Metylprednizolón Hikma 40 mg Prášok na injekčný roztok

Metylprednizolón-sukcinát sodný je indikovaný na liečbu nasledovných zdravotných stavov:

1. Poruchy endokrinného systému

   Primárna alebo sekundárna adrenokortikálna insuficiencia (liekom voľby je hydrokortizón alebo kortizón, syntetické analógy sa však môžu používať v kombinácii s mineralokortikoidmi; u detí je obzvlášť dôležité podať suplementáciu mineralokortikoidmi).

   Akútna adrenokortikálna insuficiencia (liekom voľby je hydrokortizón alebo kortizón, môže byť potrebná kombinácia s mineralokortikoidmi, obzvlášť pri použití ich syntetických analógov).

   Pred operáciou a v prípade traumy alebo závažného ochorenia, u pacientov s adrenokortikálnou

   insuficienciou alebo pri pochybnostiach o adrenálnej rezerve:

   • kongenitálna adrenálna hyperplázia;

   • nehnisavá tyreoiditída;

   • hyperkalciémia spojená s nádorovým ochorením.

2. Reumatické ochorenia

   Metylprednizolón Hikma sa používa ako adjuvantná liečba na krátkodobé podávanie na zmiernenie zdravotného stavu pacienta v prípade akútneho záchvatu alebo exacerbácie:

   • posttraumatickej osteoartrózy;

   • synovitídy osteoartrózy;

   • reumatoidnej artritídy vrátane juvenilnej idiopatickej artritídy (niektoré prípady môžu vyžadovať udržiavaciu liečbu s nízkymi dávkami);

   • akútnej a subakútnej burzitídy;

   • epikondylitídy;

   • akútnej nešpecifickej tenosynovitídy;

   • akútnej dnavej artritídy;

   • psoriaticej artritídy;

   • ankylozujúcej spodylitídy.

3. Kolagenóza a imunokomplexové ochorenia

   Počas exacerbácie alebo na udržiavaciu liečbu vo vybraných prípadoch:

   • systémový lupus erythematosus (a lupusová nefritída);

   • akútna reumatická karditída;

   • systémová dermatomyozitída (polymyozitída);

   • nodózna polyartritída;

   • Goodpastureov syndróm.

4. Kožné ochorenia

   • pemfigus;

   • závažná forma multiformného erytrému (Stevensov-Johnsonov syndróm);

   • exfoliatívna dermatitída;

   • závažná psoriáza;

   • bulózna herpetiformná dermatitída;

   • závažná seboreická dermatitída;

   • mycosis fungoides.

5. Alergické ochorenia

   Kontrola závažných alebo vysiľujúcich alergických reakcií, ktoré nie je možné liečiť konvenčnou liečbou:

   • bronchiálna astma;

   • kontaktná dermatitída;

   • atopická dermatitída;

   • sérová choroba;

   • hypersenzitívna reakcia na liek;

   • potransfúzne urtikariálne reakcie;

   • akútny neinfekčný edém laryngu (liekom prvej voľby je adrenalín).

6. Oftalmologické ochorenia

   Metylprednisolón Hikma je indikovaný na závažné akútne a chronické alergické a zápalové procesy

   postihujúce oči ako sú herpes zoster ophthalmicus, iritída, iridocyklitída, chorioretinitída, choroiditída a difúzna zadná uveitída, optická neuritída, sympatická oftalmia, zápal predného segmentu oka,

   alergická konjunktivitída, alergické rohovkové marginálne vredy a keratitída.

7. Gastrointestinálne ochorenia

   Na zvládnutie akútnych stavov ochorenia pri:

   -ulceróznej kolitíde;

   -regionálnej enteritíde.

8. Respiračné ochorenia

   Metylprednisolón Hikma je indikovaný v prípadoch ako:

   • symptomatická sarkoidóza;

   • berylióza;

   • fulminantná alebo diseminovaná pľúcna tuberkulóza (pri súbežnom používaní s vhodnou antituberkulóznou chemoterapiou);

   • Loefflerov syndróm (neliečiteľný iným spôsobom);

   • aspiračná pneumonitída.

     Pneumónia spôsobená Pneumocystis jiroveci

     Metylprednisolón Hikma je prínosný ako adjuvans v liečbe pacientov so syndrómom získanej imunodeficiencie (AIDS) so stredne závažnou až závažnou pneumóniou spôsobenou Pneumocystis jiroveci, ak sa podáva počas prvých 72 hodín po začatí antipneumocystickej liečby.

9. Hematologické ochorenia

   Získaná (autoimunitná) hemolytická anémia, idiopatická trombocytopenická purpura u dospelých (len intravenózne podanie; intramuskulárne podanie je kontraindikované), sekundárna trombocytopénia u dospelých, erytroblastopénia (aplázia erytrocytov), kongenitálna (erytroidná) hypoplastická anémia.

10. Nádorové ochorenia

    Na paliatívnu liečbu leukémie a lymfómov u dospelých a akútnej detskej leukémie.

    • hyperkalciémia spojená s nádorovým ochorením;

    • terminálne štádium nádorového ochorenia: na zlepšenie kvality života u pacientov v terminálnom štádiu rakoviny;

    • prevencia nauzey a vracania pri chemoterapii nádorového ochorenia.

11. Edematózne stavy

    Na navodenie diurézy alebo remisie proteinúrie pri nefrotoxickom syndróme, bez urémie,

    idiopatického typu alebo v dôsledku lupusu erythematosus.

12. Nervový systém

    • cerebrálny edém spôsobený nádorom mozgu - primárnym alebo metastatickým a/alebo

      chirurgickým zákrokom alebo rádioterapiou;

    • akútna exacerbácia roztrúsenej sklerózy;

    • akútne poranenia chrbtice a miechy. Liečba sa musí začať do 8 hodín od úrazu.

13. Kardiovaskulárne ochorenia

    Sekundárny šok pri adrenokortikálnej insuficiencii alebo šok neodpovedajúceho na konvenčnú liečbu, kedy môže byť prítomná adrenokortikálna insuficiencia (Liekom prvej voľby je zvyčajne hydrokortizón. Ak je účinok mineralokortikoidov nežiaduci, uprednostňuje sa podanie

    metylprednizolónu).

14. Hemoragický, traumatický šok a šok po chirurgickom zákroku

    Hoci neboli vykonané kontrolované klinické štúdie (dvojito zaslepené, kontrolované placebom), výsledky zo štúdií na zvieratách naznačujú, že podanie metylprednizolónu môže byť prínosné pri

    stavoch hemoragického, traumatického šoku a šoku po chirurgickom zákroku, kedy konvenčná liečba nie je účinná (napr. náhrada tekutín, atď.).

    Pozri časť „Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní“ s odkazom na septický šok.

15. Ďalšie indikácie

    • Tuberkulózna meningitída so subarachnoidálnou anestéziou alebo hroziacou blokádou pri

      súbežnom použití s antituberkulóznou chemoterapiou.

    • Trichinóza pri neurologickom postihnutí alebo postihnutí myokardu.

    • Transplantácia orgánov.

    • Prevencia nauzey a vracania pri chemoterapii nádorových ochorení.

Metylprednizolón Hikma sa môže podávať ako intravenózna (i.v.) alebo intramuskulárna (i.m.) injekcia alebo intravenózna infúzia. Odporúčaný spôsob podávania v úvodnej liečbe akútnych stavov je intravenózna injekcia.

Úpravy dávkovania sú rôzne a musia byť prispôsobené v závislosti od liečeného ochorenia, jeho závažnosti a odpovede pacienta počas celej doby liečby. V každom jednotlivom prípade sa musí priebežne rozhodovať o riziku/prínose.

Na kontrolu liečeného stavu sa má použiť najnižšia možná dávka kortikosteroidov počas čo najkratšej doby. Správna udržiavacia dávka sa má určiť znížením úvodnej dávky lieku v malých úbytkoch vo vhodných časových intervaloch, kým sa nedosiahne najnižšia dávka, ktorá zabezpečí primeranú

klinickú odpoveď.

Ak je nutné ukončiť podávanie lieku po dlhodobej liečbe, je potrebné ho ukončiť postupne a nie náhle (pozri časť 4.4).

Po úvodnej fáze akútnej liečby sa má zvážiť použitie dlhšie pôsobiaceho injekčne podávaného lieku alebo perorálne podávaného lieku.

Ako podpornú liečbu v život ohrozujúcich prípadoch, podávajte 30 mg/kg metylprednizolón-sukcinátu sodného intravenózne po dobu najmenej 30 minút. Táto dávka sa môže opakovať každých 4 až

6 hodín počas 48 hodín.

Intermitentné i.v. podávanie dávky 250 mg/deň alebo vyššej počas niekoľkých dní (zvyčajne ≤ 5 dní) môže byť vhodné počas fáz exacerbácie a pri stavoch neodpovedajúcich na konvenčnú liečbu, ako sú reumatické ochorenia, systémový lupus erythematosus, edematózne stavy, ako je glomerulonefritída

alebo lupusová nefritída. Pri skleróze multiplex a stave neodpovedajúcom na konvenčnú liečbu (alebo vo fázach exacerbácie), intermitentne podávajte dávky 500 mg/deň alebo 1000 mg/deň počas 3 alebo 5 dní, najmenej po dobu 30 minút.

Úvodná i.v. dávka pri podpornej liečbe pri iných ochoreniach má byť v rozmedzí od 10 do 500 mg v závislosti od liečeného klinického stavu. Na krátkodobú liečbu závažných akútnych stavov môžu byť potrebné vyššie dávky. Úvodné dávky až do 250 mg sa majú podávať intravenózne po dobu najmenej

5 minút a vyššie dávky sa majú podávať najmenej po dobu 30 minút. Následné dávky sa majú podávať intravenózne alebo intramuskulárne v intervaloch v závislosti od odpovede a klinického stavu pacienta.

Na intravenózne alebo intramuskulárne podanie lieku je potrebné pripraviť roztok podľa pokynov (pozri časť 6).

Aby sa zabránilo problémom s kompatibilitou a stabilitou, odporúča sa podávať metylprednizolón- sukcinát oddelene od iných látok podávaných intravenózne (pozri časti 4.5 a 6.6).

Pediatrická populácia

Dávkovanie u dojčiat a detí sa môže znížiť, ale je potrebné sa riadiť závažnosťou zdravotného stavu a odpoveďou pacienta na liečbu a nie len vekom alebo telesnou hmotnosťou pacienta. Dávka nemá byť nižšia ako 0,5 mg/kg každých 24 hodín.

Porucha funkcie obličiek

Pri poruchách funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávkovania. Metylprednizolón sa dá odstrániť

hemodialýzou.

Poruchy funkcie pečene

Pri poruchách funkcie pečene nie je potrebná úprava dávkovania.

Metylprednizolón-sukcinát sodný je kontraindikovaný:

• u pacientov so systémovými hubovými infekciami.

• u pacientov s precitlivenosťou na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• na použitie intratekálnym spôsobom podávania.

• na použitie epidurálnym spôsobom podávania.

  Podávanie živých alebo živých oslabených vakcín je kontraindikované u pacientov, ktorí dostávajú imunosupresívne dávky kortikosteroidov.

Imunosupresívne účinky/zvýšená náchylnosť na infekcie

Kortikosteroidy môžu zvyšovať náchylnosť na infekcie, môžu maskovať určité prejavy infekcie, a

môžu sa pridružiť nové infekcie počas ich užívania. Pri používaní kortikosteroidov môže dôjsť k

zníženej odolnosti voči infekciám a schopnosti lokalizovať infekciu. Infekcie spôsobené vírusovými, bakteriálnymi, fungálnymi, protozoálnymi alebo helmintickými patogénmi, postihujúce ktorúkoľvek časť tela, môžu byť spojené s použitím kortikosteroidov samostatne alebo v kombinácii s inými imunosupresívami, ktoré ovplyvňujú bunkovú alebo protilátkovú imunitu alebo funkciu neutrofilov. Tieto infekcie môžu mať mierny priebeh, ale môžu sa stať závažnými a niekedy fatálnymi. S výškou dávok kortikosteroidov sa zvyšuje aj frekvencia výskytu infekčných komplikácií.

Pacienti, ktorí užívajú lieky na potlačenie imunitného systému sú náchylnejší na infekcie ako zdravé

osoby. Napríklad ovčie kiahne a osýpky môžu mať závažnejší alebo dokonca fatálny priebeh u

neimúnnych detí alebo dospelých, ktorí užívajú kortikosteroidy.

Podanie živých alebo živých atenuovaných vakcín je kontraindikované u pacientov, liečených imunosupresívnymi dávkami kortikosteroidov. Neživé alebo inaktivované vakcíny sa môžu podávať pacientom liečenými imunosupresívnymi dávkami kortikosteroidov, odpoveď na takéto vakcíny však môže byť znížená. U pacientov, ktorým sa podávajú neimunosupresívne dávky kortikosteroidov sa môže indikovať imunizácia.

Použitie kortikosteroidov v liečbe aktívnej tuberkulózy sa má obmedziť na tie prípady fulminantnej alebo diseminovanej tuberkulózy, pri ktorých sa kortikosteroidy používajú na liečbu ochorenia

v spojení s vhodnou antituberkulóznou liečbou. Ak sú kortikosteroidy indikované u pacientov s

latentnou tuberkulózou alebo tuberkulínovou reaktivitou, je potrebné dôkladné sledovanie, pretože

môže dôjsť k vzplanutiu ochorenia. Počas dlhodobej liečby kortikosteroidmi majú títo pacienti dostávať chemoprofylaxiu.

U pacientov liečených kortikosteroidmi bol hlásený Kaposiho sarkóm. Ukončenie podávania kortikosteroidov môže viesť ku klinickej remisii.

Účinnosť kortikosteroidov pri septickom šoku bola sporná, pričom prvé štúdie uvádzali priaznivé aj

škodlivé účinky. Prednedávnom sa odporúčalo, že doplnkové kortikosteroidy sú prínosné u pacientov so zisteným septickým šokom, ktorí majú adrenálnu insuficienciu. Ich obvyklé použitie pri septickom šoku sa však neodporúča. Výsledky systematického skúmania krátkodobej liečby vysokými dávkami kortikosteroidov nepodporujú ich používanie. Metaanalýzy a prehľad však naznačujú, že dlhšie trvanie podávania (5-11 dní) nízkych dávok kortikosteroidov môže znížiť úmrtnosť.

Účinky na imunitný systém

Môžu sa vyskytnúť alergické reakcie. Pretože u pacientov liečených kortikosteroidmi došlo k zriedkavým prípadom kožných reakcií a vzniku anafylaktických/anafylaktoidných reakcií, majú sa pred ich podaním u týchto pacientov vykonať zodpovedajúce preventívne opatrenia, predovšetkým u pacientov s alergiou na akýkoľvek liek v anamnéze.

Účinky na endokrinný systém

U pacientov liečených kortikosteroidmi, ktorí sú vystavení nezvyčajnému stresu, je indikovaná zvýšená dávka rýchlo pôsobiacich kortikosteroidov pred, počas a po stresovej situácii.

Farmakologické dávky kortikosteroidov podávané počas dlhšieho časového obdobia môžu viesť k hypotalamo-hypofýzovej-adrenálnej supresii (sekundárna adrenokortikálna insuficiencia). Stupeň a trvanie vyvolanej adrenokortikálnej insuficiencie sa medzi pacientmi líši a závisí od dávky,

frekvencie, času podávania a trvania liečby glukokortikoidmi. Tento účinok možno minimalizovať použitím liečby každý druhý deň.

Okrem toho môže dôjsť k fatálnej akútnej adrenálnej insuficiencii, ak sa podávanie glukokortikoidov

náhle ukončí.

Liekom indukovanú adrenokortikálnu insuficienciu možno minimalizovať postupným znižovaním dávky. Tento typ relatívnej insuficiencie môže pretrvávať mesiace po ukončení liečby; preto sa má pri akejkoľvek stresovej situácii v tomto období znovu podať

hormonálna liečba.

Po náhlom ukončení podávania glukokortikoidov sa môže objaviť aj „abstinenčný syndróm

z vysadenia steroidov“, ktorý zjavne nesúvisí s adrenálnou insuficienciou. Tento syndróm zahŕňa príznaky ako sú: anorexia, nevoľnosť, vracanie, letargia, bolesť hlavy, horúčka, bolesť kĺbov,

deskvamácia, myalgia, úbytok telesnej hmotnosti a/alebo hypotenzia. Predpokladá sa, že tieto účinky sú spôsobené náhlou zmenou koncentrácie glukokortikoidov a nie nízkou hladinou kortikosteroidov.

U pacientov s Cushingovou chorobou sa treba vyhnúť podávaniu glukokortikoidov, pretože môžu spôsobiť alebo zhoršiť Cushingov syndróm.

U pacientov s hypotyreózou sa pozorovalo zosilnenie účinku kortikosteroidov.

Metabolizmus a výživa

Kortikosteroidy, vrátane metylprednizolónu, môžu zvýšiť hladinu glukózy v krvi, zhoršiť už existujúci diabetes a predisponovať pacientov dlhodobo liečených kortikosteroidmi na diabetes mellitus.

Psychické účinky

Počas liečby kortikosteroidmi môžu nastať psychické zmeny od eufórie, nespavosti, zmien nálady, zmien osobnosti a ťažkej depresie až po jednoznačne psychotické prejavy. Existujúca emocionálna nestabilita alebo psychotické sklony sa môžu zhoršiť užívaním kortikosteroidov.

Pri systémových steroidoch sa môžu vyskytnúť potenciálne závažné psychické nežiaduce účinky. Symptómy sa vo všeobecnosti objavia v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov od začiatku liečby. Väčšina reakcií vymizne po znížení dávky alebo vysadení lieku, hoci môže byť potrebná špecifická liečba. Po vysadení kortikosteroidov boli hlásené psychické účinky, ale ich frekvencia je neznáma.

Pacienti/opatrovatelia majú byť upozornení, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak sa u nich rozvinú psychologické symptómy, najmä ak je podozrenie na depresívnu náladu alebo samovražedné

myšlienky. Pacienti/opatrovatelia majú byť upozornení na možné psychické poruchy, ktoré sa môžu vyskytnúť počas alebo bezprostredne po znížení dávky/ukončení podávania systémových steroidov.

Účinky na nervový systém

Kortikosteroidy sa majú používať s opatrnosťou u pacientov so záchvatovými poruchami.

Kortikosteroidy sa majú používať s opatrnosťou u pacientov s myasthenia gravis (pozri tiež informácie o myopatii v časti „Účinky na kostrovú a svalovú sústavu“ nižšie).

Hoci kontrolované klinické štúdie ukázali, že kortikosteroidy sú účinné pri rýchlej liečbe akútnych

exacerbácií roztrúsenej sklerózy, nedokazujú, že kortikosteroidy ovplyvňujú konečný výsledok alebo prirodzenú anamnézu ochorenia. Štúdie ukazujú, že na preukázanie signifikantného účinku sú

potrebné relatívne vysoké dávky kortikosteroidov (pozri časť 4.2 Dávkovanie a spôsob podávania).

Boli hlásené závažné udalosti spojené s intratekálnym/epidurálnym spôsobom podávania (pozri časť

4.8).

U pacientov užívajúcich kortikosteroidy boli hlásené prípady epidurálnej lipomatózy, vo všeobecnosti v prípadoch dlhodobého užívania vysokých dávok.

• Tyreotoxická periodická paralýza (TPP) sa môže vyskytnúť u pacientov s hypertyreózou a hypokaliémiou vyvolanou metylprednizolónom.

U pacientov liečených metylprednizolónom s príznakmi a prejavmi svalovej slabosti, najmä u

pacientov s hypertyreózou existuje podozrenie na TPP.

Ak existuje podozrenie na TPP, hladiny draslíka v krvi sa musia okamžite monitorovať a primerane regulovať, aby sa zabezpečilo obnovenie normálnych hladín draslíka v krvi.

Účinky na oči

Poruchy videnia môžu byť hlásené pri systémovom a lokálnom použití kortikosteroidov. Ak sa u pacienta objavia symptómy, ako je rozmazané videnie alebo iné poruchy videnia, pacient má byť odporučený na vyšetrenie oftalmológom, aby posúdil možné príčiny, medzi ktoré môže patriť sivý zákal, glaukóm alebo zriedkavé ochorenia, ako je napríklad centrálna serózna chorioretinopatia

(CSCR), ktoré boli hlásené po použití systémových a lokálnych kortikosteroidov. Centrálna serózna chorioretinopatia môže spôsobiť odlúčenie sietnice.

Dlhodobé užívanie kortikosteroidov môže spôsobiť zadnú subkapsulárnu kataraktu a nukleárnu

kataraktu (najmä u detí), exoftalmus alebo zvýšený vnútroočný tlak, čo môže spôsobiť glaukóm s možným poškodením zrakových nervov. U pacientov užívajúcich glukokortikoidy môže dôjsť k zvýšeniu sekundárnych plesňových a vírusových očných infekcií.

Kortikosteroidy sa majú používať s opatrnosťou u pacientov s očným herpes simplex kvôli možnej perforácii rohovky.

Liečba kortikosteroidmi sa spája s centrálnou seróznou chorioretinopatiou, ktorá môže spôsobiť odlúčenie sietnice.

Účinky na srdce

Nežiaduce účinky glukokortikoidov na kardiovaskulárny systém, ako je dyslipidémia a hypertenzia, môžu predisponovať pacientov liečených kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi k ďalším

kardiovaskulárnym účinkom, ak sa užívajú vysoké dávky a v prípade dlhodobej liečby. Podobne sa u

takýchto pacientov musia uvážlivo používať kortikosteroidy a v prípade potreby sa musí venovať

osobitná pozornosť zmeny rizika a v prípade potreby ďalšiemu monitorovaniu srdca. Nízke dávky a liečba každý druhý deň môžu znížiť výskyt komplikácií liečby kortikosteroidmi.

Po rýchlom intravenóznom podaní vysokých dávok sodnej soli metylprednizolón-sukcinátu (viac ako

0,5 g podaných počas doby kratšej ako 10 minút) boli hlásené výskyty srdcových arytmií a/alebo obehového kolapsu a/alebo zastavenie srdca. Počas alebo po podaní vysokých dávok

metylprednizolón-sukcinátu sodného bola hlásená bradykardia, ktorá nemusí súvisieť s výkonom alebo trvaním infúzie.

Systémové kortikosteroidy sa majú používať s opatrnosťou a iba ak je to nevyhnutne potrebné v prípadoch kongestívneho zlyhávania srdca.

Účinky na cievny systém

Pri používaní kortikosteroidov boli hlásené prípady trombózy vrátane venózneho tromboembolizmu. Preto sa majú kortikosteroidy používať s opatrnosťou u pacientov, ktorí majú alebo môžu mať predispozíciu na tromboembolické poruchy.

Kortikosteroidy sa majú používať s opatrnosťou u pacientov s hypertenziou.

Účinky na gastrointestinálny trakt

Vysoké dávky kortikosteroidov môžu spôsobiť akútnu pankreatitídu.

Neexistuje všeobecne jednotný názor na to, či samostatne podávané kortikosteroidy spôsobujú peptické vredy zistené počas liečby; liečba glukokortikoidmi však môže maskovať príznaky

peptických vredov, takže môže dôjsť k perforácii alebo krvácaniu bez výraznej bolesti. Liečba glukokortikoidmi môže maskovať peritonitídu alebo iné príznaky a symptómy spojené s gastrointestinálnymi problémami, ako je perforácia, obštrukcia a pankreatitída. Riziko vzniku gastrointestinálnych vredov sa zvyšuje, keď sa kortikosteroidy kombinujú s nesteroidnými protizápalovými liekmi (NSAID).

Kortikosteroidy sa majú používať s opatrnosťou pri nešpecifickej ulceróznej kolitíde, ak existuje pravdepodobnosť perforácie, abscesu alebo inej pyogénnej infekcie, divertikulitídy, nedávnych črevných anastomóz, aktívneho alebo latentného peptického vredu.

Účinky na pečeň a žlčové cesty

Cyklické pulzné dávky intravenózneho metylprednizolónu (zvyčajne pri začiatočnej dávke ≥ 1 g/deň) môžu spôsobiť liekom indukované poškodenie pečene vrátane akútnej hepatitídy alebo zvýšenia

hladiny pečeňových enzýmov. Boli hlásené zriedkavé prípady hepatotoxicity. Čas do nástupu účinku môže byť niekoľko týždňov alebo dlhšie. Vo väčšine prípadových štúdiách sa po ukončení liečby pozorovalo vymiznutie nežiaducich účinkov. Preto je potrebné vhodné monitorovanie.

Pri podávaní kortikosteroidov bol hlásený výskyt trombózy vrátane venózneho tromboembolizmu. V dôsledku toho sa majú kortikosteroidy používať s opatrnosťou u pacientov, ktorí majú alebo môžu mať predispozíciu na tromboembolické poruchy.

Účinky na kostrovú a svalovú sústavu

Akútna myopatia bola hlásená pri použití vysokých dávok kortikosteroidov, častejšie u pacientov s poruchami nervovosvalového prenosu (napr. myasthenia gravis) alebo u pacientov, ktorí dostávajú

súbežnú liečbu anticholinergikami, ako sú myorelaxanciá (napr. pankurónium). Táto akútna myopatia je generalizovaná, môže postihovať dýchacie a očné svaly a môže spôsobiť kvadruparézu. Môže dôjsť k zvýšeniu kreatínkinázy. Klinické zlepšenie alebo zotavenie po vysadení kortikosteroidov môže trvať týždne až roky.

Osteoporóza je bežný, ale zriedkavo identifikovaný nežiaduci účinok v súvislosti s dlhodobou liečbou vysokými dávkami glukokortikoidov.

Poruchy obličiek a močových ciest

Opatrnosť je potrebná u pacientov so systémovou sklerózou, pretože pri kortikosteroidoch vrátane metylprednizolónu sa pozoroval zvýšený výskyt sklerodermických renálnych kríz.

Kortikosteroidy sa majú používať s opatrnosťou u pacientov s renálnou insuficienciou.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Stredné a vysoké dávky hydrokortizónu alebo kortizónu môžu spôsobiť zvýšenie krvného tlaku, retenciu solí a vody a zvýšené vylučovanie draslíka. Tieto účinky sa vyskytujú menej pravdepodobne pri syntetických derivátoch, s výnimkou použitia vo veľkých dávkach. Môže byť potrebné obmedziť príjem soli v strave a doplniť draslík. Všetky kortikosteroidy zvyšujú vylučovanie vápnika.

Úrazy, otravy a komplikácie liečebného postupu

Použitie systémových kortikosteroidov sa neodporúča, a preto by sa nemali používať na liečbu traumatických poranení mozgu. Multicentrová štúdia odhalila zvýšenú mortalitu v 2. týždni a 6. mesiaci po úraze u pacientov, ktorým sa podával metylprednizolón-sukcinát sodný v porovnaní s placebom. Nebola stanovená príčinná súvislosť s metylprednizolón-sukcinátom sodným.

Ďalšie upozornenia a opatrenia

Keďže reakcie spojené s glukokortikoidmi závisia od dávky a dĺžky liečby, možné riziká/prínosy sa musia zvážiť v každom prípade individuálne, a to z hľadiska dávky aj dĺžky liečby. Je potrebné zvážiť aj vhodnosť dennej alebo prerušovanej liečby.

Na kontrolovanie liečby ochorenia sa má podávať najnižšia možná dávka kortikosteroidov a ak je možné zníženie dávky, má sa znižovať postupne.

Po uvedení lieku na trh bol u pacientov s malígnymi nádormi vrátane hematologických a solídnych nádorov, po použití systémových kortikosteroidov samostatne alebo v kombinácii s inými

chemoterapeutikami hlásený syndróm nádorového rozpadu (TLS, tumour lysis syndrome). Pacienti s vysokým rizikom TLS, ako sú pacienti s nádormi s vysokou rýchlosťou proliferácie, vysokou nádorovou záťažou a vysokou citlivosťou na cytotoxické liečivá, musia byť dôkladne monitorovaní a musia sa prijať vhodné opatrenia.

Kyselina acetylsalicylová a nesteroidné protizápalové lieky sa majú používať opatrne, ak sa podávajú v kombinácii s kortikosteroidmi.

Po podaní systémových kortikosteroidov bola hlásená feochromocytómová kríza, ktorá môže byť fatálna. Kortikosteroidy sa majú podávať pacientom s podozrením na feochromocytóm alebo s

potvrdeným feochromocytómom len po primeranom zhodnotení rizika/prínosu.

Očakáva sa, že liečba v kombinácii s inhibítormi CYP3A, vrátane liekov, ktoré obsahujú kobicistát, zvyšuje riziko systémových nežiaducich účinkov. Tejto kombinácii sa treba vyhnúť, pokiaľ prínos nepreváži zvýšené riziko systémových nežiaducich účinkov kortikosteroidov, v takom prípade je

potrebné pacientov vzhľadom na tieto účinky sledovať. Pediatrická populácia

Rast a vývoj dojčiat a detí pri dlhodobej liečbe kortikosteroidmi sa má dôkladne sledovať. U detí na

dlhodobej dennej liečbe s rozdelenými dávkami glukokortikoidov môže dôjsť k spomaleniu rastu.

Použitie tejto liečby sa má obmedziť len na nevyhnutné situácie. Dávkovanie každý druhý deň zvyčajne zabráni alebo minimalizuje tento nežiaduci účinok.

Dojčatá a deti, ktoré dostávajú dlhodobú liečbu kortikosteroidmi, sú vystavené osobitnému riziku zvýšenia intrakraniálneho tlaku.

Vysoké dávky kortikosteroidov môžu u detí vyvolať pankreatitídu.

Po podaní metylprednizolónu sa môže vyvinúť hypertrofická kardiomyopatia

predčasne narodených detí, a preto sa má vykonať vhodné diagnostické hodnotenie a monitorovanie funkcie a štruktúry srdca.

Informácie o pomocných látkach

Sodík

Metylprednizolón Hikma 40 mg obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v 40 mg, t.j. v podstate

zanedbateľné množstvo sodíka.

Metylprednizolón Hikma 125 mg obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v 125 mg, t.j. v podstate

zanedbateľné množstvo sodíka.

Metylprednizolón Hikma 250 mg obsahuje 26,58 mg sodíka v 250 mg, čo zodpovedá 1,33 % WHO

odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Metylprednizolón Hikma 500 mg obsahuje 53,18 mg sodíka v 500 mg, čo zodpovedá 2,66 % WHO

odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Metylprednizolón Hikma 1000 mg obsahuje 167,59 mg sodíka v 1000 mg, čo zodpovedá 8,38 %

WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Metylprednizolón je substrátom pre enzým cytochróm P450 (CYP) a je metabolizuje sa prevažne

enzýmom CYP3A4. Enzým CYP3A4 je dominantný enzým v podskupine CYP, ktorý sa najčastejšie vyskytuje v pečeni dospelých ľudí. Tento enzým katalyzuje 6β-hydroxyláciu steroidov, základný metabolický krok fázy I pre endogénne a syntetické kortikosteroidy. Substrátmi CYP3A4 sú aj mnohé ďalšie zlúčeniny, z ktorých niektoré (rovnako ako iné lieky) preukázateľne modifikujú metabolizmus glukokortikoidov indukciou (pozitívna regulácia) alebo inhibíciou enzýmu CYP3A4.

Inhibítory CYP3A4 – liečivá, ktoré inhibujú aktivitu CYP3A4 vo všeobecnosti znižujú hepatálny klírens a zvyšujú plazmatické koncentrácie liečiv, ktoré sú substrátom pre CYP3A4, ako je

metylprednizolón. Môže byť potrebné upraviť dávku metylprednizolónu v prítomnosti inhibítora

CYP3A4, aby sa predišlo toxicite tohto steroidu.

Induktory CYP3A4 – liečivá, ktoré indukujú aktivitu CYP3A4, vo všeobecnosti zvyšujú hepatálny klírens, čo vedie k zníženiu plazmatickej koncentrácie liečiv, ktoré sú substrátmi pre CYP3A4.

Súčasné podávanie môže vyžadovať zvýšenie dávky metylprednizolónu, aby sa dosiahol požadovaný výsledok.

Substráty CYP3A4 – v prítomnosti iného substrátu CYP3A4 môže byť ovplyvnený hepatálny klírens metylprednizolónu, čo si vyžaduje zodpovedajúcu úpravu dávky. Je možné, že nežiaduce udalosti

spojené s užívaním každého lieku samostatne sa môžu vyskytnúť s väčšou pravdepodobnosťou v prípade súčasného podávania.

Účinky, ktoré nie sú sprostredkované CYP3A4 – ďalšie interakcie a účinky, ktoré sa môžu vyskytnúť pri metylprednizolóne, sú popísané nižšie v tabuľke 1.

Tabuľka 1 obsahuje zoznam a popis farmakologických účinkov alebo interakcií s metylprednizolónom, ktoré sú veľmi časté a/alebo klinicky významné.

Tabuľka 1. Dôležité účinky/interakcie liekov alebo liečiv s metylprednizolónom

• fenobarbital

• fenytoín

1. V súvislosti so súbežnou liečbou vysokými dávkami kortikosteroidov a anticholínergík, ako sú neuromuskulárne blokátory, bola

2. Antagonizmus myorelaxačných účinkov pankurónia a vekurónia bol hlásený u

• aprepitant

• fosaprepitant

• itrakonazol

• ketokonazol

1. Inhibítory proteáz, ako je indinavir a ritonavir, môžu zvýšiť plazmatické

2. Kortikosteroidy môžu indukovať metabolizmus inhibítorov HIV proteázy, čo spôsobuje zníženie hladín plazmatických

1. Pri súbežnom užívaní cyklosporínu a metylprednizolónu dochádza k vzájomnej inhibícii metabolizmu, čo môže zvýšiť

2. Pri súbežnom užívaní metylprednizolónu a cyklosporínu boli hlásené epileptické

• cyklofosfamid

• takrolimus

• klaritromycín

• erytromycín

Inkompatibility

Aby sa predišlo problémom s kompatibilitou a stabilitou, odporúča sa podávať metylprednizolón-

sukcinát sodný oddelene od iných liečiv podávaných intravenózne. Medzi liečivá, ktoré sú z hľadiska fyzikálnych vlastností inkompatibilné s roztokom metylprednizolón-sukcinátu sodného patria okrem iného: alopurinol sodný, doxaprámium-chlorid, tigecyklín, diltiazémium-chlorid, glukonát vápenatý, vekurónium-bromid, rokurónium-bromid, cisatrakúrium-bezylát, glykopyrolát, propofol (viac informácií pozri časť 6.2).

Fertilita

U potkanov liečených kortikosteroidmi sa pozorovala znížená fertilita (pozri časť 5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti).

Gravidita

Štúdie na zvieratách ukázali, že podávanie vysokých dávok kortikosteroidov gravidným ženám môžu spôsobiť malformácie plodu. Kortikosteroidy podávané gravidným ženám zrejme nespôsobujú kongenitálne malformácie. Keďže sa s metylprednizolónom neuskutočnili žiadne adekvátne

reprodukčné štúdie u ľudí, tento liek sa má používať počas tehotenstva len po dôkladnom zhodnotení pomeru rizika a prínosu pre matku a plod.

Niektoré kortikosteroidy ľahko prechádzajú cez placentu. V retrospektívnej štúdii sa pozorovala zvýšená frekvencia nízkej pôrodnej hmotnosti u detí narodených matkám liečených kortikosteroidmi. Hoci je adrenálna insuficiencia zriedkavá u novorodencov, ktorí boli vystavení kortikosteroidom počas vnútromaternicového vývinu, dojčatá narodené matkám, ktoré dostávali vysoké dávky

kortikosteroidov počas tehotenstva, sa majú dôkladne pozorovať a vyšetriť na príznaky adrenálnej

insuficiencie.

Nie sú známe účinky kortikosteroidov na pôrod.

U dojčiat narodených matkám dlhodobo liečenými kortikosteroidmi počas gravidity sa pozorovala katarakta.

Dojčenie

Kortikosteroidy sa vylučujú do materského mlieka.

Kortikosteroidy vylučované do materského mlieka môžu spomaľovať rast a ovplyvňovať endogénnu tvorbu glukokortikoidov u dojčiat. Tento liek sa má používať u dojčiacich matiek len po dôkladnom zhodnotení pomeru rizika a prínosu pre matku a novorodenca.

Účinok kortikosteroidov na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje nebol študovaný.

Nežiaduce účinky, ako sú závraty, vertigo, poruchy videnia a únava sa môžu vyskytnúť pri liečbe kortikosteroidmi. V prípade výskytu týchto účinkov, pacienti nemajú viesť vozidlo a obsluhovať stroje.

Nasledujúce nežiaduce reakcie boli hlásené pri nasledujúcich kontraindikovaných spôsoboch

podávania – intratekálne/epidurálne: arachnoiditída, funkčná gastrointestinálna porucha/ dysfunkcia močového mechúra, bolesť hlavy, meningitída, paraparéza/paraplégia, záchvaty, poruchy vnímania.

V rámci tried orgánových systémov sú nežiaduce reakcie zoradené podľa frekvencie výskytu s

použitím nasledujúcich kategórií: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časte (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000) a neznáme (nedajú sa odhadnúť z dostupných údajov).

*peritonitída môže byť prvým príznakom alebo prejavom gastrointestinálnej poruchy, ako je perforácia, obštrukcia alebo pankreatitída (pozri časť 4.4).

Nie sú dostupné dostatočné údaje zo štúdií na zvieratách o účinkoch na fertilitu.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Neexistuje žiadny klinický syndróm akútneho predávkovania kortikosteroidmi. Hlásenia akútnej

toxicity a/alebo smrti po predávkovaní kortikosteroidmi sú zriedkavé. V prípade predávkovania nie je dostupné žiadne špecifické antidotum; liečba je podporná a symptomatická, metylprednizolón je

dialyzovateľný.