Zolpidem Viatris 10 mg Filmom obalená tableta

Zolpidem je indikovaný dospelým na krátkodobú liečbu nespavosti v situáciách, kde insomnia spôsobuje únavu alebo ťažkú vyčerpanosť pacienta.

Dĺžka liečby

Liečba má byť čo najkratšia. Vo všeobecnosti sa dĺžka liečby obyčajne pohybuje od niekoľkých dní do 2 týždňov, najviac do 4 týždňov, vrátane vysadenia liečby. Priebeh vysadenia liečby sa má prispôsobiť individuálne.

Tak ako pri všetkých hypnotikách, dlhodobá liečba sa neodporúča a doba liečby nemá prekročiť štyri týždne. V niektorých prípadoch môže byť potrebné predĺženie liečby nad rámec maximálnej doby liečby, v takom prípade sa však vyžaduje opätovné zhodnotenie stavu pacienta, pretože riziko vzniku závislosti a zneužívania sa zvyšuje s dĺžkou liečby (pozri časť 4.4).

Liek účinkuje rýchlo, a preto sa má užívať spolu s tekutinami tesne pred uložením sa do postele alebo až v posteli. Liek sa má užiť iba vtedy, ak je možné zabezpečiť dostatočnú dĺžku spánku (8 hodín).

Dávkovanie

Dospelí

Liek sa má užiť jednorazovo a nemá sa znovu užívať počas tej istej noci.

Odporúčaná denná dávka pre dospelých je 10 mg, ktorú je potrebné užiť tesne pred spaním. Má sa použiť najnižšia účinná denná dávka zolpidemu, ktorá nesmie presiahnuť 10 mg.

Starší pacienti (nad 65 rokov) a oslabení pacienti

Starší alebo oslabení pacienti môžu byť osobitne citliví na účinky zolpidemu, preto sa odporúča dávka

5 mg zolpidemu. Táto odporúčaná dávka nemá byť prekročená.

Pacienti s poruchou funkcie pečene

Nakoľko klírens a metabolimus zolpidemu sú znížené u pacientov s poruchou funkcie pečene, odporúča sa u týchto pacientov začať liečbu s dávkou 5 mg, pričom osobitná opatrnosť je potrebná u starších pacientov. U dospelých (do 65 rokov) sa dávka môže zvýšiť na 10 mg, iba ak klinická

odpoveď nie je postačujúca a liek je dobre znášaný.

Celková dávka Zolpidemu Viatris nemá u žiadneho pacienta prekročiť 10 mg.

Pediatrická populácia

Zolpidem sa neodporúča používať u detí a dospievajúcich do 18 rokov, kvôli nedostatku údajov

o použití v tejto vekovej kategórii. Dostupné dôkazy z placebom kontrolovaných klinických štúdií sú uvedené v časti 5.1.

Spôsob podávania

Perorálne použitie.

Zolpidem je kontraindikovaný u pacientov:

• s precitlivenosťou na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1;

• so závažnou hepatálnou insuficienciou;

• so syndrómom spánkového apnoe;

• s myasténiou gravis;

• s náhlou a/alebo závažnou respiračnou insuficienciou;

• u ktorých sa v minulosti po užití zolpidemu vyskytol syndróm porúch správania počas spánku, pozri časť 4.4.

Všeobecné

Ak je to možné, vždy je potrebné stanoviť príčinu nespavosti. Odstrániteľné príčiny je potrebné riešiť ešte pred podaním hypnotika. Ak nespavosť neustúpi v priebehu 7-14 dní liečby, môže sa jednať

o primárne psychiatrické alebo somatické ochorenie, ktoré sa musí zhodnotiť.

Pri predpisovaní zolpidemu je potrebné vziať do úvahy nasledujúce všeobecné informácie týkajúce sa účinkov pozorovaných po podávaní benzodiazepínov alebo iných hypnotík.

Tolerancia

V priebehu niekoľkých týždňov opakovaného užívania krátkodobo - pôsobiacich benzodiazepínov

a látok príbuzných benzodiazepínom môže dôjsť k určitej strate hypnotickej účinnosti. Závislosť

Užívanie zolpidemu môže viesť k zneužívaniu a/alebo vzniku fyzickej a psychickej závislosti. Riziko vzniku závislosti sa zvyšuje s dávkou a dĺžkou liečby. Riziko zneužívania a vzniku závislosti

sa zvyšuje aj u pacientov s anamnézou psychických porúch, drogovej, alkoholovej, liekovej závislosti alebo zneužívania drog. Zolpidem sa má u týchto pacientov používať s mimoriadnou opatrnosťou.

Závislosť sa môže vyskytnúť aj pri teraputických dávkach a/alebo u pacientov bez prítomnosti rizikových faktorov. Ak sa už fyzická závislosť rozvinula, náhle ukončenie liečby je sprevádzané abstinenčnými príznakmi. Tieto môžu byť napríklad bolesti hlavy alebo bolesti svalov, výrazná úzkosť a napätie, nepokoj, zmätenosť, podráždenosť a nespavosť. V závažných prípadoch sa môžu objaviť nasledovné príznaky: derealizácia, depersonalizácia, hyperakúzia, znecitlivenie a brnenie

v končatinách, precitlivenosť na svetlo, hluk a fyzický kontakt, halucinácie, delírium alebo epileptické kŕče.

Návrat („rebound fenomén“) nespavosti

Po vysadení hypnotika sa môže vo zvýšenej miere opätovne objaviť prechodný syndróm, ktorého príznaky si predtým vyžiadali liečbu benzodiazepínmi alebo látkami príbuznými benzodiazepínom. Tieto môžu byť sprevádzané ďalšími reakciami vrátane zmien nálad, úzkosti a nepokoja.

Je dôležité, aby pacient vedel o možnosti vzniku rebound fenoménu, a aby nemal obavy, keď

pri vysadzovaní lieku dôjde k uvedeným príznakom. Existujú náznaky, že v prípade benzodiazepínov alebo látok príbuzných benzodiazepínom s krátkym trvaním účinku sa abstinenčné príznaky môžu prejaviť aj počas intervalu medzi jednotlivými dávkami, najmä ak sú dávky vysoké.

Keďže riziko symptómov z vysadenia/rebound fenoménu sa pravdepodobnejšie vyskytne po náhlom vysadení liečby, odporúča sa postupné znižovanie dávky.

Trvanie liečby

Trvanie liečby má byť čo najkratšie (pozri časť 4.2), pričom nemá presiahnuť 4 týždne vrátane

vysadenia liečby. Predĺženie liečby nad toto obdobie si však vyžaduje opätovné zhodnotenie stavu

pacienta.

Na začiatku liečby je vhodné pacienta informovať o jej krátkodobom trvaní. Amnézia

Benzodiazepíny alebo látky príbuzné benzodiazepínom môžu navodiť anterográdnu amnéziu.

K tomuto stavu obyčajne dochádza niekoľko hodín po užití zolpidemu. Kvôli zníženiu rizika majú mať pacienti zaručený 8 hodinový neprerušovaný spánok (pozri časť 4.8).

Psychiatrické a „paradoxné“ reakcie

Počas užívania benzodiazepínov alebo látok príbuzných benzodiazepínom sa môžu objaviť reakcie ako nepokoj, rozrušenie, podráždenosť, agresivita, bludy, návaly zlosti, nočné mory, halucinácie,

psychózy, delírium, námesačnosť a iné nevedomé správanie vyskytujúce sa v noci, ako je konzumácia

jedla alebo vedenie vozidla, nevhodné správanie, zvýšená nespavosť a objavujú sa aj iné nežiaduce

poruchy týkajúce sa správania. Po vzniku týchto reakcií je potrebné liečbu prerušiť. Uvedené reakcie sa častejšie vyskytujú u starších osôb.

Somnambulizmus a s tým spojené správanie

U pacientov, ktorí užili zolpidem a neboli úplne prebudení zo spánku, bola zaznamenaná námesačnosť

a iné s tým spojené správanie, ako vedenie vozidla v spánku, príprava a konzumovanie jedla,

telefonovanie alebo sexuálne aktivity, s amnéziou tejto udalosti. Tieto udalosti sa môžu vyskytnúť po prvom alebo po ktoromkoľvek nasledujúcom užití zolpidemu. Pre riziko ohrozenia samotného pacienta a iných osôb, okamžite ukončite liečbu v prípade, že sa u pacienta vyskytne syndróm porúch správania počas spánku (pozri časť 4.3). Zdá sa, že užívanie alkoholu a iných látok tlmiacich činnosť CNS spolu so zolpidemom zvyšuje riziko takéhoto správania, rovnako ako užívanie zolpidemu

v množstvách väčších, ako je maximálna odporúčaná dávka. Je potrebné dôkladne zvážiť prerušenie

užívania zolpidemu u pacientov, u ktorých sa zaznamenalo takéto správanie (pozri časť 4.5 a časť 4.8).

Zhoršenie psychomotorických schopností nasledujúci deň

Zolpidem, podobne ako iné sedatíva/hypnotiká má supresívny účinok na CNS. Riziko zhoršenia

psychomotorických schopností nasledujúci deň vrátane zhoršenej schopnosti viesť vozidlá je vyššie,

ak:

• sa zolpidem užije menej ako 8 hodín pred vykonávaním činností, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť (pozri časť 4.7);

• sa užije vyššia dávka, ako je odporúčaná dávka;

• sa zolpidem podáva súbežne s inými liekmi s tlmivým účinkom na CNS, s inými liekmi zvyšujúcimi hladinu zolpidemu v krvi, s alkoholom alebo s nezákonnými drogami (pozri časť 4.5).

  Zolpidem sa má užiť jednorazovo tesne pred spaním a nemá sa znovu užívať počas tej istej noci. Pacienti so syndrómom predĺženého QT intervalu

  In vitro štúdia preukázala, že za experimentálnych podmienok, pri použití veľmi vysokých

  koncentrácií, zolpidem môže znížiť aktivitu draslíkových kanálov vzťahujúcu sa k hERG. U pacientov s vrodeným syndrómom predĺženého QT intervalu je potenciálny dôsledok neznámy. Z preventívneho hľadiska sa má liečba zolpidemom, na základe pomeru prínosu/rizika, u pacientov so známym vrodeným syndrómom predĺženého QT intervalu, dôsledne zvážiť.

  Osobitné skupiny pacientov

  Starší pacienti

  Starší a zoslabnutí pacienti majú dostať nižšiu dávku: pozri odporučené dávkovanie (časť 4.2).

  V dôsledku myorelaxačného a sedatívneho účinku môže dôjsť k pádom a následne k vzniku zranení, najmä u starších osôb pri nočnom vstávaní.

  Porucha funkcie obličiek

  U pacientov s renálnou insuficienciou je potrebná opatrnosť, hoci úprava dávkovania nie je nutná (pozri časť 5.2).

  Porucha funkcie dýchania

  Pri predpisovaní zolpidemu pacientom s chronickou respiračnou insuficienciou je potrebná opatrnosť, pretože benzodiazepíny znižujú dychovú aktivitu. Okrem toho je potrebné vziať do úvahy, že úzkosť alebo rozrušenie sa opisujú ako známky zhoršenia respiračnej insuficiencie.

  Riziko súbežného užívania s opioidmi

  Súbežné užívanie opioidov s benzodiazepínmi alebo inými sedatívami/hypnotikami vrátane zolpidemu môže viesť k sedácii, útlmu dýchania, kóme a smrti. Vzhľadom na tieto riziká by súbežné predpisovanie sedatívnych liekov, ako sú benzodiazepíny alebo príbuzné lieky, ako je zolpidem

  s opioidmi malo byť určené pre pacientov, u ktorých nie je možná iná alternatívna liečba.

  Ak sa rozhodne o súbežnom podávaní zolpidemu s opioidmi, má byť predpísaná najnižšia účinná dávka a trvanie liečby má byť čo najkratšie (pozri aj všeobecné odporúčanie dávok v časti 4.2).

  Pacienti majú byť starostlivo sledovaní kvôli prejavom a príznakom útlmu dýchania a sedácie.

  V súvislosti s tým sa dôrazne odporúča informovať pacientov a ich opatrovateľov (ak je to možné), aby si boli vedomí týchto prejavov (pozri časť 4.5).

  Porucha funkcie pečene

  Benzodiazepíny a látky príbuzné benzodiazepínom nie sú indikované na liečbu pacientov s ťažkou hepatálnou insuficienciou, pretože môžu prispieť k vzniku encefalopatie.

  Použitie u pacientov so psychózami

  Benzodiazepíny a látky príbuzné benzodiazepínom sa neodporúčajú ako primárna liečba.

  Depresia a samovražedné správanie

  Benzodiazepíny a látky príbuzné benzodiazepínom sa nemajú užívať samostatne na liečbu depresie alebo úzkosti spojenej s depresiou (u takýchto pacientov môže dôjsť k navodeniu samovražedných sklonov) a u pacientov s anamnézou samovražedných sklonov. Zolpidem sa má pacientom so

  známkami depresie podávať s opatrnosťou. Pacienti môžu mať samovražedné sklony. Vzhľadom na možnosť úmyselného predávkovania je potrebné týmto pacientom predpisovať len najnižšie možné zásoby lieku. Už existujúca depresia sa môže prejaviť počas užívania zolpidemu. Keďže nespavosť môže byť symptómom depresie, je potrebné znova zhodnotiť stav pacienta, ak nespavosť pretrváva.

  Niekoľko epidemiologických štúdii poukazuje na zvýšený výskyt samovrážd a pokusov o samovraždu u pacientov liečených benzodiazepínmi a inými hypnotikami vrátane zolpidemu, bez ohľadu na to, či trpia alebo netrpia depresiami. Príčinná súvislosť však nebola preukázaná.

  Použitie u pacientov s anamnézou alkoholovej alebo drogovej závislosti

  Benzodiazepíny a látky príbuzné benzodiazepínom sa majú u pacientov s anamnézou alkoholovej

  alebo drogovej závislosti používať s maximálnou opatrnosťou. Počas liečby zolpidemom musia byť títo pacienti pod starostlivým dohľadom vzhľadom na riziko vzniku návyku a psychologickej

  závislosti.

  Pomocné látky

  Keďže tento liek obsahuje laktózu, pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej

  intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať

  tento liek.

Pri použití iných psychoaktívnych látok je potrebná zvýšená opatrnosť.

Zolpidem Viatris 10 mg sa neodporúča užívať súbežne s alkoholom. Pri užívaní zolpidemu s alkoholom môže dôjsť k zosilneniu jeho sedatívneho účinku. V dôsledku toho môže dôjsť k ovplyvneniu schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Kombinácia s liekmi s tlmivým účinkom na CNS

Pri súbežnom užívaní s antipsychotikami (neuroleptikami), hypnotikami, anxiolytikami/sedatívami,

antidepresívami, opiátmi (opioidnými analgetikami), antiepileptikami, anestetikami

a antihistaminikami so sedatívnymi účinkami môže dôjsť k prehĺbeniu centrálneho útlmu. Z toho dôvodu môže súbežné užívanie zolpidemu s týmito liekmi zvýšiť ospalosť a zhoršiť psychomotorické schopnosti nasledujúci deň vrátane zhoršenej schopnosti viesť vozidlá (pozri časť 4.4 a časť 4.7). Boli hlásené aj izolované prípady vizuálnych halucinácií u pacientov užívajúcich zolpidem

s antidepresívami s obsahom bupropiónu, dezipramínu, fluoxetínu, sertralínu a venlafaxínu.

Fluvoxamín je silný inhibítor CYP1A2 a mierny až stredný inhibítor CYP2C9 a CYP3A4. Súbežné užívanie fluvoxamínu môže zvýšiť hladinu zolpidemu v krvi, preto sa takéto súbežné užívanie neodporúča.

V prípade opioidov sa môže tiež objaviť zvýraznenie eufórie, čo môže viesť k zvýšeniu psychologickej závislosti.

Zdá sa, že zolpidémium-tartarát interaguje so sertralínom. Táto interakcia môže spôsobiť zvýšenú ospalosť. Boli tiež hlásené prípady vizuálnych halucinácií.

Opioidy

Súbežné užívanie so sedatívami, ako sú benzodiazepíny alebo príbuzné liečivá, ako je zolpidem

s opioidmi môže viesť k sedácii, útlmu dýchania, kóme a smrti, vzhľadom na aditívny tlmivý účinok

na CNS. Dávka a dĺžka súbežnej liečby majú byť obmedzené (pozri časť 4.4). CYP450 inhibítory a induktory

Zolpidem je metabolizovaný niektorými izoenzýmami zo systému cytochrómu P450. Hlavným

enzýmom je CYP3A4 s prispením enzýmu CYP1A2. Nakoľko CYP3A4 zohráva významnú úlohu v metabolizácii zolpidemu, majú sa zvážiť možné interakcie s liekmi, ktoré sú substrátom alebo indukujú CYP3A4.

Súbežné užívanie ciprofloxacínu môže zvýšiť hladinu zolpidemu v krvi, preto sa ich súbežné užívanie neodporúča.

Farmakodynamický účinok zolpidemu sa pri súbežnom užívaní s induktormi CYP3A4 ako napr. rifampicín a ľubovník bodkovaný znižuje. Preukázaná bola farmakokinetická interakcia ľubovníka bodkovaného so zolpidemom. Pri súbežnom podávaní zolpidemu s ľubovníkom bodkovaným sa

stredná hodnota Cmax a AUC znížila (o 33,7 a 30,0 % v uvedenom poradí) v porovnaní pri

samostatnom podávaní zolpidemu. Súbežné podávanie sa neodporúča, keďže ľubovník bodkovaný môže znížiť hladinu zolpidemu v krvi. Rifampicín (induktor CYP3A4 ) indukuje metabolizmus

zolpidemu, čo vedie približne k 60 % zníženiu maximálnych plazmatických koncentrácií a k možnému zníženiu účinnosti. Podobné účinky je možné očakávať aj pri iných silných induktoroch enzýmov

cytochrómu P450. Avšak, keď sa zolpidémium-tartarát užíval s itrakonazolom (CYP3A4 inhibítor), jeho fakmakokinetika a farmakodynamika neboli výrazne ovplyvnené. Klinický význam tohto záveru nie je známy.

Súbežné podávanie zolpidemu a ketokonazolu (200 mg dvakrát denne), silného inhibítora CYP3A4, predlžuje eliminačný polčas zolpidemu, zvyšuje celkovú AUC a znižuje zdanlivý perorálny klírens pri porovnaní zolpidemu a placeba. Celková AUC pre zolpidem podávaný súbežne s ketokonazolom sa zvýšila 1,83-násobne oproti samotnému zolpidemu. Obvyklá úprava dávkovania zolpidemu nemusí byť potrebná, ale pacienti musia byť poučení, že užívanie zolpidemu s ketokonazolom môže zvýšiť

sedatívny účinok.

Iné lieky

Pri podávaní zolpidemu s warfarínom, haloperidolom, digoxínom alebo ranitidínom neboli

pozorované žiadne významné farmakokinetické interakcie. Súbežné podávanie chlórpromazínu

nemení farmakokinetiku zolpidemu, ale zolpidem spôsobuje zníženie Cmax a predĺžil sa tiež eliminačný polčas.

Vzhľadom na nedostatok informácií nie je možné hodnotiť bezpečnosť zolpidemu počas gravidity

a dojčenia.

Gravidita

Hoci štúdie na zvieratách nepreukázali žiadne teratogénne ani embryotoxické účinky, údaje

o bezpečnosti počas tehotenstva u človeka nie sú známe. Z toho dôvodu sa zolpidem nemá užívať počas gravidity, najmä počas prvého trimestra.

Zolpidem prestupuje placentou. Údaje získané z kohortných štúdií rozsiahlej skupiny tehotných žien (viac ako 1 000 ukončených tehotenstiev) nepreukázali malformácie po expozícii benzodiazepínom počas prvého trimestra gravidity. Niektoré prípadové štúdie však preukázali zvýšený výskyt rázštepu pier a podnebia spojených s užívaním benzodiazepínov počas tehotenstva.

Po podaní benzodiazepínu počas druhého a/alebo tretieho trimestra gravidity boli hlásené prípady zníženej pohyblivosti plodu a variability srdcovej frekvencie plodu.

Ak sa zo zrejmých lekárskych dôvodov zolpidem podá počas neskorého štádia gravidity alebo počas pôrodu, v dôsledku farmakologického účinku lieku je možné u novorodenca predpokladať hypotermiu, hypotóniu, problémy s kŕmením a stredne ťažký útlm dýchania. Boli hlásené prípady ťažkej

neonatálnej respiračnej depresie.

U detí matiek, ktoré chronicky užívali benzodiazepíny alebo látky príbuzné benzodiazepínom počas neskorých štádií tehotenstva, sa môžu objaviť abstinenčné príznaky v postnatálnom období v dôsledku vzniku fyzickej závislosti. V postnatálnom období sa odporúča novorodenca primerane sledovať.

Ak sa zolpidem predpíše žene vo fertilnom veku, je potrebné ju informovať o tom, aby sa poradila so svojím lekárom o ukončení užívania zolpidemu, ak plánuje otehotnieť alebo ak má podozrenie, že je tehotná.

Dojčenie

Zolpidem v malom množstve prechádza do materského mlieka. Z toho dôvodu sa zolpidem nemá podávať dojčiacim matkám, pretože účinky na dieťa neboli preskúmané.

Zolpidem Viatris má veľký vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Vodiči vozidiel a pracovníci obsluhujúci stroje majú byť upozornení na to, že tak ako v prípade iných hypnotík, existuje možné riziko malátnosti, predĺženého reakčného času, závratov, ospalosti,

rozmazaného/dvojitého videnia, zníženej ostražitosti a zhoršenej schopnosti viesť vozidlá (pozri

časť 4.8). Na minimalizovanie tohto rizika sa odporúča obdobie odpočinku v trvaní najmenej 8 hodín medzi užitím zolpidemu a vedením vozidla, obsluhovaním strojov a prácou vo výškach.

Zhoršenie schopnosti viesť vozidlá a správanie ako mikrospánok sa objavili v prípade podania zolpidemu samostatne pri terapeutických dávkach.

Okrem toho súbežné podanie zolpidemu s alkoholom a inými liekmi s tlmivým účinkom na CNS zvyšuje riziko takéhoto správania (pozri časti 4.4 a 4.5). Pacienti majú byť upozornení, aby neužívali zolpidem s alkoholom alebo inými psychoaktívnymi látkami.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Zdá sa, že tieto účinky súvisia s individuálnou citlivosťou, pričom častejšie sa vyskytujú v priebehu 1 hodiny po užití lieku, ak pacient nejde spať alebo ak nezaspí okamžite (pozri časť 4.2).

Výskyt nežiaducich účinkov sa uvádza v nižšie uvedenej tabuľke za použitia nasledovnej konvencie: Veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100, < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000, < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000,

< 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), vrátane izolovaných hlásení, neznáme (z dostupných údajov).

Je dokázaná súvislosť medzi dávkou a účinkami spojenými s užitím zolpidemu, najmä niektorými

účinkami na CNS a gastrointestinálny trakt. Teoreticky by mali byť tieto účinky nižšie, ak sa zolpidem

užije bezprostredne pred spaním. Tieto účinky sa vyskytujú najčastejšie u starších pacientov.

1. Aj počas nasledujúceho dňa

   Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

   Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

Pri predávkovaní samotným zolpidemom alebo spolu s inými látkami tlmiacimi CNS (vrátane alkoholu) sa zaznamenala porucha vedomia v rozmedzí od somnolencie až po kómu, respiračnú depresiu/zlyhanie dýchania a boli hlásené prípady úmrtia.

Liečba

Majú sa použiť všeobecné symptomatické a podporné opatrenia. Ak je to vhodné, má sa vykonať okamžitý výplach žalúdka. Ak je potrebné, treba podať intravenózne tekutiny. Ak vyprázdnenie

žalúdka nebude mať želaný účinok, kvôli zníženiu ďalšieho vstrebávania látky sa má podať aktívne

uhlie. Je nutné monitorovanie respiračných a kardiovaskulárnych funkcií. Látky so sedatívnym účinkom je nutné vysadiť aj v prípade excitácie.

Pri závažných príznakoch je možné zvážiť podanie flumazenilu.

Bolo hlásené, že polčas eliminácie flumazenilu je okolo 40 – 80 minút. Pacienti majú byť pod prísnym dozorom, vzhľadom na jeho rýchly nástup účinku; môžu byť potrebné ďalšie dávky flumazenilu.

Avšak podanie flumazenilu môže prispieť k vzniku neurologických symptómov (kŕče).

Hemodialýza a forsírovaná diuréza sú neúčinné vzhľadom na veľký distribučný objem a vysokú väzbu zolpidemu na plazmatické bielkoviny.

Pri liečbe predávkovania akýmkoľvek liekom je potrebné myslieť na možnosť užitia viacerých liekov súbežne.