor P-glykoproteínu. Preto biologická dostupnosť liekov transportovaných P-glykoproteínom môže byť zvýšená pri súbežnom užívaní karvedilolu. Biologická dostupnosť karvedilou môže byť zmenená induktormi alebo inhibítormi P-glykoproteínu.

Inhibítory ako aj induktory CYP2D6 a CYP2C9 môžu zmeniť systémový a/alebo presystémový metabolizmus karvedilolu stereoselektívne, čo vedie k zvýšeniu alebo zníženiu koncentrácií R- a S- karvedilolu v plazme. Niektoré príklady pozorované u pacientov alebo u zdravých dobrovoľníkov sú uvedené nižšie, ale tento zoznam nie je úplný.

Digoxín: Výsledky niektorých štúdií u zdravých dobrovoľníkov a pacientov so srdcovým zlyhávaním ukázali, že expozícia digoxínu sa zvyšuje o 20 %. Výrazne vyšší účinok sa pozoroval u pacientov mužského pohlavia v porovnaní so ženami.. Digoxín aj karvedilol spomaľujú AV vedenie. Odporúča sa preto pozorne sledovať hladinu digoxínu na začiatku liečby, pri upravovaní dávky alebo ukončení liečby karvedilolom (pozri časť 4.4). Karvedilol nemal žiadny účinok na intravenózne podaný digoxín.

Rifampicín: V štúdii s 12-timi zdravými osobami, znížilo podanie rifampicínu hladiny karvedilolu

v plazme o približne 60 % a pozoroval sa znížený účinok karvedilolu na systolický krvný tlak počas cvičenia. Mechanizmus interakcie nie je známy, ale môže byť spôsobený indukciou intestinálneho P-glykoproteínu rifampicínom. U pacientov, ktorí dostávajú karvedilol súbežne s rifampicínom, je preto potrebné dôsledné sledovanie aktivity betablokády.

Cyklosporín a takrolimus: Dve štúdie s pacientmi po transplantácii obličky alebo srdca, ktorí dostávali perorálne cyklosporín ukázali zvýšenie koncentrácií cyklosporínu v plazme po začatí liečby karvedilolom. Zdá sa, že karvedilol zvyšuje expozíciu perorálneho cyklosporínu približne o 10 až

20 %. Približne u 30 % pacientov bolo nutné dávku cyklosporínu znížiť, aby sa zachovala jeho koncentrácia v terapeutickom rozmedzí, zatiaľ čo u ostatných pacientov nebolo potrebné dávkovanie

upravovať. V priemere sa dávka cyklosporínu u týchto pacientov znížila asi o 20 %. Mechanizmus interakcie nie je známy, ale môže sa na ňom podieľať inhibícia aktivity intestinálneho P glykoproteínu karvedilolom. Vzhľadom na širokú interindividuálnu variabilitu v potrebe úpravy dávkovania sa odporúča dôsledne sledovať koncentráciu cyklosporínu po začatí liečby karvedilolom a vhodne upraviť dávky cyklosporínu. V prípade intravenózneho podania cyklosporínu sa interakcia

s karvedilolom neočakáva. Okrem toho existujú aj dôkazy o účasti CYP3A4 na metabolizme karvedilolu. Keďže takrolimus je substrátom P-glykoproteínu a CYP3A4, karvedilol môže ovplyvniť jeho farmakokinetiku aj prostredníctvom týchto interakčných mechanizmov.

Amiodarón: Štúdia in vitro s mikrozómami ľudskej pečene ukázala, že amiodarón a deetylamiodarón inhibovali oxidáciu R a S-karvedilolu. U pacientov so srdcovým zlyhávaním, ktorí dostávali karvedilol súbežne s amiodarónom bola minimálna koncentrácia R- a S-karvedilolu významne (2,2-násobne) zvýšená v porovnaní s pacientmi, ktorí dostávali karvedilol v monoterapii.

Účinok na S-karvedilol sa pripisuje deetylamiodarónu, metabolitu amiodarónu, ktorý je silným inhibítorom CYP2C9. U pacientov liečených kombináciou karvedilolu a amiodarónu sa odporúča sledovanie aktivity betablokády.

Fluoxetín a paroxetín: V randomizovanej, cross-over štúdii s 10 pacientmi so srdcovým zlyhávaním viedlo súbežné podávanie fluoxetínu, silného inhibítora CYP2D6, k stereoselektívnej inhibícii metabolizmu karvedilolu so 77 % zvýšením priemernej hodnoty AUC R(+) enantioméru

a so štatisticky nevýznamným 35 % zvýšením hodnoty AUC S(-) enantioméru v porovnaní so skupinou s placebom. Avšak medzi liečenými skupinami sa nepozorovali žiadne rozdiely v nežiaducich udalostiach, krvnom tlaku alebo frekvencii srdca. Účinok jednorazovej dávky

paroxetínu, silného inhibítora CYP2D6, na farmakokinetiku karvedilolu sa skúmal u 12 zdravých osôb po jednorazovom perorálnom podaní karvedilolu. Napriek významnému zvýšeniu expozície R-

a S-karvedilolu sa u týchto zdravých osôb nepozorovali žiadne klinické účinky.

Alkohol: Súbežná konzumácia alkoholu môže ovplyvniť antihypertenzívny účinok karvedilolu

a spôsobiť rôzne nežiaduce reakcie. Ukázalo sa, že konzumácia alkoholu má akútne hypotenzívne účinky, ktoré pravdepodobne zosilňujú zníženie krvného tlaku spôsobené karvedilolom. Keďže karvedilol je len málo rozpustný vo vode, ale ľahko rozpustný v etanole, prítomnosť alkoholu môže ovplyvniť rýchlosť a/alebo rozsah intestinálnej absorpcie karvedilolu zvýšením jeho rozpustnosti. Okrem toho sa ukázalo, že karvedilol je čiastočne metabolizovaný prostredníctvom CYP2E1, enzýmu, o ktorom je známe, že je indukovaný a inhibovaný alkoholom.

Grapefruitová šťava: Konzumácia jednej 300 ml dávky grapefruitovej šťavy má za následok

1,2-násobné zvýšenie AUC karvedilolu v porovnaní s vodou. Keďže klinický význam nie je jasný, pacienti sa majú vyhýbať súbežnému príjmu grapefruitovej šťavy aspoň dovtedy, kým sa nestanoví stabilný vzťah medzi dávkou a odpoveďou.

Farmakodynamické interakcie

Inzulín alebo perorálne hypoglykemiká: Látky s betablokujúcimi vlastnosťami môžu posilňovať účinok inzulínu a perorálnych hypoglykemík na znižovanie hladiny cukru v krvi. Prejavy hypoglykémie môžu byť maskované alebo zoslabené (zvlášť tachykardia). Preto sa u pacientov dostávajúcich inzulín alebo perorálne hypoglykemiká odporúča pravidelne sledovať koncentráciu glukózy v krvi (pozri časť 4.4).

Lieky znižujúce hladinu katecholamínov: Pacienti, ktorí užívajú liečivá s betablokujúcimi vlastnosťami a liek, ktorý môže znižovať hladinu katecholamínov (napr. rezerpín a inhibítory monoaminooxidázy), sa majú pozorne sledovať z hľadiska prejavov hypotenzie a/alebo závažnej bradykardie.

Digoxín: Súbežné užívanie betablokátorov a digoxínu môže viesť k aditívnemu predĺženiu atrioventrikulárneho (AV) času vedenia vzruchu.

Nedihydropyridínové blokátory vápnikového kanála (verapamil, diltiazem), amiodarón alebo iné antiarytmiká: V kombinácii s karvedilolom sa môže zvýšiť riziko poruchy AV prenosu vzruchu.

Súbežné podávanie intravenóznych blokátorov vápnikového kanála typu verapamil alebo diltiazem s karvedilolom je kontraindikované (pozri časti 4.3 a 4.4).

Pri súbežnom podávaní karvedilolu s diltiazemom sa pozorovali ojedinelé prípady porúch vedenia vzruchu (zriedkavo s poruchou hemodynamiky). Podobne ako pri iných liekoch s betablokujúcim účinkom, ak sa má karvedilol podávať perorálne s nedihydropyridínovými blokátormi vápnikového kanála typu verapamil alebo diltiazem, amiodarónom alebo s inými antiarytmikami, odporúča sa sledovať EKG a krvný tlak.

Klonidín: Súbežné podanie klonidínu s liekmi, ktoré majú betablokujúce vlastnosti, môže zosilniť vplyv na krvný tlak a na zníženie srdcového tepu. Ak sa má súbežná terapia liekmi s betablokujúcimi vlastnosťami a klonidínom ukončiť, musí byť betablokátor vysadený prvý. Liečba klonidínom sa potom môže ukončiť o niekoľko dní neskôr postupným znižovaním dávky (pozri časť 4.4).

Antihypertenzíva: Tak ako iné lieky s betablokujúcou aktivitou, karvedilol môže zvyšovať účinok iných súbežne podávaných liekov, ktoré pôsobia antihypertenzívne (napr. antagonisty alfa-1 receptorov), alebo pri ktorých hypotenzia patrí do profilu ich nežiaducich účinkov.

Anestetiká: Pri anestézii sa odporúča starostlivé monitorovanie životných funkcií kvôli synergii negatívne inotropného a hypotenzného účinku karvedilolu a anestetík (pozri časť 4.4).

Nesteroidné antiflogistiká (NSAID): Súbežné užívanie nesteroidných protizápalových liekov (NSAID) a betaadrenergných blokátorov môže viesť k zvýšeniu krvného tlaku a znížiť kontrolu krvného tlaku.

Betaagonistické bronchodilatanciá: Neselektívne betablokátory pôsobia proti bronchodilatačnému účinku betaagonistických bronchodilatancií. Odporúča sa starostlivé monitorovanie pacientov.

Gravidita

Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe.

K dispozícii je iba obmedzené množstvo údajov o použití karvedilolu u gravidných žien. Karvedilol sa nemá užívať počas gravidity, pokiaľ potenciálny prínos liečby neprevažuje nad potenciálnym rizikom.

Betablokátory znižujú perfúziu placenty, čo môže zapríčiniť intrauterinnú smrť plodu, nedonosenie alebo predčasný pôrod. Okrem toho môže dôjsť k rôznym nežiaducim účinkom na plod a novorodenca (predovšetkým hypoglykémia a bradykardia). Existuje vyššie riziko srdcových a pľúcnych komplikácií v novorodeneckom a popôrodnom období.

Dojčenie

V štúdiách na zvieratách sa potvrdilo, že karvedilol a/alebo jeho metabolity sa vylučujú do mlieka. Nie je známe, či sa karvedilol vylučuje do ľudského mlieka. Väčšina betablokátorov, najmä lipofilných zlúčenín, však do ľudského materského mlieka prechádza, hoci v rôznom rozsahu. Preto sa počas liečby karvedilolom dojčenie neodporúča.

Neuskutočnili sa nijaké štúdie zamerané na účinky karvedilolu so zreteľom na spôsobilosť pacientov viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

Vzhľadom na interindividuálnu rôznosť reakcií (napr. závraty, únava) môže byť narušená schopnosť viesť vozidlá, obsluhovať stroje alebo pracovať bez pevnej opory. Vzhľadom na jeho antihypertenzívny účinok nemajú pacienti užívajúci Talliton viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje, ak pociťujú závraty alebo podobné príznaky. Tieto príznaky sa prejavujú najmä na začiatku liečby,

po úprave dávky, pri zmene liečby a pri kombinácii s alkoholom.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Riziko väčšiny nežiaducich reakcií spájaných s užívaním karvedilolu je zoradené podľa MedDRA tried orgánových systémov a frekvencií.

Kategórie frekvencie sú takéto:

Veľmi časté ≥ 1/10

Časté ≥ 1/100 až < 1/10

Menej časté ≥ 1/1 000 až < 1/100

Zriedkavé ≥ 1/10 000 až < 1/1 000

Veľmi zriedkavé < 1/10 000

Neznáme z dostupných údajov

Tabuľka 1 nižšie sumarizuje nežiaduce účinky, ktoré boli hlásené v súvislosti s užívaním karvedilolu v pivotných klinických skúšaniach v nasledujúcich indikáciách: chronické srdcové zlyhávanie, dysfunkcia ľavej komory po akútnom infarkte myokardu, hypertenzia a dlhodobá liečba ischemickej choroby srdca:

Tabuľka 1 Nežiaduce reakcie z klinických štúdií

Popis vybraných nežiaducich reakcií

Frekvencia nežiaducich reakcií nezávisí od dávky, s výnimkou závratov, porúch zraku a bradykardie. Závraty, synkopa, bolesť hlavy a asténia bývajú zvyčajne mierne a s väčšou pravdepodobnosťou sa vyskytujú na začiatku liečby.

U pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhávaním môže dôjsť k zhoršeniu srdcového zlyhávania a retencie tekutín počas zvyšovania dávky karvedilolu (pozri časť 4.4).

Často hlásenou nežiaducou udalosťou u pacientov liečených placebom aj karvedilolom je srdcové zlyhávanie (14,5 % a 15,4 % v uvedenom poradí, u pacientov s dysfunkciou ľavej komory po akútnom infarkte myokardu).

U pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním a nízkym krvným tlakom, s ischemickou chorobou srdca, difúznym cievnym ochorením, prípadne s primárnou obličkovou nedostatočnosťou sa pozorovalo pri liečbe karvedilolom reverzibilné zhoršenie funkcie obličiek (pozri časť 4.4).

Vedľajšie účinky po uvedení lieku na trh

Nasledujúce nežiaduce udalosti boli zistené po uvedení karvedilolu na trh. Keďže tieto udalosti boli hlásené z populácie neurčitej veľkosti, nie je vždy možné spoľahlivo odhadnúť ich frekvenciu a/alebo stanoviť príčinnú súvislosť s expozíciou lieku.

Poruchy metabolizmu a výživy

Blokátory betaadrenergných receptorov ako trieda liečiv môžu vyvolať stav, že latentný diabetes sa stane manifestným, manifestný diabetes sa zhorší a protiregulácia glukózy v krvi bude potlačená.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Alopécia.

Závažné kožné nežiaduce reakcie (napr. Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza).

Hyperhidróza.

Poruchy obličiek a močových ciest

Karvedilol môže spôsobiť inkontinenciu moču u žien, ktorá odznie po ukončení užívania lieku.

Psychické poruchy

Halucinácie.

Poruchy srdca

Sínusová zástava u predisponovaných pacientov (napr. starší pacienti alebo pacienti s už existujúcou bradykardiou, dysfunkciou sínusového uzla alebo atrioventrikulárnou blokádou).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Symptómy a prejavy

V prípade predávkovania môže vzniknúť ťažká hypotenzia, bradykardia, srdcové zlyhávanie, kardiogénny šok, sínusová zástava a zastavenie srdca. Môžu nastať ťažkosti s dýchaním, bronchospazmus, vracanie, poruchy vedomia a generalizované záchvaty.

Liečba

V priebehu niekoľkých hodín po požití lieku môže pomôcť výplach žalúdka alebo indukované vracanie.

U pacientov sa majú sledovať vyššie uvedené prejavy a symptómy a majú sa liečiť podľa najlepšieho uváženia ošetrujúcich lekárov a podľa štandardných postupov pre pacientov predávkovaných betablokátormi (napr. atropín, transvenózna stimulácia, glukagón, inhibítor fosfodiesterázy, ako je amrinón alebo milrinón, betasympatomimetiká), ak je to potrebné, na jednotkách intenzívnej starostlivosti.

Dôležitá poznámka

V prípade ťažkej intoxikácie so symptómami šoku sa má podporná terapia podávať dostatočne dlhý čas, t. j. kým nie je pacientov stav stabilizovaný, pretože možno očakávať predĺženie polčasu vylučovania a redistribúciu karvedilolu z hlbších kompartmentov.

Trvanie podpornej liečby závisí od závažnosti predávkovania, preto má pokračovať, kým sa stav pacienta nestabilizuje.