TAXIMED 1 g Prášok na injekčný/infúzny roztok

TAXIMED je indikovaný na liečbu nasledujúcich infekcií buď pred identifikáciou infikujúceho organizmu, alebo keď je infekcia spôsobená baktériami so stanovenou citlivosťou:

• septikémia

• infekcie dýchacích ciest, ako sú akútna a chronická bronchitída, bakteriálna pneumónia,

  infikovaná bronchiektázia, pľúcny absces a pooperačné infekcie hrudníka

• infekcie močových ciest, ako je akútna a chronická pyelonefritída, cystitída a asymptomatická

  bakteriúria

• infekcie mäkkých tkanív, ako je celulitída, peritonitída a infekcie rany

• kostné a kĺbové infekcie, ako je osteomyelitída a septická artritída

• pôrodnícke a gynekologické infekcie, ako je zápalové ochorenie panvy

• gonorea (kvapavka) najmä keď penicilín zlyhal alebo je nevhodný

• iné bakteriálne infekcie, meningitída a ďalšie citlivé infekcie vhodné na parenterálnu antibiotickú liečbu.

  Profylaxia

  Perioperačná profylaxia pri zvýšenom riziku infekcie u pacienta.

  Pri používaní cefotaxímu sa majú zohľadniť oficiálne usmernenia o vhodnom používaní

  antimikrobiálnych látok.

Dávkovanie

Dávkovanie, spôsob a frekvencia podávania sa má stanoviť podľa závažnosti infekcie, citlivosti

kauzálneho organizmu a stavu pacienta.

Dospelí a dospievajúci vo veku od 12 rokov

Odporúčaná dávka pre mierne až stredne závažné infekcie je 1 g každých 12 hodín. Liečba sa môže začať predtým, ako sú známe výsledky testov citlivosti.

Pri závažných infekciách môže byť dávka zvýšená až na 12 g denne podávaná v 3 alebo 4 rozdelených dávkach v intervaloch 6 alebo 8 hodín. Pre infekcie spôsobené citlivými Pseudomonas spp. sa odporúča denná dávka vyššia ako 6 g.

V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad dávkovania:

*: Upozornenie: na intravenóznu injekciu používajte ako rozpúšťadlo len vodu na injekcie.

Dávkovanie pri kvapavke

V prípade nekomplikovanej kvapavky (gonokoková uretritída/cervicitída) postačuje jednorazová

intramuskulárna dávka 0,5 g, bez ohľadu na to, či ide o gonokoky produkujúce penicilinázu alebo nie. Pri menej citlivých gonokokoch sa odporúča jednorazová dávka 1 g.

Pred začatím liečby je potrebné vylúčiť syfilis (pozri časť 4.8).

Lymská borelióza

Podáva sa denná dávka 6 g cefotaxímu počas 14 až 21 dní. Denná dávka sa zvyčajne rozdelí na 3

rozdelené dávky (2 g cefotaxímu 3-krát denne).

Perioperačná profylaxia infekcií

TAXIMED sa má podať bezprostredne pred operáciou 30 až 60 minút 1 až 2 g a v prípade potreby

pokračovať v podávaní bezprostredne po operácii.

Podávanie sa zvyčajne má ukončiť do 24 hodín, pretože pretrvávajúce užívanie akéhokoľvek antibiotika vo väčšine chirurgických zákrokov neznižuje výskyt následnej infekcie.

TAXIMED môže byť tiež použitý profylakticky spolu s perorálne podávanými neabsorbovateľnými

antibiotikami na zníženie výskytu infekcie u vybraných pacientov podrobujúcich sa intenzívnej liečbe,

ktorých trvanie pobytu v jednotke intenzívnej starostlivosti sa predpokladá na dobu dlhšiu ako

48 hodín.

Pediatrická populácia

Zvyčajný rozsah dávok je 50 – 100 mg/kg/deň v 2 až 4 rozdelených dávkach. Pri veľmi závažných infekciách však môžu byť potrebné dávky až do 200 mg/kg/deň.

Novorodenci

Vzhľadom na nevyvinutú funkciu obličiek sa dávky cefotaxímu 50 mg/kg/deň nesmú presiahnuť.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s klírensom kreatinínu menej ako 10 ml/min sa po začiatočnej normálnej dávke udržiavacie dávky musia znížiť na polovicu bežnej dávky bez zmeny intervalu dávkovania.

V závislosti od závažnosti infekcie dostávajú pacienti na hemodialýze 1 až 2 g cefotaxímu denne.

V deň hemodialýzy sa cefotaxím musí podať po dialyzačnom zákroku.

V závislosti od závažnosti infekcie dostávajú pacienti na peritoneálnej dialýze 1 až 2 g cefotaxímu denne. Cefotaxím sa peritoneálnou dialýzou nevylučuje.

Spôsob podávania

TAXIMED sa môže podávať intravenózne, pomalou injekciou, infúziou alebo intramuskulárne. Pri

intravenóznej injekcii sa obsah injekčnej liekovky podáva pomaly počas 3 až 5 minút.

Pokyny na rekonštitúciu a aplikáciu lieku sú uvedené v časti 6.6., inkompatibility pozri v časti 6.2. Po uvedení lieku na trh bol hlásený výskyt niekoľkých prípadov potenciálne život ohrozujúcich arytmií u pacientov, ktorým bol rýchlo podaný cefotaxím cez centrálny žilový katéter.Cefotaxím

a aminoglykozidy sa nemajú miešať v rovnakej injekčnej striekačke alebo v rovnakej infúznej tekutine (pozri časť 4.4 a 6.2).

• Precitlivenosť na liečivo.

• Precitlivenosť na antibiotiká zo skupiny cefalosporínov.

• Predchádzajúca včasná a/alebo závažná reakcia z precitlivelosti na penicilín a/alebo iné

  betalaktámové antibiotiká

  Skrížené alergické reakcie sa môžu vyskytnúť medzi penicilínmi a cefalosporínmi (pozri časť 4.4)

Rovnako ako pri iných antibiotikách sa môže použitie lieku TAXIMED, zvlášť ak je dlhodobé, prejaviť premnožením necitlivých mikroorganizmov. Preto je nevyhnutné časté hodnotenie

pacientovho stavu. Ak sa počas liečby vyskytne superinfekcia, je potrebné prijať vhodné opatrenia (pozri časť 4.8).

Anafylaktické reakcie

U pacientov liečených cefotaxímom boli hlásené závažné reakcie z precitlivenosti, vrátane fatálnych

(pozri časti 4.3 a 4.8).

Podávanie cefotaxímu je prísne kontraindikované u pacientov, u ktorých sa vyvinula okamžitá alergická reakcia na cefalosporíny (pozri časť 4.3). Vzhľadom k tomu, že existuje skrížená alergia medzi penicilínmi a cefalosporínmi, musí podávanie cefalosporínov prebiehať pod prísnym lekárskym dohľadom, hlavne u pacientov citlivých na penicilín. Ak sa hypersenzitívna reakcia vyskytne, liečba musí byť ukončená.

Závažné kožné reakcie

V súvislosti s liečbou cefotaxímom boli po uvedení na trh hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (severe cutaneous adverse reactions, SCAR) vrátane akútnej generalizovanej exantematóznej pustulózy (AGEP), Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS), toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN), liekovej reakcie s eozinofíliou a systémovými príznakmi (drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms, DRESS), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo smrteľné.

Pri predpisovaní lieku majú byť pacienti upozornení na prejavy a príznaky kožných reakcií.

Ak sa objavia prejavy a príznaky naznačujúce tieto reakcie, cefotaxím sa má okamžite vysadiť. Ak sa u pacienta pri použití cefotaxímu vyvinula AGEP, SJS, TEN alebo DRESS, liečba cefotaxímom sa nesmie znovu začať a má sa natrvalo ukončiť.

U detí sa môže prejav vyrážky zameniť za základnú infekciu alebo alternatívny infekčný proces a lekári majú zvážiť možnosť reakcie na cefotaxím u detí, u ktorých sa počas liečby cefotaxímom objaví vyrážka a horúčka.

Ochorenia spojené s Clostridioides difficile (napr. pseudomembranózna kolitída)

Hnačka, obzvlášť ak je závažná alebo pretrvávajúca, ktorá sa vyskytne počas liečby alebo v prvých týždňoch po ukončení liečby, môže byť príznakom ochorenia spojeného s Clostridioides difficile.

Hnačka spojená s Clostridioides difficile (Clostridioides difficile Associated Diarrhea - CDAD) môže byť rôznej závažnosti, od miernych až k život ohrozujúcim najťažším formám, akou je pseudomembranózna kolitída.

Diagnózu tohto zriedkavého, ale potenciálne smrteľného stavu, možno stanoviť endoskopiou a/alebo histologickým vyšetrením. Je dôležité zvážiť túto diagnózu u pacientov, ktorí majú hnačku počas

podávania cefotaxímu alebo po ukončení liečby.

Ak je podozrenie na pseudomembranóznu kolitídu, liečba liekom TAXIMED má byť okamžite ukončená a ihneď sa má začať liečba príslušnými špecifickými antibiotikami.

Pri ochoreniach spojených s Clostridioides difficile môže existovať sklon k zápche. Nemá byť

podávaný liek inhibujúci peristaltiku.

Hematologické reakcie

Počas liečby liekom TAXIMED, zvlášť ak je dlhodobá, sa môže vyvinúť leukopénia, neutropénia a veľmi zriedkavo zlyhanie kostnej drene, pancytopénia alebo agranulocytóza. Pri liečbe trvajúcej dlhšie ako 7 – 10 dní má byť monitorovaný krvný obraz vzhľadom na počet leukocytov a v prípade

neutropénie má byť liečba ukončená. V prípade neutropénie (< 1400 neutrofilov/mm³) sa musí liečba ukončiť.

Boli hlásené prípady eozinofílie a trombocytopénie, rýchlo reverzibilné po ukončení liečby. Boli tiež hlásené prípady hemolytickej anémie (pozri časť 4.8).

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa má dávkovanie upraviť podľa vypočítaného klírensu

kreatinínu (pozri časť 4.2).

Opatrnosť je potrebná, ak je TAXIMED podávaný s aminoglykozidmi, probenecidom alebo inými nefrotoxickými liekmi (pozri časť 4.8).

U starších pacientov a u pacientov s poruchou funkcie obličiek v anamnéze je nutné monitorovať

renálne funkcie.

Encefalopatia/Neurotoxicita

Vysoké dávky betalaktámových antibiotík, medzi ktoré patrí aj TAXIMED, môžu najmä u pacientov

s renálnou insuficienciou alebo pri predávkovaní viesť k encefalopatii (napr. kŕče, zmätenosť, poruchy

vedomia, abnormálne pohyby, pozri časť 4.8).

Pacientov treba poučiť o tom, že ak sa takéto reakcie vyskytnú, majú pred pokračovaním v liečbe kontaktovať svojho lekára.

Profylaxia

Profylaktické podávanie lieku TAXIMED môže znížiť výskyt niektorých pooperačných infekcií u pacientov podstupujúcich chirurgické zákroky, ktoré sú klasifikované ako kontaminujúce alebo potenciálne kontaminujúce, alebo pri ostatných operáciách, pri ktorých by infekcie mali vážne následky.

Ochrana je najlepšie zabezpečená ak sú adekvátne lokálne koncentrácie v tkanivách dosiahnuté v čase, keď je pravdepodobná kontaminácia (pozri časť 4.2).

Vplyv na laboratórne testy

Rovnako ako u iných cefalosporínov, bol u niektorých pacientov liečených cefotaxímom zistený falošne pozitívny Coombsov test. Tento jav môže interferovať s krížovou skúškou krvi. Test na glukózu v moči s použitím nešpecifických redukčných činidiel môže poskytovať falošne pozitívne výsledky. K tomuto javu nedochádza, ak sa použije glukózo-oxidázová metóda.

Opatrenia pri podávaní

Počas kombinovanej liečby s aminoglykozidom sa TAXIMED nemá miešať v rovnakej injekčnej striekačke alebo v rovnakej infúznej tekutine (pozri časť 6.2).

V prípade i. v. injekcie, sa má obsah injekčnej liekovky podávať pomaly počas 3 až 5 minút. Po

uvedení lieku na trh bola ojedinele hlásená potenciálne život ohrozujúca arytmia u pacientov, ktorým bol cefotaxím rýchlo podaný centrálnym žilovým katétrom. Je potrebné sledovať odporúčanú dobu

podávania injekcie alebo infúzie (pozri časť 4.2).

Na zníženie rizika tromboflebitídy sa nemá prekročiť odporúčaná doba podávania injekcie alebo

infúzie.

Obsah sodíka

• TAXIMED 1 g: Tento liek obsahuje 2,1 mmol (48,2 mg) sodíka v jednej injekčnej liekovke čo zodpovedá 2,4 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

• TAXIMED 2 g: Tento liek obsahuje 4,2 mmol (96,4 mg) sodíka v jednej injekčnej liekovke čo zodpovedá 4,8 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Urikozuriká

Probenecid interferuje s renálnym tubulárnym prenosom cefotaxímu, čo spôsobuje približne

dvojnásobné zvýšenie expozície cefotaxímu pri terapeutických dávkach a spomalenie vylučovania približne o polovicu. Vzhľadom na široký terapeutický index cefotaxímu nie je u pacientov

s normálnou funkciou obličiek potrebná úprava dávky. U pacientov s poruchou funkcie obličiek môže byť potrebná úprava dávky (pozri časti 4.4 a 4.2).

Aminoglykozidové antibiotiká a diuretiká

Rovnako ako ostatné cefalosporíny, môže TAXIMED zosilňovať nefrotoxické účinky liekov, ako sú aminoglykozidy alebo silné diuretiká (napr. furosemid). V prípade súbežného podávania musí byť monitorovaná funkcia obličiek (pozri časť 4.4).

Gravidita

Bezpečnosť podávania cefotaxímu v tehotenstve nebola stanovená.

Štúdie reprodukčnej toxicity na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky. Nie sú k dispozícii zodpovedajúce a dostatočne kontrolované štúdie u tehotných žien.

Cefotaxím prechádza placentárnou bariérou. Preto sa nemá používať počas gravidity pokiaľ prínos liečby neprevažuje nad potenciálnymi rizikami.

Dojčenie

Cefotaxím sa vylučuje do materského mlieka.

Nemožno vylúčiť vplyv na intestinálnu flóru dojčiat. Môže dôjsť k hnačkám, kolonizácii kvasinkovými hubami a alergizácii dojčaťa. Z tohto dôvodu je nutné na základe posúdenia prospešnosti dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre matku rozhodnúť, či prerušiť dojčenie alebo ukončiť/prerušiť podávanie lieku.

Fertilita

K dispozícii nie sú žiadne klinické údaje.

TAXIMED nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať

stroje. Vysoké dávky cefotaxímu, najmä u pacientov s renálnou insuficienciou, môžu spôsobiť závraty alebo encefalopatiu (napr. porucha vedomia, zmätenosť, abnormálne pohyby a kŕče, pozri časť 4.8).

Pacienti majú byť upozornení aby neviedli vozidlá a neobsluhovali stroje, ak sa takéto príznaky

vyskytnú.

Frekvencie v tabuľke nižšie sú definované podľa nasledujúcej konvencie: Veľmi časté (≥ 1/10)

Časté (≥ 1/100 až < 1/10)

Menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100) Zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000) Veľmi zriedkavé (< 1/10 000) Neznáme (z dostupných údajov) *

* Postmarketingové skúsenosti

** Betalaktámové antibiotiká vrátane cefotaxímu môžu u pacienta zvýšiť riziko vzniku encefalopatií, ktoré môžu byť sprevádzané stavmi centrálneho nervového vzrušenia, myoklonusom, záchvatmi,

zmätenosťou, poruchami vedomia a pohybu, najmä v prípadoch predávkovania alebo u pacientov s poruchou funkcie obličiek.

Anafylaktické reakcie

• Núdzové opatrenia v prípade anafylaktického šoku

  Pri prvých príznakoch (potenie, nevoľnosť, cyanóza) prerušte injekciu, ponechajte ihlu na mieste alebo vyhľadajte žilový prístup. Okrem zvyčajných núdzových opatrení uložte pacienta so zdvihnutými a nohami a udržujte dýchacie cesty priechodné.

• Liečba núdzovými liekmi

V prípade závažnej anafylaktickej reakcie (spojenej s dýchacími ťažkosťami, hypotenziou alebo šokom) je základom liečby epinefrín. Intramuskulárne podanie je uprednostňované pred subkutánnou injekciou kvôli lepšej absorpcii v prípade hypotenzie. Intravenózna injekcia sa prednostne podá len

vtedy, ak je možné prísne sledovanie pacienta a dostupný špecializovaný tím. Roztok adrenalínu sa musí najskôr zriediť a injekcia sa musí podať pomaly.

Dávka adrenalínu je:

• pre dospelých: 0,3 až 0,5 ml vodného roztoku 1/1 000 (1 mg/ml) intramuskulárne.

• pre deti: 0,01 ml/kg vodného roztoku 1/1 000 (1 mg/ml) intramuskulárne (max. 0,5 ml).

Ak nedôjde k zlepšeniu, druhá dávka sa môže podať intramuskulárne po 5 minútach. Vedľajšie účinky ako ischémia myokardu, arytmie a hypertenzná kríza sú možné, ale po intramuskulárnej injekcii sa vyskytujú zriedkavo.

V prípade urtikárie, edému a/alebo svrbenia sa odporúča podať aj parenterálne H1 antihistaminikum.

Intravenózna alebo, ak je to ťažké, intramuskulárna injekcia kortikosteroidu, ako je hydrokortizón alebo metylprednizón, umožňuje skrátiť trvanie anafylaktickej reakcie a zabraňuje neskoršiemu zhoršeniu. Účinok sa však dostaví až po niekoľkých hodinách.

Pri bronchospazme sa môžu použiť inhalačné β-2 mimetiká.

Ak je situácia menej závažná a symptómy sú obmedzené na kožu, podávanie adrenalínu nie je

potrebné a často postačí injekcia kortikosteroidu, prípadne spojená s podaním H1 antihistaminík perorálne alebo injekciou.

Jarischova-Herxheimerova reakcia

Pri liečbe spirochetálnych infekcií (syfilis, borelióza) sa počas prvých dní liečby môže objaviť Jarischova-Herxheimerova reakcia, charakterizovaná zhoršením symptómov, ako je horúčka, tras, bolesť hlavy a kĺbov.

Po niekoľkých týždňoch liečby boreliózy bol hlásený výskyt jedného alebo viacerých nasledujúcich príznakov: kožné vyrážky, svrbenie, horúčka, leukopénia, zvýšenie hladín pečeňových enzýmov,

ťažkosti s dýchaním, bolesti kĺbov. Tieto symptómy čiastočne zodpovedajú príznakom stavu, na ktorý sa pacient lieči.

Poruchy pečene a žlčových ciest

Bolo zistené zvýšenie hladín pečeňových enzýmov (ALT, AST, LDH, gamma-GT a/alebo alkalickej fosfatázy) a/alebo bilirubínu, ktoré môže byť aj následkom infekcie. Tieto abnormálne laboratórne

hodnoty môžu zriedkavo až dvojnásobne prevýšiť hornú hranicu normálnych hodnôt a vyvolať poruchu funkcie pečene, často cholestatickú a asymptomatickú.

Ak sa počas liečby alebo v prvých týždňoch po liečbe vyskytne závažná a pretrvávajúca hnačka, má sa zvážiť pseudomembranózna kolitída (vo väčšine prípadov spôsobená Clostridioides difficile) (pozri

časť 4.4). Aj keď existuje len podozrenie na pseudomembranóznu kolitídu, liečba liekomTAXIMED sa musí okamžite ukončiť. Tento typ kolitídy si vyžaduje okamžitú a vhodnú liečbu. Lieky, ktoré

inhibujú peristaltiku čriev, sú v tomto prípade kontraindikované.

Superinfekcia

Rovnako ako pri iných antibiotikách, použitie lieku TAXIMED, najmä ak je dlhodobé, môže mať za následok nadmerný výskyt necitlivých mikroorganizmov. Nevyhnutné je opakované hodnotenie stavu pacienta. Ak počas liečby dôjde k superinfekcii, majú sa prijať vhodné opatrenia.

Pre intramuskulárne podanie

Ak sa použije na rekonštitúciu lidokaín, môžu sa vyskytnúť systémové reakcie na lidokaín, najmä

v prípade nedostatočne uváženej intravenóznej injekcie alebo injekcie do vysoko prekrveného tkaniva

alebo v prípade predávkovania.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Symptómy

Symptómy predávkovania môžu v rozsiahlej miere zodpovedať profilu nežiaducich účinkov.

V prípade podávania vysokých dávok β-laktámových antibiotík, vrátane lieku TAXIMED, existuje riziko reverzibilnej encefalopatie.

Liečba

V prípade predávkovania musí byť liečba liekom TAXIMED prerušená a má sa začať s podpornou liečbou, ktorá zahŕňa opatrenia na urýchlenie eliminácie lieku TAXIMED a symptomatickú liečbu nežiaducich reakcií (napr. kŕčov).

Nie je známe špecifické antidotum pri predávkovaní. Cefotaxím je možné odstrániť hemodialýzou. Peritoneálna dialýza nie je pri odstraňovaní cefotaxímu účinná.