Neofordex 40 mg tablety

Neofordex je v kombinácii s inými liekmi indikovaný dospelým na liečbu symptomatického mnohopočetného myelómu.

Liečbu musia začať lekári, ktorí majú skúsenosti s liečbou mnohopočetného myelómu, a musí prebiehať pod ich dohľadom.

Dávkovanie

Dávka a frekvencia podávania sa líšia podľa terapeutického protokolu a súvisiacej liečby. Pri podávaní Neofordexu treba dodržiavať pokyny na podávanie dexametazónu, ako sú opísané v súhrne charakteristických vlastností lieku pre súvisiacu liečbu. V inom prípade treba dodržať lokálne alebo medzinárodné liečebné protokoly a usmernenia. Predpisujúci lekári majú dávku dexametazónu, ktorá sa má použiť, starostlivo zhodnotiť a zároveň zohľadniť stav a ochorenie pacienta.

Zvyčajné dávkovanie dexametazónu je 40 mg jedenkrát denne v deň podania.

Na konci liečby dexametazónom dávku treba postupne znižovať až do úplného vysadenia.

Vynechaná dávka

Ak od plánovaného podania uplynulo menej ako 12 hodín, tabletu treba užiť okamžite.

Ak od plánovaného podania uplynulo viac ako 12 hodín, treba užiť až nasledujúcu dávku vo zvyčajnom čase. V prípade vynechania sa nesmie užiť dvojitá dávka.

Osobitné populácie

Starší pacienti

U starších a/alebo zraniteľných pacientov, kde je potrebné zníženie dávky, je možné rozhodnúť o predpísaní iného lieku s nižšou dávkou dexametazónu podľa príslušného liečebného režimu.

Porucha funkcie pečene

Pacienti s poruchou funkcie pečene musia byť primerane sledovaní; u pacientov musí byť starostlivo zvolené dávkovanie, keďže nie sú k dispozícii žiadne údaje o tejto skupine pacientov (pozri časti 4.4 a 5.2).

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek je potrebné zabezpečiť príslušné monitorovanie (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

V pediatrickej populácii neexistuje relevantné použitie Neofordexu indikácii mnohopočetného myelómu.

Spôsob podávania Perorálne použitie.

Na minimalizáciu nespavosti sa má tableta prednostne užívať ráno.

Tablety majú ostať v blistroch až do podania. Jednotlivé tablety sa vyberajú z neporušeného blistra perforáciou, napr. na použitie v dávkovači liekov s viacerými priehradkami.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Aktívne vírusové ochorenie (najmä vírusová hepatitída, herpes, ovčie kiahne, pásový opar). Nekontrolované psychózy.

Keď sa dexametazón podáva v kombinácii s inými liekmi, prečítajte si súhrn charakteristických vlastností lieku pre tieto lieky, kde sú uvedené ďalšie kontraindikácie.

Dexametazón je glukokortikoid vo vysokých dávkach. To sa musí zohľadniť pri sledovaní pacienta. Prínos dexametazónovej liečby treba starostlivo a pravidelne posudzovať oproti aktuálnym a potenciálnym rizikám.

Riziko infekcie

Liečba dexametazónom vo vysokých dávkach zvyšuje riziko rozvoja závažných infekcií zapríčinených najmä baktériami, kvasinkami a/alebo parazitmi. Takéto infekcie môžu byť tiež zapríčinené mikroorganizmami, ktoré zriedka spôsobujú ochorenie za normálnych okolností (oportúnne infekcie). Dexametazónová liečba môže maskovať prejavy rozvíjajúcej sa infekcie.

Pred začatím liečby sa má odstrániť akýkoľvek zdroj infekcie, najmä tuberkolózy. Pacienti sa majú počas liečby pozorne sledovať v súvislosti s možným výskytom infekcií. Často sa vyskytuje najmä pneumónia. Pacienti majú byť informovaní o prejavoch a príznakoch pneumónie a majú byť poučení, aby v prípade ich výskytu vyhľadali lekársku pomoc. V prípade aktívneho infekčného ochorenia musí byť k liečbe dexametazónom pridaná vhodná protiinfekčná liečba.

V prípadoch predchádzajúcej tuberkulózy so závažnými rádiologickými následkami, alebo ak nie je isté, či bola dodržaná úplná 6-mesačná liečebná terapia rifampicínom, vyžaduje sa profylaktická protituberkulózna liečba.

Existuje riziko závažnej strongyloidózy. U pacientov z endemických oblastí (tropické a subtropické oblasti, južná Európa) by sa mala vyšetriť stolica a tiež v prípade, že je to potrebné, pred začatím dexametazónovej liečby odstrániť parazita.

Niektoré vírusové choroby (ovčie kiahne, osýpky) sa môžu zhoršiť u pacientov, ktorí dostávajú liečbu glukokortikoidmi alebo u pacientov, ktorí boli liečení glukokortikoidmi počas posledných 3 mesiacov. Pacienti sa musia vyhýbať kontaktu s jedincami, ktorí majú ovčie kiahne alebo osýpky. Mimoriadne riziko hrozí pacientom s poškodeným imunitným systémom, ktorí ešte v minulosti nemali ovčie kiahne alebo osýpky. Ak boli takíto pacienti v kontakte s osobami, ktoré mali ovčie kiahne alebo osýpky, v prípade potreby sa musí začať preventívna liečba intravenóznym normálnym imunoglobulínom alebo pasívna imunizácia imunoglobulínom proti varicella zoster (VZIG). Vystaveným pacientom sa odporúča, aby bezodkladne vyhľadali lekársku pomoc.

Vakcinácia

Dexametazón sa nemá používať spolu so živými oslabenými vakcínami (pozri časť 4.5). Vakcinácie inaktivovanými vakcínami sú zvyčajne možné. Imunitná odpoveď aj účinok vakcinácie však môžu byť znížené v dôsledku vysokých dávok glukokortikoidov.

Interferencie s laboratórnymi testmi

Dexametazón môže potláčať kožné reakcie na testovanie alergie. Môže tiež ovplyvniť test

s nitrotetrazoliovou modrou (NBT) na bakteriálne infekcie a môže zapríčiniť falošne negatívne výsledky.

Psychické poruchy

Pacienti a/alebo opatrovatelia sa majú upozorniť, že pri podávaní systémových steroidov sa môžu vyskytnúť potenciálne závažné psychiatrické nežiaduce reakcie (pozri časť 4.8). Symptómy sa zvyčajne objavia

do niekoľkých dní alebo týždňov po začatí liečby. Riziko môže byť vyššie pri vysokých dávkach (pozri tiež časť 4.5, kde sú uvedené farmakokinetické interakcie, ktoré môžu zvýšiť riziko nežiaducich reakcií), hoci dávková hladina neumožňuje predvídať nástup, typ, závažnosť alebo trvanie reakcií. Väčšina reakcií odznie po znížení dávky alebo po vysadení lieku, ale možno bude potrebná špecifická liečba.

Pacientom/opatrovateľom sa má odporučiť, aby v prípade výskytu znepokojujúcich psychických symptómov vyhľadali lekársku pomoc, najmä ak je podozrenie na depresívnu náladu alebo samovražedné myšlienky.

Pacienti/opatrovatelia majú tiež dávať pozor na možné psychiatrické poruchy, ktoré sa môžu vyskytnúť buď počas liečby alebo bezprostredne po liečbe, pri znižovaní dávky/vysadení systémových steroidov, hoci takéto reakcie boli hlásené zriedka.

Mimoriadna starostlivosť sa vyžaduje, keď sa uvažuje o použití systémových kortikosteroidov u pacientov

s existujúcou alebo predchádzajúcou anamnézou závažných afektívnych porúch u týchto pacientov alebo

u príbuzných prvého stupňa. Tieto poruchy by mohli zahŕňať depresiu alebo mániodepresiu a predchádzajúce

steroidné psychózy.

Nespavosť sa môže minimalizovať tak, že sa Neofordex bude podávať ráno.

Syndróm nádorovej lýzy

V rámci skúseností po uvedení lieku na trh bol u pacientov s hematologickými malignitami po použití dexametazónu samotného alebo v kombinácii s inými chemoterapeutickými liekmi hlásený syndróm nádorovej lýzy (TLS). Pacienti s vysokým rizikom TLS, napríklad pacienti s vysokou rýchlosťou proliferácie, vysokou nádorovou záťažou a vysokou citlivosťou na cytotoxické lieky majú byť pozorne sledovaní a majú sa zaviesť príslušné opatrenia.

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Liečba aktívnej žalúdočnej alebo dvanástnikovej ulcerácie sa má začať pred nasadením kortikosteroidov. V prípade pacientov s predchádzajúcou anamnézou žalúdočných alebo duodenálnych ulcerácií, hemorágií,

perforácie alebo s rizikovými faktormi týchto ochorení sa má zvážiť primeraná profylaxia. Pacienti sa majú klinicky sledovať vrátane endoskopie.

Poruchy oka

Systémová liečba glukokortikoidmi môže vyvolať chorioretinopatiu, ktorá môže viesť k poruche zraku

vrátane slepoty.

Následkom predĺženého používania kortikosteroidov môže byť subkapsulárna katarakta, glaukóm s možným poškodením očných nervov a zvýšené riziko vzniku sekundárnych očných infekcií zapríčinených plesňami alebo vírusmi. Mimoriadna opatrnosť je potrebná pri liečbe pacientov s glaukómom (alebo s rodinnou anamnézou glaukómu) a tiež pri liečbe pacientov s herpesom simplex v oku vzhľadom na možnú perforáciu rohovky.

Tendinitída

Kortikosteroidy môžu napomáhať rozvoju tendinitídy a vo výnimočných prípadoch vzniku ruptúry postihnutej šľachy. Toto riziko sa zvyšuje pri súbežnom používaní fluórchinolónov a v prípade pacientov podstupujúcich dialýzu so sekundárnou hyperparatyreózou alebo po transplantácii obličky.

Feochromocytómová kríza

Po podaní systémových kortikosteroidov bola hlásená feochromocytómová kríza, ktorá môže byť fatálna. Pacientom s podozrením na feochromocytóm alebo so zisteným feochromocytómom sa majú kortikosteroidy podávať až po dostatočnom vyhodnotení pomeru rizika a prínosu.

Starší pacienti

Časté nežiaduce reakcie na systémové kortikosteroidy môžu byť spojené so závažnejšími následkami

v staršom veku, najmä s osteoporózou, hypertenziou, hypokalémiou, cukrovkou, náchylnosťou na infekciu a stenčením kože. Na zabránenie reakciám ohrozujúcim život sa vyžaduje prísny klinický dohľad.

Sledovanie

Používanie kortikosteroidov si vyžaduje náležité sledovanie u pacientov s ulceratívnou kolitídou (z dôvodu rizika perforácie), nedávnymi črevnými anastomózami, divertikulitídou, nedávnym infarktom myokardu (riziko ruptúry voľnej steny ľavej srdcovej komory), ochorením diabetes mellitus (alebo rodinnou anamnézou), renálnou nedostatočnosťou, poruchou funkcie pečene, osteoporózou a myasténiou gravis.

Dlhodobá liečba

Počas liečby treba dodržiavať diétu s nízkym obsahom jednoduchých cukrov a vysokým obsahom proteínov z dôvodu hyperglykemického účinku kortikosteroidov a ich stimulácie katabolizmu proteínov s negatívnou dusíkovou bilanciou.

Časté je zadržiavanie vody a sodíka, čo môže viesť k hypertenzii. Má sa znížiť príjem sodíka a sledovať krvný tlak. Mimoriadna opatrnosť je potrebná pri liečbe pacientov s poruchou funkcie obličiek, hypertenziou alebo kongestívnym zlyhávaním srdca.

Počas liečby sa má sledovať hladina draslíka. Doplnok draslíka sa má podávať najmä v prípade rizika

srdcovej arytmie alebo pri súbežnom podávaní hypokalemických liekov.

Liečba glukokortikoidmi môže znížiť účinok antidiabetickej a antihypertenznej liečby. Možno bude potrebné zvýšiť dávku inzulínu, perorálnych antidiabetických liekov a antihypertenzných liekov.

V závislosti od dĺžky liečby môže byť narušený metabolizmus vápnika. Majú sa sledovať hladiny vápnika

a vitamínu D. U pacientov, ktorým už nie sú predpisované bisfosfonáty na ochorenie kostí súvisiace s mnohopočetným myelómom, sa má zvážiť používanie bisfosfonátov, najmä ak sú prítomné rizikové faktory pre osteoporózu.

Použitie v kombinácii s inou liečbou v prípade mnohopočetného myelómu

Keď sa Neofordex podáva v kombinácii s inými liekmi, pred začatím liečby Neofordexom si treba prečítať súhrn charakteristických vlastností lieku pre tieto ďalšie lieky.

Keď sa Neofordex používa v kombinácii so známymi teratogénmi (napr. s talidomidom, lenalidomidom, pomalidomidom a plerixaforom), je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť testovaniu gravidity a požiadavkám na prevenciu gravidity (pozri časť 4.6).

Venózne a arteriálne tromboembolické udalosti

U pacientov s mnohopočetným myelómom je kombinácia dexametazónu s talidomidom a jeho analógmi spojená so zvýšeným rizikom venózneho tromboembolizmu (hlavne s trombózou hlbokých žíl a pľúcnou embóliou) a arteriálneho tromboembolizmu (prevažne s infarktom myokardu a cerebrovaskulárnou udalosťou) (pozri časti 4.5 a 4.8).

Pacienti so známymi rizikovými faktormi pre tromboembolizmus (vrátane predchádzajúcej trombózy) majú byť preto prísne sledovaní. Majú sa podniknúť kroky s úsilím minimalizovať všetky zmeniteľné rizikové faktory (napr. fajčenie, hypertenziu a hyperlipidémiu). Aj súbežné podávanie erytropoetických liekov môže u týchto pacientov zvýšiť riziko trombózy. Erytropoetické lieky alebo ďalšie lieky, ktoré môžu zvýšiť riziko trombózy, ako je napríklad hormonálna substitučná terapia, sa preto musia používať obozretne u pacientov

s mnohopočetným myelómom užívajúcich dexametazón spolu s talidomidom a jeho analógmi. Koncentrácia hemoglobínu vyššia ako 12 g/dl by mohla viesť k vysadeniu erytropoetických liekov.

Pacientom a lekárom sa odporúča, aby si všímali prejavy a príznaky tromboembolizmu. Pacienti majú byť poučení, aby v prípade výskytu takých symptómov, ako je dýchavičnosť, bolesť v hrudníku alebo opuch rúk či nôh, vyhľadali lekársku pomoc. Má sa odporučiť profylaktická antitrombotická liečba, najmä u pacientov s ďalšími trombotickými rizikovými faktormi. Rozhodnutie prijať antitrombotické profylaktické opatrenia sa má uskutočniť na základe dôkladného posúdenia základných rizikových faktorov každého pacienta.

Ak sa u pacienta vyskytne akákoľvek tromboembolická udalosť, liečba sa musí prerušiť a musí sa začať štandardná antikoagulačná liečba. Keď bol pacient stabilizovaný antikoagulačnou liečbou a boli zvládnuté všetky komplikácie tromboembolickej udalosti, môže sa znova začať liečba dexametazónom a talidomidom alebo jeho analógmi v pôvodnej dávke, v závislosti od posúdenia prínosu a rizika. Pacient má pokračovať

v antikoagulačnej liečbe počas liečebnej terapie dexametazónom a talidomidom alebo jeho analógmi.

Neutropénia a trombocytopénia

Kombinácia dexametazónu s lenalidomidom u pacientov s mnohopočetným myelómom je spojená s vyšším výskytom neutropénie 4. stupňa (5,1 % u pacientov liečených lenalidomidom/dexametazónom v porovnaní s 0,6 % u pacientov liečených placebom/dexametazónom; pozri časť 4.8). Zriedkavo sa pozorovali epizódy febrilnej neutropénie 4. stupňa (0,6 % u pacientov liečených lenalidomidom/dexametazónom v porovnaní

s 0,0 % u pacientov liečených placebom/dexametazónom; pozri časť 4.8). Najčastejšie hlásená hematologická nežiaduca reakcia 3. alebo 4. stupňa u pacientov s recidivujúcim/refraktérnym mnohopočetným myelómom liečených kombináciou dexametazónu s pomalidomidom bola neutropénia. Pacienti musia byť sledovaní na hematologické nežiaduce reakcie, najmä na neutropéniu. Pacientom sa má odporučiť, aby ihneď nahlásili febrilné epizódy. Možno bude potrebné znížiť dávku lenalidomidu alebo pomalidomidu. V prípade neutropénie má lekár pri liečbe pacientov zvážiť použitie rastových faktorov.

Kombinácia dexametazónu s lenalidomidom u pacientov s mnohopočetným myelómom súvisí s vyšším výskytom trombocytopénie 3. a 4. stupňa (9,9 %, resp. 1,4 % u pacientov liečených lenalidomidom/dexametazónom v porovnaní s 2,3 %, resp. 0,0 % u pacientov liečených placebom/dexametazónom) (pozri časť 4.8). Pacienti s recidivujúcim/refraktérnym mnohopočetným myelómom liečení kombináciou dexametazónu s pomalidomidom veľmi často hlásili tiež trombocytopéniu. Pacientom a lekárom sa odporúča, aby si všímali prejavy a príznaky krvácania vrátane petechie a epistaxy, najmä v prípade súbežnej liečby, ktorá môže vyvolať krvácanie. Možno bude potrebné znížiť dávku lenalidomidu alebo pomalidomidu.

Na začiatku liečby dexametazónom/lenalidomidom sa každý týždeň počas prvých 8 týždňov liečby, a potom raz za mesiac, má uskutočniť vyšetrenie úplného krvného obrazu vrátane počtu bielych krviniek

s diferenciálnym počtom, počtu krvných doštičiek, hladiny hemoglobínu a hematokrit na sledovanie

cytopénií. Intolerancia laktózy

Neofordex obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej intolerancie nesmú užívať tento liek.

Pred použitím Neofordexu v kombinácii s akýmkoľvek iným liekom si treba prečítať súhrn

charakteristických vlastností lieku pre tento liek.

Farmakodynamické interakcie

Z dôvodu výhrad týkajúcich sa bezpečnosti sa treba vyhýbať týmto kombináciám:

• podávaniu s kyselinou acetylsalicylovou v dávkach ≥ 1 g na dávku alebo 3 g denne z dôvodu zvýšeného rizika krvácania. Pri dávkach ≥ 500 mg na dávku alebo < 3 g denne sa vyžadujú určité opatrenia z dôvodu zvýšeného rizika hemorágie, ulcerácií a gastrointestinálnej perforácie. Antitrombotická profylaxia kyselinou acetylsalicylovou v nízkej dávke je však možná,

• podávaniu so živými oslabenými vakcínami z dôvodu rizika ochorenia súvisiaceho s vakcínou

  s rizikom smrti (pozri časť 4.4).

  Nasledujúce kombinácie vyžadujú určité opatrenia z dôvodu výhrad týkajúcich sa bezpečnosti:

• podávanie s hypokalemickými liekmi: hypokalemické diuretiká, samostatne alebo v kombinácii, laxatíva, tetrakosaktid, intravenózny amfotericín B z dôvodu zvýšeného rizika hypokalémie. Majú sa sledovať hladiny draslíka a v prípade potreby sa má vykonať korekcia. Súbežné použitie amfotericínu B nesie tiež riziko zväčšenia srdca a zlyhávania srdca,

• podávanie s digitalisom, keďže hypokalémia zvyšuje toxické účinky digitalisu. Hypokalémia sa má korigovať a pacienti sa majú sledovať klinicky na elektrolyty a elektrokardiograficky,

• podávanie s liekmi, ktoré sú spojené s rizikom Torsades de Pointes z dôvodu zvýšeného rizika

  ventrikulárnej arytmie. Hypokalémia sa má korigovať a pacienti sa majú sledovať klinicky

  na elektrolyty a elektrokardiograficky,

• podávanie s erytropoetickými liekmi alebo ďalšími liekmi, ktoré môžu zvýšiť riziko trombózy, ako je napríklad hormonálna substitučná terapia u pacientov užívajúcich talidomid alebo jeho analógy spolu s Neofordexom (pozri časti 4.4 a 4.8),

• podávanie s nesteroidnými protizápalovými liekmi (NSAID) z dôvodu zvýšeného rizika gastrointestinálnej ulcerácie,

• podávanie s hypoglykemickými liekmi, keďže dexametazón môže zvýšiť glykemické hladiny a znížiť toleranciu glukózy s možnosťou ketoacidózy. Pacienti majú byť informovaní o tomto riziku a má sa odporučiť sledovanie krvi a moču samotnými pacientmi, najmä na začiatku liečby. Dávkovanie antidiabetických liekov sa možno bude musieť upraviť počas liečby a po liečbe dexametazónom,

• podávanie s antihypertenznými liekmi z dôvodu zníženia ich účinku (zadržiavanie vody a sodíka). Dávka antihypertenzného lieku sa možno bude musieť upraviť počas liečby dexametazónom,

• podávanie s fluórchinolónmi z dôvodu možnosti zvýšeného rizika tendinitídy a vo výnimočných prípadoch ruptúry postihnutej šľachy, najmä po dlhodobej liečbe,

• podávanie s metotrexátom z dôvodu zvýšeného rizika hematologickej toxicity.

  Farmakokinetické interakcie

  Účinky iných liekov na dexametazón

  Dexametazón sa metabolizuje prostredníctvom cytochrómu P450 3A4 (CYP3A4) a je transportovaný P-glykoproteínom (P-gp, známy tiež ako MDR1). Súbežné podávanie dexametazónu spolu s induktormi alebo inhibítormi CYP3A4 alebo P-gp môže viesť k zníženým alebo zvýšeným plazmatických koncentráciám dexametazónu.

  Nasledujúce kombinácie si vyžadujú určité opatrenia z dôvodu zmien vo farmakokinetike dexametazónu

  • Lieky, ktoré môžu znížiť plazmatickú koncentráciu dexametazónu:

• aminoglutetimid z dôvodu zníženia účinnosti dexametazónu zvýšením jeho metabolizmu v pečeni,

• antikonvulzívne lieky, ktoré sú induktormi pečeňových enzýmov: karbamazepínu, fosfenytoínu, fenobarbitalu, fenytoínu a primidónu z dôvodu zníženia plazmatickej hladiny dexametazónu, a tým aj jeho účinnosti,

• rifampicín z dôvodu zníženia plazmatických koncentrácií dexametazónu a účinnosti v dôsledku zvýšenia jeho metabolizmu v pečeni,

• lokálne gastrointestinálne lieky, antacidá a aktívne uhlie a tiež kolestyramín z dôvodu zníženia absorpcie dexametazónu v čreve. Medzi podaním týchto liekov a Neofordexu majú uplynúť aspoň dve hodiny,

• efedrín z dôvodu zníženia plazmatických hladín dexametazónu zvýšením metabolického klírensu.

  • Lieky, ktoré môžu zvýšiť plazmatickú koncentráciu dexametazónu:

• aprepitant a fosaprepitant z dôvodu zvýšenia plazmatických koncentrácií dexametazónu znížením jeho

  metabolizmu v pečeni,

• klaritromycín, erytromycín, telitromycín, itrakonazol, ketokonazol, posakonazol, vorikonazol, nelfinavir a ritonavir: plazmatická koncentrácia dexametazónu môže byť zvýšená z dôvodu zníženia jeho metabolizmu v pečeni inhibítormi týchto enzýmov.

  Účinky dexametazónu na iné lieky

  Dexametazón je stredne silný induktor CYP3A4 a P-gp. Súbežné podávanie dexametazónu s látkami, ktoré sa metabolizujú prostredníctvom CYP3A4 alebo transportujú pomocou P-gp, by mohlo viesť k zvýšenému klírensu a zníženým plazmatickým koncentráciám týchto látok:

• perorálna antikoncepcia, keďže sa nedá vylúčiť, že účinnosť perorálnej antikoncepcie môže byť počas liečby znížená. Neuskutočnili sa žiadne interakčné štúdie s perorálnou antikoncepciou. Musia sa prijať účinné opatrenia na zabránenie gravidity (pozri časť 4.6). Účinnosť hormonálnej substitučnej terapie môže byť tiež znížená,

• perorálne antikoagulanty z dôvodu možného vplyvu kortikosteroidov na metabolizmus perorálneho

  antikoagulantu a na koagulačné faktory, ako aj riziko krvácania (v sliznici tráviaceho traktu

  pre krehkosť ciev) pri dexametazónovej liečbe pri použití vysokých dávok alebo liečby trvajúcej viac ako 10 dní. Ak sa vyžaduje táto kombinácia, má sa posilniť sledovanie a kontrola koagulačných parametrov po jednom týždni, a potom každý druhý týždeň liečby, ako aj po skončení liečby,

• docetaxel a cyklofosfamid z dôvodu zníženia ich plazmatických hladín indukciou CYP3A a P-gp,

• lapatinib z dôvodu zvýšenej hepatotoxicite lapatinibu, pravdepodobne v dôsledku indukcie metabolizmu CYP3A4,

• cyklosporín z dôvodu zníženej biologickej dostupnosti a plazmatických hladín cyklosporínu. Cyklosporín môže tiež zvýšiť vnútrobunkový príjem dexametazónu. Pri súbežnom používaní dexametazónu s cyklosporínom boli okrem toho hlásené kŕče. Súbežnému používaniu dexametazónu a cyklosporínu sa treba vyhnúť,

• midazolam z dôvodu zníženia plazmatických hladín midazolamu indukciou CYP3A4. Účinnosť midazolamu môže byť znížená,

• ivermektín z dôvodu zníženia plazmatických hladín ivermektínu. Odstránenie parazitov musí byť úspešne dokončené pred použitím dexametazónu (pozri časť 4.4),

• rifabutín z dôvodu znížených plazmatických hladín rifabutínu indukciou CYP3A4 v črevách a pečeni,

• indinavir z dôvodu výrazného zníženia plazmatických hladín indinaviru indukciou CYP3A4

  v črevách,

• erytromycín z dôvodu zvýšeného metabolizmu erytromycínu po liečbe dexametazónom u osôb, ktoré

  nemajú alelu CYP3A5*1,

• izoniazid, keďže glukokortikoidy môžu znížiť plazmatickú koncentráciu izoniazidu, pravdepodobne stimuláciou metabolizmu izoniazidu v pečeni a znížením metabolizmu glukokortikoidov,

• prazikvantel z dôvodu zníženia plazmatických koncentrácií prazikvantelu v dôsledku zvýšenia jeho metabolizmu v pečeni prostredníctvom dexametazónu s rizikom neúspešnosti liečby. Medzi liečbou týmito dvomi liekmi má uplynúť najmenej jeden týždeň.

  Opakované každodenné podávanie dexametazónu vedie tiež k zníženým plazmatickým hladinám dexametazónu v dôsledku indukcie CYP3A4 a P-gp. Pri liečbe mnohopočetného myelómu nie je potrebná úprava dávky.

  Nepozorovala sa žiadna klinicky významná farmakokinetická interakcia dexametazónu s talidomidom, lenalidomidom, pomalidomidom, bortezomibom, vinkristínom alebo doxorubicínom.

Ženy vo fertilnom veku

Ženy majú počas liečby Neofordexom zabrániť gravidite. Dexametazón môže zapríčiniť vrodené malformácie (pozri časť 5.3). Dexametazón sa môže používať spolu so známymi teratogénmi (napr. s talidomidom, lenalidomidom, pomalidomidom a plerixaforom) alebo s cytotoxickými látkami, ktoré sú kontraindikované počas gravidity. Pacientky užívajúce Neofordex v kombinácii s liekmi obsahujúcimi talidomid, lenalidomid alebo pomalidomid musia dodržiavať programy na prevenciu gravidity pre tieto lieky. Pred začatím akejkoľvek kombinovanej liečby sa majú prečítať ďalšie informácie vo všetkých príslušných súhrnoch charakteristických vlastností lieku.

Antikoncepcia u mužov a žien

Ženy vo fertilnom veku a ich partneri majú prijať primerané antikoncepčné opatrenia. Pri kombinovanej liečbe obsahujúcej talidomid alebo jeho analógy sa musia dodržiavať požiadavky programu na prevenciu gravidity. Účinnosť perorálnej antikoncepcie môže byť počas dexametazónovej liečby znížená (pozri časť 4.5).

Gravidita

Skúsenosti získané u ľudí naznačujú, že dexametazón spôsobuje vrodené malformácie, keď je podávaný počas gravidity, najmä spomalenie vnútromaternicového rastu a v zriedkavých prípadoch nedostatočnosť nadobličiek u novorodencov.

V štúdiách na zvieratách sa preukázala reprodukčná toxicita (pozri časť 5.3).

Neofordex sa nemá užívať počas gravidity, pokiaľ si klinický stav ženy nevyžaduje liečbu dexametazónom.

Laktácia

Glukokortikoidy sa vylučujú do materského mlieka a boli preukázané účinky na dojčených novorodencov/dojčatá liečených žien.

Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo ukončiť/prerušiť liečbu Neofordexom sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.

Fertilita

Štúdie na zvieratách preukázali zníženú fertilitu u samíc (pozri časť 5.3). Nie sú k dispozícii žiadne údaje

o fertilite samcov.

Neofordex má mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Dexametazón môže zapríčiniť zmätenosť, halucinácie, závraty, ospalosť, únavu, synkopu a neostré videnie (pozri časť 4.8). Ak majú pacienti takéto príznaky, majú byť poučení, aby počas liečby dexametazónom neviedli vozidlo, neobsluhovali stroje a nevykonávali nebezpečné úlohy.

Zhrnutie bezpečnostného profilu

Nežiaduce reakcie na Neofordex zodpovedajú predvídateľnému bezpečnostnému profilu glukokortikoidov. Veľmi často sa vyskytuje hyperglykémia, insomnia, bolesť a slabosť svalov, asténia, únava, edém a zvýšenie hmotnosti. K menej častým, ale závažným nežiaducim reakciám patria: pneumónia a ďalšie infekcie

a psychické poruchy (pozri časť 4.4). Najzávažnejšie nežiaduce reakcie v kombinácii s talidomidom alebo jeho analógmi boli venózne tromboembolické udalosti, prevažne trombóza hlbokých žíl a pľúcna embólia a myelosupresia, najmä neutropénia a trombocytopénia (pozri časť 4.4).

Výskyt predvídateľných nežiaducich reakcií vrátane adrenálnej atrofie koreluje s dávkou, časom podávania a dĺžkou liečby (pozri časť 4.4).

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Ďalej sú uvedené nežiaduce reakcie pozorované u pacientov liečených dexametazónom podľa triedy orgánových systémov a frekvencie. Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000 vrátane ojedinelých prípadov), neznáme (z dostupných údajov).

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Pred použitím Neofordexu v kombinácii s akýmkoľvek iným liekom si treba prečítať súhrn

charakteristických vlastností lieku pre tento liek.

Miera výskytu určitých nežiaducich reakcií závisí od použitej kombinovanej liečby.

Kombinácia dexametazónu s lenalidomidom u pacientov s relapsujúcim alebo refraktérnym mnohopočetným myelómom je spojená s vyšším výskytom neutropénie 4. stupňa (5,1 % u pacientov liečených lenalidomidom/dexametazónom v porovnaní s 0,6 % u pacientov liečených placebom/dexametazónom).

Zriedkavo sa pozorovali epizódy febrilnej neutropénie 4. stupňa (0,6 % u pacientov liečených lenalidomidom/dexametazónom v porovnaní s 0,0 % u pacientov liečených placebom/dexametazónom). Podobný výskyt neutropénie vysokého stupňa bol hlásený u novodiagnostikovaných pacientov liečených kombináciou lenalidomidu a dexametazónu.

Neutropénia sa vyskytla u 45,3 % pacientov s recidivujúcim a refraktérnym mnohopočetným myelómom, ktorí dostávali nízku dávku dexametazónu a pomalidomid (Pom + LD-Dex), a u 19,5 % pacientov, ktorí dostávali vysokú dávku dexametazónu (HD-Dex). Neutropénia 3. alebo 4. stupňa bola hlásená u 41,7 % pacientov, ktorí dostávali Pom + LD-Dex v porovnaní so 14,8 % pacientmi, ktorí dostávali HD-Dex. Neutropénia u pacientov liečených liekmi Pom + LD-Dex bola zriedkavo závažná (2,0 % pacientov), neviedla k ukončeniu liečby a k prerušeniu liečby viedla u 21,0 % pacientov a k zníženiu dávky u 7,7 % pacientov. Febrilná neutropénia (FN) sa vyskytla u 6,7 % pacientov, ktorí dostávali Pom + LD-Dex a nevyskytla sa u žiadneho z pacientov, ktorí dostávali HD-Dex. FN dosiahla vo všetkých prípadoch 3. alebo 4. stupeň. FN bola hlásená ako závažná

u 4,0 % pacientov. FN viedla k prerušeniu dávkovania u 3,7 % pacientov a k zníženiu dávky u 1,3 %

pacientov, pričom liečba nebola ukončená v žiadnom prípade.

Kombinácia dexametazónu s lenalidomidom u pacientov s relapsujúcim alebo refraktérnym mnohopočetným myelómom je spojená s vyšším výskytom trombocytopénie 3. a 4. stupňa (9,9 %, respektíve 1,4 % u pacientov liečených lenalidomidom/dexametazónom v porovnaní s 2,3 %, respektíve 0,0 % u pacientov liečených placebom/dexametazónom). Podobný výskyt trombocytopénie vysokého stupňa bol hlásený

u novodiagnostikovaných pacientov liečených kombináciou lenalidomidu a dexametazónu. Trombocytopénia sa vyskytla u 27,0 % pacientov s recidivujúcim a refraktérnym mnohopočetným myelómom, ktorí dostávali Pom + LD-Dex, a u 26,8 % pacientov, ktorí dostávali HD-Dex. Trombocytopénia 3. alebo 4. stupňa bola hlásená u 20,7 % pacientov, ktorí dostávali Pom + LD-Dex, a u 24,2 % pacientov, ktorí dostávali HD-Dex.

U pacientov liečených liekmi Pom + LD-Dex trombocytopénia bola závažná u 1,7 % pacientov, k zníženiu dávky viedla u 6,3 % pacientov, k prerušeniu dávkovania u 8 % pacientov a k ukončeniu liečby u 0,7 % pacientov.

Kombinácia lenalidomidu, talidomidu alebo pomalidomidu s dexametazónom je spojená so zvýšeným rizikom trombózy hlbokých žíl a pľúcnej embólie u pacientov s mnohopočetným myelómom (pozri časť 4.5). Súbežné podávanie erytropoetických liekov alebo predchádzajúca anamnéza trombózy hlbokých žíl môžu zvýšiť trombotické riziko u týchto pacientov.

Až u 34 % pacientov s novodiagnostikovaným mnohopočetným myelómom sa pri použití dexametazónu v monoterapii pozorujú periférne neuropatické reakcie nízkeho stupňa, prevažne parestézia 1. stupňa. Výskyt aj závažnosť periférmej neuropatie sa však zvyšujú pri súbežnom podávaní bortezomibu alebo talidomidu. V jednej štúdii malo neuropatické reakcie 3. alebo 4. stupňa 10,7 % pacientov liečených talidomidom a dexametazónom v porovnaní s 0,9 % pacientov liečených dexametazónom v monoterapii.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Akútna toxicita dexametazónu je slabá a toxické účinky po akútnom predávkovaní boli pozorované zriedka. Nie je k dispozícii žiadne antidotum a liečba je symptomatická.