Ventavis 10 mikrogramov/ml Roztok pre rozprašovač

Liečba dospelých pacientov s primárnou pľúcnou hypertenziou, klasifikovanou ako funkčná trieda III NYHA, na zlepšenie schopnosti záťaže a príznakov.

Ventavis musí iniciovať a sledovať iba lekár so skúsenosťami v liečbe pľúcnej hypertenzie.

Dávkovanie

Dávka na jednu inhaláciu

Na začiatku liečby Ventavisom má byť prvá inhalačná dávka 2,5 mikrogramov iloprostu uvoľňovaného cez náustok rozprašovača. Ak je táto dávka dobre tolerovaná, dávkovanie sa má zvýšiť na 5 mikrogramov iloprostu a má sa udržať na tejto dávke. V prípade zlej tolerancie dávky

5 mikrogramov sa má dávka znížiť na 2,5 mikrogramov iloprostu.

Denná dávka

Dávka na jednu inhaláciu sa má podávať 6 až 9-krát denne podľa individuálnych potrieb a znášanlivosti.

Trvanie liečby

Trvanie liečby závisí od klinického stavu a ponecháva sa na rozhodnutí lekára. V prípade, že sa stav pacienta pri tejto liečbe zhoršuje, má sa zvážiť intravenózna liečba prostacyklínom.

Osobitné skupiny pacientov

Poškodenie funkcie pečene

Eliminácia iloprostu sa znižuje u pacientov s pečeňovou dysfunkciou (pozri časť 5.2).

Aby sa zabránilo nežiaducemu hromadeniu počas dňa, musí sa u týchto pacientov dbať v priebehu titrácie počiatočnej dávky na mimoriadnu opatrnosť. Na začiatku liečby sa majú podávať dávky 2,5 mikrogramov iloprostu s použitím Ventavisu 10 mikrogramov/ml v dávkovacích intervaloch

3 – 4 hodín (čo zodpovedá podávaniu max. 6-krát denne). Potom je možné dávkovacie intervaly opatrne skracovať na základe individuálnej znášanlivosti. Ak je indikovaná dávka až do

5 mikrogramov iloprostu, opäť sa majú spočiatku zvoliť dávkovacie intervaly 3 – 4 hodiny a majú sa skracovať podľa individuálnej znášanlivosti. Hromadenie iloprostu po niekoľkodňovej liečbe nie je pravdepodobné, vzhľadom na nočné prerušenie podávania lieku.

Poškodenie funkcie obličiek

Dávka sa nemusí prispôsobovať u pacientov s klírensom kreatinínu > 30 ml/min (stanoveným

z kreatinínu v sére s použitím Cockroftovho-Gaultovho vzorca). Pacienti s klírensom kreatinínu

≤ 30 ml/min neboli v klinických skúškach skúmaní. Údaje získané pri intravenóznom podávaní iloprostu u pacientov s obličkovým zlyhaním, ktorí si vyžadujú dialýzu, indikujú, že eliminácia iloprostu je znížená. Preto sa odporúčajú rovnaké dávkovania ako u pacientov s poškodením funkcie pečene (pozri vyššie).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Ventavisu u detí vo veku do 18 rokov neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje z kontrolovaných klinických skúšaní.

Spôsob podávania

Ventavis je určený na inhalačné použitie rozprašovaním.

Na minimalizovanie náhodnej expozície sa odporúča miestnosť dobre vetrať.

Roztok pre rozprašovač Ventavis je pripravený na použitie a podáva sa pomocou vhodného inhalačného prístroja (rozprašovača) (pozri nižšie a časť 6.6).

Pacienti, používajúci jeden druh rozprašovača, smú prejsť na iný rozprašovač iba pod dohľadom ošetrujúceho lekára, pretože sa ukázalo, že iné rozprašovače vytvárajú aerosóly s mierne rozdielnymi fyzickými vlastnosťami, s ktorými môže byť podanie roztoku rýchlejšie (pozri časť 5.2).

• Breelib

  Breelib je malý vreckový, batériou napájaný, dychom aktivovaný systém s technológiou vibračnej sieťky.

  Ventavis 10 mikrogramov/ml (1 ml ampulka) a Ventavis 20 mikrogramov/ml roztok pre rozprašovač

  Náustkom rozprašovača Breelib sa Ventavisom 10 mikrogramov/ml roztok pre rozprašovač (1 ml ampulka) podáva 2,5 mikrogramu iloprostu a Ventavisom 20 mikrogramov/ml roztok pre rozprašovač 5 mikrogramov iloprostu.

  Na začiatku liečby Ventavisom alebo pri prechode pacienta z iného rozprašovača má byť prvá inhalácia uskutočnená podaním 1 ampulky Ventavisu 10 mikrogramov/ml (pozri časť 4.4). Ak je inhalácia Ventavisu 10 mikrogramov/ml dobre tolerovaná, dávka sa má zvýšiť použitím Ventavisu 20 mikrogramov/ml. Táto dávka sa má udržať. V prípade zlej tolerancie Ventavisu

  20 mikrogramov/ml sa má dávka znížiť použitím 1 ml ampulky Ventavisu 10 mikrogramov/ml (pozri časť 4.4).

  Inhalácia rozprašovačom Breelib trvá približne 3 minúty, čo odzrkadľuje rýchlejšie vstrebávanie pri rozprašovači Breelib v porovnaní s inými rozprašovačmi.

  Pacienti, ktorí začínajú liečbu Ventavisom alebo prechádzajú z alternatívneho zariadenia na Breelib, majú byť pod starostlivo sledovaní ošetrujúcim lekárom aby sa zabezpečilo, že dávka a rýchlosť inhalácie sú dobre tolerované.

  Pri používaní rozprašovača Breelib sa riaďte pokynmi pre použitie priloženými k prístroju. Medikačnú komoru naplňte Ventavisom tesne pred použitím.

• I-Neb AAD

  I-Neb AAD systém je prenosný, ručný rozprašovací systém s technológiou vibračnej sieťky. Tento systém vytvára kvapôčky pôsobením ultrazvuku, ktorý pretláča roztok cez sieťku. Preukázalo sa, že rozprašovač I-Neb AAD je vhodný na podanie Ventavisu 10 mikrogramov/ml (1 ml ampulka)

  a 20 mikrogramov/ml roztoku pre rozprašovač. Stredný hmotnostný aerodynamický priemer (MMAD) aerosólovej kvapôčky meraný za použitia rozprašovacích systémov I-Neb vybavených ovládacím diskom power level 10 bol podobný pre Ventavis 20 mikrogramov/ml (zlatý program) a Ventavis 10 mikrogramov/ml (fialový program) roztokov pre rozprašovač (t.j. približne

  2 mikrometre) ale s rýchlejším podaním pri použití Ventavisu 20 mikrogramov/ml.

  Dávka podávaná použitím I-Neb AAD systému sa ovláda pomocou medikačnej komory

  v kombinácii s ovládacím diskom. Každá medikačná komora je farebne označená a má príslušný farebne označený ovládací disk.

  Ventavis 10 mikrogramov/ml roztok pre rozprašovač (1 ml ampulka)

  Na začiatku liečby Ventavisom pomocou I-Neb systému má byť prvá inhalačná dávka

  2,5 mikrogramov iloprostu uvoľňovaného cez náustok rozprašovača použitím 1 ml ampulky Ventavisu 10 mikrogramov/ml. Ak je táto dávka dobre tolerovaná, dávkovanie sa má zvýšiť na

  5 mikrogramov iloprostu použitím 1 ml ampulky Ventavisu 10 mikrogramov/ml a má sa udržať na tejto dávke. V prípade zlej tolerancie dávky 5 mikrogramov sa má dávka znížiť na

  2,5 mikrogramov iloprostu.

  Tento rozprašovač monitoruje priebeh dýchania a na základe neho určuje potrebnú dobu impulzu aerosólu na podanie vopred určenej dávky 2,5 alebo 5 mikrogramov iloprostu.

  Pre dávku 2,5 mikrogramov Ventavisu 10 mikrogramov/ml sa používa medikačná komora s červenou poistkou spolu s červeným ovládacím diskom.

  Pre dávku 5 mikrogramov Ventavisu 10 mikrogramov/ml sa používa medikačná komora s fialovou poistkou spolu s fialovým ovládacím diskom.

  Pri každej inhalácii pomocou systému I-Neb AAD sa tesne pred použitím prenesie obsah jednej 1 ml ampulky Ventavisu 10 mikrogramov/ml označenej dvomi farebnými krúžkami (bielym

  a žltým) do medikačnej komory.

  Liek	AmpulkaFarebné krúžky	Dávka	I-Neb AAD		Predpokladaná doba inhalácie
  			Poistkamedikačnej komory	Ovládací disk
  Ventavis 10 µg/ml	1 ml ampulka biely a žltý krúžok	2,5 µg	červená	červený	3,2 min.
  		5 µg	fialová	fialový	6,5 min.

  Ventavis 20 mikrogramov/ml roztok pre rozprašovač

  Prechod na Ventavis 20 mikrogramov/ml možno zvážiť iba u pacientov, ktorí sú udržiavaní na dávke 5 mikrogramov a u ktorých opakovane došlo k predĺženiu trvania inhalácie

  Ventavisu 10 mikrogramov/ml, čo môže mať za následok neúplnú inhaláciu.

  Pri prechode z Ventavisu 10 mikrogramov/ml na Ventavis 20 mikrogramov/ml je potrebný starostlivý dohľad ošetrujúceho lekára, aby sa mohla kontrolovať akútna tolerancia súvisiaca s rýchlejším vstrebávaním pri dvojnásobnej koncentrácii iloprostu.

  Tento rozprašovač monitoruje priebeh dýchania a na základe neho určuje potrebnú dobu impulzu aerosólu na podanie vopred určenej dávky 5 mikrogramov iloprostu.

  Pre dávku 5 mikrogramov Ventavisu 20 mikrogramov/ml sa používa medikačná komora so zlatou poistkou spolu so zlatým ovládacím diskom.

  Pri každej inhalácii pomocou systému I-Neb AAD sa tesne pred použitím prenesie obsah jednej 1 ml ampulky Ventavisu 20 mikrogramov/ml označenej dvomi farebnými krúžkami (žltý

  a červený) do medikačnej komory.

  Liek	AmpulkaFarebné krúžky	Dávka	I-Neb AAD
  			Poistkamedikačnej komory	Ovládací disk
  Ventavis 20 µg/ml	1 ml ampulka žltý a červenýkrúžok	5 µg	zlatá	zlatý

• Venta-Neb

Ukázalo, že na podávanie Ventavisu 10 mikrogramov/ml roztoku pre rozprašovač (2 ml ampulka) je vhodný Venta-Neb, prenosný ultrazvukový rozprašovací systém napájaný z batérií. Nameraná hodnota MMAD kvapôčok aerosólu bola 2,6 mikrometra.

Na začiatku liečby Ventavisom pomocou systému Venta-Neb má byť prvá inhalačná dávka 2,5 mikrogramov iloprostu uvoľňovaného cez náustok rozprašovača použitím 2 ml ampulky

Ventavisu 10 mikrogramov/ml. Ak je táto dávka dobre tolerovaná, dávkovanie sa má zvýšiť na

5 mikrogramov iloprostu použitím 2 ml ampulky Ventavisu 10 mikrogramov/ml a má sa udržať na tejto dávke. V prípade zlej tolerancie dávky 5 mikrogramov sa má dávka znížiť na

2,5 mikrogramov iloprostu.

Pri každej inhalácii pomocou systému Venta-Neb sa tesne pred použitím prenesie obsah jednej 2 ml ampulky Ventavisu 10 mikrogramov/ml označenej dvomi farebnými krúžkami (biely a ružový) do medikačnej komory rozprašovača.

Dajú sa použiť dva programy:

P1 program 1: 5 mikrogramov liečiva na náustok počas 25 inhalačných cyklov. P2 program 2: 2,5 mikrogramov liečiva na náustok počas 10 inhalačných cyklov. Výber predvoleného programu vykonáva lekár.

Systém Venta-Neb vyzve pacienta na inhaláciu prostredníctvom optického a akustického signálu. Vypne sa po podaní vopred nastavenej dávky.

Na získanie optimálnej veľkosti kvapôčok podávaného Ventavisu 10 mikrogramov/ml roztoku pre rozprašovač sa používa zelený deflektor. Bližšie informácie nájdete v návode na používanie rozprašovača Venta-Neb.

Iné rozprašovacie systémy

Účinnosť a znášanlivosť inhalovaného iloprostu pri podávaní inými rozprašovacími systémami, ktoré poskytujú odlišné rozprašovacie charakteristiky roztoku iloprostu, sa nestanovili.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Podmienky, v ktorých účinky Ventavisu na krvné doštičky môžu zvýšiť riziko krvácania (napr. aktívne peptické vredy, trauma, intrakraniálne krvácanie).

• Ťažká koronárna srdcová choroba alebo nestabilná angína.

• Infarkt myokardu v priebehu uplynulých šiestich mesiacov.

• Dekompenzované srdcové zlyhanie, pokiaľ nie je pod prísnym lekárskym dohľadom.

• Ťažké arytmie.

• Cerebrovaskulárne príhody (napr. tranzitórny ischemický atak, mŕtvica) v priebehu uplynulých 3 mesiacov.

• Pľúcna hypertenzia v dôsledku venookluzívnej choroby.

• Vrodené alebo získané valvulárne chyby s klinicky relevantnými poruchami funkcie myokardu, ktoré nesúvisia s pľúcnou hypertenziou.

Požívanie Ventavisu sa neodporúča pacientom s nestabilnou pľúcnou hypertenziou, s pokročilým zlyhaním pravého srdca. V prípade deteriorizácie alebo zhoršovania zlyhania pravého srdca sa musí zvážiť prechod na iné lieky.

Hypotenzia

Pri nasadení Ventavisu sa má skontrolovať krvný tlak. Pacientom s nízkym systémovým krvným tlakom a pacientom s posturálnou hypotenziou alebo pacientom užívajúcim lieky na zníženie krvného

tlaku sa musí venovať pozornosť, aby sa predišlo ďalšej hypotenzii. Ventavis sa nesmie nasadiť pacientom so systolickým krvným tlakom nižším než 85 mmHg.

Lekári si majú byť vedomí prítomnosti sprievodných stavov alebo liekov, ktoré môžu zvýšiť riziko hypotenzie a synkopy (pozri časť 4.5).

Synkopa

Pľúcny vazodilatačný účinok inhalovaného iloprostu má krátke trvanie (jednu až dve hodiny). Synkopa je tiež častým symptómom samotného ochorenia a môže sa tiež objaviť počas liečby. Pacienti, ktorí mávajú synkopu v súvislosti s pľúcnou hypertenziou, sa majú vyvarovať akejkoľvek výnimočnej námahy, napr. v priebehu fyzickej záťaže. Pred fyzickou záťažou môže byť užitočné inhalovať. Zvýšený výskyt synkopy môže odrážať terapeutické medzery, nedostatočnú účinnosť a/alebo zhoršenie ochorenia. Má sa zvážiť nutnosť prispôsobenia a/alebo zmeny terapie (pozri

časť 4.8).

Pacienti s ochoreniami dýchacích ciest

Inhalácia Ventavisu môže byť príčinou rizika vyvolávajúceho bronchospazmus, najmä u pacientov s bronchiálnou hyperaktivitou (pozri časť 4.8). Okrem toho, prínos Ventavisu nebol stanovený

u pacientov so súbežnou chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP) a ťažkou astmou. Pacienti so súbežnými akútnymi pľúcnymi infekciami, CHOCHP a ťažkou astmou sa musia starostlivo sledovať.

Pľúcna venookluzívna choroba

Pľúcne vazodilatátory môžu výrazne zhoršiť kardiovaskulárny stav pacientov s pľúcnou venooluzívnou chorobou. Ak sa vyskytnú príznaky pľúcneho edému, musí sa zvážiť možnosť pridruženej pľúcnej venookluzívnej choroby a liečba Ventavisom sa musí ukončiť.

Prerušenie liečby

V prípade prerušenia liečby Ventavisom sa formálne nevylučuje riziko rebound efektu. Po ukončení terapie inhalovaným iloprostom sa musí pacient starostlivo sledovať a u kriticky chorých pacientov sa musí zvážiť alternatívna liečba.

Poškodenie funkcie obličiek alebo pečene

Údaje získané pri intravenóznom podávaní iloprostu u pacientov s pečeňovou dysfunkciou

a u pacientov s obličkovým zlyhaním, ktoré si vyžaduje dialýzu indikujú, že eliminácia iloprostu je znížená (pozri časť 5.2). Odporúča sa opatrná titrácia počiatočnej dávky s použitím dávkovacích intervalov 3-4 hodín (pozri časť 4.2).

Sérové hladiny glukózy

Predĺžená perorálna liečba iloprostovým klatrátom u psov v dĺžke až jedného roka sa spájala s mierne zvýšenými sérovými hladinami glukózy nalačno. Nedá sa vylúčiť, že to pri predĺženej terapii Ventavisom platí aj u ľudí.

Nežiaduca expozícia Ventavisu

Na minimalizovanie náhodnej expozície sa odporúča používať Ventavis s rozprašovačmi so systémom aktivujúcim inhaláciu (ako sú Breelib alebo I-Neb) a miestnosť dobre vetrať.

Novorodenci, dojčatá a gravidné ženy sa nesmú zdržiavať v miestnosti, kde sa vo vzduchu nachádza Ventavis.

Kontakt s pokožkou a očami, perorálne požitie

Ventavis roztok pre rozprašovač nesmie prísť do styku s pokožkou a s očami; musí sa zabrániť perorálnemu užitiu roztoku Ventavisu. V priebehu rozprašovania sa musí zabrániť použitiu tvárovej masky a musí sa používať iba náustok.

Ventavis obsahuje etanol

Ventavis 10 mikrogramov/ml obsahuje 0,81 mg alkoholu (etanolu) v každom ml, čo zodpovedá 0,081 % (w/v). Množstvo 0,81 mg alkoholu v 1 ml tohto lieku zodpovedá menej ako 1 ml piva alebo vína.

Ventavis 20 mikrogramov/ml obsahuje 1,62 mg alkoholu (etanolu) v každom ml, čo zodpovedá 0,162 % (w/v). Množstvo 1,62 mg alkoholu v 1 ml tohto lieku zodpovedá menej ako 1 ml piva alebo vína.

Toto malé množstvo alkoholu v tomto lieku nebude mať žiadne pozorovateľné účinky. Prechod na rozprašovač Breelib

O použití rozprašovača Breelib sú dostupné iba obmedzené údaje. Pre pacientov ktorí prechádzajú z iného prístroja na rozprašovač Breelib má byť prvá inhalácia uskutočnená podaním Ventavisu

10 mikrogramov/ml (1 ml ampulka) v dávke 2,5 mikrogramov iloprostu na náustok a pod starostlivým dohľadom ošetrujúceho lekára, aby sa zaistila dobrá znášanlivosť rýchlejšej inhalácie pomocou rozprašovača Breelib. Prvá dávka 2,5 mikrogramu sa má vykonať až keď je pacient už stabilizovaný na 5 mikrogramoch inhalovaných iným prístrojom (pozri časť 4.2).

Iloprost môže zvýšiť účinky vazodilatancií a antihypertenzív a tak zvýšiť riziko hypotenzie (pozri časť 4.4). Opatrnosť sa odporúča v prípade súbežného podávania Ventavisu s inými antihypertenzívami alebo vazodilatanciami, pretože sa môže požadovať úprava dávky.

Keďže iloprost inhibuje funkciu krvných doštičiek, jeho použitie s nasledovnými látkami môže zosilniť inhibíciu funkcie krvných doštičiek sprostredkovanú iloprostom a tým zvýšiť riziko krvácania.

• antikoagulanciami, ako sú

  • heparín,

  • perorálne antikoagulanciá (buď kumarínového typu alebo priame),

• alebo ďalšími inhibítormi agregácie krvných doštičiek, ako sú

  • kyselina acetylsalicylová,

  • nesteroidné protizápalové lieky,

  • neselektívne inhibítory fosfodiesterázy, ako je pentoxifylín,

  • selektívne inhibítory fosfodiesterázy 3 (PDE3), ako sú cilostazol alebo anagrelid,

  • tiklopidín,

  • klopidogrel,

  • antagonisty glykoproteínu IIb/IIIa, ako sú

    • abciximab,

    • eftifibatid,

    • tirofiban,

  • defibrotid.

    Odporúča sa starostlivé sledovanie pacientov užívajúcich antikoagulanciá alebo iné inhibítory agregácie trombocytov podľa bežnej lekárskej praxe.

    Intravenózna infúzia iloprostu nemá u pacientov žiadny účinok na farmakokinetiku viacnásobných perorálnych dávok digoxínu ani na farmakokinetiku súčasne podávaného tkanivového aktivátora plazminogénu (t-PA).

    Hoci neboli urobené klinické skúšania, štúdie in vitro skúmajúce inhibičný potenciál iloprostu na aktivitu enzýmov cytochrómu P450 ukázali, že netreba očakávať žiadnu relevantnú iloprostom vyvolanú inhibíciu metabolizmu liekov prostredníctvom týchto enzýmov.

Ženy vo fertilnom veku

Ženy vo fertilnom veku by mali počas liečby Ventavisom používať účinné antikoncepčné opatrenia. Gravidita

Ženy s pľúcnou hypertenziou (PH) by sa mali vyhnúť tehotenstvu, pretože to môže viesť k život ohrozujúcemu zhoršeniu choroby. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

Je iba obmedzené množstvo údajov o použití iloprostu u gravidných žien. Ak dôjde k otehotneniu, po zohľadnení potenciálneho prínosu pre matku, možno zvážiť použitie Ventavisu počas gravidity, iba po starostlivom vyhodnotení prínosu a rizika, u tých žien, ktoré sa rozhodli graviditu neprerušiť, napriek známym rizikám pľúcnej hypertenzie počas gravidity.

Dojčenie

Nie je známe, či sa iloprost/jeho metabolity vylučujú do ľudského materského mlieka. Veľmi nízke hladiny iloprostu v materskom mlieku sa pozorovali u potkanov (pozri časť 5.3). Potenciálne riziko u dojčeného dieťaťa nemožno vylúčiť, a preto je vhodnejšie sa laktácii počas liečby Ventavisom vyhnúť.

Fertilita

Štúdie na zvieratách nepreukázali škodlivý účinok iloprostu na fertilitu.

Ventavis má veľký vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje u pacientov s príznakmi hypotenzie, ako je napríklad závrat.

Pri začatí terapie sa má postupovať opatrne, kým nebudú stanovené účinky na jednotlivca.

Prehľad bezpečnostného profilu

Okrem lokálnych účinkov vyplývajúcich z podávania iloprostu inhaláciou, ako je kašeľ, nežiaduce reakcie iloprostu súvisia s farmakologickými vlastnosťami prostacyklínov.

Najčastejšie pozorovanými nežiaducimi reakciami (≥ 20 %) v klinických skúšaniach bola vazodilatácia (vrátane hypotenzie), bolesť hlavy a kašeľ. Najzávažnejšími nežiaducimi reakciami bola hypotenzia, krvácavé príhody a bronchospazmus.

Súhrnný zoznam nežiaducich účinkov

Nižšie hlásené nežiaduce reakcie pochádzajú zo zhromaždených údajov fázy II a III klinických skúšaní zahŕňajúcich 131 pacientov užívajúcich liek a z údajov sledovania po uvedení lieku na trh. Frekvencie nežiaducich reakcií sú definované ako veľmi časté (≥ 1/10) a časté (≥ 1/100 až < 1/10). Nežiaduce reakcie identifikované iba v priebehu sledovania po uvedení lieku na trh a pre tie, ktorých frekvenciu nemožno odhadnúť z dostupných údajov v klinických skúšaniach sú uvedené pod

„neznáme“.

V skupinách podľa frekvencie výskytu sa nežiaduce reakcie uvádzajú v poradí podľa klesajúcej závažnosti.

* Hlásili sa život ohrozujúce a/alebo smrteľné prípady.

§ pozri časť „Popis vybraných nežiaducich reakcií“

Popis vybraných nežiaducich reakcií

Krvácavé príhody (väčšinou krvácanie z nosa a hemoptýza) boli veľmi časté, ako sa aj očakávalo

v tejto pacientskej populácii s vysokým podielom pacientov, ktorí súbežne užívajú antikoagulanciá. Riziko krvácania sa môže u pacientov zvýšiť, ak sa súčasne podávajú potenciálne inhibítory agregácie krvných doštičiek alebo antikoagulanciá (pozri časť 4.5). Smrteľné prípady zahŕňali cerebrálne

a intrakraniálne krvácanie.

Synkopa je častým príznakom samotnej choroby, ale môže sa prejaviť i v priebehu liečby. Zvýšený výskyt synkopy môže súvisieť so zhoršovaním choroby alebo s nedostatočnou účinnosťou lieku (pozri časť 4.4).

V klinických skúšaniach bol hlásený periférny edém u 12,2 % pacientov dostávajúcich iloprost

a u 16,2 % pacientov dostávajúcich placebo. Periférny edém je veľmi častým príznakom samotnej choroby, ale môže sa prejaviť i v priebehu liečby. Výskyt periférneho edému môže súvisieť so zhoršovaním choroby alebo s nedostatočnou účinnosťou lieku.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

Boli hlásené prípady predávkovania. Príznaky predávkovania súvisia najmä s vazodilatačným účinkom iloprostu. Často pozorované príznaky pri predávkovaní sú: závrat, bolesť hlavy, návaly horúčavy, nevoľnosť, bolesť čeľuste alebo bolesť chrbta. Taktiež sa môže vyskytnúť zníženie krvného tlaku, zvýšenie krvného tlaku, bradykardia alebo tachykardia, vracanie, hnačka a bolesť končatín.

Manažment

Špecifické antidotum nie je známe. Odporúča sa prerušenie inhalácie, sledovanie a symptomatické opatrenia.