Medox kyslík medicinálny plynný

Medzi navrhované indikácie anestézie a intenzívnej starostlivosti patria:

• ochorenia kardiovaskulárneho systému,

• zlyhanie kardio-respiračného systému, liečba náhleho zastavenia srdca alebo dychu pri traumatických stavoch alebo po požití lieku

• pred a pooperačná starostlivosť

• chronické zlyhanie dýchania, chronická obštrukčná choroba pľúc, hypoxémia

• nosný plyn v celkovej anestézii v spojení so všetkými druhmi aplikovaných inhalovaných alebo prchavých anestetík

• všetky typy liečby, alebo prevencia akútnej alebo chronickej hypoxie v každej vekovej skupine

• otrava oxidom uhoľnatým

• šokové stavy, silné krvácanie, ošetrovanie chronických rán a vredov

• akútna anémia

  Ďalšie indikácie:

• Extrakorporálna oxygenácia.

• Hyperbarická oxygenoterapia pri chorobe z dekompresie (Kesónova choroba).

• Anaeróbna infekcia (plynová gangréna).

• Histamínová bolesť hlavy (Bingov-Hortonov syndróm).

Dávkovanie

Medicinálny kyslík plynný je podávaný formou inhalácie do pľúc. Koncentráciu, prietok a dĺžku trvania liečby určí lekár podľa charakteristiky každého ochorenia.

Kyslík tiež možno podávať pomocou oxygenátora priamo do krvi pri mimotelovej cirkulácii kardiopulmonálneho by-pass systému.

Pokiaľ ide o dávkovanie, pre každého pacienta sa musí prispôsobiť podľa jeho/jej klinického stavu. Cieľom zvyčajne býva udržanie arteriálneho parciálneho tlaku kyslíka nad 60 mmHg (t.j. 7,96 kPa) alebo saturácie arteriálnej krvi kyslíkom nad alebo rovnajúcu sa 90%.

Keď sa kyslík aplikuje rozpustený v inom plyne, jeho minimálna koncentrácia vo vdychovanom vzduchu (FiO2) musí byť 21% a môže sa zvýšiť až na 100%. Je potrebné zabezpečiť dostatočné zvlhčenie a zahriatie vdychovaného plynu.

U nedonosených detí a novorodencov môže dlhodobá oxygenoterapia a oxygenoterapia s vysokými dávkami (viac než 40 Vol -%) spôsobiť retrolentálnu fibropláziu s oslepnutím, zvýšený podiel kyslíka by mal byť preto čo najrýchlejšie (arteriálna kontrola nasýtenosti O2) znížený na bezpodmienečne nutnú koncentráciu, pri ktorej je ešte zachované dostatočné zásobenie krvi kyslíkom.

Normobarická kyslíková terapia:

• so samočinnou ventiláciou:

  Pacient s chronickým zlyhaním dýchania: Kyslík sa musí aplikovať pri prietoku 0,5 až 2 litre/minútu a adaptabilne podľa gazometrie.

  Pacient s chronickým zlyhaním dýchania: Kyslík sa musí aplikovať pri prietoku 0,5 až 15 litrov/minúta, adaptabilne podľa gazometrie.

• s asistovanou ventiláciou:

  Minimálna koncentrácia FiO2 je 21% a môže sa zvýšiť až na 100%.

• Pri liečbe histamínovej bolesti hlavy počas fázy akútnej krízy:

Kyslík by sa mal aplikovať v objeme 7 litrov za minútu po dobu 15 minút. S aplikovaním sa musí začať na začiatku krízy.

Hyperbarická oxygenoterapia:

Vdychovanie kyslíka pri parciálnom tlaku nad 1 atmosféru (hyperbarická oxygenoterapia) má za cieľ značné zvýšenie objemu kyslíka, ktorý je rozpustený v arteriálnej krvi a priamo vyživuje bunky. Pobyt v hyperbarickej komore trvá od 90 minút do 2 hodín pri tlaku 2 až 3 atmosféry (t. j. 2,026 až 3,039 barov).

Tieto sedenia sa môžu zopakovať 2 až 4-krát za deň v závislosti od indikácií a od klinického stavu pacienta.

Spôsob podávania

Liečbu kyslíkom je možné vykonať pomocou:

• nazálneho alebo nasofaryngeálneho katétra;

• laryngálnej masky;

• endotracheálneho tubusu;

• dýchacie masky (napr. plastová, gumová alebo Venturiho maska);

• tvárového alebo kyslíkového stanu;

• prenosného dýchacieho prístroja s maskou.

Dĺžka a koncentrácia oxygenoterapie sa riadi typom ochorenia a má byť pravidelne kontrolovaná (kontrola krvných plynov).

Pre dlhodobé použitie pri chronickom obštruktívnom ochorení pľúc (CHOCHP) je spravidla dobre tolerovaná koncentrácia O2 35 Vol -%.

Normobarická kyslíková terapia

Kyslík sa podáva pomocou vdychovaného vzduchu, najlepšie s použitím určenej pomôcky (napr. nosového katétra alebo tvárovej masky). Prostredníctvom tejto pomôcky sa kyslík podáva s vdychovaným vzduchom. Plyn plus nadbytočný kyslík následne vychádza z pacienta vo vydychovanom vzduchu a mieša sa s okolitým vzduchom (systém „bez opätovného vdychovania“). V mnohých prípadoch počas anestézie sa používajú osobitné zariadenia so systémom s opätovným vdychovaním alebo systémom s recyklovaním tak, aby sa vydychovaný vzduch vdychoval ešte raz (systém „s opätovným vdychovaním“).

Ak pacient nemôže dýchať samostatne, môže sa poskytnúť podpora dýchania umelým dýchaním.

Hyperbarická kyslíková terapia

Hyperbarická kyslíková terapia sa podáva v osobitne skonštruovanej tlakovej komore, kde sa okolitý tlak dá zvýšiť až na trojnásobok atmosférického tlaku. Hyperbarická kyslíková terapia sa môže podávať pomocou dobre tesniacej tvárovej masky s kapucňou zakrývajúcou hlavu alebo pomocou tracheálnej trubice.

Pre normobarickú oxygenoterapiu nie je žiadna absolútna kontraindikácia. Hyperbarická oxygenoterapia je kontraindikovaná v prípade neliečeného pneumotoraxu.

Vysoké koncentrácie kyslíka majú byť podávané len po minimálne požadovanú dobu tak, aby sa dosiahol žiaduci účinok a majú byť monitorované opakovanou analýzou arteriálneho tlaku kyslíka (PaO2) *alebo kyslíkovou saturáciou hemoglobínu (SpO2) a analýzou koncentráciou inhalovaného kyslíka (FiO2).

U niektorých typov ťažkej hypoxie sú terapeutické dávky blízke prahu toxicity. Toxické účinky, ktoré zahrňujú najmä pľúcne a neurologické účinky, sa môžu vyskytnúť po 6 hodinách od expozície koncentrácii kyslíka (FiO2) 100 %, po 24 hodinách od expozície koncentrácii kyslíka (FiO2) viac ako 70 %.

Vysoké koncentrácie sa majú používať najkratší možný čas a kontrolované analýzou krvných plynov. Koncentrácia inhalovaného kyslíka sa tiež meria v ten istý čas a majú sa podávať najnižšie dávky schopné udržať PaO2 na 50-60 mm Hg (to je 5,65-7,96 kPa). Po 24 hodinách od expozície sa má FiO2 udržiavať čo najhlbšie pod 45 %.

U novorodencov môže dlhodobá a vysoko koncentrovaná (viac než 40 Vol -%) oxygenoterapia spôsobiť poškodenie očných šošoviek, ktoré vedie k oslepnutiu (retrolentálna fibroplázia). Navyše hrozí nebezpečenstvo krvácania (pulmonálna hemorágia), bunkové poškodenie a / alebo funkčné poruchy pľúc (fokálna atelektáza, hyalínové poškodenie membrán s difúznou pľúcnou fibrózou). Aby sa zabránilo kolapsu funkcie pľúc (bronchopulmonálnej dysplázie), je potrebné počas liečby vykonávať pravidelnú kontrolu parciálneho tlaku kyslíka v arteriálnej krvi. Tlak kyslíka v arteriálnej krvi sa má udržiavať nižší ako 13,3 kPa (100 mmHg).

Vysoké koncentrácie kyslíka vo vdychovanom vzduchu alebo plynu spôsobia pokles koncentrácie a tlaku dusíka. Toto tiež zníži koncentrácie dusíka v tkanivách a pľúcach (alveoly). Ak sa kyslík absorbuje do krvi prostredníctvom alveol rýchlejšie, ako sa dodáva ventiláciou, alveoly môžu kolabovať (atelektáza). Toto môže narušiť okysličovanie krvi v tepnách, pretože sa napriek perfúzii nevymieňajú žiadne plyny.

U pacientov so zníženou citlivosťou na tlak oxidu uhličitého v arteriálnej krvi môžu vysoké hladiny kyslíka spôsobiť zadržiavanie oxidu uhličitého. V extrémnych prípadoch to môže viesť k narkóze oxidom uhličitým. Hyperbarickú kyslíkovú terapiu musí podávať vyškolený zdravotnícky personál, ktorý má na tento účel kvalifikáciu. Kompresná a dekompresná liečba sa musí rozvrhnúť tak, aby sa minimalizovalo riziko poškodenia spôsobeného tlakom (barotrauma).

Všeobecne

Dodržiavajte pokyny dodávateľa najmä pokynov uvedených v karte bezpečnostných údajov. Nádoby je potrebné uchovávať mimo dohľadu a dosahu detí.

Kyslík podporuje horenie, preto nie je dovolené v bezprostrednej blízkosti fajčiť a manipulovať s otvoreným ohňom a zápalnými zdrojmi.

Zabráňte nahromadeniu kyslíka v okolitom vzduchu.

Kyslík má silný oxidačný účinok a môže s organickými látkami prudko reagovať. Manipulácia s oceľovými fľašami a ich uchovávanie vyžaduje osobitné bezpečnostné opatrenia.

Kyslík môže spôsobiť náhle zapálenie rozpálených alebo tlejúcich materiálov – z tohto dôvodu nie je dovolené v blízkosti plynovej fľaše fajčenie ani manipulácia s otvoreným ohňom.

Súčiastky, ktoré sa dostanú do styku s kyslíkom, ako napríklad vedenie, ventily a armatúry, je potrebné chrániť pred olejom a tukom (aj krémy a masti). Používajte iba tie armatúry a tesniace materiály, ktoré sú povolené pre použitie s kyslíkom.

Spojky pre hadice, ventily a pod. musia byť čisté a suché.

Na ventil fľaše, kontajnera, alebo súvisiace vybavenie nepoužívajte olej ani mazivo.

Kvapalný kyslík je extrémne studený a môže spôsobiť popáleniny mrazom. Nedotýkajte sa kusov ľadu odpadávajúcich z kontainera.

Neuvádzajú sa žiadne údaje o potenciálnych účinkoch interakcie ďalších liekov alebo niektorých potravín.

Kyslík sa môže používať počas gravidity a laktácie.

Nepotvrdili sa žiadne účinky kyslíka na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje, alebo zhoršenie duševnej spôsobilosti.

Pri použití normálneho tlaku kyslíka sa spravidla nevyskytujú žiadne vedľajšie účinky. Pri dýchaní čistého kyslíka pri atmosférickom tlaku sa môžu po niekoľkých hodinách vyskytnúť subjektívne retrosternálne prejavy podráždenia s kašľom a pocit tiesne.

Pri inhalácii 50 Vol -% kyslíka po dobu do 7 dní neboli u dospelých pozorované klinicky významné symptómy. 100 Vol -% kyslík podávaný viac ako 24 hodín vedie však k celulárnym a funkčným poškodeniam pľúc (bunkové zmeny alveolárneho epitelu, zhustnutie sekrétu, obmedzenie ciliárneho pohybu, tvorenie atelektázy, ako aj zmena minútového srdcového objemu, retencia oxidu uhličitého a pľúcna vazodilatácia).

Centrálne nervové symptómy (eufória, chybné odhadovanie, tonicko-klonické kŕče, strata vedomia) možno očakávať až pri hyperbarickej aplikácii kyslíka (viac ako 2 bar zodpovedajúce 203 kPa). To znamená, že je treba spravidla pri liečbe s 2 bar a zvýšenými tlakmi po dlhšiu dobu počítať už po krátkej liečbe s príznakmi otravy (hypoventilácia, acidóza, opuch pľúc). Pritom je potrebné brať zreteľ na to, že rýchle zníženie parciálneho tlaku kyslíka môže spôsobiť životu nebezpečné nedostatočné zásobovanie kyslíkom (hypoxémiu). Hyperbarickú oxygenoterapiu (pretlaková komora) je nutné vzhľadom na indikáciu náležite časovo prísne obmedziť.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Toxické účinky kyslíka sa menia podľa tlaku vdychovaného kyslíka a dĺžky trvania expozície. Bezpečná horná hranica parciálneho tlaku kyslíka nie je u človeka známa.

Pri normálnom tlaku je doba prežitia zdravých probantov pri dýchaní čistého kyslíka viac ako týždeň, než nastane smrť, spôsobená pulmonálnymi opuchmi a hypoxémia.

Pri tlaku kyslíka od 2 barov sa objavia príznaky intoxikácie centrálneho nervového systému už po 2 až 3 hodinách. K príznakom toxicity centrálneho nervového systému patria nevoľnosť, závraty, úzkosť

a zmätenosť, svalové kŕče, strata vedomia a epileptické záchvaty.

Kým u tlaku kyslíka nad 2 atmosféry stojí v popredí toxicita centrálneho nervového systému, do 2 atmosfér sa po dlhšej dobe pôsobenia od 8 do viac ako 24 hodín objavia predovšetkým pulmonálno- toxické efekty, ešte skôr ako môžu byť stanovené toxické symptómy centrálneho nervového systému. K príznakom pľúcnej toxicity patrí hypoventilácia, kašeľ a bolesť hrudníka.

V prípade známok predávkovania nasleduje liečba kŕčov pomocou spasmolytických prostriedkov (diazepam iv) a prerušenie hyperbarickej aplikácie kyslíka.

Príčiny predávkovania sa musia liečiť znížením koncentrácie inhalovaného kyslíka. Okrem toho sa musí zabezpečiť terapia, aby sa udržiavali normálne fyziologické funkcie pacienta (napr. podpora dýchania

v prípade útlmu dýchania).