Dospelí

• Všetky formy hyperurikémie, ktoré nie je možné kontrolovať diétou, vrátane sekundárnej hyperurikémie rôzneho pôvodu a klinických komplikácií hyperurikemického stavu, najmä manifestnej dny, urátovej nefropatie a na rozpúšťanie a prevenciu tvorby močových kameňov.

• Prevencia a liečba rekurentných kalcium-oxalátových kameňov spojených s hyperurikémiou, keď zlyhali pitný režim, diétne a podobné opatrenia.

  Deti a dospievajúci

• Sekundárna hyperurikémia rôzneho pôvodu.

• Nefropatia spôsobená kyselinou močovou v priebehu liečby leukémie.

• Dedičné poruchy deficitu enzýmov, Leschov-Nyhanov syndróm (čiastočný alebo celkový deficit hypoxantínguanínfosforibozyltransferázy [HGPRT]) a deficit

  adenínfosforibozyltransferázy [APRT].

Dávkovanie

Dospelí

Alopurinol sa má zavádzať v nízkych dávkach, napr. 100 mg/deň, aby sa znížilo riziko nežiaducich reakcií, a zvyšovať by sa mal len v prípade neuspokojivej odpovede sérových urátov. Pri

nedostatočnej funkcii obličiek je potrebné postupovať mimoriadne opatrne. Odporúča sa nasledujúci dávkovací režim:

100 až 200 mg denne pri miernych stavoch,

300 až 600 mg denne pri stredne závažných stavoch, 700 až 900 mg denne pri závažných stavoch.

Ak je potrebná dávka v mg/kg telesnej hmotnosti, má sa užívať 2 až 10 mg/kg telesnej hmotnosti/deň.

Pediatrická populácia

Alopurinol Sandoz 100 mg

Pediatrická populácia ≥ 15 kg telesnej hmotnosti

Alopurinol Sandoz 300 mg

Pediatrická populácia ≥ 45 kg telesnej hmotnosti

Deti mladšie ako 15 rokov: 10 až 20 mg/kg telesnej hmotnosti/deň až do maximálnej dennej dávky 400 mg podanej v 3 rozdelených dávkach.

Použitie u detí je indikované zriedkavo, s výnimkou malígnych stavov (hlavne leukémie) a určitých metabolických porúch, ako je Leschov-Nyhanov syndróm.

Starší pacienti

Ak nie sú dostupné špecifické údaje má sa použiť najnižšia dávka, pri ktorej dochádza k uspokojivému zníženiu urátov. Zvláštna pozornosť sa má venovať odporúčaniu Porucha funkcie obličiek a časť 4.4.

Porucha funkcie obličiek

Keďže sa alopurinol a jeho metabolity vylučujú obličkami, porucha funkcie obličiek môže viesť k retencii lieku a/alebo jeho metabolitov s následným predĺžením polčasov v plazme.

Nasledujúci dávkovací režim môže poskytnúť návod na úpravu dávkovania pri poruchách funkcie obličiek:

V prípade závažnej renálnej insuficiencie je vhodné použiť dávku menej ako 100 mg denne alebo podávať jednorazové dávky 100 mg dlhšie ako jeden deň.

Ak sú dostupné zariadenia na monitorovanie koncentrácií oxipurinolu v plazme, má sa dávka upraviť tak, aby sa udržali koncentrácie oxipurinolu v plazme pod 100 mikromolov/liter (15,2 mg/liter).

Alopurinol a jeho metabolity sa odstraňujú dialýzou obličiek. Ak je potrebná dialýza dva- až trikrát týždenne, má sa zvážiť alternatívna dávkovacia schéma 300-400 mg Alopurinolu Sandoz hneď po každej dialýze a bez ďalšej liečby medzi dialýzami.

Porucha funkcie pečene

U pacientov s poruchou funkcie pečene sa majú znížiť dávky. Počas úvodnej liečby sa odporúča pravidelne vykonávať testy funkcie pečene.

Liečba stavov zvýšenej tvorby urátov, napr. neoplázia, Leschov-Nyhanov syndróm

Pred začiatkom cytotoxickej liečby sa odporúča upraviť existujúcu hyperurikémiu a/alebo hyperurikozúriu Alopurinolom Sandoz. Je dôležité zaistiť adekvátnu hydratáciu, aby sa udržala optimálna diuréza a pokúsiť sa alkalizovať moč, aby sa zvýšila rozpustnosť urátov/kyseliny močovej v moči. Dávka Alopurinolu Sandoz má byť najnižšia možná podľa odporúčanej dávkovacej schémy.

Ak urátová nefropatia alebo iná patológia zhoršujú renálnu funkciu, má sa postupovať podľa odporúčaní v Porucha funkcie obličiek.

Vyššie uvedené kroky môžu znížiť riziko usádzania xantínu a/alebo oxipurinolu komplikujúce klinickú situáciu. Pozri tiež časti 4.8.

Odporúčania týkajúce sa monitorovania

Dávka sa má upraviť na základe monitorovania koncentrácií urátov v sére a koncentrácií urátov/kyseliny močovej v moči v pravidelných intervaloch.

Spôsob podávania

Alopurinol Sandoz sa užíva perorálne jedenkrát denne po jedle. Režim s rozdelenými dávkami je vhodný, ak denná dávka presiahne 300 mg a je zjavná gastrointestinálna intolerancia.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Syndróm precitlivenosti, Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS), toxická epidermálna nekrolýza (TEN) Hypersenzitívne reakcie na alopurinol sa môžu prejavovať mnohými rôznymi spôsobmi, vrátane makulopapulárneho exantému, syndrómu precitlivenosti (známy tiež ako DRESS) a SJS/TEN. Tieto reakcie sú klinické diagnózy a sú rozpoznávané podľa klinických príznakov. Keď sa takéto reakcie

objavia kedykoľvek v priebehu liečby, alopurinol sa musí okamžite vysadiť. V prípade syndrómu precitlivenosti a SJS/TEN nesmie byť pacientovi alopurinol už nikdy znovu podaný. Pri vzniku hypersenzitívnych kožných reakcií môže byť prínosom podanie kortikosteroidov.

Alela HLA-B*5801

Dokázalo sa, že prítomnosť alely HLA-B*5801 je spojená s rizikom vzniku syndrómu hypersenzitivity a SJS/TEN po podaní alopurinolu. Frekvencia výskytu alely HLA-B*5801 sa výrazne odlišuje podľa

etnických skupín: u čínskej populácie (národnosť Han) až 20 %, u thajskej populácie 8-15%, u kórejskej populácie asi 12 % a u japonskej a európskej populácie 1-2 %.

Má sa zvážiť skríning HLA-B*5801 pred začatím liečby s alopurinolom u podskupín pacientov, kde je známa vysoká prevalencia tejto alely. Chronické ochorenie obličiek môže u týchto pacientov

dodatočne zvyšovať riziká. V prípade že nie je dostupná genotypizácia HLA-B*5801 pre čínskych (národnosť Han), thajských a kórejských pacientov, pred liečbou sa majú dôkladne posúdiť prínosy a prevýšiť možné vyššie riziká. Použitie genotypizácie sa nestanovilo pri iných populáciách pacientov. Ak je známa skutočnosť, že pacient je nositeľom alely HLA-B*5801, obzvlášť pacientom z Číny (národnosť Han), Thajska a Kórey, sa má alopurinol podávať iba v prípade, že neexistujú iné rozumné terapeutické možnosti a očakávaný prínos liečby prevýši riziká. V takomto prípade je potrebné mimoriadne pozorne sledovať možné prejavy syndrómu hypersenzitivity alebo SJS/TEN a je potrebné informovať pacienta o nutnosti okamžite ukončiť liečbu, keď sa objavia prvé príznaky. U pacientov

bez prítomnosti alely HLA-B*58:01 je stále nízke riziko výskytu SJS/TEN.

SJS/TEN sa môže vyskytnúť aj u pacientov s negatívnym nálezom alely HLA-B*5801 bez ohľadu na ich etnický pôvod.

Chronická porucha funkcie obličiek

Chronická porucha funkcie obličiek a súbežné užívanie diuretík, najmä tiazidov, boli spájané so zvýšeným rizikom alopurinolom indukovaného SJS/TEN syndrómu a ďalších závažných hypersenzitívnych reakcií.

Porucha funkcie pečene alebo obličiek

Pacientom s poruchou funkcie pečene alebo obličiek sa majú podávať nižšie dávky. (Pozri časť 4.2). U pacientov s liečenou hypertenziou alebo srdcovou insuficienciou, napr. s diuretikami alebo ACE inhibítormi, sa môžu vyskytnúť súbežné poruchy funkcie obličiek a alopurinol sa má podávať

s opatrnosťou v tejto skupine.

Vo všeobecnosti samotná asymptomatická hyperurikémia nie je indikáciou na použitie alopurinolu. Úprava pitného a diétneho režimu spojená s liečbou základného ochorenia môžu upraviť stav pacienta.

Akútny záchvat dny

Liečba alopurinolom sa nesmie začať, ak úplne neodoznie akútny záchvat dny, keďže sa môžu vyvolať ďalšie záchvaty.

V začiatočných štádiách liečby Alopurinolom Sandoz, môže toto urikozurikum vyvolať akútny

záchvat dnavej artritídy. Odporúča sa preto začať s profylaxiou vhodnými protizápalovými liečivami alebo kolchicínom minimálne v priebehu jedného mesiaca. Podrobné informácie o zodpovedajúcej dávke, opatreniach a upozorneniach sa majú naštudovať v odbornej literatúre.

Ak sa u pacientov liečených alopurinolom rozvinú akútne záchvaty, liečba má pokračovať s rovnakou dávkou, kým je akútny záchvat liečený náležitým protizápalovým liečivom.

Ukladanie xantínu

Pri stavoch, keď je rýchlosť tvorby urátov výrazne zvýšená (napr. malígne ochorenie a jeho liečba,

Leschov-Nyhanov syndróm) môže v zriedkavých prípadoch celková koncentrácia xantínu v moči

stúpať v takej miere, že sa ukladá v močových cestách. Riziko je možné minimalizovať adekvátnou hydratáciou, aby sa zaistilo optimálne zriedenie moču.

Upchatie močových ciest obličkovými kameňmi

Adekvátna liečba Alopurinolom Sandoz vedie k rozpúšťaniu veľkých obličkových kameňov spôsobených kyselinou močovou s možným upchatím močovodu.

Ochorenia štítnej žľazy

U pacientov na dlhodobej liečbe alopurinolom (5,8%) boli v rámci dlhodobej otvorenej rozšírenej štúdie pozorované zvýšené hladiny TSH (>5,5 μIU/ml). Je potrebná opatrnosť, ak je alopurinol

používaný u pacientov so zmenenou funkciou štítnej žľazy.

Je potrebné vyhnúť sa súbežnému užívaniu alopurinolu so 6-merkaptopurínom alebo azatioprínom, pretože boli hlásené fatálne prípady (pozri časť 4.5).

Alopurinol Sandoz obsahuje laktózu.

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Cytostatiká

Pri podávaní alopurinolu a cytostatík (napr. cyklofosfamid, doxorubicín, bleomycín, prokarbazín,

alkylhalogenidy) sa častejšie vyskytujú dyskrázie krvi v porovnaní so samostatným podávaním týchto liečiv. Z tohto dôvodu sa má v pravidelných intervaloch monitorovať krvný obraz.

Hydroxid hlinitý

Pri súbežnom podávaní hydroxidu hlinitého sa môže oslabiť účinok alopurinolu. Medzi týmito dvoma liekmi má byť minimálne 3 hodinový časový odstup.

6-merkaptopurín a azatioprín

Azatioprín sa metabolizuje na 6-merkaptopurín, ktorý je inaktivovaný pôsobením xantínoxidázy. Ak sa 6-merkaptopurín alebo azatioprín podávajú súbežne s alopurinolom, inhibítorom xantínoxidázy, inhibícia xantínoxidázy predĺži ich účinok. Koncentrácie 6-merkaptopurínu alebo azatioprínu v sére môžu dosiahnuť toxické hladiny vedúce k život ohrozujúcej pancytopénii a myelosupresii, ak sa tieto

lieky podávajú súbežne s alopurinolom. Preto je potrebné vyhnúť sa súbežnému užívaniu alopurinolu so 6-merkaptopurínom alebo azatioprínom. Ak je súbežné podávanie so

6-merkaptopurínom alebo azatioprínom klinicky potrebné, dávkovanie sa má znížiť na jednu štvrtinu (25 %) zvyčajnej dávky 6-merkaptopurínu alebo azatioprínu a má sa zabezpečiť časté hematologické monitorovanie (pozri časť 4.4).

Pacientom sa má odporučiť, aby hlásili akékoľvek prejavy alebo príznaky supresie kostnej drene (nevysvetliteľné modriny alebo krvácanie, bolesť hrdla, horúčka).

Vidarabín (adenínarabinozid)

Preukázalo sa, že plazmatický polčas vidarabínu je zvýšený v prítomnosti alopurinolu. Ak sa tieto liečivá používajú súbežne je potrebné dôkladné pozorovanie, aby sa rozpoznali zosilnené toxické účinky.

Salicyláty a urikozuriká

Oxipurinol, hlavný metabolit alopurinolu, ktorý je terapeuticky aktívny, sa vylučuje močom podobne ako uráty. Lieky s urikozurickým účinkom, ako sú probenecid alebo vysoké dávky salicylátov, môžu preto zrýchliť vylučovanie oxipurinolu. To môže viesť k oslabeniu terapeutického účinku alopurinolu, ale význam týchto zistení sa má v individuálnych prípadoch prehodnotiť.

Chlórpropamid

Ak sa alopurinol podáva súbežne s chlórpropamidom pri slabej renálnej funkcii môže byť zvýšené riziko predĺženého hypoglykemického účinku, pretože alopurinol a chlórpropamid si konkurujú pri exkrécii v renálnych tubuloch.

Kumarínové antikoagulanciá

Zriedkavo boli hlásené zosilnené účinky warfarínu a iných kumarínových antikoagulancií pri

súbežnom podávaní s alopurinolom. Všetci pacienti liečení antikoagulanciami musia byť pozorne sledovaní.

Fenytoín

Alopurinol môže inhibovať oxidáciu fenytoínu v pečeni, ale klinický význam nebol dokázaný. Teofylín

Pozorovala sa inhibícia metabolizmu teofylínu. Mechanizmus interakcie je možné vysvetliť prítomnosťou xantínooxidázy pri biotransformácii teofylínu u ľudí. U pacientov na začiatku liečby alopurinolom alebo pri zvyšovaní dávky sa majú monitorovať hladiny teofylínu.

Ampicilín/amoxicilín

U pacientov liečených súbežne ampicilínom alebo amoxicilínom a alopurinolom sa pozoroval zvýšený výskyt kožnej vyrážky v porovnaní s pacientmi, ktorí neužívali žiadny z liekov. Príčina týchto

súvislosti nebola zistená. Napriek tomu sa odporúča u pacientom liečených alopurinolom použiť alternatívy ampicilínu a amoxicilínu, ak je to možné.

Cyklosporín

V hláseniach sa ukázalo, že počas súbežnej liečby alopurinolom sa zvýšili koncentrácie cyklosporínu v plazme. Pri súbežnej liečbe týmito liekmi sa má zvážiť riziko zvýšenej toxicity cyklosporínu.

Didanozín

U zdravých dobrovoľníkov a pacientov s HIV užívajúcich didanozín boli maximálne koncentrácie Cmax didanozínu v plazme a hodnoty AUC pri súbežnej liečbe alopurinolom (300 mg denne) približne dvojnásobné bez vplyvu na terminálny polčas. Súbežná liečba týmito dvoma liekmi sa vo všeobecnosti neodporúča. Ak je súbežná liečba nevyhnutná, môže byť potrebné zníženie dávky didanozínu

a pacienti majú byť pozorne sledovaní.

Diuretiká

Hlásili sa interakcie medzi alopurinolom a furosemidom, ktoré viedli k zvýšeným koncentráciám

urátov v sére a oxipurinolu v plazme. Zvýšené riziko hypersenzitivity bolo hlásené, keď sa alopurinol podával s diuretikami, najmä tiazidmi, hlavne u pacientov so zníženou funkciou obličiek.

ACE inhibítory

Zvýšené riziko hypersenzitivity sa hlásilo, keď sa alopurinol podával s ACE inhibítormi, hlavne u pacientov so zníženou funkcie obličiek.

Kaptopril

Súbežnou liečbou alopurinolom a kaptoprilom sa môže zvýšiť riziko kožných reakcií, najmä v prípadoch chronického zlyhávania obličiek.

Gravidita

Nie sú dostatočné údaje o bezpečnosti alopurinolu u gravidných žien. Reprodukčné štúdie toxicity na zvieratách preukázali protikladné výsledky (pozri časť 5.3).

Použitie v tehotenstve je možné len v prípade, že neexistuje bezpečnejšia alternatíva, a keď samotné ochorenie predstavuje riziká pre matku alebo nenarodené dieťa.

Dojčenie

Alopurinol a jeho metabolit oxipurinol prechádzajú do ľudského mlieka. Neodporúča sa používanie alopurinolu počas dojčenia.

V materskom mlieku od žien užívajúcich alopurinol 300 mg/deň boli zistené koncentrácie alopurinolu 1,4 mg/liter a oxipurinolu 53,7 mg/liter. Nie sú však dostupné žiadne údaje o účinkoch alopurinolu alebo jeho metabolitov na dojčené dieťa.

Po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre matku sa musí buď ukončiť dojčenie alebo ukončiť/prerušiť liečba alopurinolom.

Keďže u pacientov liečených alopurinolom boli hlásené nežiaduce reakcie, ako sú vertigo, somnolencia a ataxia, pacienti majú byť opatrní pri vedení vozidiel, obsluhe strojov alebo

zúčastňovaní sa na nebezpečných činnostiach, ak si nie sú istí, že alopurinol nežiaduco neovplyvňuje ich výkon.

Tento liek nemá súčasnú formu klinickej dokumentácie, ktorú by bolo možné použiť na presné určenie frekvencie nežiaducich účinkov. Incidencia nežiaducich účinkov môže byť rozdielna v závislosti od

podanej dávky a tiež pri súbežnej liečbe s inými liečivami.

Nežiaduce reakcie sú pridelené odhadom do jednotlivých skupín frekvencií uvedených nižšie: pre väčšinu nežiaducich reakcií nie sú dostupné dostatočné údaje na uvedenie incidencie. Nežiaduce reakcie hlásené pri sledovaní lieku po uvedení na trh boli zaradené ako zriedkavé alebo veľmi zriedkavé. Na klasifikáciu frekvencií výskytu bola použitá nasledujúca konvencia:

veľmi časté (≥ 1/10)

časté (≥ 1/100 až < 1/10)

menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100) zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000) veľmi zriedkavé (< 1/10 000)

neznáme (z dostupných údajov)

Incidencia nežiaducich reakcií je vyššia u pacientov s poruchami funkcie obličiek a/alebo pečene.

1 Veľmi zriedkavo boli hlásené trombocytopénia, agranulocytóza a aplastická anémia, obzvlášť u jednotlivcov s poruchou funkcie obličiek a/alebo pečene, čo posilňuje potrebu mimoriadnej opatrnosti pri tejto skupine pacientov.

2 Kombináciou rôznych prejavov môže vzniknúť oneskorená multiorgánová reakcia z precitlivenosti (známa ako hypersenzitívny syndróm alebo DRESS). Prejavuje sa horúčkou, vyrážkou, vaskulitídou, lymfadenopatiou, pseudolymfómom, artralgiou, leukopéniou, eozinofíliou, hepato-splenomegáliou, abnormálnymi pečeňovými testami a fenoménom miznúcich žlčovodov (deštrukcia alebo miznutie intrahepatálnych žlčovodov). Môžu byť postihnuté aj ďalšie orgány (napr. pečeň, pľúca, obličky, pankreas, myokard a hrubé črevo). Tieto reakcie sa môžu objaviť kedykoľvek v priebehu liečby.

V takomto prípade sa musí alopurinol OKAMŽITE vysadiť a liečbu UŽ NIKDY ZNOVA NEZAČAŤ.

U pacientov s hypersenzitívnym syndrómom a SJS/TEN by sa liečba už nemala znovu zahájiť. Pri zvládaní hypersenzitívnych kožných reakcií môžu byť prínosom kortikosteroidy.

Pri generalizovaných hypersenzitívnych reakciách boli zvyčajne prítomné aj poruchy funkcie pečene a/alebo obličiek, a to zvlášť pri fatálnych prípadoch.

3 Po biopsii pri generalizovanej lymfadenopatii bola veľmi zriedkavo pozorovaná angioimunoblastová lymfadenopatia. Zdá sa, že je reverzibilná po vysadení alopurinolu.

4 V začiatočných klinických štúdiách boli hlásené nauzea a vracanie. Ďalšie hlásenia naznačujú, že tieto reakcie nie sú významným problémom, a je možné im predchádzať užívaním alopurinolu po jedle.

5 Bola hlásená hepatálna dysfunkcia bez jasného dôkazu generalizovanej hypersenzitivity vo väčšej miere.

6 Najčastejšími reakciami, ktoré sa môžu vyskytnúť kedykoľvek počas liečby sú kožné reakcie, vo forme vyrážok, makulopapúl, niekedy so šupinami, niekedy vo forme purpury a zriedkavo dochádza k odlupovaniu kože, ako napr. Stevensov-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza (SJS/TEN). Ak sa vyskytnú takéto reakcie, alopurinol sa má OKAMŽITE vysadiť. Riziko SJS a TEN alebo iných závažných hypersenzitívnych reakcií je najvyššie počas prvých týždňov liečby. Najlepšie výsledky v liečbe týchto reakcií sa dosiahnu pri včasnej diagnostike a okamžitom vysadení

akéhokoľvek podozrivého lieku. Po zotavení sa z miernych reakcií je možné podľa potreby liečbu

alopurinolom opäť začať v nízkych dávkach (napr. 50 mg/deň) a tieto postupne zvyšovať. Dokázalo sa, že prítomnosť alely HLA-B*5801 je spojená s rizikom vzniku hypersenzitívneho syndrómu

súvisiaceho s alopurinolom a SJS/TEN. Pri rozhodovaní o liečbe alopurinolom sa použitie

genotypizácie ako skríningového nástroju nepreukázalo. Ak sa opäť vyskytne vyrážka, liečba

alopurinolom sa má DEFINITÍVNE UKONČIŤ, keďže môže dôjsť k závažnejšej hypersenzitivite (pozri Poruchy imunitného systému). Ak nie je možné SJS/TEN alebo iné závažné hypersenzitívne reakcie zvládnuť, NIKDY nezačínajte opakovane liečbu alopurinolom kvôli riziku závažných alebo dokonca fatálnych reakcií. Klinická diagnóza SJS/TEN alebo iných závažných hypersenzitívnych reakcií sú základom pre rozhodovanie.

7 Bol hlásený angioedém s prejavmi a príznakmi generalizovanej hypersenzitívnej reakcie.

8 Bola pozorovaná horúčka s prejavmi a príznakmi viacerých generalizovaných hypersenzitívnych reakcií vyvolaných alopurinolom alebo bez nich (pozri Poruchy imunitného systému).

9Nebolo hlásené, že by mal výskyt zvýšenej hladiny hormónu stimulujúceho štítnu žľazu (TSH) v

relevantných štúdiách vplyv na hladinu voľného T4 alebo že by hladiny TSH naznačovali subklinickú hypotyreózu.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky a prejavy

Po užití dávky do 22,5 g alopurinolu neboli hlásené nežiaduce reakcie. Po užití 20 g alopurinolu boli u pacientov hlásené príznaky a prejavy zahŕňajúce nauzeu, vracanie, hnačku a závraty.

Po bežných podporných opatreniach došlo k zotaveniu.

Liečba

Rozsiahla absorpcia Alopurinolu Sandoz môže viesť k významnej inhibícii aktivity xantínoxidázy, čo má za následok očakávané účinky, ak nedochádza k interakcii so súbežne podávanými liekmi, najmä so 6-merkaptopurínom a/alebo azatioprinom.

Adekvátna hydratácia na udržanie optimálnej diurézy zvýši exkréciu alopurinolu a jeho metabolitov. Ak je to nevyhnutné, môže sa použiť hemodialýza.