Levofloxacin AptaPharma 5 mg/ml Infúzny roztok

Levofloxacin AptaPharma infúzny roztok je indikovaný dospelým na liečbu nasledujúcich infekcií (pozri časti 4.4 a 5.1):

• akútna pyelonefritída a komplikované infekcie močových ciest (pozri časť 4.4)

• chronická bakteriálna prostatitída

• inhalácia antraxu: profylaxia po expozícii a kuratívna liečba (pozri časť 4.4).

  Na liečbu nižšie uvedených infekcií sa má Levofloxacin AptaPharma použiť len vtedy, ak sa použitie iných antibakteriálnych látok, obvykle odporúčaných na liečbu týchto infekcií, považuje za nevhodné.

• komunitne získaná pneumónia

• komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív

  Je potrebné vziať do úvahy oficiálne odporúčania pre vhodné používanie antibakteriálnych látok.

Levofloxacin AptaPharma sa podáva pomalou intravenóznou infúziou jedenkrát alebo dvakrát denne.

Dávkovanie závisí od typu a závažnosti infekcie a od citlivosti predpokladaného príčinného patogénu. Liečbu liekom Levofloxacin AptaPharma po úvodnom podaní intravenóznej formy je možné dokončiť použitím vhodnej perorálnej formy v súlade s SPC pre filmom obalené tablety a ak je táto možnosť

považovaná za vhodnú pre konkrétneho pacienta. Na základe bioekvivalencie parenterálnej a

perorálnej formy je možné použiť rovnaké dávkovanie.

Dávkovanie

Pre Levofloxacin AptaPharma možno odporučiť nasledujúce dávkovanie:

Dávkovanie u pacientov s normálnou renálnou funkciou (klírens kreatinínu > 50ml/min)

1 Trvanie liečby zahŕňa intravenóznu plus perorálnu liečbu. Čas na prechod z intravenóznej na perorálnu liečbu závisí od klinickej situácie, ale normálne sú to 2 až 4 dni.

Osobitné skupiny pacientov

Porucha funkcie obličiek (klírens kreatinínu ≤ 50 ml/min)

¹ Po hemodialýze alebo kontinuálnej ambulantnej peritoneálnej dialýze (continuous ambulatory peritoneal dialysis, CAPD) nie sú potrebné doplňujúce dávky.

Pre dávky iné ako 500 mg môžu byť na trhu dostupné iné, vhodnejšie lieky obsahujúce levofloxacín.

Porucha funkcie pečene

Úprava dávkovania nie je nutná, keďže levofloxacín sa pečeňou výraznejšie nemetabolizuje a vylučuje sa najmä obličkami.

Starší pacienti

Iná úprava dávkovania u starších pacientov než s ohľadom na obličkovú činnosť nie je nutná (pozri

časť 4.4 „tendinitída a ruptúra šľachy“ a „predĺženie QT intervalu“).

Pediatrická populácia

Levofloxacin AptaPharma je u detí a dospievajúcich v období rastu kontraindikovaný (pozri časť 4.3).

Spôsob podávania

Levofloxacin AptaPharma infúzny roztok je určený len na pomalú intravenóznu infúziu; podáva sa jedenkrát alebo dvakrát denne. Podávanie infúzie musí trvať najmenej 60 minút pre 500 mg Levofloxacin AptaPharma infúzny roztok (pozri časť 4.4). V prípade, že sa použije iba polovica vaku s roztokom (250 mg levofloxacínu/50 ml), musí podávanie infúzie trvať najmenej 30 minút.

Inkompatibility, pozri časť 6.2 a kompatibility s inými infúznymi roztokmi, pozri časť 6.6.

Infúzny roztok levofloxacínu nesmú používať:

• pacienti s precitlivenosťou na levofloxacín alebo na iné chinolóny, alebo na ktorúkoľvek z

  pomocných látok uvedených v časti 6.1,

• pacienti s epilepsiou,

• pacienti s poškodením šliach v anamnéze v súvislosti s podávaním fluórchinolónov,

• deti alebo dospievajúci v období rastu,

• ženy počas gravidity,

• ženy, ktoré dojčia.

Je potrebné vyhnúť sa používaniu levofloxacínu u pacientov, u ktorých sa v minulosti pri používaní liekov obsahujúcich chinolón alebo fluórchinolón vyskytli závažné nežiaduce reakcie (pozri časť 4.8). U týchto pacientov sa má liečba levofloxacínom začať len vtedy, ak nie sú dostupné alternatívne možnosti liečby a po dôkladnom posúdení prínosu/rizika (pozri tiež časť 4.3).

Riziká rezistencie

Meticilín-rezistentný S. aureus (MRSA) si s veľkou pravdepodobnosťou zachováva korezistenciu na fluórchinolóny, vrátane levofloxacínu. Preto sa levofloxacín neodporúča na liečbu známych alebo suspektných infekcií MRSA okrem prípadov, kedy laboratórne výsledky potvrdili citlivosť baktérií na levofloxacín (a liečba antibakteriálnymi látkami obvykle odporúčanými na infekcie MRSA nie je vhodná).

Rezistencia E. coli– najčastejší patogén v infekciách močových ciest – voči fluórchinolónom v rámci Európskej únie kolíše. Predpisujúcim lekárom sa odporúča brať do úvahy lokálnu prevalenciu rezistencie E. coli voči fluórchinolónom.

Inhalácia antraxu

Používanie u ľudí vychádza z in vitro údajov o citlivosti Bacillus anthracis a z experimentálnych údajov získaných u zvierat spolu s obmedzenými údajmi získanými u ľudí. Pokiaľ ide o liečbu antraxu, ošetrujúci lekári sa majú riadiť národnými a/alebo medzinárodnými konsenzuálnymi dokumentami.

Dlhotrvajúce, invalidizujúce a potenciálne ireverzibilné závažné nežiaduce liekové reakcie

U pacientov liečených chinolónmi a fluórchinolónmi boli nezávisle od ich veku a už existujúcich rizikových faktorov hlásené veľmi zriedkavé prípady dlhotrvajúcich (pokračujúcich mesiace alebo roky), invalidizujúcich a potenciálne ireverzibilných závažných nežiaducich liekových reakcií postihujúcich rôzne, niekedy viaceré telesné systémy (muskuloskeletálny, nervový, psychický a

zmyslový). Pri prvých prejavoch alebo príznakoch akejkoľvek závažnej nežiaducej reakcie sa má používanie levofloxacínu ihneď ukončiť a pacientom sa má odporučiť, aby kontaktovali svojho predpisujúceho lekára.

Trvanie infúzie

Je potrebné dodržiavať odporúčaný čas trvania infúzie aspoň 60 minút pre 500 mg Levofloxacin AptaPharma infúzny roztok (pozri časť 4.2). O ofloxacíne je známe, že sa môže počas infúzie rozvinúť tachykardia a dočasný pokles krvného tlaku. V zriedkavých prípadoch sa môže vyskytnúť obehový

kolaps ako dôsledok výrazného poklesu krvného tlaku. Ak sa počas infúzie levofloxacínu (l-izomér ofloxacínu) vyskytne nápadný pokles krvného tlaku, infúziu treba ihneď zastaviť.

Tendinitída a ruptúra šľachy

Tendinitída a ruptúra šľachy (najmä, ale nie výlučne Achillovej šľachy), niekedy bilaterálna, sa môže objaviť už v priebehu 48 hodín od začiatku liečby chinolónmi a fluórchinolónmi a hlásenia o výskyte

sa zaznamenali až do niekoľkých mesiacov po ukončení liečby. Riziko tendinitídy a pretrhnutia šľachy

je zvýšené u starších pacientov, u pacientov s poruchou funkcie obličiek, u pacientov s

transplantovanými orgánmi, u pacientov liečených dávkami 1 000 mg denne a u tých pacientov, ktorí sú súbežne liečení kortikosteroidmi. Preto je potrebné vyhnúť sa súbežnému používaniu kortikosteroidov s fluórchinolónmi.

Pri prvom prejave tendinitídy (napr. bolestivý opuch, zápal) sa má liečba levofloxacínom ukončiť a má sa zvážiť alternatívna liečba. Postihnutá (postihnuté) končatina (končatiny) sa má (majú) príslušne liečiť (napr. imobilizáciou).

Pri výskyte prejavov tendinopatie sa kortikosteroidy nemajú používať.

Myoklónia

U pacientov užívajúcich levofloxacín sa hlásili prípady myoklónie (pozri časť 4.8). Riziko myoklónie je zvýšené u starších pacientov a u pacientov s poruchou funkcie obličiek, ak sa dávka levofloxacínu neupraví podľa klírensu kreatinínu. Liečba levofloxacínom sa má okamžite ukončiť pri prvom výskyte myoklónie a má sa začať vhodná liečba.

Ochorenia vyvolané Clostridioides difficile

Hnačka počas alebo po liečbe levofloxacínom, najmä ak je závažná, pretrvávajúca a/alebo krvavá (aj ak sa objaví niekoľko týždňov po liečbe), môže byť príznakom ochorenia vyvolaného Clostridioides difficile (Clostridioides difficile-associated disease, CDAD). CDAD môže byť rôznej závažnosti, od miernej až po život ohrozujúcu formu, ktorej najťažšou formou je pseudomembranózna kolitída (pozri časť 4.8). Preto je dôležité zvažovať túto diagnózu u pacientov, u ktorých sa počas liečby

levofloxacínom alebo po jej ukončení prejaví závažná hnačka. Ak je podozrenie alebo sa potvrdí CDAD, liečba levofloxacínom sa má ihneď ukončiť a okamžite sa musí začať primeraná liečba. V tomto klinickom stave sú kontraindikované lieky tlmiace peristaltiku.

Pacienti s náchylnosťou na záchvaty

Chinolóny môžu znižovať prah záchvatov a môžu vyvolať tieto záchvaty. Levofloxacín je

kontraindikovaný u pacientov s epilepsiou v anamnéze (pozri časť 4.3) a podobne ako iné chinolóny, sa má používať s veľkou opatrnosťou u pacientov so sklonom k záchvatom alebo pri súbežnej liečbe liečivami, ktoré znižujú prah mozgových záchvatov, ako napríklad teofylín (pozri časť 4.5). Ak sa vyskytnú konvulzívne záchvaty (pozri časť 4.8), liečba levofloxacínom sa má ukončiť.

Pacienti s nedostatkom G-6-fosfátdehydrogenázy

Pacienti s latentným alebo aktuálnym nedostatkom účinku glukóza-6-fosfát dehydrogenázy môžu mať počas liečby chinolónovými antibakteriálnymi látkami sklon k hemolytickým reakciám. Ak sa má levofloxacín u týchto pacientov používať, je preto potrebné monitorovať potenciálny výskyt hemolýzy.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

Keďže sa levofloxacín vylučuje prevažne obličkami, u pacientov s poruchou funkcie obličiek je potrebné upraviť dávku lieku Levofloxacin AptaPharma (pozri časť 4.2).

Hypersenzitívne reakcie

Levofloxacín môže spôsobiť závažné, potenciálne fatálne hypersenzitívne reakcie (napr. angioedém až anafylaktický šok), niekedy po počiatočnej dávke (pozri časť 4.8). Pacienti majú v takom prípade

okamžite ukončiť liečbu a vyhľadať lekára alebo lekársku pohotovosť, kde sa urobia príslušné

neodkladné opatrenia.

Závažné kožné nežiaduce reakcie

Počas liečby levofloxacínom bol hlásený výskyt závažných kožných nežiaducich reakcií (severe cutaneous adverse reactions, SCAR), vrátane toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN: známej aj ako Lyellov syndróm), Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS), liekovej reakcie s eozinofíliou a systémovými príznakmi (drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms, DRESS) a akútnej generalizovanej exantematóznej pustulózy (AGEP), ktoré môžu byť život ohrozujúce až fatálne (pozri časť4.8). Pri predpisovaní tohto lieku majú byť pacienti poučení o prejavoch a príznakoch závažných kožných reakcií a majú byť starostlivo sledovaní. Ak sa vyskytnú prejavy a príznaky naznačujúce

možnosť týchto reakcií, je potrebné ihneď ukončiť liečbu levofloxacínom a zvážiť alternatívnu liečbu. Ak sa u pacienta pri užívaní levofloxacínu rozvinula závažná reakcia, ako je SJS, TEN, DRESS alebo AGEP, liečba levofloxacínom sa u neho nesmie nikdy znovu začať.

Dysglykémia

Rovnako ako pri iných chinolónoch sa hlásili poruchy glykémie, vrátane hypoglykémie

a hyperglykémie, vyskytujúce sa častejšie u starších osôb, obvykle u pacientov s diabetom, ktorí sa súbežne liečili perorálnymi antidiabetikami (napr. glibenklamidom) alebo inzulínom. Boli hlásené prípady hypoglykemickej kómy. U pacientov s diabetom sa odporúča dôkladné sledovanie glykémie (pozri časť 4.8).

Ak u pacienta dôjde ku kolísaniu hladiny glukózy v krvi, liečba liekom Levofloxacin AptaPharma sa

má ihneď ukončiť a má sa zvážiť iná liečba ako fluórchinolónovými antibiotikami.

Prevencia fotosenzitivity

V súvislosti s levofloxacínom sa hlásila fotosenzitivita (pozri časť 4.8). Počas liečby a 48 hodín po jej ukončení sa pacientom neodporúča, aby sa bezdôvodne vystavovali silnému slnečnému žiareniu alebo umelým UV lúčom (napr. ožarovacie lampy, solárium), aby sa predišlo fotosenzitivite.

Pacienti liečení antagonistami vitamínu K

U pacientov liečených levofloxacínom v kombinácii s antagonistami vitamínu K (napr. warfarínom) sa majú pri súbežnom používaní týchto liekov monitorovať koagulačné testy pre možnosť zvýšených

hodnôt koagulačných testov (PT/INR) a/alebo krvácania u týchto pacientov (pozri časť 4.5).

Psychotické reakcie

U pacientov liečených chinolónmi, vrátane levofloxacínu, sa zaznamenali psychotické reakcie. Vo

veľmi zriedkavých prípadoch prerástli do suicidálnych myšlienok a sebaohrozujúceho správania –

niekedy už po prvej dávke levofloxacínu (pozri časť 4.8). V prípade, že sa u pacienta prejavia takéto reakcie, liečba levofloxacínom sa má ukončiť ihneď pri prvých prejavoch alebo príznakoch týchto reakcií a pacientom sa má odporučiť, aby sa poradili so svojím predpisujúcim lekárom. Má sa zvážiť iná liečba ako fluórchinolónovými antibiotikami, a majú sa prijať vhodné opatrenia. Odporúča sa

opatrnosť, ak má byť levofloxacín použitý na liečbu u psychotických pacientov alebo u pacientov s

anamnézou psychického ochorenia.

Predĺženie QT intervalu

Pri používaní fluórchinolónov, vrátane levofloxacínu, je potrebná opatrnosť u pacientov, u ktorých sú známe rizikové faktory pre predĺženie QT intervalu, ako napr.:

• vrodený syndróm predĺženého QT intervalu

• súbežné používanie liekov, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval (napr. antiarytmiká

  triedy IA a III, tricyklické antidepresíva, makrolidy, antipsychotiká)

• nekorigovaná elektrolytická nerovnováha (napr. hypokaliémia, hypomagneziémia)

• ochorenie srdca (napr. srdcové zlyhanie, infarkt myokardu, bradykardia)

Starší pacienti a ženy môžu byť citlivejší na lieky predlžujúce QTc interval. Preto je u týchto skupín pacientov pri používaní fluórchinolónov, vrátane levofloxacínu, potrebná zvýšená opatrnosť (pozri časti 4.2 Starší pacienti, 4.5, 4.8 a 4.9).

Periférna neuropatia

U pacientov liečených chinolónmi a fluórchinolónmi boli hlásené prípady senzorickej alebo senzomotorickej polyneuropatie vedúcej k parestézii, hypestézii, dyzestézii alebo slabosti. Pacientom, ktorí sa liečia levofloxacínom, sa má odporučiť, aby pred pokračovaním v liečbe informovali svojho lekára, ak sa u nich vyvinú príznaky neuropatie, ako sú bolesť, pálenie, brnenie, necitlivosť alebo

slabosť, aby sa zabránilo rozvinutiu potenciálne ireverzibilného stavu (pozri časť 4.8).

Poruchy pečene a žlčových ciest

Prípady nekrózy pečene až fatálneho zlyhania pečene sa pri levofloxacíne hlásili primárne u pacientov

so závažným základným ochorením, napr. sepsou (pozri časť 4.8). Pacienti majú byť poučení, aby ukončili liečbu a obrátili sa na svojho lekára v prípade, že spozorujú prejavy a príznaky ochorenia

pečene, akými sú napríklad anorexia, žltačka, tmavá farba moču, pruritus alebo citlivosť brucha.

Exacerbácia myasténie gravis

Fluórchinolóny, vrátane levofloxacínu, svojím účinkom blokujú neuromuskulárnu aktivitu a môžu exacerbovať slabosť svalov u pacientov s myasténiou gravis. U pacientov s myasténiou gravis sa v súvislosti s používaním fluórchinolónov po uvedení lieku na trh zaznamenali závažné nežiaduce reakcie, vrátane úmrtí a nevyhnutnosti podporného dýchania. U pacientov, ktorí majú v anamnéze myasténiu gravis, sa používanie levofloxacínu neodporúča.

Poruchy zraku

V prípade zhoršenia zraku alebo akejkoľvek poruchy očí je potrebné sa okamžite obrátiť na očného lekára (pozri časti 4.7 a 4.8).

Superinfekcia

Používanie levofloxacínu, najmä dlhodobejšie, môže spôsobiť premnoženie necitlivých baktérií. Ak sa počas liečby objaví superinfekcia, je potrebné vykonať príslušné opatrenia.

Interferencia s laboratórnymi vyšetreniami

U pacientov liečených levofloxacínom môžu pri stanovovaní opiátov v moči vyjsť falošne pozitívne výsledky. Pre potvrdenie pozitivity testu na opiáty môže byť nevyhnutné vykonanie špecifickejšieho testu.

Levofloxacín môže inhibovať rast Mycobacterium tuberculosis, a preto môže spôsobiť falošne

negatívne výsledky pri bakteriologickom stanovovaní diagnózy tuberkulózy.

Aneuryzma a disekcia aorty a regurgitácia/nedomykavosť srdcovej chlopne

V epidemiologických štúdiách bolo hlásené zvýšené riziko aneuryzmy aorty a disekcie aorty, predovšetkým u starších pacientov, a regurgitácie aortálnej a mitrálnej chlopne po použití

fluórchinolónov. U pacientov používajúcich fluórchinolóny boli hlásené prípady aneuryzmy a disekcie aorty, niekedy komplikované ruptúrou (vrátane smrteľných prípadov), a prípady

regurgitácie/nedomykavosti niektorej zo srdcových chlopní (pozri časť 4.8).

Fluórchinolóny sa preto majú používať len po starostlivom zhodnotení prínosu a rizika a po zvážení iných terapeutických možností u pacientov s pozitívnou rodinnou anamnézou aneuryzmy alebo kongenitálnym ochorením srdcovej chlopne, alebo u pacientov, ktorým bola diagnostikovaná už existujúca aneuryzma aorty a/alebo disekcia aorty alebo ochorenie srdcovej chlopne, alebo v prítomnosti iných rizikových faktorov alebo ochorení, ktoré sú predispozíciou k vzniku:

• aneuryzmy aorty a disekcie aorty ako aj regurgitácie/nedomykavosti srdcovej chlopne (napr. ochorenia spojivového tkaniva, ako je Marfanov syndróm alebo Ehlersov-Danlosov syndróm, Turnerov syndróm, Behcetova choroba, hypertenzia, reumatoidná artritída) alebo aj

• aneuryzmy aorty a disekcie aorty (napr. vaskulárne ochorenia, ako je Takayasuova arteritída alebo obrovskobunková arteritída, prípadne známa ateroskleróza alebo Sjögrenov syndróm) alebo aj

• regurgitácie/nedomykavosti srdcovej chlopne (napr. infekčná endokarditída).

Riziko aneuryzmy aorty a disekcie aorty a jej ruptúry môže byť zvýšené aj u pacientov súbežne liečených systémovými kortikosteroidmi.

Pacienti majú byť upozornení, aby sa v prípade náhlej bolesti brucha, bolesti hrudníka alebo chrbta okamžite obrátili na lekársku pohotovosť.

Pacientov je potrebné informovať o tom, aby v prípade akútneho dyspnoe, novovzniknutých srdcových palpitácií alebo vzniku brušného edému alebo edému dolných končatín, ihneď vyhľadali lekársku pomoc.

Akútna pankreatitída

U pacientov používajúcich levofloxacín sa môže vyskytnúť akútna pankreatitída. Pacienti majú byť informovaní o charakteristických príznakoch akútnej pankreatitídy. Pacienti, ktorí pociťujú nauzeu, malátnosť, brušný diskomfort, akútnu bolesť brucha alebo vracajú, majú byť okamžite lekársky

vyšetrení. Pri podozrení na akútnu pankreatitídu sa má podávanie levofloxacínu prerušiť; ak sa

potvrdí, levofloxacín sa nemá znovu začať podávať. U pacientov s pankreatitídou v anamnéze treba postupovať opatrne (pozri časť 4.8).

Poruchy krvi

Počas liečby levofloxacínom sa môže vyvinúť zlyhanie kostnej drene, vrátane leukopénie, neutropénie, pancytopénie, hemolytickej anémie, trombocytopénie, aplastickej anémie alebo agranulocytózy (pozri časť 4.8). Pri podozrení na ktorúkoľvek z týchto porúch krvi sa má sledovať krvný obraz. V prípade nezvyčajných výsledkov sa má zvážiť ukončenie liečby levofloxacínom.

Levofloxacin AptaPharma obsahuje sodík

Tento liek obsahuje do 354 mg sodíka v 100 ml roztoku, čo zodpovedá 17,7 % WHO odporúčaného

maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Účinok iných liekov na Levofloxacin AptaPharma

Teofylín, fenbufén alebo podobné nesteroidové protizápalové lieky

V klinickej štúdii sa nezistili žiadne farmakokinetické interakcie levofloxacínu s teofylínom. Pri

súbežnom podávaní chinolónov s teofylínom, nesteroidovými protizápalovými liekmi, alebo inými látkami znižujúcimi prah pre vznik mozgových záchvatov, môže dôjsť k jeho výraznému zníženiu. Za prítomnosti fenbufénu boli koncentrácie levofloxacínu asi o 13 % vyššie, než pri podávaní samotného levofloxacínu.

Probenecid a cimetidín

Probenecid a cimetidín mali štatisticky významný vplyv na vylučovanie levofloxacínu. Renálny

klírens levofloxacínu sa znížil cimetidínom (24 %) a probenecidom (34 %). Je to preto, lebo obidva lieky sú schopné blokovať renálnu tubulárnu sekréciu levofloxacínu. Štatisticky významné kinetické rozdiely však pri dávkach testovaných v štúdii pravdepodobne nemajú klinický význam.

Opatrnosť je potrebná pri podávaní levofloxacínu s liekmi, ktoré ovplyvňujú renálnu tubulárnu sekréciu, ako sú probenecid a cimetidín, najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek.

Ďalšie dôležité údaje

Klinické farmakologické štúdie preukázali, že farmakokinetiku levofloxacínu klinicky významne

neovplyvnilo súbežné podávanie s týmito liekmi: uhličitan vápenatý, digoxín, glibenklamid, ranitidín. Účinok lieku Levofloxacin AptaPharma na iné lieky

Cyklosporín

Polčas cyklosporínu sa pri súbežnom podávaní s levofloxacínom predĺžil o 33 %.

Antagonisty vitamínu K

U pacientov liečených levofloxacínom v kombinácii s antagonistami vitamínu K (napr. warfarínom) boli hlásené zvýšené hodnoty koagulačných testov (PT/INR) a/alebo krvácanie, ktoré môže byť

závažné. Preto sa musia u pacientov liečených antagonistami vitamínu K monitorovať koagulačné testy (pozri časť 4.4).

Lieky, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval

Levofloxacín sa podobne ako iné fluórchinolóny má používať s opatrnosťou u pacientov užívajúcich lieky, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval (napr. antiarytmiká triedy IA a III, tricyklické

antidepresíva, makrolidy, antipsychotiká) (pozri časť 4.4 Predĺženie QT intervalu).

Ďalšie dôležité údaje

Vo farmakokinetickej interakčnej štúdii levofloxacín nemal vplyv na farmakokinetiku teofylínu (ktorý

je skúšobným substrátom pre CYP1A2), čo indikuje, že levofloxacín nie je inhibítorom CYP1A2.

Gravidita

K dispozícii je iba obmedzené množstvo údajov o použití levofloxacínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3). Avšak vzhľadom k chýbajúcim údajom u ľudí a pretože experimentálne údaje naznačujú riziko poškodenia zaťažených chrupaviek rastúceho organizmu fluórchinolónmi, je levofloxacín kontraindikovaný u gravidných žien (pozri časti 4.3 a 5.3).

Dojčenie

Levofloxacín AptaPharma je kontraindikovaný u dojčiacich žien. Nie sú dostatočné informácie o

vylučovaní levofloxacínu do ľudského mlieka; avšak iné fluórchinolóny sa vylučujú do materského mlieka. Vzhľadom k chýbajúcim údajom u ľudí a pretože údaje naznačujú riziko poškodenia

zaťažených chrupaviek rastúceho organizmu fluórchinolónmi, sa levofloxacín nesmie používať u dojčiacich žien (pozri časti 4.3 a 5.3).

Fertilita

U potkanov levofloxacín nespôsoboval zhoršenie fertility alebo reprodukčnej schopnosti.

Levofloxacin AptaPharma má malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Niektoré nežiaduce účinky (napr. závrat/vertigo, ospalosť, poruchy zraku) môžu zhoršiť

pacientovu schopnosť sústrediť sa a reagovať, a preto v situáciách, kedy sú tieto schopnosti zvlášť dôležité (napr. vedenie vozidiel alebo obsluha strojov), môžu predstavovať určité riziko.

Nižšie uvedené informácie vychádzajú z údajov z klinických štúdií u viac ako 8 300 pacientov a

rozsiahlych skúseností po uvedení lieku na trh.

Frekvencie v tejto tabuľke sú definované pomocou nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

Tabuľka nežiaducich reakcií

aAnafylaktické a anafylaktoidné reakcie sa niekedy môžu objaviť už po prvej dávke

bMukokutánne reakcie sa niekedy môžu objaviť už po prvej dávke

K ďalším nežiaducim účinkom spojeným s podávaním fluórchinolónov patria:

- záchvaty porfýrie u pacientov s porfýriou.

*V súvislosti s používaním chinolónov a fluórchinolónov boli hlásené, v niektorých prípadoch bez ohľadu na existujúce rizikové faktory, veľmi zriedkavé prípady dlhotrvajúcich (až mesiace alebo roky), invalidizujúcich a potenciálne ireverzibilných závažných nežiaducich liekových reakcií postihujúcich rôzne, niekedy viaceré triedy orgánových systémov a zmysly (vrátane reakcií ako je tendinitída, ruptúra šľachy, artralgia, bolesť končatín, porucha chôdze, neuropatia spojená s parestéziou a neuralgiou, únava, psychické symptómy (vrátane porúch spánku, úzkosti, záchvatov

paniky, depresie a myšlienok na samovraždu), porucha pamäti a koncentrácie, porucha sluchu, zraku, chuti a čuchu) (pozri časť 4.4).

** U pacientov používajúcich fluórchinolóny boli hlásené prípady aneuryzmy a disekcie aorty,

niekedy komplikované ruptúrou (vrátane smrteľných prípadov), a prípady regurgitácie/nedomykavosti niektorej zo srdcových chlopní (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Podľa toxikologických štúdií na zvieratách alebo klinických farmakologických štúdií vykonaných so supraterapeutickými dávkami sú najdôležitejšími prejavmi akútneho predávkovania infúznym roztokom lieku Levofloxacin AptaPharma príznaky centrálneho nervového systému, ako zmätenosť, závrat, zhoršenie vedomia a záchvaty kŕčov, predĺženie QT intervalu.

Po uvedení na trh boli pozorované účinky na centrálnu nervovú sústavu, vrátane stavu zmätenosti,

kŕčov, myoklónie, halucinácií a trasu.

Pri predávkovaní treba začať symptomatickú liečbu. Kvôli možnému predĺženiu QT intervalu sa má pristúpiť k monitorovaniu EKG. Hemodialýza, vrátane peritoneálnej dialýzy a CAPD, nie sú účinné pri odstraňovaní levofloxacínu z tela. Neexistuje žiadne špecifické antidotum.