• zápalové a degeneratívne formy reumatizmu: reumatoidná artritída, ankylozujúca spondylitída, osteoartróza a spondylartritída, bolestivé syndrómy chrbtice, mimokĺbový reumatizmus,

• bolestivé opuchy alebo zápaly po zraneniach, alebo operáciách,

• bolestivá menštruácia, zápalové stavy v gynekológii, napr. adnexitída.

Dávkovanie

Diklofenak sa dávkuje podľa závažnosti ochorenia.

Dospelí: 1-krát denne 1 tabletu s riadeným uvoľňovaním (zodpovedá 150 mg sodnej soli diklofenaku). Deti a dospievajúci:

So zreteľom na vysoký obsah liečiva Diclobene 150 mg retard nie je vhodný pre deti a dospievajúcich do 18 rokov.

Nežiaduce účinky môžu byť minimalizované použitím najnižšej účinnej dávky v najkratšom čase potrebnom na kontrolu symptómov (pozri časť 4.4).

Spôsob podávania

Tablety s riadeným uvoľňovaním sa užívajú celé s dostatočným množstvom tekutiny a nie nalačno. Pri citlivom žalúdku sa odporúča užívať liek počas jedenia.

Dĺžka užívania:

O dĺžke užívania rozhodne ošetrujúci lekár.

Pri reumatických ochoreniach je potrebné užívať Diclobene 150 mg retard dlhší čas.

Tento liek sa nesmie užívať:

• pri známej precitlivenosti na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,

• pri aktívnom žalúdkovom alebo peptickom vrede, krvácaní alebo perforácii,

• pri nevyjasnených poruchách zrážavosti krvi,

• pri závažnom zlyhávaní pečene, obličiek, alebo srdca (pozri časť 4.4),

• pri preukázanom kongestívnom zlyhávaní srdca (NYHA II-IV), ischemickej chorobe srdca, periférnom arteriálnom ochorení a/alebo cerebrovaskulárnom ochorení,

• v poslednom trimestri gravidity,

• u detí a dospievajúcich do 18 rokov,

• pri gastrointestinálnom krvácaní alebo perforácii vo vzťahu k predchádzajúcej liečbe NSAID v anamnéze. Aktívny alebo opakujúci sa peptický vred/krvácanie (dva alebo viac prípadov

  potvrdeného vredu alebo krvácania) v anamnéze,

• rovnako ako u ostatných NSAID je diklofenak kontraindikovaný u pacientov, u ktorých kyselina acetylsalicylová alebo iné NSAID vyvolali záchvaty astmy, urtikáriu alebo akútnu rinitídu.

Diklofenak sa má užívať len za prísneho zváženia rizika a úžitku:

• v 1. a 2. trimestri gravidity (pozri časť 4.6),

• počas dojčenia,

• pri diagnostikovanej porfýrii/pri systémovom lupus erythematosus (SLE) alebo zmiešanej kolagenóze.

  Zvlášť mimoriadna lekárska kontrola sa vyžaduje:

• pri žalúdočno-črevných ťažkostiach alebo s diagnostikovaným žalúdočným, alebo črevným vredom, alebo zápale čriev (colitis ulcerosa, morbus Crohn) v anamnéze,

• pri poruche funkcie obličiek,

• pri poruche funkcie pečene,

• u pacientov priamo po väčších chirurgických zákrokoch,

• u starších pacientov. Bezpečnostné opatrenia:

  Všeobecné:

  Nežiaduce účinky môžu byť minimalizované použitím najnižšej účinnej dávky v najkratšom čase potrebnom na kontrolu symptómov (pozri gastrointestinálne a kardiovaskulárne riziká uvedené nižšie).

  Je potrebné sa vyhnúť súbežnému užívaniu diklofenaku so systémovými NSAID, vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2, vzhľadom na neexistenciu dôkazov preukazujúcich synergické výhody a potenciál pre aditívne nežiaduce účinky.

  Zo základných zdravotných dôvodov sa u starších pacientov odporúča opatrnosť. Predovšetkým sa odporúča, aby sa u slabých starších pacientov alebo u pacientov s nízkou telesnou hmotnosťou

  používala najnižšia účinná dávka.

  Rovnako ako u iných NSAID môže pri diklofenaku bez predchádzajúcej expozície lieku tiež dôjsť v zriedkavých prípadoch k alergickým reakciám, vrátane anafylaktickej/anafylaktoidnej reakcie. Reakcie z precitlivenosti môžu dokonca vyústiť do Kounisovho syndrómu, závažnej alergickej reakcie, ktorá môže viesť k infarktu myokardu. Príznaky takýchto reakcií môžu zahŕňať bolesť na hrudi vyskytujúcu sa v spojení s alergickou reakciou na diklofenak.

  Podobne ako ostatné NSAID môže aj diklofenak vďaka svojim farmakodynamickým vlastnostiam maskovať príznaky a prejavy infekcie.

  Vhodné monitorovanie a usmernenie sa vyžaduje u pacientov s hypertenziou alebo miernym až

  stredne závažným zlyhávaním srdca, pretože v súvislosti s terapiou NSAID boli hlásené edémy a retencia tekutín.

  Pri dlhšom podávaní väčších dávok liekov zmierňujúcich bolesti sa môžu vyskytnúť bolesti hlavy, ktoré by sa nemali liečiť zvýšenými dávkami liekov.

  Návykové užívanie liekov proti bolesti, zvlášť kombináciou viacerých liekov zmierňujúcich bolesti, môže viesť k trvalému poškodeniu obličiek s rizikom zlyhania obličiek (analgetická nefropatia).

  Existujúca astma:

  U pacientov s astmou, sezónnou alergickou nádchou, opuchom nosovej sliznice (t. j. nosovými polypmi), chronickou obštrukčnou chorobou pľúc alebo chronickou infekciou dýchacej sústavy (najmä ak súvisí so symptómami podobnými alergické nádche), reakciami na NSAID, ako je

  exacerbácia astmy (tzv. intolerancia na analgetiká/analgetická astma), Quinckeho edém alebo urtikária sú častejšie ako u ostatných pacientov. Preto sa u týchto pacientov odporúčajú špeciálne opatrenia (pripravenosť na mimoriadny stav). To platí aj pre pacientov, ktorí sú alergickí na iné látky, napr.

  s kožnými reakciami, pruritom alebo urtikáriou.

  Gastrointestinálne účinky:

  Gastrointestinálne krvácanie, ulcerácia alebo perforácia, ktoré môžu byť smrteľné, sú opísané

  pri všetkých NSAID, vrátane diklofenaku a môžu sa vyskytnúť kedykoľvek počas liečby, a to s alebo bez varovných príznakov alebo predchádzajúcich závažných gastrointestinálnych príhod v anamnéze. Všeobecne majú vážnejšie následky u starších pacientov. Ak sa u pacientov užívajúcich diklofenak vyskytnú gastrointestinálne krvácanie alebo ulcerácia, liečba sa má ukončiť.

  Rovnako ako u všetkých NSAID, vrátane diklofenaku, je dôležitý lekársky dohľad a je potrebná najmä opatrnosť pri predpisovaní diklofenaku pacientom s príznakmi naznačujúcimi gastrointestinálne poruchy alebo s anamnézou pripomínajúcou žalúdočné alebo črevné ulcerácie, krvácanie alebo perforácie (pozri časť 4.8 ).

  Riziko gastrointestinálneho krvácania sa zvyšuje so zvyšujúcou sa dávkou NSAID, a u pacientov s vredmi v anamnéze, obzvlášť ak boli komplikované krvácaním alebo perforáciou. Starší pacienti majú zvýšenú frekvenciu výskytu nežiaducich účinkov spôsobených užívaním NSAID, najmä gastrointestinálne krvácanie a perforácia, ktoré môžu byť fatálne.

  Na zníženie rizika gastrointestinálnej toxicity u pacientov s vredmi v anamnéze, obzvlášť ak boli komplikované krvácaním alebo perforáciou, a u starších pacientov sa má liečba začať a udržiavať s najnižšou účinnou dávkou.

  Kombinovanú liečbu protektívnymi látkami (napr. inhibítormi protónovej pumpy alebo

  misoprostolom) je potrebné u týchto pacientov zvážiť, a taktiež u pacientov vyžadujúcich súbežné

  užívanie liekov obsahujúcich nízke dávky kyseliny acetylsalicylovej alebo iných liekov, ktoré môžu zvýšiť gastrointestinálne riziko.

  Pacienti s gastrointestinálnou (GI) toxicitou v anamnéze, najmä starší pacienti, majú hlásiť akékoľvek nezvyčajné abdominálne príznaky (najmä GI krvácanie).

  Opatrnosť sa odporúča u pacientov súbežne užívajúcich lieky, ktoré môžu zvyšovať riziko ulcerácie alebo krvácania, ako sú systémové kortikosteroidy, antikoagulanciá, ako warfarín, antiagregačné lieky, ako je kyselina acetylsalicylová alebo selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (pozri

  časť 4.5.).

  Zvýšený lekársky dohľad a pozornosť sa má tiež uplatniť u pacientov s ulceróznou kolitídou alebo Crohnovou chorobou, pretože ich stav sa môže touto liečbou zhoršiť (pozri časť 4.8).

  Používanie NSAID, vrátane diklofenaku môže byť spojené so zvýšeným rizikom gastrointestinálneho anastomotického leaku (presakovania). Pri použití diklofenaku po gastrointestinálnom chirurgickom zákroku sa odporúča starostlivý lekársky dohľad a opatrnosť.

  Kardiovaskulárne a cerebrovaskulárne účinky:

  Príslušné sledovanie a konzultácie sú potrebné u pacientov s hypertenziou a/alebo miernym až stredne závažným kongestívnym zlyhávaním srdca v anamnéze, pretože v súvislosti s liečbou NSAID boli

  hlásené zadržiavanie tekutín a edém.

  Klinické skúšania a epidemiologické údaje zhodne poukazujú na zvýšené riziko arteriálnych trombotických príhod (napr. infarktu myokardu alebo mozgovej príhody) v súvislosti s užívaním diklofenaku, obzvlášť vo vysokých dávkach (150 mg denne) a pri dlhodobej liečbe (pozri časti 4.8).

  Pacienti s neliečenou hypertenziou, kongestívnym zlyhávaním srdca, potvrdenou ischemickou chorobou srdca, s ochoreniami periférnych artérií alebo cerebrovaskulárnymi ochoreniami môžu byť liečení diklofenakom iba po starostlivom zvážení. Rovnako treba zvážiť liečbu u pacientov so

  závažnými rizikovými faktormi pre kardiovaskulárne príhody (napr. hypertenzia, hyperlipidémia, diabetes mellitus, fajčenie).

  Keďže kardiovaskulárne riziká diklofenaku sa môžu zvýšiť s dávkou a dĺžkou expozície, má sa užívať najnižšia účinná denná dávka počas najkratšieho obdobia. Potreba symptomatickej liečby pacienta

  a odpovede na liečbu majú byť pravidelne prehodnocované.

  Kožné reakcie:

  V súvislosti s užívaním NSAID boli veľmi zriedkavo hlásené závažné kožné reakcie, niektoré z nich fatálne, vrátane exfoliatívnej dermatitídy, Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej

  epidermálnej nekrolýzy a generalizovanej bulóznej fixnej liekovej erupcie (pozri časť 4.8).

  Najvyššie riziko vzniku týchto reakcií je na začiatku liečby, nástup reakcií sa vo väčšine prípadov objavil počas prvého mesiaca liečby. Liečba diklofenakom má byť pri prvom výskyte kožnej vyrážky, mukóznych lézií alebo akýchkoľvek iných príznakov precitlivenosti ukončená.

  Účinky na pečeň:

  Dôsledný lekársky dohľad sa vyžaduje pri predpisovaní diklofenaku pacientom s poruchou funkcie pečene, pretože ich stav sa môže touto liečbou zhoršiť.

  Rovnako ako u ostatných NSAID, vrátane diklofenaku sa môžu zvýšiť hodnoty jedného alebo viacerých pečeňových enzýmov.

  Počas dlhodobej liečby diklofenakom je pravidelné sledovanie pečeňových funkcií indikované ako

  preventívne opatrenie. Ak abnormálne hodnoty pečeňových testov pretrvávajú alebo sa zhoršujú, ak sa objavia klinické znaky alebo príznaky zhodné s ochorením pečene alebo ak sa vyskytnú iné prejavy (napr. eozinofília, vyrážka), liečba diklofenakom má byť ukončená.

  Pri použití diklofenaku sa môže vyskytnúť hepatitída bez prodromálnych príznakov.

  Pri použití diklofenaku u pacientov s pečeňovou porfýriou sa vyžaduje opatrnosť, pretože môže spôsobiť záchvat.

  Renálne účinky:

  Keďže v súvislosti s liečbou NSAID, vrátane diklofenaku, boli hlásené zadržiavanie tekutín a edém, vyžaduje sa mimoriadna opatrnosť u pacientov s poškodenou funkciou srdca alebo obličiek, hypertenziou v anamnéze, u starších pacientov, u pacientov súbežne liečených diuretikami alebo liekmi, ktoré môžu významne ovplyvniť funkciu obličiek, a u pacientov s veľkou extracelulárnou

  depléciou objemu z akejkoľvek príčiny, napr. pred veľkými chirurgickými zákrokmi alebo po nich (pozri časť 4.3). V takýchto prípadoch sa odporúča ako preventívne opatrenie pri použití diklofenaku

  monitorovanie funkcie obličiek. Po ukončení liečby zvyčajne nasleduje upravenie stavu do stavu pred liečbou.

  Hematologické účinky:

  Použitie Diclobene 50 mg gastrorezistentných tabliet sa odporúča len na krátkodobú liečbu. Počas dlhodobej liečby diklofenakom, rovnako ako u iných NSAID, sa odporúča monitorovanie krvného obrazu.

  Tak ako ostatné NSAID, aj diklofenak môže dočasne inhibovať agregáciu krvných doštičiek. Pacienti s poruchami hemostázy majú byť starostlivo monitorovaní.

  Sodík

  Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

U gastrorezistentných tabliet a/alebo iných liekových foriem diklofenaku sa pozorovali nasledujúce interakcie.

Lítium: Ak sa užíva súbežne, diklofenak môže zvyšovať plazmatické koncentrácie lítia. Odporúča sa sledovať sérové hladiny lítia.

Digoxín: Ak sa užíva súbežne, diklofenak môže zvyšovať plazmatické koncentrácie digoxínu. Odporúča sa sledovať sérové hladiny digoxínu.

Diuretiká a antihypertenzíva: Ako u ostatných NSAID, môže súbežné užívanie diklofenaku

s diuretikami alebo antihypertenzívami (napr. beta-blokátory, inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE)) spôsobiť zníženie ich antihypertenzného účinku. Túto kombináciu je preto potrebné podávať s opatrnosťou a pacientom, najmä starším, u ktorých sa má pravidelne monitorovať krvný tlak. Pacienti majú byť primerane hydratovaní a kvôli zvýšenému riziku nefrotoxicity je potrebné

zvážiť monitorovanie renálnych funkcií po začatí súbežnej liečby a potom pravidelne, najmä pre

diuretiká a ACE inhibítory. Súbežná liečba draslík šetriacimi liekmi môže byť spojená so zvýšením sérových hladín draslíka, ktoré z toho dôvodu majú byť často monitorované (pozri časť 4.4).

Iné NSAID a kortikosteroidy: Súbežné podávanie diklofenaku a iných systémových NSAID alebo kortikosteroidov môže zvýšiť frekvenciu gastrointestinálnych nežiaducich účinkov (pozri časť 4.4).

Antikoagulanciá a protidoštičkové lieky: Odporúča sa obozretnosť, lebo súbežné podávanie by mohlo zvýšiť riziko krvácania (pozri časť 4.4). Aj keď z klinických skúšaní nevyplýva, že diklofenak ovplyvňuje účinok antikoagulancií, u pacientov užívajúcich súbežne diklofenak a antikoagulanciá boli hlásené prípady zvýšeného rizika krvácania. Preto sa odporúča pozorné sledovanie takýchto pacientov.

Selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI): Súbežné užívanie systémových NSAID, vrátane diklofenaku, a SSRI môže zvýšiť riziko gastrointestinálneho krvácania (pozri časť 4.4).

Antidiabetiká: Klinické štúdie preukázali, že diklofenak sa môže podávať spolu s perorálnymi antidiabetikami bez toho, aby ovplyvnil ich klinický účinok. Boli však hlásené ojedinelé prípady

hypoglykemických ako aj hyperglykemických účinkov vyžadujúcich zmeny v dávkovaní antidiabetík počas liečby diklofenakom. Z tohto dôvodu sa odporúča monitorovanie hladiny glukózy v krvi ako preventívne opatrenie počas súbežnej liečby.

Metotrexát: Diklofenak môže inhibovať tubulárny renálny klírens metotrexátu tým, že zvyšuje hladiny metotrexátu. Opatrnosť sa odporúča vtedy, ak sa NSAID, vrátane diklofenaku, podávajú

menej ako 24 hodín pred alebo po liečbe metotrexátom, pretože koncentrácia metotrexátu v krvi môže stúpať a toxicita tejto látky sa zvyšuje.

Cyklosporín: Diklofenak, rovnako ako ostatné NSAID, môže zvyšovať nefrotoxicitu cyklosporínu vzhľadom k účinku na renálne prostaglandíny. Preto sa má podávať v nižších dávkach ako sú tie, ktoré by boli použité u pacientov, ktorí cyklosporín nedostávajú.

Chinolónové antibiotiká: Boli ojedinele hlásené prípady kŕčov, ktoré môžu byť dôsledkom súbežného podávania chinolónov a NSAID.

Fenytoín: Pri súbežnom užívaní fenytoínu s diklofenakom sa odporúča sledovať plazmatické koncentrácie fenytoínu kvôli očakávanému zvýšeniu expozície fenytoínu.

Cholestipol a cholestyramín: Tieto látky môžu vyvolať oneskorenie alebo zníženie absorpcie diklofenaku. Z tohto dôvodu sa odporúča podávať diklofenak najmenej jednu hodinu pred alebo 4 až 6 hodín po podaní cholestipolu/cholestyramínu.

Silné inhibítory CYP2C9: Opatrnosť sa odporúča pri súbežnom predpisovaní diklofenaku so silnými inhibítormi CYP2C9 (napr. sulfinpyrazón a vorikonazol), čo by mohlo viesť k významnému zvýšeniu maximálnej plazmatickej koncentrácie a expozície diklofenaku v dôsledku inhibície metabolizmu diklofenaku.

Diklofenak rezinát: Vzhľadom k tomu, že rezinát je základný iónomenič, je potrebné zvyčajne vziať do úvahy inhibíciu absorpcie iných perorálne podaných liekov.

Súčasné podávanie diklofenaku s inými nesteroidovými antiflogistikami/analgetikami alebo s glukokortikoidmi zvyšuje riziko vedľajších účinkov v žalúdočno-črevnom trakte.

Spomalenie vylučovania diklofenaku môžu spôsobiť lieky, ktoré obsahujú probenecid alebo sulfinpyrazón.

Gravidita

Inhibícia syntézy prostaglandínov môže nepriaznivo ovplyvňovať graviditu a/alebo vývoj embrya/plodu. Údaje z epidemiologických štúdií poukazujú na zvýšené riziko potratu, malformácií

srdca a gastroschízy po použití inhibítorov syntézy prostaglandínov na začiatku gravidity. Absolútne riziko kardiovaskulárnych malformácií sa zvýšilo z menej ako 1 % na približne 1,5 %.

Riziko sa zvyšuje s dávkou a dĺžkou trvania liečby. Podávanie inhibítorov syntézy prostaglandínov preukázalo u zvierat zvýšenie pre- a postimplantačných strát a embryofetálnu úmrtnosť. Navyše

u zvierat, ktoré dostávali počas organogenézy inhibítory syntézy prostaglandínov, bol zvýšený výskyt rôznych malformácií, vrátane kardiovaskulárnych.

Od 20. týždňa gravidity môže užívanie diklofenaku spôsobiť oligohydramnión v dôsledku fetálnej

renálnej dysfunkcie. Táto situácia sa môže vyskytnúť krátko po začatí liečby a zvyčajne je reverzibilná po jej ukončení. Okrem toho boli hlásené prípady zúženia ductus arteriosus po liečbe v druhom

trimestri, z ktorých väčšina ustúpila po ukončení liečby. Preto počas prvého a druhého trimestra gravidity sa diklofenak nemá podávať, ak to nie je jednoznačne nevyhnutné. Ak diklofenak užíva žena, ktorá sa snaží otehotnieť, alebo počas prvého a druhého trimestra gravidity, dávka má byť čo najnižšia a dĺžka liečby čo najkratšia. Prenatálne monitorovanie zamerané na oligohydramnión a

zúženie ductus arteriosus sa má zvážiť od 20. týždňa gravidity po vystavení diklofenaku počas

niekoľkých dní. Ak sa zistí oligohydramnión alebo zúženie ductus arteriosus, liečba diklofenakom sa má ukončiť.

Počas tretieho trimestra gravidity môžu všetky inhibítory syntézy prostaglandínov vystaviť plod:

• kardiopulmonálnej toxicite (predčasné zúženie/uzavretie ductus arteriosus a pľúcna hypertenzia);

• poruche funkcie obličiek (pozri vyššie);

  matku a novorodenca na konci tehotenstva:

• možnému predĺženiu času krvácania, antiagregačnému účinku, ktorý sa môže vyskytnúť aj pri veľmi nízkych dávkach;

• inhibícii kontrakcií maternice, ktorá vedie k oneskorenému alebo predĺženému pôrodu. Preto je diklofenak počas tretieho trimestra gravidity kontraindikovaný (pozri časti 4.3).

Dojčenie

Tak ako iné NSAID, diklofenak prestupuje v malých množstvách do materského mlieka. Diklofenak sa preto nemá podávať v období dojčenia, aby sa zabránilo nežiaducim účinkom na dojča.

Fertilita

Rovnako ako u iných NSAID, použitie diklofenaku môže znížiť fertilitu žien a neodporúča sa používať u žien, ktoré sa pokúšajú otehotnieť. U žien, ktoré majú problémy s otehotnením alebo podstupujú vyšetrenia pre neplodnosť, sa má zvážiť prerušenie liečby diklofenakom.

U pacientov, ktorí užívajú diklofenak, sa môžu objaviť poruchy videnia, závraty, ospalosť alebo iné poruchy centrálneho nervového systému, a preto nemajú viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Toto

účinkuje v silnejšej miere s požitím alkoholu.

Nežiaduce účinky (pozri tabuľku nižšie) sú zoradené podľa frekvencie výskytu, najčastejšie prvé, podľa nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme (z dostupných údajov).

Nasledujúce nežiaduce účinky boli hlásené pri krátkodobom alebo dlhodobom užívaní.

Zoznam nežiaducich účinkov

Nasledujúce nežiaduce účinky boli prevažne závislé od dávkovania a individuálne boli rozdielne.

Najmä riziko vzniku žalúdočno-črevných krvácaní (vredy, porušenie sliznice, zápaly sliznice žalúdka) závisí od dávok a dĺžky užívania.

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Najčastejšie sú pozorované gastrointestinálne nežiaduce účinky.

Pacient musí byť poučený, aby pri silnejších bolestiach v podbruší alebo pri tmavom sfarbení stolice vysadil liek a ihneď informoval lekára.

Poruchy nervového systému

Príležitostne sa môžu očakávať centrálno-nervové poruchy, vzrušenie, dráždivosť a únava.

V ojedinelých prípadoch boli zaznamenané poruchy citlivosti, pocity strachu.

Predisponovaní sú pacienti s autoimúnnymi chorobami (systémový lupus erythematosus, zmiešané kolagenózy). Pacient musí byť poučený pri vzniku alebo zhoršení uvedených symptómov, aby vysadil liek a ihneď sa skontaktoval s ošetrujúcim lekárom.

Poruchy obličiek a močových ciest

Znižovanie vylučovania moču, opuchy, všeobecná nevoľnosť môžu byť výrazom ochorenia až

zlyhania obličiek. Pacient musí byť poučený pri vzniku alebo zhoršení týchto symptómov, aby vysadil liek a ihneď sa skontaktoval s ošetrujúcim lekárom. Má sa pravidelne kontrolovať funkcia obličiek.

Poruchy krvi

V ojedinelých prípadoch môžu nastať poruchy tvorby krvi (leukémia). Prvými príznakmi môžu byť horúčka, krčné bolesti, povrchové rany v ústach, ťažkosti podobné chrípke, krvácanie z nosa, kožné krvácanie.

V týchto prípadoch sa má liek vysadiť a treba vyhľadať lekára.

Pri dlhodobej liečbe by sa mal pravidelne kontrolovať krvný obraz.

Poruchy imunitného systému

V zriedkavých prípadoch bolo hlásené v súvislosti so systémovým užívaním nesteroidových antiflogistík zhoršenie infekčne podmienených zápalov (napr. vývoj nekrotickej fascitídy). To je pravdepodobne v súvislosti s mechanizmom pôsobenia nesteroidových antiflogistík.

Ak užívaním diklofenaku vzniknú známky infekcie, pacientom sa odporúča, aby neodkladne vyhľadali lekára. Má sa preveriť, či je ordinovaná antibiotická liečba.

Klinické štúdie a epidemiologické údaje stále poukazujú na zvýšené riziko arteriálnych trombotických príhod (napríklad infarkt myokardu alebo mozgovocievna príhoda) spojených s použitím diklofenaku, najmä vo vysokej dávke (150 mg denne) a pri dlhodobej liečbe (pozri časti 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

Neexistuje typický klinický obraz vyplývajúci z predávkovania diklofenakom. Predávkovanie môže spôsobiť príznaky ako vracanie, gastrointestinálne krvácanie, hnačka, závrat, tinitus alebo kŕče.

V prípade závažnej otravy môže dôjsť k akútnemu zlyhaniu obličiek a poškodeniu pečene.

Terapeutické opatrenia

Liečba akútnej otravy NSAID, vrátane diklofenaku, v podstate pozostáva z podporných opatrení a symptomatickej liečby. Podporné opatrenia a symptomatická liečba majú byť podané pri

komplikáciách, ako sú hypotenzia, zlyhanie obličiek, kŕče, gastrointestinálne poruchy a útlm dýchania.

Osobitné opatrenia ako nútené diurézy, dialýzy alebo hemoperfúzia pravdepodobne nepomáhajú pri eliminácii NSAID, vrátane diklofenaku, vzhľadom na silnú väzbu na bielkoviny a extenzívny metabolizmus.

Po požití potenciálne toxickej vysokej dávky sa môže zvážiť podanie aktívneho uhlia a po potenciálne život ohrozujúcom predávkovaní gastrická dekontaminácia (napr. vracanie, výplach žalúdka).