Prevencia predčasnej ovulácie u pacientok podrobujúcich sa kontrolovanej ovariálnej stimulácii

s následným odberom vajíčka a metódami asistovanej reprodukcie.

V klinických štúdiách sa Cetrotide používal s ľudským menopauzálnym gonadotropínom (hMG), pričom obmedzené skúsenosti s rekombinantným folikuly stimulujúcim hormónom (FSH) poukázali na podobnú účinnosť.

Cetrotide môže predpisovať iba odborný lekár so skúsenosťami v tejto oblasti.

Dávkovanie

Prvá aplikácia Cetrotidu sa má vykonať pod dohľadom lekára a za podmienok, pri ktorých je okamžite dostupná liečba možných alergických/pseudoalergických reakcií (vrátane život ohrozujúcej anafylaxie). Nasledujúce injekcie si pacientka môže podávať sama, ak bola poučená o známkach

a symptómoch, ktoré môžu indikovať precitlivenosť, o dôsledkoch takejto reakcie a nutnosti okamžitého lekárskeho zásahu.

Obsah 1 injekčnej liekovky sa podáva 1x denne, buď ráno alebo večer, v 24 hodinových intervaloch.

Každá injekčná liekovka obsahuje 0,25 mg cetrorelixu; avšak z dôvodu strát počas rekonštitúcie

a podania, je možné podať iba 0,21 mg (pozri časť 6.6). Po prvom podaní sa odporúča, aby pacientka zostala pod lekárskym dohľadom 30 minút, aby sa zaručilo, že nedošlo k žiadnej alergickej/pseudoalergickej reakcii na injekciu.

Staršie pacientky

Použitie Cetrotidu sa netýka staršej populácie.

Pediatrická populácia

Použitie Cetrotidu sa netýka pediatrickej populácie.

Spôsob podávania

Cetrotide je na subkutánne podávanie do dolnej brušnej steny.

Reakcie v mieste podania injekcie možno minimalizovať striedaním miesta vpichu, čím sa oneskorí podanie injekcie do toho istého miesta, a pomalým podávaním lieku na uľahčenie jeho postupného vstrebávania.

Podanie ráno

Liečba Cetrotidom sa má začať na 5. alebo 6. deň ovariálnej stimulácie (približne 96 až 120 hodín po začatí ovariálnej stimulácie) urinárnymi alebo rekombinantnými gonadotropínmi, a má sa v nej pokračovať počas celého obdobia liečby gonadotropínmi, vrátane dňa indukcie ovulácie.

Začiatok podávania Cetrotidu závisí od odpovede ovárií, t.j. od počtu a veľkosti rastúcich folikulov a/alebo množstva cirkulujúceho estradiolu. Začiatok podávania Cetrotidu sa môže odložiť

v neprítomnosti rastu folikulov, i keď klinická skúsenosť je založená na začatí podávania Cetrotidu na

Podanie večer

Liečba Cetrotidom sa má začať na 5. deň ovariálnej stimulácie (približne 96 až 108 hodín po začatí ovariálnej stimulácie) urinárnymi alebo rekombinantnými gonadotropínmi, a má sa v nej pokračovať počas celého obdobia liečby gonadotropínmi do večera pred dňom indukcie ovulácie.

Začiatok podávania Cetrotidu závisí od odpovede ovárií, t.j. od počtu a veľkosti rastúcich folikulov a/alebo množstva cirkulujúceho estradiolu. Začiatok podávania Cetrotidu sa môže odložiť

v neprítomnosti rastu folikulov, i keď klinická skúsenosť je založená na začatí podávania Cetrotidu na

5. alebo 6. deň stimulácie.

Pokyny na rekonštitúciu lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

Cetrorelix sa nemá používať v prípade výskytu niektorého z nižšie uvedených stavov:

• Precitlivenosť na liečivo alebo iné štrukturálne analógy hormónu uvoľňujúceho gonadotropín (GnRH), exogénne peptidové hormóny alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Počas gravidity a laktácie.

• Pacientky so závažnou poruchou funkcie obličiek.

Alergické stavy

Po podaní prvej dávky boli hlásené prípady alergických/pseudoalergických reakcií vrátane život

ohrozujúcej anafylaxie (pozri časť 4.8).

Osobitná pozornosť je potrebná u žien so známkami a symptómami aktívnych alergických stavov alebo so známou anamnézou alergickej predispozície. Liečba Cetrotidom sa neodporúča u žien so závažnými alergickými stavmi.

Ovariálny hyperstimulačný syndróm (OHSS)

V priebehu ovariálnej stimulácie alebo po nej sa môže vyskytnúť ovariálny hyperstimulačný syndróm. Tento prípad sa má považovať za prirodzené riziko stimulačnej procedúry gonadotropínmi.

OHSS sa má liečiť symptomaticky, napr. pokojom na lôžku, intravenóznou aplikáciou

elektrolytov/koloidov a liečbou heparínom.

Podporu luteálnej fázy je potrebné vykonať v súlade s praxou príslušného pracoviska asistovanej reprodukcie.

Opakovaná ovariálna stimulácia

S podávaním cetrorelixu pri opakovanej ovariálnej stimulácii sú doposiaľ iba obmedzené skúsenosti. Preto sa cetrorelix v opakovaných cykloch môže používať iba po dôkladnom zvážení pomeru prínosu/rizika.

Vrodené anomálie

Výskyt vrodených anomálií po použití techník asistovanej reprodukcie (ART) s antagonistami GnRH alebo bez nich môže byť mierne vyšší než po spontánnom otehotnení, aj keď nie je známe, či to súvisí s faktormi vyplývajúcimi z neplodnosti daného páru alebo s postupmi ART. Obmedzené údaje

z ďalších sledovaných klinických štúdií u 316 novorodencov žien, ktorým sa podával cetrorelix na

liečbu neplodnosti, naznačujú, že cetrorelix nezvyšuje riziko vrodených porúch u detí.

Porucha funkcie pečene

Cetrorelix sa neskúmal u pacientov s poruchou funkcie pečene, a preto pri používaní je nutná

opatrnosť.

Porucha funkcie obličiek

Cetrorelix sa neskúmal u pacientov s poruchou funkcie obličiek, a preto pri používaní je nutná

opatrnosť.

Cetrorelix je kontraindikovaný u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.3).

Neuskutočnili sa žiadne formálne štúdie liekových interakcií s cetrorelixom. In vitro výskumy ukázali, že interakcie s liekmi, ktoré sa metabolizujú cytochrómom P450 alebo glukuronidáciou alebo nejakým iným typom konjugácie nie sú pravdepodobné. Možnosť interakcie s gonadotropínmi alebo liekmi, ktoré môžu vyvolať uvoľnenie histamínu u vnímavých jedincov, sa však nedá úplne vylúčiť.

Gravidita a dojčenie

Cetrotide nie je určený na používanie v gravidite a laktácii (pozri časť 4.3).

Fertilita

Štúdie na zvieratách dokumentujú, že cetrorelix v závislosti od dávky ovplyvňuje fertilitu, celkovú reprodukčnú schopnosť a graviditu. Pri podávaní lieku počas senzitívnej fázy gestácie sa nepozorovali žiadne teratogénne účinky.

Cetrotide nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Súhrn bezpečnostného profilu

Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami sú lokálne reakcie v mieste podania injekcie, ako napríklad erytém, opuch a pruritus, ktoré majú zvyčajne prechodnú povahu a miernu intenzitu. V klinických štúdiách boli tieto nežiaduce účinky po viacnásobnom injekčnom podaní Cetrotidu 0,25 mg pozorované s frekvenciou 9,4 %.

Často sa hlásil mierny až stredne závažný OHSS (WHO stupeň I alebo II), ktorý sa má považovať za vlastné riziko procesu stimulácie. Naopak, výskyt závažného OHSS je menej častý.

Menej často sa hlásili prípady reakcií precitlivenosti vrátane pseudoalergických/anafylaktoidných

reakcií.

Zoznam nežiaducich reakcií

Nižšie uvedené nežiaduce reakcie sú podľa frekvencie ich výskytu roztriedené do týchto kategórií: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé

(≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000).

Poruchy imunitného systému

Menej časté: systémové alergické/pseudoalergické reakcie vrátane život ohrozujúcej anafylaxie

Poruchy nervového systému

Menej časté: bolesť hlavy

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Menej časté: nauzea

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Časté: Môže sa vyskytnúť mierny až stredne závažný OHSS (WHO stupeň I alebo II),

ktorý predstavuje vlastné riziko procesu stimulácie (pozri časť 4.4).

Menej časté: závažný OHSS (WHO stupeň III)

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté: lokálne reakcie v mieste podania injekcie (napr. erytém, opuch a pruritus)

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

U ľudí môže viest' predávkovanie k predĺženému účinku, nie je však pravdepodobná súvislosť

s akútnymi toxickými účinkami.

Po intraperitoneálnej aplikácii cetrorelixu v dávkach vyšších ako je 200-násobok farmakologicky účinnej dávky aplikovanej subkutánne sa v štúdiách akútnej toxicity na hlodavcoch pozorovali symptómy nešpecifickej toxicity.