VEROSPIRON 25 mg Tableta

Dospelí

• Primárny hyperaldosteronizmus (diagnóza a liečba)

• Doplnková liečba srdcového zlyhania a arteriálnej hypertenzie

• Edémy v prípade nefrotického syndrómu

• Ascites a edémy z dôvodu cirhózy pečene

• Ascites z dôvodu malígneho tumoru

  Pediatrická populácia

  Deti môžu byť liečené iba pod vedením odborného detského lekára. K dispozícii sú iba obmedzené pediatrické údaje (pozri časti 5.1 a 5.2).

Dávkovanie

Dospelí

Primárny hyperaldosteronizmus:

Na stanovenie diagnózy

1. Dlhý test: VEROSPIRON sa má podávať v dennej dávke 400 mg počas troch mesiacov. Úprava hypokaliémie a hypertenzie poskytuje predpokladaný dôkaz primárneho hyperaldosteronizmu.

2. Krátky test: VEROSPIRON sa má podávať v dennej dávke 400 mg počas štyroch dní. Ak sa počas jeho podávania hladina draslíka v plazme zvýši, ale poklesne, keď sa VEROSPIRON vysadí, treba zvážiť pravdepodobnú diagnózu primárneho hyperaldosteronizmu.

Liečba

VEROSPIRON sa pri príprave na operáciu podáva v dávkach 100 až 400 mg denne. U pacientov, ktorí nie sú schopní podstúpiť operáciu, sa má spironolaktón podávať dlhodobo v najnižších účinných udržiavacích dávkach. V takomto prípade sa môže počiatočná dávka znižovať každých 14 dní do dosiahnutia najnižšej účinnej dávky. V prípade dlhodobej liečby sa odporúča podávať spironolaktón

v kombinácii s inými diuretikami pre zníženie nežiaducich účinkov.

Edémy v prípade kongestívneho srdcového zlyhania alebo nefrotického syndrómu:

Na liečbu edémov sa odporúča počiatočná denná dávka 100 mg spironolaktónu podaného buď jednorazovo alebo v rozdelených dávkach, ale môže sa pohybovať v rozmedzí od 25 mg do 200 mg denne. Pri podávaní vyšších dávok sa môže spironolaktón kombinovať s diuretikom, pôsobiacim v proximálnej časti renálneho tubulu. Dávka spironolaktónu má zostať nezmenená.

Doplnková liečba srdcového zlyhania (Trieda NYHA III–IV a EF ≤35 %):

Na základe výsledkov štúdie RALES (pozri tiež časť 5.1) liečba spironolaktónom v spojení

so štandardnou terapiou sa má začať dávkou 25 mg spironolaktónu raz denne, ak je hladina sérového draslíka ≤5,0 mmol/l a sérového kreatinínu ≤2,5 mg/dl. U pacientov, ktorí tolerujú dávku 25 mg raz denne, sa môže dávka podľa klinickej indikácie zvýšiť na 50 mg raz denne. U pacientov, ktorí netolerujú dávku 25 mg raz denne, sa môže dávka znížiť na 25 mg každý druhý deň. (Pozri časť 4.4).

Doplnková liečba arteriálnej hypertenzie, keď predchádzajúca liečba inými antihypertenzívami bola nedostatočná.

Počiatočná dávka je 25 mg denne v jednej dávke v kombinácii s inými antihypertenzívami. Pokiaľ krvný tlak nedosiahne cieľovú hodnotu po 2 týždňoch, dávka sa môže zdvojnásobiť. U hypertenzných pacientov užívajúcich ACE inhibítory alebo blokátory receptorov angiotenzínu sa majú hladiny draslíka a kreatinínu v krvi vyhodnocovať pred pridaním spironolaktónu. Liečba nemá začať u pacientov s hladinou draslíka v krvi > 5,0 mmol/l alebo s hladinou krvného kreatinínu > 2,5 mg/dl.

Počas prvých 3 mesiacov liečby je nevyhnutné časté sledovanie hladín draslíka a kreatinínu v krvi. Kombinovaná terapia sa musí pozastaviť alebo ukončiť v prípade draslíka v krvi prevyšujúceho 5,0 mmol/l alebo pri hodnote krvného kreatinínu nad 2,5 mg/dl (pozri časti 4.4. a 4.5).

Ascites a edémy z dôvodu cirhózy pečene

Ak je pomer hladín Na/K v moči vyšší ako 1,0; 100 mg/deň. Ak je pomer hladín nižší ako 1,0; 200 až 400 mg/deň. Udržiavacia dávka sa má stanoviť individuálne.

Ascites z dôvodu malígneho tumoru:

Počiatočná dávka je zvyčajne 100 až 200 mg denne. V závažných prípadoch sa môže dávka postupne zvyšovať až na 400 mg/deň. Keď je edém pod kontrolou, má sa individuálne stanoviť udržiavacia dávka.

Pediatrická populácia

Počiatočná dávka je 1 až 3 mg/kg telesnej hmotnosti denne buď jednorazovo alebo rozdelená do dvoch dávok. Dávka sa má v prípade udržiavacej alebo pri kombinácii s inými diuretikami znížiť na 1 až

2 mg/kg (pozri časti 4.3 a 4.4).

Deti môžu byť liečené iba pod vedením odborného detského lekára. K dispozícii sú iba obmedzené pediatrické údaje (pozri časti 5.1 a 5.2).

Tableta sa môže rozdrviť a potom sa rozpustí vo vode, aby sa mohla ľahšie užiť.

Staršie osoby

Odporúča sa začať liečbu najnižšou dávkou a podľa potreby ju titrovať smerom nahor, až kým sa nedosiahne maximálny prínos. Opatrnosť je potrebná pri ťažkej poruche funkcie pečene alebo obličiek, ktoré môžu meniť metabolizmus a vylučovanie lieku. Avšak v prípade starších pacientov treba okrem toho vziať do úvahy riziko hyperkaliémie (pozri časť 4.4).

Porucha funkcie obličiek

V prípade zhoršenia funkcie obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min) sa má dávka spironolaktónu alebo frekvencia podávania znížiť podľa potreby. V prípade ťažkého zlyhania obličiek (klírens kreatinínu <10 ml/min) je spironolaktón kontraindikovaný (pozri časť 4.3).

Spôsob podávania

Na perorálne podanie.

Spironolaktón sa podáva v jednej alebo v dvoch denných dávkach po jedle. Užitie dennej dávky alebo prvej dennej dávky sa odporúča ráno.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,

• anúria,

• akútne zlyhanie obličiek,

• ťažká porucha funkcie obličiek (klírens kreatinínu <10 ml/min),

• hyperkaliémia,

• hyponatriémia,

• Addisonova choroba,

• súbežné používanie eplerenónu alebo iných draslík šetriacich diuretík,

• u pediatrických pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie obličiek.

  Spironolaktón sa nemá podávať súbežne s inými draslík šetriacimi diuretikami a so spironolaktónom sa nemajú bežne užívať doplnky draslíka, pretože to môže vyvolať hyperkaliémiu.

• Spironolaktón sa má podávať s veľkou opatrnosťou, keď na základe súvisiaceho ochorenia je tendencia k rozvoju acidózy a/alebo hyperkaliémie. Súbežné používanie liekov, o ktorých je známe, že spôsobujú hyperkaliémiu so spironolaktónom, môže spôsobiť závažnú hyperkaliémiu.

• Pacienti s diabetickou nefropatiou majú riziko hyperkaliémie.

• Liečba spironolaktónom môže spôsobiť prechodné zvýšenie močoviny, najmä u pacientov s existujúcim zhoršením funkcie obličiek a hyperkaliémiou. Spironolaktón môže spôsobiť reverzibilnú hyperchloremickú metabolickú acidózu. Preto treba v prípade zníženia funkcie obličiek a pečene a u starších pacientov pravidelne monitorovať funkciu obličiek a hladiny elektrolytov v sére.

• Liečba spironolaktónom môže narušiť stanovovanie digoxínu v sére, kortizolu a adrenalínu v plazme (pozri časť 4.8).

• Súbežné použitie spironolaktónu s ďalšími draslík šetriacimi diuretikami, ACE inhibítormi, antagonistami receptora angiotenzínu II, blokátormi aldosterónu, heparínom, heparínom

  s nízkou molekulovou hmotnosťou alebo inými liekmi vyvolávajúcimi hyperkaliémiu, s doplnkami draslíka, stravou bohatou na draslík alebo s náhradami solí obsahujúcimi draslík môže viesť k ťažkej hyperkaliémii.

• Hyperkaliémia môže byť fatálna. Je dôležité monitorovať a upravovať hladinu draslíka v sére u pacientov s ťažkým srdcovým zlyhaním, ktorí dostávajú spironolaktón. Vyvarujte sa používania iných draslík šetriacich diuretík. Vyvarujte sa použitia perorálnych doplnkov obsahujúcich draslík u pacientov s hladinou sérového draslíka> 3,5 mmol/l. S monitorovaním draslíka

  a kreatinínu sa odporúča začať týždeň po začatí liečby alebo zvýšení dávky spironolaktónu, raz mesačne počas prvých 3 mesiacov, potom štvrťročne počas roka a potom každých 6 mesiacov. Ukončite alebo prerušte liečbu, ak je sérový draslík >5 mmol/l alebo pri sérovom kreatiníne > 4 mg/dl. (Pozri časť 4.2 Pacienti so symptomatickým systolickým zlyhaním srdca).

• Spironolaktón sa má podávať s veľkou opatrnosťou u pacientov s porfýriou, pretože mnoho liekov vyvoláva vzplanutie akútnej porfýrie. Počas liečby spironolaktónom je zakázané požívanie alkoholických nápojov.

• Spironolaktón môže vyvolať gynekomastiu a poruchy menštruačného cyklu.

• Podľa údajov z literatúry sa pri dlhodobom podávaní veľkých násobkov maximálnych humánnych dávok v pokusoch na zvieratách môže rozvinúť karcinóm z vysokých dávok a myeloidná leukémia. Ak to nie je nevyhnutné, treba sa vyhnúť dlhodobému podávaniu spironolaktónu.

  Liek obsahuje monohydrát laktózy. V prípade intolerancie laktózy sa musí vziať do úvahy, že každá tableta obsahuje 146,0 mg monohydrátu laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

  Pediatrická populácia

  Draslík šetriace diuretiká sa majú používať s opatrnosťou u hypertenzných pediatrických pacientov s miernou poruchou funkcie obličiek z dôvodu rizika hyperkaliémie. (Spironolaktón je kontraindikovaný pri používaní u pediatrických pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie obličiek; pozri časť 4.3).

Súbežné podávanie spironolaktónu s inými kálium šetriacimi diuretikami, ACE inhibítomi, antagonistami receptorov angiotenzínu II, blokátormi aldosterónu, doplnkami draslíka, stravou bohatou na draslík alebo náhradami soli s obsahom draslíka môže viesť k ťažkej hyperkaliémii. Okrem súbežného užívania iných liekov, o ktorých je známe, že spôsobujú hyperkaliémiu, môže aj súbežné užívanie trimetoprimu/sulfametoxazolu (kotrimoxazolu) a spironolaktónu spôsobiť klinicky relevantnú hyperkaliémiu.

Imunosupresíva, cyklosporín a takrolimus môžu zvýšiť riziko hyperkaliémie, spôsobenej spironolaktónom.

Cholestyramín a chlorid amónny môže tiež zvýšiť riziko hyperkaliémie a hyperchloremickej metabolickej acidózy.

Tricyklické antidepresíva a antipsychotiká môžu zosilniť hypotenzívny účinok spironolaktónu.

Antihypertenzíva: dochádza k zosilneniu účinku antihypertenzív a ich dávku môže byť potrebné pri pridaní spironolaktónu k liečbe znížiť a potom upraviť podľa potreby. Nakoľko ACE inhibítory znižujú tvorbu aldosterónu, nemajú sa podávať spolu so spironolaktónom rutinne, najmä nie pacientom so známym znížením funkcie obličiek.

Súbežné podávanie glyceroltrinitrátu a iných nitrátov, alebo iných vazodilatancií, môže ďalej prehĺbiť zníženie krvného tlaku spôsobené spironolaktónom.

Alkohol, barbituráty alebo narkotiká môžu zosilniť účinok spironolaktónu, spôsobujúci ortostatickú hypotenziu.

Kortikosteroidy, ACTH: môže sa vyskytnúť intenzívna deplécia elektrolytov, najmä hypokaliémia.

Presorické amíny (napr. noradrenalín): spironolaktón znižuje odpoveď ciev na noradrenalín. Preto je pri liečbe pacientov, liečených spironolaktónom a podstupujúcich miestnu alebo celkovú anestéziu potrebná opatrnosť.

Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID): u niektorých pacientov môže podávanie NSAID znížiť diuretický, natriuretický a antihypertenzívny účinok slučkových, kálium šetriacich a tiazidových

diuretík. Kombinácia NSAID, napr. kyseliny acetylsalicylovej, indometacínu, kyseliny mefenamovej s kálium šetriacimi diuretikami sa spájala s ťažkou hyperkaliémiou. Preto treba pacienta pri súbežnom podávaní spironolaktónu a NSAID pozorne sledovať kvôli stanoveniu dosiahnutia želaného účinku diuretika.

Digoxín: spironolaktón môže zvýšiť polčas digoxínu. To môže viesť k zvýšeniu sérových hladín digoxínu a následne digitálisovej toxicity. Pri liečbe spironolaktónom môže byť potrebné znížiť dávku digoxínu, a pacienta treba pozorne sledovať kvôli prevencii nízkej digitalizácie.

Interakcie s laboratórnymi testami/liekmi: V literatúre sa objavilo niekoľko hlásení o možnom ovplyvnení rádioimunologického sledovania digoxínu alebo jeho metabolitov spironolaktónom.

U pacientov, ktorí dostávajú digoxín a spironolaktón, sa má digoxínová odpoveď monitorovať inými spôsobmi, ako sú koncentrácie digoxínu v sére, pokiaľ sa nepreukáže, že použitý digoxínový test nie je ovplyvnený liečbou spironolaktónom. Klinický význam nie je doteraz jasný.

Pri použití fluorimetrických metód môže spironolaktón interferovať so stanovovaním zlúčenín s podobnými fluorescenčnými vlastnosťami (napr. kortizol, adrenalín a digoxín).

Spironolaktón sa viaže na androgénový receptor a môže zvyšovať hladiny prostatického špecifického antigénu (PSA) u pacientov s rakovinou prostaty liečených abiraterónom. Používanie s abiraterónom sa neodporúča.

Antipyrín: spironolaktón zosilňuje metabolizmus antipyrínu.

Lítium: všeobecne sa lítium nemá podávať s diuretikami. Diuretiká znižujú renálny klírens lítia a pridávajú vysoké riziko toxicity lítia.

Karbenoxolón môže spôsobiť retenciu sodíka a tým znižuje účinnosť spironolaktónu. Súbežnému podávaniu týchto dvoch látok sa treba vyhnúť.

Karbamazepín môže pri súbežnom podávaní s diuretikami spôsobiť klinicky významnú hyponatriémiu.

Heparín, heparín s nízkou molekulovou hmotnosťou: Súbežné použitie spironolaktónu s heparínom, príp. s heparínom s nízkou molekulovou hmotnosťou, môže viesť k ťažkej hyperkaliémii.

V prípade súbežného podávania antihistaminika terfenadínu so spironolaktónom sa zvyšuje riziko ventrikulárnych arytmií pre hypokaliémiu a nerovnováhu ďalších elektrolytov.

Spironolaktón môže znížiť antikoagulačný účinok derivátov kumarínu.

Spironolaktón môže zvýšiť účinok analógov GnRH (triptorelínu, buserelínu, gonadorelínu).

Spironolaktón môže u pacientov s adrenokortikálnym karcinómom liečených mitotánom znižovať hladiny mitotánu v plazme a nesmie sa užívať súbežne s mitotánom.

Gravidita

Spironolaktón alebo jeho metabolity môžu prechádzať placentárnou bariérou. K dispozícii sú obmedzené údaje o použití spironolaktónu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu spojenú s antiandrogénnym účinkom spironolaktónu (napr. feminizácia sa pozorovala u plodov samcov potkanov) (pozri časť 5.3).

Diuretiká môžu viesť k zníženej perfúzii placenty a tým k narušeniu vnútromaternicového rastu, a preto sa neodporúčajú na štandardnú liečbu hypertenzie a edémov počas tehotenstva.

Pri použití spironolaktónu u gravidných žien sa požaduje, aby bol očakávaný prínos porovnaný s možnými rizikami pre matku a plod.

Dojčenie

Metabolity spironolaktónu boli stanovené v materskom mlieku. Nie sú dostatočné informácie o účinkoch spironolaktónu u novorodencov/dojčiat. Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo ukončiť/prerušiť liečbu spironolaktónom, sa musí urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa

a prínosu liečby pre ženu. Ak sa podávanie spironolaktónu zváži ako nevyhnutné, dojčenie treba prerušiť a zaviesť iný spôsob výživy dieťaťa.

Fertilita

Spironolaktón môže vyvolať impotenciu a nepravidelnú menštruáciu (pozri časť 4.8). Spironolaktón podávaný samiciam myší znížil fertilitu (pozri časť 5.3).

Na začiatku liečby sa treba vyhnúť vedeniu vozidiel a obsluhe strojov počas individuálne stanoveného obdobia, keďže u niektorých pacientov bol hlásený výskyt somnolencie a závratov. Toto obmedzenie sa má neskôr individuálne upraviť.

Nežiaduce účinky vznikajú kvôli kompetitívnemu antagonistickému účinku aldosterónu, ktorý znižuje vylučovanie draslíka, a kvôli antiandrogénnemu účinku spironolaktónu.

Nežiaduce účinky sú zoradené podľa tried orgánových systémov v súlade s databázou MedDRA, pri použití konvencie frekvencie MedDRA: veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1000 až <1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1000); veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (frekvencia sa nedá stanoviť z dostupných údajov)

1 u pacientov so zlyhaním obličiek a u pacientov, súbežne užívajúcich lieky s obsahom draslíka

2 u starších pacientov, u diabetikov a u pacientov užívajúcich ACE-inhibítory

3 u pacientov s cirhózou pečene

4 u pacientov so zlyhaním obličiek a u pacientov, súbežne užívajúcich lieky s obsahom draslíka

5 v prípade užívania veľkých dávok (450 mg denne)

6 najmä v prípade dlhodobej liečby

Nežiaduce účinky zvyčajne odznejú po prerušení liečby. Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky: Dá sa očakávať, že sa predávkovanie spironolaktónom prejaví prejavmi a príznakmi, ktoré môžu byť pozorované ako nežiaduce účinky počas liečby, ako ospalosť, mentálna zmätenosť, erytematózny alebo makulopapulárny exantém, nauzea, vracanie, závraty alebo hnačka. Zriedkavo môže dôjsť k hyponatriémii alebo hyperkaliémii, najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek;

u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene môže dôjsť k hepatálnej kóme, ale príčinná súvislosť medzi týmito účinkami a predávkovaním spironolaktónom nebola stanovená.

Symptóm hyperkaliémie sa môže prejaviť ako parestézia, slabosť, ochabnutá paralýza alebo svalový spazmus a môže byť ťažké klinicky to rozlíšiť od hypokaliémie. Elektrokardiografické zmeny sú najskoršie špecifické príznaky porúch draslíka.

Liečba: symptomatická, nie je dostupné špecifické antidotum. Spironolaktón sa má vysadiť. Zlepšenie možno očakávať po vysadení lieku.

Treba udržiavať vodnú-elektrolytovú a acidobázickú rovnováhu: znížiť príjem draslíka, má sa vykonať podávanie draslík vylučujúcich diuretík, glukózy a inzulínu parenterálne alebo perorálne iónomeničové živice, a v ťažkých prípadoch hemodialýza.