Junod 60 mg injekčný roztok v naplnenej injekčnej striekačke
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Špecializácia predpisujúceho lekára
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v subšpecializačnom odbore vnútorné lekárstvo intenzívna starostlivosť vo vnútornom lekárstve
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore klinická farmakológia
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore ortopédia pediatrická ortopédia
lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore reumatológia pediatrická reumatológia
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore onkológia v urológii
Indikačné obmedzenie úhrady
a) postmenopauzálnej osteoporóze u žien (pri denzitometricky zistenom T-skóre menšom ako –2,5 pri použití centrálnej denzitometrie DEXA). Hradená liečba je dlhodobá, za podmienky priebežných denzitometrických kontrol pri použití centrálnej denzitometrie DEXA v odstupe 12 až 24 mesiacov. Ďalšia liečba nie je hradenou liečbou, ak sa pri kontrolnom denzitometrickom vyšetrení zistí pokles kostnej denzity o viac ako je najmenšia signifikantná zmena stanovená na denzitometrickom pracovisku. Podmienkou hradenej liečby je súčasné podávanie vápnika obvykle v dávke 1000 mg denne a vitamínu D.
b) osteoporóze u mužov (pri denzitometricky zistenom T-skóre menšom ak…
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Junod 1 ml/60 mg
Liečba osteoporózy u žien po menopauze a u mužov, ktorí sú vystavení zvýšenému riziku fraktúr.
U žien po menopauze Junod významne znižuje riziko vertebrálnych, nevertebrálnych fraktúr a fraktúr bedrového kĺbu.
Liečba úbytku kostnej hmoty v súvislosti s hormonálnou abláciou u mužov s karcinómom prostaty, ktorí sú vystavení zvýšenému riziku fraktúr (pozri časť 5.1). U mužov s karcinómom prostaty, ktorí podstupujú hormonálnu abláciu, Junod významne znižuje riziko vertebrálnych fraktúr.
Liečba úbytku kostnej hmoty v súvislosti s dlhodobou systémovou liečbou glukokortikoidmi u dospelých pacientov pri zvýšenom riziku fraktúry (pozri časť 5.1).
Dávkovanie
Odporúčaná dávka je 60 mg denosumabu podávaná vo forme jednorazovej subkutánnej injekcie jedenkrát každých 6 mesiacov do stehna, brucha alebo ramena.
U pacientov je potrebné primerane dopĺňať vápnik a vitamín D (pozri časť 4.4). Pacienti liečení Junodom majú dostať písomnú informáciu a kartu pacienta.
Optimálne celkové trvanie antiresorpčnej liečby osteoporózy (vrátane denosumabu a bisfosfonátov) sa nestanovilo. Potreba pokračovať v liečbe sa má u jednotlivých pacientov pravidelne prehodnocovať na základe prínosov a možných rizík denosumabu, najmä po 5 alebo viacerých rokoch používania (pozri časť 4.4).
Staršie osoby (vo veku ≥ 65 rokov)
U starších pacientov nie je potrebná žiadna úprava dávky.
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebná žiadna úprava dávky (odporúčania týkajúce sa sledovania hladiny vápnika pozri časť 4.4).
K dispozícii nie sú dostupné žiadne údaje o pacientoch s dlhodobou systémovou liečbou glukokortikoidmi a závažnou poruchou funkcie obličiek (rýchlosť glomerulálnej filtrácie
< 30 ml/min).
Porucha funkcie pečene
Bezpečnosť a účinnosť denosumabu u pacientov s poruchou funkcie pečene sa neskúmala (pozri časť 5.2).
Pediatrická populácia
Junod sa nemá používať u detí vo veku < 18 rokov z dôvodu bezpečnostných obáv zo závažnej hyperkalciémie a potenciálnej inhibície rastu kostí a chýbajúceho prerezávania zubov (pozri časti 4.4 a 5.3). V súčasnosti dostupné údaje o deťoch vo veku od 2 do 17 rokov sú opísané v častiach 5.1 a 5.2.
Spôsob podávania
Na subkutánne použitie.
Podanie má uskutočniť osoba, ktorá bola adekvátne vyškolená v technikách podávania injekcií. Pokyny na používanie, zaobchádzanie a likvidáciu lieku, pozri časť 6.6.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Hypokalciémia (pozri časť 4.4).
Sledovateľnosť
Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.
Suplementácia vápnikom a vitamínom D
Je dôležité, aby všetci pacienti užívali adekvátne dávky vápnika a vitamínu D. Opatrenia pri používaní
Hypokalciémia
Je dôležité identifikovať pacientov s rizikom hypokalciémie. Pred začiatkom liečby sa musí hypokalciémia upraviť primeraným príjmom vápnika a vitamínu D. Klinické sledovanie hladín
vápnika sa odporúča pred každou dávkou a u pacientov s predispozíciou k hypokalciémii aj počas dvoch týždňov po začiatočnej dávke. Ak je u pacienta počas liečby podozrenie na výskyt príznakov hypokalciémie (príznaky pozri časť 4.8), odporúča sa merať hladiny vápnika. Pacientom sa má odporučiť, aby hlásili príznaky naznačujúce hypokalciémiu.
Po uvedení lieku na trh bola hlásená závažná symptomatická hypokalciémia (ktorá viedla
k hospitalizácii, vzniku život ohrozujúcich udalostí a smrteľným prípadom). Väčšina prípadov sa vyskytovala počas niekoľkých prvých týždňov po začatí liečby, niektoré sa však vyskytli aj neskôr.
Súbežná liečba glukokortikoidmi je ďalším rizikovým faktorom pre hypokalciémiu.
Porucha funkcie obličiek
Pacienti so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) alebo pacienti na dialýze, sú vystavení vyššiemu riziku rozvoja hypokalciémie. Riziká vzniku hypokalciémie
a sprievodných nárastov hladiny parathormónu sa zvyšujú so zvyšujúcim sa stupňom poruchy funkcie obličiek. Boli hlásené závažné a smrteľné prípady. U týchto pacientov je obzvlášť dôležitý adekvátny príjem vápnika, vitamínu D a pravidelné sledovanie hladiny vápnika, pozri vyššie.
Kožné infekcie
U pacientov liečených denosumabom sa môžu objaviť kožné infekcie (predovšetkým celulitída), ktoré majú za následok hospitalizáciu (pozri časť 4.8). Pacientov treba poučiť, aby okamžite vyhľadali lekársku pomoc, ak sa u nich vyskytnú prejavy alebo príznaky celulitídy.
Osteonekróza čeľuste (osteonecrosis of the jaw, ONJ)
U pacientov, ktorí dostávajú denosumab na liečbu osteoporózy sa zriedkavo zaznamenala ONJ (pozri časť 4.8).
Začiatok liečby/nový liečebný cyklus sa má oddialiť u pacientov s nevyliečenými otvorenými léziami mäkkého tkaniva v ústach. Pred liečbou denosumabom u pacientov so súbežnými rizikovými faktormi sa odporúča stomatologické vyšetrenie s preventívnou stomatológiou a individuálne zhodnotenie prínosu a rizika liečby.
Pri posudzovaní rizika rozvoja ONJ pre pacienta sa majú brať do úvahy nasledujúce rizikové faktory:
-
účinnosť lieku, ktorý inhibuje kostnú resorpciu (vyššie riziko pri vysokoúčinných zložkách), spôsob podávania (vyššie riziko pri parenterálnom podávaní) a kumulovaná dávka antiresorpčnej liečby.
-
nádorové ochorenie, pridružené ochorenia (napr. anémia, koagulopatie, infekcia), fajčenie.
-
súbežná liečba: kortikosteroidy, chemoterapia, inhibítory angiogenézy, rádioterapia hlavy a krku.
-
nedostatočná ústna hygiena, periodontálne ochorenie, slabo prichytené zubné náhrady, ochorenie zubov v anamnéze, invazívne stomatologické zákroky (napr. extrakcie zubov).
Všetkým pacientom treba odporučiť, aby dodržiavali správnu ústnu hygienu, pravidelne chodili na stomatologické prehliadky a okamžite hlásili výskyt akýchkoľvek symptómov v ústnej dutine, ako je kývanie zubov, bolesť alebo opuch, prípadne nehojace sa bolestivé rany či výtok z úst počas liečby denosumabom. Počas liečby sa invazívne stomatologické zákroky majú vykonať až po dôkladnom zvážení a bezprostredne po podaní denosumabu sa im treba vyhnúť.
Plán liečby pacientov, u ktorých sa vyvinula ONJ, sa má vytvoriť v úzkej spolupráci medzi ošetrujúcim lekárom a stomatológom alebo dentálnym chirurgom so skúsenosťami s ONJ. Ak je to možné, treba zvážiť dočasné prerušenie liečby až do ústupu ochorenia a zmiernenia prispievajúcich rizikových faktorov.
Osteonekróza vonkajšieho zvukovodu
V súvislosti s liečbou denosumabom bola hlásená osteonekróza vonkajšieho zvukovodu. K možným rizikovým faktorom osteonekrózy vonkajšieho zvukovodu patrí používanie steroidov a chemoterapia a/alebo lokálne rizikové faktory, ako je infekcia alebo trauma. Možnosť vzniku osteonekrózy vonkajšieho zvukovodu treba zvážiť u pacientov liečených denosumabom, u ktorých sa prejavia ušné symptómy vrátane chronických infekcií ucha.
Atypické fraktúry femuru
U pacientov používajúcich denosumab sa zaznamenali atypické fraktúry femuru (pozri časť 4.8).
Atypické fraktúry femuru sa môžu vyskytnúť v subtrochanterickej a diafyzálnej oblasti femuru pri malej traume alebo bez traumy. Tieto udalosti sú charakteristické špecifickými rádiologickými nálezmi. Atypické fraktúry femuru sa zaznamenali aj u pacientov s niektorými súbežnými ochoreniami (napr. nedostatok vitamínu D, reumatoidná artritída, hypofosfatázia) a u tých, ktorí používajú niektoré lieky (napr. bisfosfonáty, glukokortikoidy, inhibítory protónovej pumpy). Tieto udalosti sa vyskytovali aj bez antiresorpčnej liečby. Podobné fraktúry zaznamenané v súvislosti s bisfosfonátmi sú často bilaterálne; preto je potrebné u pacientov liečených denosumabom s fraktúrou femuru vyšetriť kontralaterálny femur. U pacientov s podozrením na atypickú fraktúru femuru sa má ukončenie liečby denosumabom zvážiť na základe individuálneho hodnotenia prínosu a rizika pre pacienta. Počas liečby denosumabom sa pacientom odporúča, aby hlásili nové alebo nezvyčajné bolesti stehna, bedra alebo slabín. Pacienti s uvedenými príznakmi sa majú vyšetriť na prítomnosť neúplnej fraktúry femuru.
Dlhodobá antiresorpčná liečba
Dlhodobá antiresorpčná liečba (vrátane denosumabu aj bisfosfonátov) môže prispieť k zvýšenému riziku nežiaducich udalostí, ako je osteonekróza čeľuste a atypické fraktúry femuru v dôsledku výrazného potlačenia remodelácie kosti (pozri časť 4.2).
Prerušenie liečby
Po prerušení liečby denosumabom sa očakáva pokles kostnej minerálnej hustoty (bone mineral density, BMD) (pozri časť 5.1), čo vedie k zvýšenému riziku fraktúr. Preto sa odporúča monitorovanie BMD a má sa zvážiť alternatívna liečba podľa klinických odporúčaní.
Súbežná liečba inými liekmi obsahujúcimi denosumab
Pacienti liečení denosumabom sa nemajú súbežne liečiť inými liekmi obsahujúcimi denosumab (na prevenciu príhod súvisiacich so skeletom u dospelých s kostnými metastázami zo solídnych nádorov).
Pediatrická populácia
Hyperkalciémia u pediatrických pacientov
Junod sa nemá používať u pediatrických pacientov (vo veku < 18 rokov). Boli hlásené závažné prípady hyperkalciémie. Niekoľko prípadov v klinických skúšaniach bolo skomplikovaných akútnou poruchou funkcie obličiek.
Pomocné látky
Tento liek obsahuje 46 mg sorbitolu v každom ml roztoku. Je potrebné vziať do úvahy aditívny účinok súbežne podávaných liekov obsahujúcich sorbitol (alebo fruktózu) a príjem sorbitolu (alebo fruktózy) v strave.
Tento liek obsahuje 0,1 mg polysorbátu 20 v každom ml roztoku. Polysorbáty môžu vyvolať alergické reakcie. Povedzte svojmu lekárovi, ak vy alebo vaše dieťa máte nejaké známe alergie.
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v 1 ml, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
V interakčnej štúdii denosumab neovplyvňoval farmakokinetiku midazolamu, ktorý je metabolizovaný cytochrómom P450 3A4 (CYP3A4). To naznačuje, že denosumab nebude ovplyvňovať farmakokinetiku liekov metabolizovaných CYP3A4.
K dispozícii nie sú žiadne klinické údaje o súbežnom podávaní denosumabu a hormonálnej substitučnej liečby (estrogén), pravdepodobnosť farmakodynamickej interakcie sa však považuje za nízku.
U žien po menopauze s osteoporózou nebola farmakokinetika ani farmakodynamika zmenená predchádzajúcou liečbou alendronátom, vychádzajúc z údajov z prestavovacej štúdie (transition study) (z alendronátu na denosumab).
Gravidita
K dispozícii nie sú žiadne údaje alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití denosumabu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).
Junod sa neodporúča používať u gravidných žien a u žien vo fertilnom veku nepoužívajúcich antikoncepciu. Ženám je potrebné odporučiť, aby neotehotneli počas liečby a najmenej 5 mesiacov po liečbe Junodom. Všetky účinky denosumabu sú pravdepodobne silnejšie v priebehu druhého a tretieho trimestra gravidity, pretože monoklonálne protilátky sú transportované cez placentu lineárne
s vývojom gravidity, pričom najväčšie množstvo je transportované v priebehu tretieho trimestra. Dojčenie
Nie je známe, či sa denosumab vylučuje do ľudského mlieka. Štúdie s geneticky modifikovanými myšami, pri ktorých bol RANKL vypnutý odstránením génu („knokautovaná myš“), naznačujú, že by chýbajúci RANKL (cieľ denosumabu, pozri časť 5.1) počas gravidity mohol interferovať s vývinom prsnej žľazy, čo má za následok poruchu popôrodnej laktácie (pozri časť 5.3). Je potrebné rozhodnúť, či nedojčiť, alebo nepodávať liečbu Junodom, pričom treba vziať do úvahy prínos dojčenia pre novorodenca/dojča a prínos liečby denosumabom pre ženu.
Fertilita
Nie sú dostupné žiadne údaje o vplyve denosumabu na ľudskú fertilitu. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame ani nepriame škodlivé účinky na fertilitu (pozri časť 5.3).
Junod nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Súhrn bezpečnostného profilu
Najčastejšie vedľajšie účinky v súvislosti s denosumabom (pozorované u viac ako 1 pacienta z 10) sú muskuloskeletálna bolesť a bolesť v končatinách. U pacientov používajúcich denosumab boli pozorované menej časté prípady celulitídy, zriedkavé prípady hypokalciémie, hypersenzitivity, osteonekrózy čeľuste a atypických fraktúr femuru (pozri časti 4.4 a 4.8 – Opis vybraných nežiaducich účinkov).
Zoznam nežiaducich účinkov uvedených v tabuľke
Údaje uvedené v tabuľke 1 nižšie popisujú nežiaduce účinky hlásené z klinických skúšaní fázy II a III u pacientov s osteoporózou a u pacientov s karcinómom prsníka alebo prostaty podstupujúcich hormonálnu abláciu a/alebo zo spontánnych hlásení.
Na klasifikáciu nežiaducich účinkov bola použitá nasledujúca konvencia (pozri tabuľku 1): veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (nedá sa odhadnúť z dostupných údajov).
V rámci jednotlivých skupín frekvencií a tried orgánových systémov sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.
Tabuľka 1: Nežiaduce účinky zaznamenané u pacientov s osteoporózou a u pacientov
s karcinómom prsníka alebo prostaty podstupujúcich hormonálnu abláciu
| Trieda orgánových systémovpodľa databázy MedDRA | Frekvencia výskytu | Nežiaduce účinky |
| Infekcie a nákazy | Časté | Infekcia močových ciest |
| Časté | Infekcia horných dýchacích ciest | |
| Menej časté | Divertikulitída1 | |
| Menej časté | Celulitída1 | |
| Menej časté | Infekcia ucha | |
| Poruchy imunitného systému | Zriedkavé | Precitlivenosť na liečivo1 |
| Zriedkavé | Anafylaktická reakcia1 | |
| Poruchy metabolizmu a výživy | Zriedkavé | Hypokalciémia1 |
| Poruchy nervového systému | Časté | Ischias |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | Časté | Zápcha |
| Časté | Abdominálny diskomfort | |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | Časté | Vyrážka |
| Časté | Ekzém | |
| Časté | Alopécia | |
| Menej časté | Liekom vyvolané lichenoidnéreakcie1 | |
| Veľmi zriedkavé | Hypersenzitívna vaskulitída | |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva | Veľmi časté | Bolesť končatiny |
| Veľmi časté | Muskuloskeletálna bolesť1 | |
| Zriedkavé | Osteonekróza čeľuste1 | |
| Zriedkavé | Atypické fraktúry femuru1 | |
| Neznáme | Osteonekróza vonkajšiehozvukovodu2 |
1 Pozri nižšie časť Opis vybraných nežiaducich účinkov
2 Pozri časť 4.4
V súhrnnej analýze údajov zo všetkých placebom kontrolovaných štúdií fázy II a III bolo zaznamenané ochorenie podobné chrípke s približnou mierou výskytu 1,2 % pre denosumab a 0,7 % pre placebo. Hoci sa táto nerovnováha zistila v súhrnnej analýze, v stratifikovanej analýze sa neidentifikovala.
Opis vybraných nežiaducich účinkov
Hypokalciémia
V dvoch placebom kontrolovaných klinických skúšaniach fázy III u žien po menopauze
s osteoporózou sa po podaní donosumabu znížili sérové hladiny vápnika (menej ako 1,88 mmol/l)
u približne 0,05 % (2 zo 4 050) pacientok. Poklesy sérových hladín vápnika (menej ako 1,88 mmol/l) sa nezaznamenali v dvoch placebom kontrolovaných klinických skúšaniach fázy III u pacientov podstupujúcich hormonálnu abláciu ani v placebom kontrolovanom klinickom skúšaní fázy III
u mužov s osteoporózou.
Po uvedení lieku na trh sa zaznamenali zriedkavé prípady závažnej symptomatickej hypokalciémie, ktorá viedla k hospitalizácii, vzniku život ohrozujúcich udalostí a smrteľným prípadom, prevažne
u pacientov vystavených zvýšenému riziku hypokalciémie dostávajúcich denosumab, pričom väčšina prípadov sa vyskytovala počas prvých týždňov po začatí liečby. Príklady klinických prejavov závažnej symptomatickej hypokalciémie zahŕňali predĺženie QT intervalu, tetániu, kŕče a psychické poruchy (pozri časť 4.4). Príznaky hypokalciémie v klinických štúdiách s denosumabom zahŕňali parestézie alebo stuhnutosť svalov, zášklby, spazmy a svalové kŕče.
Kožné infekcie
Celkový výskyt kožných infekcií v placebom kontrolovaných klinických skúšaniach fázy III bol podobný v skupine s placebom aj v skupine s denosumabom: u žien po menopauze s osteoporózou (placebo [1,2 %, 50 z 4 041] oproti denosumabu [1,5 %, 59 z 4 050]); u mužov s osteoporózou
(placebo [0,8 %, 1 zo 120] oproti denosumabu [0 %, 0 zo 120]); u pacientov s karcinómom prsníka alebo prostaty podstupujúcich hormonálnu abláciu (placebo [1,7 %, 14 z 845] oproti denosumabu
[1,4 %, 12 z 860]). Kožné infekcie, ktoré viedli k hospitalizácii, boli zaznamenané u 0,1 % (3 z 4 041) žien po menopauze s osteoporózou dostávajúcich placebo v porovnaní s 0,4 % (16 z 4 050) žien liečených denosumabom. Medzi tieto prípady patrila predovšetkým celulitída. Kožné infekcie zaznamenané ako závažné nežiaduce účinky boli podobné v skupine s placebom (0,6 %, 5 z 845)
a v skupine s denosumabom (0,6 %, 5 z 860) v štúdiách s karcinómom prsníka a prostaty.
Osteonekróza čeľuste
V klinických skúšaniach s osteoporózou a u pacientov s karcinómom prsníka alebo prostaty podstupujúcich hormonálnu abláciu, v ktorých bolo zaradených spolu 23 148 pacientov, sa ONJ zaznamenala zriedkavo, a to u 16 pacientov (pozri časť 4.4). Trinásť týchto udalostí ONJ sa vyskytlo u žien po menopauze s osteoporózou po liečbe denosumabom v priebehu predĺženia klinického skúšania fázy III až na 10 rokov. Incidencia ONJ bola 0,04 % po 3 rokoch, 0,06 % po 5 rokoch
a 0,44 % po 10 rokoch liečby denosumabom. Riziko ONJ sa zvýšilo s dĺžkou pôsobenia denosumabu.
Riziko ONJ sa tiež hodnotilo v retrospektívnej klinickej štúdii s kohortami u 76 192 žien po menopauze, ktoré začali novú liečbu denosumabom. Incidencia ONJ bola 0,32 % (95 % interval spoľahlivosti [IS]: 0,26; 0,39) u pacientok používajúcich denosumab po dobu 3 rokov a 0,51 % (95 % IS: 0,39; 0,65) u pacientok používajúcich denosumab po dobu 5 rokov v rámci následného sledovania.
Atypické fraktúry femuru
V programe klinických skúšaní s osteoporózou sa zriedkavo zaznamenali atypické fraktúry femuru u pacientov liečených denosumabom (pozri časť 4.4).
Divertikulitída
V jednom placebom kontrolovanom klinickom skúšaní fázy III u pacientov s karcinómom prostaty liečených androgénovou-deprivačnou liečbou (androgen deprivation therapy, ADT) sa pozorovala nerovnováha nežiaducich udalostí divertikulitíd (denosumab 1,2 %, placebo 0 %). U žien po menopauze alebo u mužov s osteoporózou a u žien liečených inhibítorom aromatázy z dôvodu nemetastázujúceho karcinómu prsníka bola incidencia divertikulitídy porovnateľná.
Hypersenzitívne reakcie súvisiace s liekom
Po uvedení lieku na trh sa u pacientov liečených denosumabom zaznamenali zriedkavé udalosti precitlivenosti súvisiacej s liekom vrátane vyrážky, urtikárie, opuchu tváre, erytému a anafylaktických reakcií.
Muskuloskeletálna bolesť
U pacientov dostávajúcich denosumab po uvedení lieku na trh sa zaznamenala muskuloskeletálna bolesť vrátane závažných prípadov. V klinických skúšaniach bola muskuloskeletálna bolesť veľmi častá v oboch skupinách, s denosumabom aj placebom. Muskuloskeletálna bolesť, ktorá viedla
k prerušeniu liečby bola v klinických štúdiách menej častá.
Liekom vyvolané lichenoidné reakcie
Po uvedení lieku na trh boli u pacientov zaznamenané liekom vyvolané lichenoidné reakcie (napr. reakcie typu lichen planus).
Iné osobitné populácie
Pediatrická populácia
Junod sa nemá používať u pediatrických pacientov (vo veku < 18 rokov). Boli hlásené závažné prípady hyperkalciémie (pozri časť 5.1). Niekoľko prípadov v klinických skúšaniach bolo skomplikovaných akútnou poruchou funkcie obličiek.
Porucha funkcie obličiek
V klinických štúdiách boli pacienti so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens
kreatinínu < 30 ml/min) alebo pacienti podstupujúci dialýzu vystavení vyššiemu riziku rozvoja hypokalciémie pri chýbajúcej suplementácii vápnikom. U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek alebo u pacientov podstupujúcich dialýzu je dôležitý adekvátny príjem vápnika a vitamínu D (pozri časť 4.4).
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Farmakologické vlastnosti - Junod 1 ml/60 mg
Farmakoterapeutická skupina: liečivá na liečbu ochorení kostí, iné liečivá ovplyvňujúce stavbu a mineralizáciu kostí, ATC kód: M05BX04
Junod je podobný biologický liek. Podrobné informácie sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky https://www.ema.europa.eu.
Mechanizmus účinku
Denosumab je humánna monoklonálna protilátka (IgG2), ktorej cieľom je RANKL a ktorá sa naň viaže s vysokou afinitou a špecifickosťou, pričom zabraňuje aktivácii jeho receptora, RANK, na povrchu osteoklastových prekurzorov a osteoklastov. Prevencia RANKL/RANK interakcie inhibuje
tvorbu, funkciu a prežívanie osteoklastu, a tým znižuje kostnú resorpciu v kortikálnej a trabekulárnej kosti.
Farmakodynamické účinky
Liečba denosumabom prudko znížila rýchlosť kostného obratu, pričom nadir markeru kostnej resorpcie C-telopeptidov (CTX) typu 1 v sére (zníženie o 85 %) sa dosiahol v priebehu 3 dní a poklesy pretrvávali v priebehu dávkovacieho intervalu. Na konci každého dávkovacieho intervalu boli poklesy CTX čiastočne oslabené z maximálneho zníženia ≥ 87 % približne na ≥ 45 % (rozmedzie 45 –80 %), čo vyjadruje reverzibilitu účinkov denosumabu na remodeláciu kosti po znížení sérových hladín. Tieto účinky pretrvávali pri pokračovaní v liečbe. Markery kostného obratu zvyčajne dosiahli úroveň hladín pred liečbou v priebehu 9 mesiacov po poslednej dávke. Po opätovnom začatí liečby boli poklesy CTX vyvolané denosumabom podobné ako poklesy pozorované u pacientov, ktorí začali primárnu liečbu denosumabom.
Imunogenicita
Počas liečby denosumabom sa môžu vyvinúť protilátky proti denosumabu. Nebola pozorovaná žiadna zjavná korelácia vývoja protilátok s farmakokinetikou, klinickou odpoveďou alebo nežiaducou udalosťou.
Klinická účinnosť a bezpečnosť u žien po menopauze s osteoporózou
Účinnosť a bezpečnosť denosumabu podávaného jedenkrát každých 6 mesiacov po dobu 3 rokov sa skúmali u žien po menopauze (7 808 žien vo veku 60 – 91 rokov, z ktorých 23,6 % malo prevalentné vertebrálne fraktúry) s východiskovým T-skóre kostnej minerálnej hustoty (bone mineral density, BMD) v lumbálnej chrbtici alebo v celkovej oblasti proximálneho femuru (total hip) v rozmedzí −2,5 a −4,0 a so strednou hodnotou absolútnej pravdepodobnosti fraktúry v priebehu 10 rokov 18,60 % (decily: 7,9 – 32,4 %) pre závažnú osteoporotickú fraktúru a 7,22 % (decily: 1,4 – 14,9 %) pre fraktúru bedrového kĺbu. Ženy s inými ochoreniami alebo liečené liekmi, ktoré môžu ovplyvňovať kosti, boli vylúčené z tejto štúdie. Ženy si dopĺňali denne vápnik (minimálne 1 000 mg) a vitamín D (minimálne 400 IU).
Vplyv na vertebrálne fraktúry
Denosumab významne znížil riziko nových vertebrálnych fraktúr v prvom, druhom a treťom roku (p < 0,0001) (pozri tabuľku 2).
Tabuľka 2: Vplyv denosumabu na riziko nových vertebrálnych fraktúr
| Podiel žien s fraktúrou (%) | Zníženie absolútnehorizika (%) (95 % IS) | Zníženie relatívneho rizika (%)(95 % IS) | ||
| placebon = 3 906 | denosumabn = 3 902 | |||
| 0-1 rok | 2,2 | 0,9 | 1,4 (0,8, 1,9) | 61 (42, 74)** |
| 0-2 roky | 5,0 | 1,4 | 3,5 (2,7, 4,3) | 71 (61, 79)** |
| 0-3 roky | 7,2 | 2,3 | 4,8 (3,9, 5,8) | 68 (59, 74)* |
*p < 0,0001, **p < 0.0001 – exploračná analýza
Vplyv na fraktúry bedrového kĺbu
Denosumab preukázal 40 % zníženie relatívneho rizika (0,5 % zníženie absolútneho rizika) fraktúry bedrového kĺbu v priebehu 3 rokov (p < 0,05). Incidencia fraktúry bedrového kĺbu bola 1,2 %
v skupine s placebom v porovnaní s 0,7 % v skupine s denosumabom po 3 rokoch.
V post-hoc analýze u žien vo veku > 75 rokov sa pozorovalo 62 % zníženie relatívneho rizika s denosumabom (zníženie absolútneho rizika 1,4 %, p < 0,01).
Vplyv na všetky klinické fraktúry
Denosumab významne znížil fraktúry pri všetkých typoch/skupinách fraktúr (pozri tabuľku 3).
Tabuľka 3: Vplyv denosumabu na riziko klinických fraktúr počas 3 rokov
| Podiel žien s fraktúrou (%)+ | Zníženie absolútnehorizika (%) (95 % IS) | Zníženie relatívnehorizika (%) (95 % IS) | ||
| placebon = 3 906 | denosumabn = 3 902 | |||
| Akákoľvek klinická fraktúra1 | 10,2 | 7,2 | 2,9 (1,6, 4,2) | 30 (19, 41)*** |
| Klinická vertebrálna fraktúra | 2,6 | 0,8 | 1,8 (1,2, 2,4) | 69 (53, 80)*** |
| Nevertebrálna fraktúra2 | 8,0 | 6,5 | 1,5 (0,3, 2,7) | 20 (5, 33)** |
| Závažná nevertebrálna fraktúra3 | 6,4 | 5,2 | 1,2 (0,1, 2,2) | 20 (3, 34)* |
| Závažná osteoporotická fraktúra4 | 8,0 | 5,3 | 2,7 (1,6, 3,9) | 35 (22, 45)*** |
*p ≤ 0,05; **p = 0,0106 (sekundárny cieľový ukazovateľ zahrnutý v multiplicitnej úprave), ***p ≤ 0,0001
+ Miery udalosti na základe Kaplanových-Meierových odhadov po 3 rokoch.
1 Zahŕňa klinické vertebrálne fraktúry a nevertebrálne fraktúry.
2 Okrem fraktúr stavcov, lebky, tváre, sánky, záprstia a faláng prstov rúk a nôh.
3 Zahŕňa panvu, distálny femur, proximálnu tíbiu, rebrá, proximálny humerus, predlaktie a bedrový kĺb.
4 Zahŕňa klinické vertebrálne fraktúry, fraktúry bedrového kĺbu, predlaktia a humeru podľa WHO.
U žien s východiskovou hodnotou BMD krčka femuru ≤ −2,5 znížil denosumab riziko nevertebrálnej fraktúry (zníženie relatívneho rizika 35 %, zníženie absolútneho rizika 4,1 %, p < 0,001, exploračná analýza).
Zníženie incidencie nových vertebrálnych fraktúr, fraktúr bedrového kĺbu a nevertebrálnych fraktúr denosumabom počas 3 rokov pretrvávalo bez ohľadu na 10-ročné východiskové riziko fraktúry.
Vplyv na kostnú minerálnu hustotu
Denosumab významne zvýšil BMD vo všetkých klinicky meraných oblastiach oproti placebu
v prvom, druhom a treťom roku. Denosumab zvýšila BMD o 9,2 % v lumbálnej chrbtici, o 6,0 %
v celkovej oblasti proximálneho femuru (total hip), o 4,8 % v krčku femuru, o 7,9 % v trochantere bedrového kĺbu, o 3,5 % v distálnej 1/3 vretennej kosti a o 4,1 % v celom tele počas 3 rokov (celkové p < 0,0001).
V klinických štúdiách skúmajúcich účinky prerušenia liečby denosumabom sa BMD vrátila na hodnoty, ktoré približne zodpovedali hodnotám pred liečbou a prevyšovali placebo počas 18 mesiacov po poslednej dávke. Tieto údaje naznačujú, že pokračovanie v liečbe denosumabom je potrebné na udržanie účinku lieku. Opakované nasadenie denosumabu viedlo k dosiahnutiu podobnej BMD ako pri prvom podaní denosumabu.
Otvorené predĺženie štúdie v liečbe postmenopauzálnej osteoporózy
Celkovo 4 550 žien (2 343 s denosumabom a 2 207 s placebom), ktoré nevynechali žiadnu alebo vynechali jednu dávku skúmaného lieku v pivotnej štúdii opísanej vyššie a absolvovali návštevu
v 36. mesiaci štúdie, bolo zaradených do 7-ročného, mnohonárodného, multicentrického, otvoreného predĺženia štúdie s jednou skupinou na hodnotenie dlhodobej bezpečnosti a účinnosti denosumabu. Všetky ženy v predĺžení štúdie mali dostávať denosumab v dávke 60 mg každých 6 mesiacov, ako aj dopĺňať denne vápnik (minimálne 1 g) a vitamín D (minimálne 400 IU). Celkovo 2 626 žien (58 % žien zahrnutých v predĺžení štúdie, t. j. 34 % žien zahrnutých v pivotnej štúdii) ukončilo predĺženie štúdie.
U pacientov liečených denosumabom až 10 rokov sa BMD oproti východiskovej hodnote v pivotnej štúdii zvýšila o 21,7 % v lumbálnej chrbtici, o 9,2 % v celkovej oblasti proximálneho femuru, o 9,0 % v krčku femuru, o 13,0 % v trochantere a o 2,8 % v distálnej 1/3 vretennej kosti. Priemerná hodnota BMD T-skóre v lumbálnej chrbtici na konci štúdie bola −1,3 u pacientov liečených 10 rokov.
Incidencia fraktúr sa hodnotila ako cieľový ukazovateľ bezpečnosti, účinnosť pri prevencii fraktúr však v dôsledku vysokého počtu prípadov prerušenia liečby a otvoreného dizajnu nebolo možné odhadnúť. U pacientov, ktorí ostali na liečbe denosumabom 10 rokov (n = 1 278), bola kumulatívna incidencia nových vertebrálnych fraktúr približne 6,8 % a nevertebrálnych fraktúr približne 13,1 %. U pacientov, ktorí z nejakého dôvodu štúdiu nedokončili, sa zaznamenal vyšší výskyt fraktúr počas liečby.
V priebehu predĺženia štúdie sa vyskytlo trinásť hodnotených prípadov osteonekrózy čeľuste (ONJ) a dva hodnotené prípady atypických fraktúr femuru.
Klinická účinnosť a bezpečnosť u mužov s osteoporózou
Účinnosť a bezpečnosť denosumabu podávaného jedenkrát každých 6 mesiacov po dobu 1 roka sa skúmali u 242 mužov vo veku 31 – 84 rokov. Pacienti s eGFR < 30 ml/min/1,73 m2 boli zo štúdie vylúčení. Všetci muži si dopĺňali denne vápnik (minimálne 1 000 mg) a vitamín D (minimálne 800 IU).
Primárnym cieľom štúdie bola percentuálna zmena v BMD lumbálnej chrbtice, vplyv na fraktúry sa nehodnotil. Denosumab významne zvýšil BMD vo všetkých klinicky meraných oblastiach oproti placebu po 12 mesiacoch: o 4,8 % v lumbálnej chrbtici, o 2,0 % v celkovej oblasti proximálneho femuru (total hip), o 2,2 % v krčku femuru, o 2,3 % v trochantere bedrového kĺbu a o 0,9 % v distálnej 1/3 vretennej kosti (celkové p < 0,05). Denosumab zvýšil BMD v lumbálnej chrbtici oproti východiskovej hodnote u 94,7 % mužov po 1 roku. Významné zvýšenia BMD v lumbálnej chrbtici,
v celkovej oblasti proximálneho femuru (total hip), v krčku femuru a v trochantere bedrového kĺbu sa pozorovali po 6 mesiacoch (p < 0,0001).
Histológia kosti u žien po menopauze s osteoporózou a u mužov s osteoporózou
Histológia kosti sa hodnotila u 62 žien po menopauze s osteoporózou alebo so zníženou kostnou hmotou, ktoré sa predtým neliečili na osteoporózu alebo prestúpili z predchádzajúcej liečby alendronátom na liečbu denosumabom po dobu 1 – 3 rokov. V 24. mesiaci (n = 41) a/alebo
v 84. mesiaci (n = 22) predĺženia štúdie u žien po menopauze s osteoporózou sa päťdesiatdeväť žien zúčastnilo na podštúdii na biopsiu kosti. Histológia kosti sa hodnotila aj u 17 mužov s osteoporózou po ročnej liečbe denosumabom. Výsledky biopsie kosti preukázali normálnu architektúru a kvalitu kosti bez preukázania defektov mineralizácie, vláknitej kosti alebo kostnej fibrózy.
Histomorfometrické nálezy v predĺžení štúdie u žien po menopauze s osteoporózou preukázali, že antiresorpčné účinky denosumabu merané na základe aktivačnej frekvencie a miery novotvorby kosti v priebehu času pretrvávajú.
Klinická účinnosť a bezpečnosť u pacientov s úbytkom kosti v súvislosti s androgénovou depriváciou
Účinnosť a bezpečnosť denosumabu podávaného jedenkrát každých 6 mesiacov po dobu 3 rokov sa skúmala u mužov s histologicky potvrdeným nemetastázujúcim karcinómom prostaty, ktorí dostávali ADT (1 468 mužov vo veku 48 – 97 rokov) a ktorí boli vystavení zvýšenému riziku fraktúry (definovaní ako muži vo veku > 70 rokov alebo vo veku < 70 rokov s BMD T-skóre v lumbálnej chrbtici, celkovej oblasti proximálneho femuru (total hip) alebo v krčku femuru < −1,0 alebo
s osteoporotickou fraktúrou v anamnéze). Všetci muži si dopĺňali denne vápnik (minimálne 1000 mg)
a vitamín D (minimálne 400 IU).
Denosumab významne zvýšil BMD vo všetkých klinicky meraných oblastiach oproti placebu po
3 rokoch: o 7,9 % v lumbálnej chrbtici, o 5,7 % v celkovej oblasti proximálneho femuru (total hip),
o 4,9 % v krčku femuru, o 6,9 % v trochantere bedrového kĺbu, o 6,9 % v distálnej 1/3 vretennej kosti a o 4,7 % v celom tele (celkové p < 0,0001). V prospektívne plánovanej exploračnej analýze sa pozorovali významné zvýšenia BMD v lumbálnej chrbtici, v celkovej oblasti proximálneho femuru (total hip), v krčku femuru a v trochantere bedrového kĺbu 1 mesiac po začiatočnej dávke.
Denosumab preukázal významné zníženie relatívneho rizika nových vertebrálnych fraktúr: 85 % (zníženie absolútneho rizika 1,6 %) v prvom roku, 69 % (zníženie absolútneho rizika 2,2 %) v druhom roku a 62 % (zníženie absolútneho rizika 2,4 %) v treťom roku (celkové p < 0,01).
Klinická účinnosť a bezpečnosť u pacientov s úbytkom kosti v súvislosti s adjuvantnou liečbou inhibítorom aromatázy
Účinnosť a bezpečnosť denosumabu podávaného jedenkrát každých 6 mesiacov po dobu 2 rokov sa skúmali u žien s nemetastázujúcim karcinómom prsníka (252 žien vo veku 35-84 rokov)
a s východiskovým BMD T-skóre v rozmedzí -1,0 až -2,5 v lumbálnej chrbtici, celkovej oblasti proximálneho femuru (total hip) alebo krčku femuru. Všetky ženy si dopĺňali denne vápnik (minimálne 1 000 mg) a vitamín D (minimálne 400 IU).
Primárnym cieľom štúdie bola percentuálna zmena v BMD lumbálnej chrbtice, vplyv na fraktúry sa nehodnotil. Denosumab významne zvýšil BMD vo všetkých klinicky meraných oblastiach oproti placebu po 2 rokoch: o 7,6 % v lumbálnej chrbtici, o 4,7 % v celkovej oblasti proximálneho femuru (total hip), o 3,6 % v krčku femuru, o 5,9 % v trochantere bedrového kĺbu, o 6,1 % v distálnej 1/3 vretennej kosti a o 4,2 % v celom tele (celkové p < 0,0001).
Liečba úbytku kostnej hmoty v súvislosti so systémovou liečbou glukokortikoidmi
Účinnosť a bezpečnosť denosumabu sa skúmali u 795 pacientov (70 % žien a 30 % mužov) vo veku 20 až 94 rokov liečených perorálnym prednizónom (alebo jeho ekvivalentom) ≥ 7,5 mg denne.
Boli skúmané dve subpopulácie: subpopulácia pokračujúca s liečbou glukokortikoidmi
(denne ≥ 7,5 mg prednizónu alebo jeho ekvivalentu po dobu ≥ 3 mesiace pred zaradením do štúdie;
n = 505) a subpopulácia začínajúca s liečbou glukokortikoidmi (denne ≥ 7,5 mg prednizónu alebo jeho ekvivalentu po dobu < 3 mesiace pred zaradením do štúdie; n = 290). Pacienti boli randomizovaní (1:1) a dostávali buď denosumab v dávke 60 mg subkutánne raz za 6 mesiacov alebo perorálne podávaný rizedronát v dávke 5 mg jedenkrát denne (aktívna kontrola) počas 2 rokov. Pacienti si dopĺňali denne vápnik (minimálne 1 000 mg) a vitamín D (minimálne 800 IU).
Vplyv na kostnú minerálnu hustotu (BMD)
V subpopulácii pokračujúcej s liečbou glukokortikoidmi vykazoval denosumab väčšie zvýšenie BMD v lumbálnej chrbtici v porovnaní s rizedronátom po 1 roku (denosumab 3,6 %, rizedronát 2,0 %;
p < 0,001) a po 2 rokoch (denosumab 4,5 %, rizedronát 2,2 %; p < 0,001). V subpopulácii začínajúcej s liečbou glukokortikoidmi vykazoval denosumab väčšie zvýšenie BMD v lumbálnej chrbtici
v porovnaní s rizedronátom po 1 roku (denosumab 3,1 %, rizedronát 0,8 %; p < 0,001) a po 2 rokoch (denosumab 4,6 %, rizedronát 1,5 %; p < 0,001).
Okrem toho vykazoval denoumab v celkovej oblasti proximálneho femuru (total hip), v krčku femuru a v trochantere bedrového kĺbu značne vyšší priemerný percentuálny nárast BMD oproti východiskovej hodnote v porovnaní s rizedronátom.
Štúdia nebola zameraná na to, aby ukázala rozdiely vo fraktúrach. Po 1 roku bola incidencia nových rádiologických vertebrálnych fraktúr u pacienta 2,7 % (denosumab) oproti 3,2 % (rizedronát).
Incidencia nevertebrálnych fraktúr u pacienta bola 4,3 % (denosumab) oproti 2,5 % (rizedronát). Po
2 rokoch boli príslušné hodnoty na úrovni 4,1 % oproti 5,8 % v prípade nových rádiologických
vertebrálnych fraktúr a 5,3 % oproti 3,8 % v prípade nevertebrálnych fraktúr. Väčšina fraktúr sa vyskytovala v subpopulácii pokračujúcej s liečbou glukokortikoidmi.
Pediatrická populácia
Štúdia fázy III s jednou skupinou hodnotiaca účinnosť, bezpečnosť a farmakokinetiku sa uskutočnila u detí s osteogenesis imperfecta vo veku 2 až 17 rokov, pričom 52,3 % bolo mužov a 88,2 % bolo belochov. Celkovo 153 osôb dostávalo na začiatku denosumab subkutánne (s.c.) v dávke 1 mg/kg až do maximálnej dávky 60 mg každých 6 mesiacov počas 36 mesiacov. Šesťdesiat osôb prešlo na dávkovanie každé 3 mesiace.
V 12. mesiaci pri dávkovaní každé 3 mesiace bola priemerná zmena Z-skóre BMD v lumbálnej chrbtici podľa metódy najmenších štvorcov (LS, Least Square) (štandardná chyba, Standard Error, SE) oproti východiskovej hodnote 1,01 (0,12).
Najčastejšie hlásené nežiaduce udalosti počas dávkovania každých 6 mesiacov boli artralgia (45,8 %), bolesť končatiny (37,9 %), bolesť chrbta (32,7 %) a hyperkalciúria (32,0 %). Hyperkalciémia bola hlásená počas dávkovania každých 6 mesiacov (19 %) a každé 3 mesiace (36,7 %). Závažné nežiaduce udalosti hyperkalciémie (13,3 %) boli hlásené počas dávkovania každé 3 mesiace.
V rozšírenej štúdii (n = 75) boli počas dávkovania každé 3 mesiace pozorované závažné nežiaduce udalosti hyperkalciémie (18,5 %).
Štúdie boli predčasne ukončené z dôvodu výskytu život ohrozujúcich udalostí a hospitalizácií v dôsledku hyperkalciémie (pozri časť 4.2).
V jednej multicentrickej randomizovanej dvojito zaslepenej placebom kontrolovanej klinickej štúdii s paralelnými skupinami uskutočnenej s 24 pediatrickými pacientmi vo veku 5 až 17 rokov
s glukokortikoidmi vyvolanou osteoporózou, v ktorom sa hodnotila zmena Z-skóre BMD v lumbálnej chrbtici oproti východiskovej hodnote, sa bezpečnosť a účinnosť nestanovila, preto sa Junod nemá používať na túto indikáciu.
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s referenčným liekom obsahujúci denosumab vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie v liečbe úbytku kostnej hmoty v súvislosti s ablatívnou liečbou pohlavnými hormónmi a v podskupinách pediatrickej populácie vo veku do 2 rokov v liečbe osteoporózy. Informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2.
Absorpcia
Po subkutánnom podaní dávky 1,0 mg/kg, ktorá sa približuje k schválenej dávke 60 mg, bola expozícia na základe AUC 78 % v porovnaní s intravenóznym podaním tej istej dávky. Pre subkutánnu dávku 60 mg sa maximálne sérové koncentrácie denosumabu (cmax) 6 μg/ml (rozmedzie 1 – 17 μg/ml) dosiahli po 10 dňoch (rozmedzie 2 – 28 dní).
Biotransformácia
Denosumab, rovnako ako prirodzené imunoglobulíny, tvoria výhradne aminokyseliny a sacharidy a je nepravdepodobné, že by bol eliminovaný prostredníctvom metabolických mechanizmov pečene.
Predpokladá sa, že jeho metabolizmus a eliminácia prebiehajú rovnakým spôsobom a cestami ako klírens imunoglobulínov, čo vedie k degradácii na malé peptidy a jednotlivé aminokyseliny.
Eliminácia
Po dosiahnutí cmax sérové koncentrácie klesali s polčasom 26 dní (rozmedzie 6 – 52 dní) v priebehu 3 mesiacov (rozmedzie 1,5 – 4,5 mesiaca). Päťdesiattri percent (53 %) pacientov nemalo merateľné množstvá denosumabu namerané 6 mesiacov po dávke.
Po subkutánnom viacnásobnom podaní dávky 60 mg jedenkrát každých 6 mesiacov sa nepozorovala žiadna akumulácia ani zmena vo farmakokinetike denosumabu s časom. Farmakokinetika denosumabu nebola ovplyvnená tvorbou viažucich sa protilátok na denosumab a bola podobná
u mužov a žien. Nezdá sa, že by vek (28 – 87 rokov), rasa a stav ochorenia (nízka kostná hmota alebo osteoporóza; karcinóm prostaty alebo prsníka) významne ovplyvňovali farmakokinetiku denosumabu.
Medzi vyššou telesnou hmotnosťou a nižšou expozíciou na základe AUC a cmax sa pozoroval vzťah. Vzťah sa však nepovažuje za klinicky významný, pretože farmakodynamické účinky na základe markerov kostného obratu a zvýšenia BMD sa zhodovali v rámci širokého rozmedzia telesnej hmotnosti.
Linearita/nelinearita
V štúdiách zameraných na stanovenie dávky vykazoval denosumab nelineárnu, od dávky závislú farmakokinetiku s nižším klírensom pri vyšších dávkach alebo koncentráciách, ale pri dávkach 60 mg a vyšších sa expozície zvyšovali približne v závislosti od veľkosti dávky.
Porucha funkcie obličiek
V štúdii s 55 pacientmi s rôznymi stupňami renálnej funkcie vrátane pacientov na dialýze nemal stupeň poruchy funkcie obličiek žiadny vplyv na farmakokinetiku denosumabu.
Porucha funkcie pečene
U pacientov s poruchou funkcie pečene sa neuskutočnila žiadna špecifická štúdia. Vo všeobecnosti nie sú monoklonálne protilátky eliminované prostredníctvom metabolických mechanizmov pečene. Nepredpokladá sa, že by farmakokinetika denosumabu bola ovplyvnená poruchou funkcie pečene.
Pediatrická populácia
Denosumab sa nemá používať v pediatrickej populácii (pozri časti 4.2 a 5.1).
V štúdii fázy 3 s pediatrickými pacientmi s osteogenesis imperfecta (n = 153) sa maximálne sérové koncentrácie denosumabu pozorovali na 10. deň vo všetkých vekových skupinách. Pri dávkovaní každé 3 mesiace a každých 6 mesiacov sa pozorovali vyššie priemerné koncentrácie denosumabu
v sére u detí vo veku 11 až 17 rokov, zatiaľ čo u detí vo veku 2 až 6 rokov boli priemerné koncentrácie v sére najnižšie.
Farmaceutické informácie - Junod 1 ml/60 mg
ľadová kyselina octová* hydroxid sodný (na úpravu pH)* sorbitol (E 420)
polysorbát 20 (E 432) voda na injekcie
* acetátový tlmivý roztok je tvorený zmiešaním ľadovej kyseliny octovej s hydroxidom sodným.
Nevykonali sa žiadne štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.
4 roky
Po vybratí z chladničky sa Junod môže uchovávať pri izbovej teplote (do 25 °C) do 30 dní v pôvodnom obale a škatuli na ochranu pred svetlom. Musí sa použiť v priebehu 30 dní.
Uchovávajte v chladničke (2 °C – 8 °C). Neuchovávajte v mrazničke.
Naplnenú injekčnú striekačku uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.
a špeciálne zariadenie na použitie, podanie alebo implantáciu
Jeden ml Junodu sa dodáva v naplnenej injekčnej striekačke zo skla (typu I) na jednorazové použitie s piestom injekčnej striekačky FluroTec® s nasadenou ihlou (27 G x ½ IN) a pevným chráničom ihly (z elastoméru a polypropylénu).
a iné zaobchádzanie s liekom
-
Pred podaním sa má roztok skontrolovať. Roztok nepodávajte, ak obsahuje častice, je zakalený alebo zmenil sfarbenie.
-
Nepretrepávajte.
-
Pred podaním injekcie nechajte naplnenú injekčnú striekačku dosiahnuť izbovú teplotu (do 25 °C), aby ste zabránili reakcii v mieste podania a aplikujte pomaly.
-
Podajte celý objem naplnenej injekčnej striekačky.
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.