Ropivacaine Readyfusor 250 ml Infúzny roztok v aplikačnom systéme

Ropivacaine Readyfusor je indikovaný na liečbu akútnej pooperačnej bolesti u dospelých. Ropivacaine Readyfusor sa používa:

• Na udržanie kontinuálneho periférneho nervového bloku kontinuálnou infúziou.

• Na kontinuálnu infiltráciu rany.

Ropivacaine Readyfusor majú používať len lekári, ktorí majú skúsenosti s regionálnou anestéziou, alebo liek sa má používať pod ich dohľadom.

Dávkovanie

Dospelí

Dávkovacie zariadenie, infúzna pumpa Ropivacaine Readyfusor, zabezpečuje prietokovú rýchlosť približne 5 ml/h, čo zodpovedá dávke 10 mg/h, maximálne počas 48 hodín.

Pevná rýchlosť infúzie 5 ml (10 mg) za hodinu poskytuje primeranú analgéziu len s miernym a neprogresívnym motorickým blokom vo väčšine prípadov stredne závažnej až závažnej pooperačnej bolesti.

V závislosti od klinického stavu pacienta sa má zvážiť predpísanie iných perorálnych analgetík (na

analgéziu kontrolovanú pacientom) alebo ďalšie bolusové injekcie lokálneho anestetika. V takom prípade treba vziať na vedomie aj informácie o lieku pre tieto ďalšie lieky.

Pediatrická populácia

Ropivacaine Readyfusor nie je indikovaný u detí a dospievajúcich.

Spôsob podávania

Na perineurálne použitie a infiltráciu.

Na udržanie kontinuálneho periférneho nervového bloku kontinuálnou perineurálnou infúziou sa odporúča nasledujúca metóda:

• Ak sa blok nedosiahol perioperačne, indukuje sa ropivakaínom 7,5 mg/ml.

• Analgézia sa následne udržiava liekom Ropivacaine Readyfusor.

Na kontinuálnu infiltráciu rany sa má počas operácie do rany zaviesť fenestrovaný katéter (pozri časti 6.5 a 6.6).

Je potrebné pozorne sledovať analgetický účinok, aby sa liečba bolesti skončila ihneď ako to bolestivý stav umožní.

Opatrenia pred zaobchádzaním alebo podaním lieku

Pokyny na prípravu lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

• Precitlivenosť na liečivo, na iné lokálne anestetiká amidového typu alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Intravenózna regionálna anestézia.

• Paracervikálna anestézia pri pôrode.

• Intravaskulárne použitie.

• Intratekálne použitie.

• Intracerebrálne použitie.

• Intraartikulárne použitie.

Regionálne anestetické postupy sa vždy majú vykonávať v náležite vybavenom prostredí s príslušným personálom. Má byť okamžite k dispozícii vybavenie a lieky potrebné na monitorovanie a núdzovú resuscitáciu. Zodpovedný lekár má byť náležite vyškolený a oboznámený s diagnostikou a liečbou

vedľajších účinkov, systémovej toxicity a iných komplikácií (pozri časti 4.8 a 4.9).

Nasledujúce údaje sa týkajú všetkých ciest podávania roztoku ropivakaínu 2 mg/ml s cieľom pokryť celé spektrum bezpečnostných údajov.

Kardiovaskulárne udalosti

Pacienti liečení antiarytmikami III. triedy (napr. amiodarónom) majú byť pod prísnym dohľadom, pričom je potrebné zvážiť monitorovanie EKG, keďže účinky na srdce môžu byť aditívne.

Zriedkavo sa vyskytli prípady zástavy srdca počas použitia ropivakaínu na periférnu nervovú blokádu, najmä po neúmyselnom náhodnom intravaskulárnom podaní u starších pacientov so súbežným

ochorením srdca. Resuscitácia bola v niektorých prípadoch ťažká. Ak by sa vyskytla zástava srdca, možno bude potrebná predĺžená resuscitácia na zvýšenie možnosti úspešného výsledku.

Bloky hlavy a krku

Určité lokálne anestetické postupy, ako sú injekcie do oblastí hlavy a krku, môžu byť spojené s vyššou frekvenciou závažných nežiaducich reakcií bez ohľadu na použité lokálne anestetikum.

Veľké periférne nervové bloky

Veľké periférne nervové bloky môžu zahŕňať podanie veľkého objemu lokálneho anestetika do vysoko vaskularizovaných oblastí, často v blízkosti veľkých ciev, kde je zvýšené riziko

intravaskulárnej injekcie a/alebo rýchlej systémovej absorpcie, čo môže viesť k vysokým plazmatických koncentráciám.

Precitlivenosť

Je potrebné vziať na vedomie možnú skríženú precitlivenosť s inými lokálnymi anestetikami amidového typu.

Pacienti s celkovým zlým zdravotným stavom

Pacienti s celkovým zlým zdravotným stavom v dôsledku starnutia alebo iných faktorov, ako je

čiastočný alebo úplný blok vodivosti srdca, pokročilé ochorenie pečene alebo závažná dysfunkcia obličiek, vyžadujú špeciálnu pozornosť, hoci je u týchto pacientov často indikovaná regionálna

anestézia.

Pacienti s poruchou funkcie pečene a obličiek

Ropivakaín sa metabolizuje v pečeni, a preto sa má používať obozretne u pacientov so závažným ochorením pečene; opakované dávky sa možno budú musieť znížiť vzhľadom na oneskorenú

elimináciu. U pacientov s poruchou funkcie obličiek zvyčajne nie je potrebné zmeniť dávku, keď sa použije jedna dávka alebo keď je liečba krátkodobá. Acidóza a znížená koncentrácia proteínov v

plazme, ktoré sa často pozorujú u pacientov s chronickým zlyhávaním obličiek, môžu zvýšiť riziko systémovej toxicity.

Akútna porfýria

Ropivacaine Readyfusor je možno porfyrinogénny a pacientom s akútnou porfýriou sa má predpisovať len v prípade, že nie je k dispozícii bezpečnejšia alternatíva. V prípade citlivých pacientov je potrebné prijať primerané opatrenia podľa štandardných príručiek a/alebo po konzultácii s odborníkmi na toto ochorenie.

Chondrolýza

Po uvedení lieku na trh boli hlásené prípady chondrolýzy u pacientov, ktorí po operácii dostali intraartikulárnu kontinuálnu infúziu lokálnych anestetík vrátane ropivakaínu. Väčšina hlásených

prípadov chondrolýzy zahŕňala ramenný kĺb. Intraartikulárna kontinuálna infúzia nie je schválenou indikáciou pre liek Ropivacaine Readyfusor. Keďže účinnosť a bezpečnosť neboli stanovené, je

potrebné vyhnúť sa intraartikulárnej kontinuálnej infúzii lieku Ropivacaine Readyfusor.

Predĺžené podávanie

Predĺženému podávaniu ropivakaínu je potrebné sa vyhnúť u pacientov súbežne liečených silnými inhibítormi CYP1A2, ako je fluvoxamín a enoxacín (pozri časť 4.5).

Keď sa používajú predĺžené bloky s použitím kontinuálnej infúzie, musí sa vziať do úvahy riziko

dosiahnutia toxickej plazmatickej koncentrácie alebo indukcie lokálneho poškodenia nervov. Dospelí dobre znášali kumulatívne dávky až do 675 mg ropivakaínu na pooperačnú analgéziu podávanú počas 24 hodín, napríklad pooperačné kontinuálne epidurálne infúzie s rýchlosťou do 28 mg/hodinu počas 72 hodín. U obmedzeného počtu pacientov sa podávali vyššie dávky až do 800 mg/deň s pomerne malým počtom nežiaducich reakcií.

V klinických štúdiách sa podávala na pooperačnú liečbu bolesti epidurálna infúzia ropivakaínu 2 mg/ml samotného alebo zmiešaného s fentanylom 1 – 4 μg/ml až počas 72 hodín. Kombinácia ropivakaínu a fentanylu zlepšila zmiernenie bolesti, ale spôsobila opioidné vedľajšie účinky.

Kombinácia ropivakaínu a fentanylu sa skúmala len v prípade ropivakaínu 2 mg/ml.

Pediatrická populácia

Ropivacaine Readyfusor nie je indikovaný u detí a dospievajúcich.

Pomocné látky so známym účinkom

Tento liek obsahuje 3,4 mg sodíka na 1 ml, čo zodpovedá 0,17 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Ropivacaine Readyfusor sa má používať obozretne u pacientov, ktorí dostávajú ďalšie lokálne

anestetiká alebo lieky, ktoré sú štrukturálne príbuzné lokálnym anestetikám amidového typu, ako sú určité antiarytmiká, napríklad lidokaín a mexiletín, keďže systémové toxické účinky sú aditívne.

Simultánne použitie lieku Ropivacaine Readyfusor s celkovými anestetikami alebo opioidmi môže

navzájom zosilniť (nežiaduce) účinky. Neuskutočnili sa konkrétne interakčné štúdie s ropivakaínom a antiarytmikami III. triedy (napr. amiodarón), odporúča sa však obozretnosť (pozri tiež časť 4.4).

Cytochróm P450 (CYP) 1A2 sa podieľa na tvorbe hlavného metabolitu, 3-hydroxy-ropivakaínu. In vivo sa plazmatický klírens ropivakaínu znížil počas súbežného podávania fluvoxamínu, selektívneho a silného inhibítora CYP1A2, až o 77 %. Teda silné inhibítory CYP1A2, ako je fluvoxamín a

enoxacín, podávané súbežne počas predĺženého podávania lieku Ropivacaine Readyfusor môžu s liekom Ropivacaine Readyfusor vytvárať interakcie. Predĺženému podávaniu ropivakaínu je potrebné sa vyhnúť u pacientov súbežne liečených silnými inhibítormi CYP1A2 (pozri tiež časť 4.4).

In vivo sa plazmatický klírens ropivakaínu znížil počas súbežného podávania ketokonazolu,

selektívneho a silného inhibítora CYP3A4, o 15 %. Inhibícia tohto izozýmu však pravdepodobne nemá klinický význam.

In vitro je ropivakaín kompetitívnym inhibítorom CYP2D6, nezdá sa však, že inhibuje tento izozým v klinicky dosiahnutých plazmatických koncentráciách.

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití ropivakaínu počas ľudskej gravidity. Experimentálne štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky z hľadiska gravidity,

embryonálneho/fetálneho, perinatálneho a postnatálneho vývinu (pozri časť 5.3).

Ako preventívne opatrenie je vhodnejšie vyhnúť sa použitiu lieku Ropivacaine Readyfusor počas gravidity.

Dojčenie

K dispozícii nie sú žiadne údaje týkajúce sa vylučovania ropivakaínu do ľudského mlieka.

Dojčenie sa má počas liečby liekom Ropivacaine Readyfusor dočasne prerušiť. Mlieko sa má počas tohto obdobia odstriekať a zlikvidovať.

Fertilita

K dispozícii nie sú žiadne údaje.

K dispozícii nie sú žiadne údaje. Lokálne anestetiká môžu mať v závislosti od dávky malý vplyv na duševnú funkciu a koordináciu aj v neprítomnosti zjavnej toxicity pre CNS a dočasne môžu narušiť pohyb a bdelosť.

Profil nežiaducich reakcií lieku Ropivacaine Readyfusor je podobný ako v prípade iných dlhodobo

pôsobiacich lokálnych anestetík amidového typu. Nežiaduce reakcie na liek treba odlíšiť od fyziologických účinkov nervového bloku samotného.

Frekvencie použité v nasledujúcej tabuľke sú: veľmi časté (≥1/10), časté (≥ 1/100 až <1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000) a

neznáme (z dostupných údajov).

* Tieto príznaky sa zvyčajne vyskytujú ako následok náhodnej intravaskulárnej injekcie, predávkovania alebo rýchlej absorpcie, pozri časť 4.9.

Nežiaduce reakcie na liek súvisiace s triedou lieku

Neurologické komplikácie

Neuropatia a dysfunkcia miechy (napr. syndróm prednej spinálnej artérie, arachnoiditída, cauda equina), ktoré môžu v zriedkavých prípadoch viesť k trvalým následkom, súvisia s regionálnou anestéziou bez ohľadu na použité lokálne anestetikum.

Akútna systémová toxicita

Systémové toxické reakcie zahŕňajú najmä centrálny nervový systém (CNS) a kardiovaskulárny

systém (CVS). Takéto reakcie sú spôsobené vysokou koncentráciou lokálneho anestetika v krvi, ktorá sa môže objaviť v dôsledku (náhodnej) intravaskulárnej injekcie, predávkovania alebo výnimočne rýchlej absorpcie z vysoko vaskularizovaných oblastí (pozri tiež časť 4.4). Reakcie CNS sú podobné v prípade všetkých amidových lokálnych anestetík, zatiaľ čo srdcové reakcie sú závislejšie od lieku,

kvantitatívne aj kvalitatívne.

Toxicita pre centrálny nervový systém

Toxicita pre centrálny nervový systém je stupňujúca sa odpoveď s príznakmi a prejavmi stúpajúcej závažnosti. Na začiatku sa pozorujú také príznaky, ako poruchy zraku alebo sluchu, periorálna

necitlivosť, závrat, točenie, mravčenie a parestézia. Dyzartria, svalová stuhnutosť a svalové zášklby sú závažnejšie a môžu predchádzať nástupu generalizovaných záchvatov. Tieto prejavy sa nesmú

nesprávne považovať za neurotické správanie. Môže nasledovať bezvedomie a veľké epileptické

záchvaty, ktoré môžu trvať niekoľko sekúnd až niekoľko minút. Počas záchvatov sa často vyskytuje hypoxia a hyperkarbia v dôsledku zvýšenej svalovej aktivity a narušeného dýchania. V závažných prípadoch sa môže dokonca vyskytnúť apnoe. Respiračná a metabolická acidóza zvyšuje a predlžuje toxické účinky lokálnych anestetík.

Po redistribúcii lokálneho anestetika z centrálneho nervového systému nasleduje zotavenie, pričom sa lokálne anestetikum metabolizuje a vylúči. Zotavenie môže byť rýchle, ak nebolo injekčne podané

veľké množstvo lieku.

Toxicita pre kardiovaskulárny systém

Kardiovaskulárna toxicita naznačuje závažnejšiu situáciu. Ako výsledok vysokých systémových koncentrácií lokálnych anestetík sa môže vyskytnúť hypotenzia, bradykardia, arytmia a dokonca

zástava srdca. Intravenózna infúzia ropivakaínu viedla u dobrovoľníkov k prejavom útlmu vodivosti a kontraktility.

Kardiovaskulárnym toxickým účinkom zvyčajne predchádzajú prejavy toxicity v centrálnom nervovom systéme, ak pacient nedostáva celkové anestetikum alebo je pod vplyvom silných sedatív, napríklad benzodiazepínov alebo barbiturátov.

Liečba akútnej systémovej toxicity Pozri časť 4.9.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

Náhodné intravaskulárne injekcie lokálnych anestetík môžu spôsobiť okamžité (do niekoľkých sekúnd až minút) systémové toxické reakcie. V prípade predávkovania sa nemusia dosiahnuť maximálne

plazmatické koncentrácie do jednej až dvoch hodín v závislosti od miesta podania injekcie, a preto môžu byť prejavy toxicity oneskorené (pozri časť 4.8).

Liečba

Ak sa objavia prejavy akútnej systémovej toxicity, injekcia lokálneho anestetika sa má ihneď zastaviť a príznaky CNS (záchvaty, útlm CNS) sa musia rýchlo liečiť príslušnou podporou dýchacích

ciest/dýchania a podaním antikonvulzív.

Ak by sa vyskytla zástava krvného obehu, je potrebné ihneď zaviesť kardiopulmonálnu resuscitáciu. Veľmi dôležitá je optimálna oxygenácia, ventilácia a podpora krvného obehu, ako aj liečba acidózy.

Ak sa vyskytne kardiovaskulárny útlm (hypotenzia, bradykardia), je potrebné zvážiť príslušnú liečbu intravenóznymi tekutinami, vazopresorom a/alebo inotrópnymi liekmi.

Ak by sa vyskytla zástava srdca, úspešný výsledok môže vyžadovať predĺženú resuscitáciu.