Non-inzulín-dependentný diabetes (diabetes mellitus 2. typu) u dospelých pacientov, ak samotný diétny režim, cvičenie a redukcia telesnej hmotnosti nevedú k adekvátnej kontrole glykémie.

Dávkovani e

Denná dávka gliklazidu sa môže pohybovať od 30 do 120 mg užitých perorálne, v jednorazovom podaní počas raňajok.

Ak dôjde k vynechaniu dávky, nesmie sa dávka užitá ďalší deň zvýšiť.

Tak ako pri všetkých hypoglykemizujúcich látkach, sa má dávka nastaviť podľa individuálnej metabolickej odpovede pacienta (glykémia, HbA1c).

Úvodná dávka

Odporúčaná úvodná dávka je 30 mg denne (jedna tretina tablety Gliclada 90 mg tablety s riadeným uvoľňovaním).

Ak je glykémia účinne kontrolovaná, môže byť táto dávka použitá na udržiavaciu liečbu.

Ak glykémia nie je adekvátne kontrolovaná, môže byť dávka v postupných krokoch zvýšená na 60, 90 alebo 120 mg denne. Interval medzi zvýšením každej dávky má b yť aspoň 1 mesiac, okrem tých

pacientov, u ktorých sa glykémia neznížila po dvoch týždňoch liečby. V takýchto prípadoch môže byť dávka zvýšená na konci druhého týždňa liečby.

Maximálna odporúčaná denná dávka je 120 mg.

Jedna tableta s riadeným uvoľňovaním Gliclady 90 mg zodpovedá jeden a pol ryhovanej tablete s riadeným uvoľňovaním gliklazidu 60 mg. Gliclada 90 mg tablety s riadeným uvoľňovaním môžu byť rozdelené na tri časti. Možnosť rozdelenia Gliclady 90 mg tabliet s riadeným uvoľňovaním umožňuje dosiahnuť flexibilné dávkovanie.

Gliclada 90 mg tablety s riadeným uvoľňovaním poskytuje nasledovné dávky: 30 mg dávku (jedna tretina Gliclady 90 mg tablety s riadeným uvoľňovaním), 60 mg dávku (dve tretiny Gliclady 90 mg tablety

s riadeným uvoľňovaním), 90 mg dávku (jednu Gliclada 90 mg tabletu s riadeným uvoľňovaním) a 120 mg dávku (jednu Gliclada 90 mg tabletu s riadeným uvoľňovaním a jednu tretinu ďalšej Gliclady 90 mg tablety s riadeným uvoľňovaním).

Ak je to potrebné, tableta sa môže rozdeliť na tri časti aj pre uľahčenie príjmu (napr. pre 90 mg dávku; jedna Gliclada 90 mg tableta s riadeným uvoľňovaním sa môže rozdeliť na tri rovnaké časti pre uľahčenie prehĺtania).

Zmena liečby z 80 mg tabliet gliklazidu na Glicladu 90 mg tablety s riadeným uvoľňovaním

Jedna tableta gliklazidu 80 mg je porovnateľná s jednou 30 mg tabletou s riadeným uvoľňovaním (t.j. jedna tretina Gliclady 90 mg tablety s riadeným uvoľňovaním). Zmenu liečby je možné uskutočniť za predpokladu starostlivého monitorovania glykémie.

Zmena liečby z iného perorálneho antidiabetika na Glicladu 90 mg

Gliclada 90 mg tablety s riadeným uvoľňovaním môžu nahradiť iné perorálne antidiabetiká.

Pri zmene liečby na gliklazid, tablety s riadeným uvoľňovaním je potrebné brať do úvahy dávkovanie a biologický polčas predchádzajúceho antidiabetika.

Vo všeobecnosti sa prechodné obdobie nevyžaduje. Má sa použiť počiatočná dávka 30 mg a má byť prispôsobená glykemickej odpovedi pacienta tak, ako je popísané vyššie.

Pri zmene liečby z hypoglykemizujúceho derivátu sulfonylmočoviny s predĺženým biologickým polčasom môže byť potrebný niekoľkodňový časový úsek bez medikácie, aby sa predišlo aditívnemu účinku týchto dvoch liekov, ktorý by mohol spôsobiť hypoglykémiu. Postup popísaný pre úvodnú liečbu sa má použiť aj pri zmene liečby na Glicladu 90 mg tablety s riadeným uvoľňovaním, t.j. po počiatočnej dávke 30 mg denne nasleduje postupné zvyšovanie dávky v závislosti od metabolickej odpovede.

Kombinovaná liečba s inými antidiabetikami

Gliclada 90 mg tablety s riadeným uvoľňovaním sa môžu podávať v kombinácii s biguanidmi, inhibítormi alfa-glukozidázy alebo s inzulínom. U pacientov s nedostatočnou kontrolou glykémie Glicladou 90 mg tablety s riadeným uvoľňovaním je možné, pod starostlivým lekárskym dohľadom, začať sprievodnú liečbu inzulínom.

Osobitné skupiny pacientov

Starší pacienti

Gliclada 90 mg tablety s riadeným uvoľňovaním sa majú predpisovať v rovnakom dávkovacom režime, ktorý je odporúčaný pacientom vo veku do 65 rokov.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s miernou až stredne závažnou obličkovou nedostatočnosťou môže byť, pri ich starostlivom sledovaní, použitý rovnaký dávkovací režim ako u pacientov s normálnou funkciou obličiek. Tieto údaje boli potvrdené v klinických štúdiách.

Pacienti s rizikom hypoglykémie

• podvyživení alebo s malnutríciou,

• so závažnými alebo zle kompenzovanými endokrinnými poruchami (hypopituitarizmus, hypotyreoidizmus, adrenokortikotropná nedostatočnosť),

• po prerušení prolongovanej kortikosteroidovej terapie a/alebo kortikosteroidovej terapie s vysokými dávkami,

• so závažným cievnym ochorením (závažná forma ischemickej choroby srdca, závažné poškodenie karotíd, difúzne cievne ochorenie).

  Odporúča sa používať minimálnu dennú dávku 30 mg.

  Pediatrická populácia

  Bezpečnosť a účinnosť Gliclady 90 mg u detí a dospievajúcich nebola stanovená. Žiadne údaje u detí nie sú k dispozícii.

  Spôsob podávania

  Gliclada 90 mg sa má užiť v jednej dávke počas raňajok.

  Odporúča sa prehltnúť tabletu alebo tretinu(y) tablety vcelku bez drvenia alebo žutia.

  Tableta sa môže rozdeliť rukami pozdĺž deliacich rýh. Tableta sa nesmie deliť iným spôsobom.

• Precitlivenosť na gliklazid alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1, iné deriváty sulfonylmočoviny alebo sulfónamidy.

• Diabetes mellitus 1. typu.

• Diabetická prekóma a kóma, diabetická ketoacidóza.

• Závažná porucha funkcie obličiek alebo pečene (v takýchto prípadoch sa odporúča použitie inzulínu).

• Liečba mikonazolom (pozri časť 4.5).

• Dojčenie (pozri časť 4.6).

Hypo glyké mia

Táto liečba má byť predpísaná iba v prípade, ak sa u pacienta predpokladá pravidelný príjem potravy (vrátane raňajok). Je dôležité mať pravidelný príjem sacharidov vzhľadom na zvýšené riziko vzniku hypoglykémie v prípade, ak je príjem stravy oneskorený, ak sa konzumuje nedostatočné množstvo jedla alebo ak má strava nízky obsah sacharidov. Hypoglykémia sa s väčšou pravdepodobnosťou vyskytuje počas nízkokalorických diét, po dlhšie trvajúcom alebo namáhavom cvičení, po konzumácii alkoholu alebo pri použití kombinácie hypoglykemizujúcich látok.

K hypoglykémii môže dôjsť po podaní derivátov sulfonylmočoviny (pozri časť 4.8). Niektoré stavy môžu byť závažné a dlhotrvajúce. Môže byť potrebná hospitalizácia a pokračovanie v podávaní glukózy počas niekoľkých dní.

Na zníženie rizika vzniku hypoglykemických príhod je potrebný starostlivý výber pacientov, použitej dávky a jasné pokyny pre pacienta.

Faktory zvyšujúce riziko vzniku hypoglykémie:

• pacient odmieta alebo (obzvlášť starší pacienti) nie je schopný spolupracovať,

• malnutrícia, nepravidelný čas stravovania, vynechávanie jedál, obdobia hladovania alebo dietetických zmien,

• nerovnováha medzi fyzickou záťažou a príjmom sacharidov,

• obličková nedostatočnosť,

• závažná porucha funkcie pečene,

• predávkovanie liekom Gliclada 90 mg tablety s riadeným uvoľňovaním,

• niektoré endokrinné poruchy: poruchy štítnej žľazy, hypopituitarizmus a nedostatočná funkcia nadobličiek,

• súbežné podávanie s niektorými inými liekmi (pozri časť 4.5).

Porucha funkcie obličiek alebo pečene

Farmakokinetika a/alebo farmakodynamika gliklazidu môžu byť modifikované u pacientov s pečeňovou nedostatočnosťou alebo závažným obličkovým zlyhaním. Hypoglykemická príhoda, ktorá sa vyskytne u týchto pacientov, môže byť prolongovaná, preto je potrebné začať vhodnú liečbu.

Infor mácia pre pacienta

Riziko hypoglykémie, spolu s jej príznakmi (pozri časť 4.8), liečbou a podmienkami vedúcimi k jej vzniku sa má vysvetliť pacientovi a členom jeho rodiny. Pacient má byť informovaný o dôležitosti dodržiavania diétneho režimu, pravidelného cvičenia a pravidelného sledovania hladín glukózy v krvi.

Nedostatočná kontrola glykémie

Kontrola glykémie u pacientov liečených antidiabetikami môže byť ovplyvnená niektorým z nasledujúcich faktorov: prípravky s ľubovníkom bodkovaným (Hypericum perforatum) (pozri časť4.5), horúčka, úraz, infekcia alebo chirurgický zákrok. V niektorých prípadoch je nevyhnutné podávanie inzulínu.

Hypoglykemická účinnosť akéhokoľvek perorálneho antidiabetika, vrátane gliklazidu, sa u mnohých pacientov počas dlhšieho obdobia znižuje: môže to byť spôsobené progresiou závažnosti diabetu, alebo zníženou odpoveďou na liečbu. Tento fenomén je známy ako sekundárne zlyhanie, ktoré je odlišné od primárneho zlyhania, pri ktorom je liek neúčinný, ak je použitý ako liečba prvej voľby. Pred stanovením diagnózy sekundárneho zlyhania sa má u pacienta zvážiť adekvátna úprava dávky a dodržiavanie diétneho režimu.

Dys glyké mia:

U diabetických pacientov, najmä u starších pacientov, ktorí boli súbežne liečení fluórchinolónmi, boli hlásené poruchy glykémie, vrátane hypoglykémie a hyperglykémie. Odporúča sa starostlivé sledovanie hladiny glukózy v krvi u všetkých pacientov, ktorí súbežne užívajú gliklazid a fluórchinolóny.

Laboratórne testy

Pri hodnotení kontroly glykémie sa odporúča merať hladiny glykovaného hemoglobínu (alebo plazmatickú hladinu glukózy nalačno). Užitočné môže byť aj sledovanie glykémie samotným pacientom.

Liečba pacientov s G6PD-deficienciou derivátmi sulfonylmočoviny môže viesť k hemolytickej anémii. Keďže gliklazid patrí do chemickej skupiny derivátov sulfonylmočoviny, pacientom s G6PD-deficienciou sa má venovať zvýšená opatrnosť a má sa zvážiť alternatívna liečba bez derivátov sulfonylmočoviny.

Pacienti s porfýriou

Pri niektorých liekoch obsahujúcich sulfonylmočovinu boli u pacientov s porfýriou popísané prípady akútnej porfýrie.

Pomocné látky

Gliclada 90 mg tablety s riadeným uvoľňovaním obsahujú laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorbciou nesmú užívať tento liek.

1. Nasledujúce lieky môžu zvýšiť riziko vzniku hypo glyké mie :

   Kontraindikovaná kombinácia

   Mikonazol (systémové podanie, orálny gél): zvyšuje hypoglykemizujúci účinok s možným nástupom hypoglykemických príznakov, alebo až kómy.

   Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú

   Fenylbutazón (systémové podanie): zvyšuje hypoglykemizujúci účinok derivátov sulfonylmočoviny (vytláča ich z väzby na plazmatické bielkoviny a/alebo spomaľuje ich elimináciu).

   Je vhodnejšie použiť iné antiflogistikum, alebo upozorniť pacienta a zdôrazniť dôležitosť samomonitorovania glykémie. V prípade nutnosti upravte dávku počas a po ukončení liečby antiflogistikom.

   Alkohol: zvyšuje hypoglykemickú reakciu (inhibíciou kompenzačných reakcií), čo môže viesť k nástupu hypoglykemickej kómy. Je potrebné sa vyhnúť konzumácii alkoholu alebo užívaniu liekov obsahujúcich alkohol.

   Kombinácie vyžadujúce opatrnosť pri používaní

   K potenciácii hypoglykemizujúceho účinku, a teda v niektorých prípadoch aj ku hypoglykémii, môže dôjsť vtedy, ak sa užíva niektorý z nasledujúcich liekov:

   iné antidiabetiká (inzulíny, akarbóza, metformín, tiazolidíndióny, inhibítory dipeptidyl peptidázy-4, agonisty GLP-1 receptoru), beta-blokátory, flukonazol, ACE inhibítory (kaptopril, enalapril), antagonisty H2 -receptorov, inhibítory MAO, sulfónamidy, klaritromycín a nesteroidné antiflogistiká.

2. Nasledujúce lieky môžu spôsobiť zvýšenie hladín glyké mie :

   Kombinácia, ktorá sa neodporúča

   Danazol: diabetogénny účinok danazolu.

   Ak sa nedá vyhnúť podávaniu tohto liečiva, upozornite pacienta a informujte ho o dôležitosti sledovania glykémie a glykozúrie. Počas a po ukončení liečby danazolom môže byť potrebné upraviť dávku antidiabetika.

   Kombinácie vyžadujúce opatrnosť pri používaní

   Chlórpromazín (neuroleptikum): vysoké dávky (>100 mg chlórpromazínu denne) zvyšujú hladiny glykémie (znížené uvoľňovanie inzulínu).

   Upozornite pacienta a zdôraznite dôležitosť sledovania glykémie. Počas a po ukončení liečby neuroleptikom môže byť potrebné upraviť dávku antidiabetika.

   Glukokortikoidy (systémová a lokálna cesta podania: intraartikulárne, topické a rektálne prípravky) a tetrakosaktrin: zvýšenie hladín glykémie s možnou ketózou (znížená tolerancia sacharidov spôsobená glukokortikoidmi). Upozornite pacienta a zdôraznite dôležitosť sledovania glykémie, obzvlášť na začiatku liečby. Počas a po ukončení liečby glukokortikoidmi môže byť potrebné upraviť dávku antidiabetika.

   Ritodrin, salbutamol, terbutalín (intravenózne):

   Zvýšené hladiny glykémie v dôsledku beta-2 agonistických účinkov. Informujte pacienta o dôležitosti sledovania glykémie. V prípade potreby prejdite na liečbu inzulínom.

   Prípravky s ľubovníkom bodkovaným (Hypericum perforatum):

   Expozícia gliklazidu sa pôsobením ľubovníka bodkovaného - Hypericum perforatum znižuje. Zdôraznite dôležitosť sledovania hladín glykémie.

   Nasleduj úce lieky môžu spôsobiť dysglyké miu

   Kombinácie vyžadujúce opatrnosť počas používania

   Fluórchinolóny: v prípade súbežného užívania gliklazidu a fluórchinolónu má byť pacient upozornený na riziko dysglykémie a má byť zdôraznená dôležitosť sledovania glykémie.

3. Kombinácia, ktorú je potrebné brať do úvahy

Antikoagulačná liečba (napr. warfarín):

Použitie derivátov sulfonylmočoviny môže viesť pri súbežnom podávaní k potenciácii antikoagulačného účinku. Môže byť potrebná úprava dávky antikoagulantu.

Gravidita

O použití gliklazidu u tehotných žien nie sú žiadne alebo sú limitované množstvá údajov (menej ako 300 výsledkov gravidít), hoci pri ostatných derivátoch sulfonylmočoviny existuje niekoľko údajov.

V štúdiách na zvieratách sa nepreukázal teratogénny účinok gliklazidu (pozri časť 5.3.).

Ako preventívne opatrenie je lepšie vyhnúť sa užívaniu gliklazidu počas gravidity. Pred počatím je potrebné dosiahnuť kontrolu diabetu, aby sa znížilo riziko vzniku vrodených abnormalít spojených s nekontrolovaným diabetom.

Perorálne hypoglykemiká nie sú vhodné, liekom prvej voľby pri liečbe diabetu počas gravidity je inzulín. Odporúča sa, aby sa liečba perorálnymi antidiabetikami vymenila za liečbu inzulínom pred plánovaním gravidity alebo čo najskôr po jej zistení.

Dojčenie

Nie je známe, či sa gliklazid alebo jeho metabolity vylučujú do ľudského materského mlieka. Vzhľadom na riziko vzniku hypoglykémie u novorodencov je liek kontraindikovaný u dojčiacej matky.

Riziko pre novorodencov/dojčatá nemožno vylúčiť.

Fertilita

U samcov a samíc potkanov nebol zaznamenaný žiadny vplyv na fertilitu alebo reprodukčnú schopnosť (pozri časť 5.3).

Gliclada 90 mg tableta s riadeným uvoľňovaním nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pacienti však majú byť oboznámení s príznakmi hypoglykémie a majú byť opatrní pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov, obzvlášť na začiatku liečby.

Na základe skúseností s gliklazidom boli hlásené nasledujúce nežiaduce účinky.

Popis vybraných nežiaducich účinkov

Hypo glyké mia

Najčastejším nežiaducim účinkom gliklazidu je hypoglykémia

Liečba tabletami s riadeným uvoľňovaním Gliclada 90 mg, podobne ako liečba inými derivátmi sulfonylmočoviny, môže spôsobiť hypoglykémiu, ak sa pacient stravuje nepravidelne a najmä ak dochádza k vynechaniu jedla. Možné príznaky hypoglykémie sú: bolesť hlavy, intenzívny pocit hladu, nauzea, vracanie, malátnosť, poruchy spánku, agitácia, agresívne správanie, poruchy koncentrácie, znížená vnímavosť a spomalené reakcie, depresia, zmätenosť, vizuálne poruchy a poruchy reči, afázia, tremor, paréza, zmyslové poruchy, závraty, pocit slabosti, strata sebakontroly, delírium, kŕče, plytké dýchanie, bradykardia, ospalosť a strata vedomia, ktorá môže viesť ku kóme a letálnemu koncu.

Okrem toho možno pozorovať príznaky adrenergnej kontraregulácie: potenie, vlhká pokožka, úzkosť, tachykardia, hypertenzia, palpitácie, angina pectoris a srdcová arytmia.

Tieto príznaky zvyčajne vymiznú po podaní sacharidov (cukrov). Umelé sladidlá sú však neúčinné. Skúsenosť s inými derivátmi sulfonylmočoviny ukazuje, že hypoglykémia sa môže objaviť znova i napriek počiatočnej účinnosti príslušných opatrení.

Ak má hypoglykemická príhoda závažný alebo zdĺhavý priebeh, je aj napriek dočasnej kontrole stavu podaním cukru potrebná okamžitá medikamentózna liečba alebo hospitalizácia.

Iné nežiaduce účinky

Gastrointestinálne ťažkosti

Boli hlásené gastrointestinálne ťažkosti vrátane bolesti brucha, nauzey, vracania, dyspepsie, hnačky a zápchy: ak sa vyskytnú tieto nežiaduce účinky, možno sa im vyhnúť, alebo ich možno minimalizovať tým, že sa gliklazid užíva počas raňajok.

Nasledujúce nežiaduce účinky boli hlásené zriedkavejšie:

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Vyrážka, svrbenie, žihľavka, angioedém, erytém, makulopapulárne vyrážky, bulózne reakcie (ako je Stevensov-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza a autoimunitné bulózne poruchy), a výnimočne lieková vyrážka s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS).

Poruchy krvi a lymfatického systému

Hematologické zmeny sú zriedkavé. Môžu zahŕňať anémiu, leukopéniu, trombocytopéniu a granulocytopéniu. Po prerušení liečby sú tieto zmeny vo všeobecnosti reverzibilné.

Poruchy pečene a žlčových ciest

Zvýšené hladiny hepatálnych enzýmov (AST, ALT, alkalická fosfatáza), hepatitída (ojedinelé prípady). Ak sa objaví cholestatický ikterus, prerušte liečbu.

Tieto príznaky zvyčajne vymiznú po prerušení liečby.

Poruchy oka

Prechodné poruchy zraku sa môžu vyskytnúť obzvlášť na začiatku liečby dôsledkom zmien hladiny glykémie.

Skupinové účinky

Ako u iných derivátov sulfonylmočoviny boli pozorované nasledujúce nežiaduce účinky: prípady erytrocytopénie, agranulocytózy, hemolytickej anémie, pancytopénie a alergickej vaskulitídy, hyponatrémie, zvýšené hladiny pečeňových enzýmov, a dokonca aj poruchy funkcie pečene (napr.

s cholestázou a ikterom) a hepatitídy, ktoré ustúpili po prerušení podávania derivátu sulfonylmočoviny alebo v ojedinelých prípadoch viedli k život ohrozujúcemu zlyhaniu pečene.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Prí znaky

Predávkovanie derivátmi sulfonylmočoviny môže spôsobiť hypoglykémiu. Stredne závažné príznaky hypoglykémie, bez straty vedomia alebo neurologických prejavov, sa musia upraviť príjmom sacharidov, úpravou dávky a/alebo zmenou stravy. Prí sne sledovanie má pokračovať, až kým si lekár nie je istý, že je pacient mimo nebezpečenstva.

Závažné hypoglykemické reakcie s kómou, kŕčmi alebo inými neurologickými poruchami sú možné a musia sa liečiť ako akútny stav vyžadujúci okamžitú hospitalizáciu.

Liečba

Ak je diagnostikovaná alebo je podozrenie na hypoglykemickú kómu, pacientovi sa má rýchlo podať i.v. injekcia 50 ml koncentrovaného roztoku glukózy (20 až 30 %). Za ňou má nasledovať kontinuálna infúzia menej koncentrovaného roztoku glukózy (10 %) rýchlosťou, ktorá udrží hladiny glykémie nad 1 g/l.

Pacienti musia byť dôkladne monitorovaní a potom v závislosti od stavu pacienta lekár rozhodne o nutnosti ďalšieho monitorovania.

Dialýza je u týchto pacientov neúčinná kvôli silnej väzbe gliklazidu na proteíny.