HEPCLUDEX 2 mg Prášok na injekčný roztok
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - HEPCLUDEX 2 mg
Hepcludex je indikovaný na liečbu chronickej infekcie vírusom hepatitídy delta (HDV) v plazme (alebo sére) HDV-RNA pozitívnym dospelým a pediatrickým pacientom vo veku 3 rokov a starším s telesnou hmotnosťou aspoň 10 kg s kompenzovaným ochorením pečene.
Liečbu má začať iba lekár, ktorý má skúsenosti s liečbou pacientov s infekciou HDV. Dávkovanie
Bulevirtid sa má podávať jedenkrát denne (každých 24 hodín ± 4 hodiny) formou subkutánnej injekcie ako monoterapia alebo pri súbežnom podávaní s nukleozidovým/nukleotidovým analógom na liečbu základnej infekcie vírusom hepatitídy B (HBV).
Odporúčaná dávka bulevirtidu u dospelých pacientov je 2 mg jedenkrát denne.
Odporúčaná dávka bulevirtidu u pediatrických pacientov sa zakladá na telesnej hmotnosti, ako je uvedené v tabuľke nižšie.
Dávkovanie pre pediatrických pacientov používajúcich bulevirtid 2 mg prášok na injekčný
roztok
| Telesná hmotnosť (kg) | Dávkovanie rekonštituovaného bulevirtidu 2 mg prášku nainjekčný roztok (ml) | Denná dávka bulevirtidu |
| 10 kg až < 25 kg | 0,5 ml | 1 mg |
| 25 kg až < 35 kg | 0,75 ml | 1,5 mg |
| 35 kg a viac | 1 ml | 2 mg |
Pokiaľ ide o súbežné podávanie s nukleozidovými/nukleotidovými analógmi na liečbu infekcie HBV, pozri časť 4.4.
Dĺžka trvania liečby
Optimálna dĺžka trvania liečby nie je známa. Liečba má pokračovať dovtedy, kým je spojená s klinickým prínosom.
V prípade pretrvávajúcej (6 mesiacov) sérokonverzie HBsAg alebo straty virologickej a biochemickej odpovede je potrebné zvážiť ukončenie liečby.
Vynechané dávky
Ak bola injekcia vynechaná a od plánovaného času podania uplynuli menej ako 4 hodiny, injekcia sa musí podať čo najskôr. Čas podania nasledujúcej injekcie sa nebude počítať od času podania
„záchrannej“ injekcie, ale riadi sa pôvodne stanoveným režimom na podávanie injekcií. Preto je potrebné vrátiť sa v nasledujúci deň k obvyklému režimu podávania injekcií v stanovenom čase.
Ak bola injekcia vynechaná a od plánovaného času podania uplynuli viac ako 4 hodiny, vynechaná dávka sa nemá podávať.
Nasledujúca injekcia sa podá v stanovený čas v nasledujúci deň podľa obvyklého režimu (injekcia predpísanej dávky bez zdvojnásobenia).
Ak bola injekcia podaná omylom viac ako 4 hodiny po plánovanom čase, nasledujúca injekcia sa musí podať obvyklým spôsobom (t. j. podľa pôvodného režimu).
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti
K dispozícii nie sú žiadne údaje o pacientoch starších ako 65 rokov.
Porucha funkcie obličiek
Neuskutočnili sa žiadne štúdie s bulevirtidom u pacientov s poruchou funkcie obličiek.
Funkcia obličiek sa musí pozorne sledovať. Počas liečby môže dôjsť k zvýšeniu hladiny žlčových solí. V dôsledku vylučovania žlčových solí obličkami môže byť u pacientov s poruchou funkcie obličiek zvýšenie hladiny žlčových solí výraznejšie.
Porucha funkcie pečene
U pacientov s miernou poruchou funkcie pečene (trieda A podľa Childa‑Pugha-Turcotta) nie je potrebná úprava dávky. Bezpečnosť a účinnosť bulevirtidu u pacientov s dekompenzovanou cirhózou neboli stanovené (pozri časti 4.4 a 5.2).
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť bulevirtidu u pacientov mladších ako 18 rokov neboli v klinických štúdiách stanovené. Odporúčané dávkovanie bulevirtidu u pediatrických pacientov vo veku 3 rokov a starších s telesnou hmotnosťou aspoň 10 kg s kompenzovaným ochorením pečene sa zakladá na populačnom farmakokinetickom/farmakodynamickom modelovaní a simulácii (pozri časť 5.2).
Spôsob podávania
Len na subkutánne použitie. Bulevirtid sa môže injekčne podávať napríklad do hornej časti stehna alebo do brucha.
Pacientov, ktorí si budú liek podávať sami, alebo opatrovateľov podávajúcich liek je potrebné náležite zaškoliť, aby sa minimalizovalo riziko reakcií v mieste podania injekcie.
Pacient alebo opatrovateľ sa musí dôsledne riadiť „Návodom na podanie injekcie“, ktorý je súčasťou balenia.
Pokyny na rekonštitúciu lieku pred podaním, pozri časť 6.6.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Genotyp HDV a HBV
V populácii, ktorá sa zúčastnila klinických skúšaní prevažoval genotyp 1 HDV. Nie je známe, či genotyp HDV alebo HBV ovplyvňuje klinickú účinnosť bulevirtidu.
Dekompenzované ochorenie pečene
Farmakokinetika, bezpečnosť a účinnosť bulevirtidu u pacientov s dekompenzovanou cirhózou neboli stanovené. Používanie u pacientov s dekompenzovaným ochorením pečene sa neodporúča.
Súbežná infekcia spôsobená HBV
Základná infekcia HBV sa má liečiť súbežne podľa platných usmernení k liečbe. Do klinickej štúdie s bulevirtidom MYR202 boli zaradení iba pacienti s príznakmi aktívnej hepatitídy napriek liečbe nukleozidovými/nukleotidovými analógmi; spolu s bulevirtidom sa podával tenofovir-dizoproxil fumarát. Odporúča sa dôkladné monitorovanie hladín HBV DNA.
Exacerbácie hepatitídy po ukončení liečby
Ukončenie liečby bulevirtidom môže viesť k reaktivácii infekcií HDV a HBV a k závažným akútnym exacerbáciám hepatitídy, najmä u pacientov s cirhózou, u ktorých môže existovať zvýšené riziko závažnejších vzplanutí alebo progresie k hepatálnej dekompenzácii. V prípade ukončenia liečby sa má pozorne monitorovať funkcia pečene klinickým a laboratórnym sledovaním najmenej 6 mesiacov po ukončení liečby, vrátane monitorovania hladín transamináz, ako aj vírusovej záťaže HBV DNA
a HDV RNA. Za určitých okolností môže byť opätovné nasadenie antivirotík opodstatnené.
Súbežná infekcia spôsobená vírusom ľudskej imunodeficiencie (HIV) a vírusom hepatitídy C (HCV)
K dispozícii nie sú žiadne údaje o pacientoch súbežne infikovaných vírusom HIV alebo HCV. Pomocné látky
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednom ml, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
In vitro bolo preukázané, že niektoré lieky môžu inhibovať cieľové miesto pôsobenia bulevirtidu, polypeptid kotransportéra taurocholátu sodného (NTCP). Súbežné podávanie takýchto liekov (napr. sulfasalazín, irbesartan, ezetimib, ritonavir a cyklosporín A) sa neodporúča.
Ako preventívne opatrenie je potrebné dôsledné klinické monitorovanie, ak sa súbežne s bulevirtidom podávajú substráty NTCP (napr. estrón-3-sulfát, fluvastatín, atorvastatín, pitavastatín, pravastatín, rosuvastatín a hormóny štítnej žľazy). Ak je to možné, je potrebné vyhnúť sa súbežnému podávaniu týchto substrátov.
In vitro sa pozorovala bulevirtidom spôsobená inhibícia transportérov OATP1B1/3, avšak iba
v koncentrácii ≥ 0,5 µM, ktorá sa dosiahne in vivo len po podaní vysokých dávok bulevirtidu (10 mg subkutánne). Klinický význam týchto zistení nie je známy. Ako preventívne opatrenie je potrebné dôsledné klinické monitorovanie, ak sa súbežne s bulevirtidom podávajú substráty OATP1B1/3 (napr. atorvastatín, bosentan, docetaxel, fexofenadín, glekaprevir, glyburid (glibenklamid), grazoprevir, nateglinid, paklitaxel, paritaprevir, pitavastinín, pravastatín, repaglinid, rosuvastatín, simeprevir, simvastatín, olmesartan, telmisartn, valsartan, voxilaprevir). Ak je to možné, je potrebné vyhnúť sa súbežnému podávaniu týchto substrátov.
V klinickej štúdii u zdravých účastníkov sa zistilo, že súbežné podávanie tenofoviru a bulevirtidu nemalo žiadny vplyv na farmakokinetiku tenofoviru.
Pri klinicky relevantných koncentráciách sa in vitro nepozorovala bulevirtidom spôsobená inhibícia enzýmov CYP. V klinickej štúdii sa však pozorovalo približne 40 % zvýšenie geometrického priemeru parciálnych hodnôt AUC2–4h súbežne podávaného midazolamu (substrát CYP3A4) v kombinácii
s vysokou dávkou bulevirtidu (10 mg) a tenofoviru (245 mg), zatiaľ čo v prípade tenofoviru podávaného v monoterapii sa nezistil významný vplyv na AUC2–4h midazolamu. Ako preventívne opatrenie je potrebné dôsledné klinické monitorovanie súbežne podávaných liekov s úzkym terapeutickým indexom, ktoré sú citlivými substrátmi CYP3A4 (napr. cyklosporín, karbamazepín, simvastatín, sirolimus a takrolimus).
Gravidita
Nie sú k dispozícii alebo existuje iba obmedzené množstvo údajov o použití bulevirtidu u gravidných žien.
Štúdie na zvieratách nepoukazujú na priame alebo nepriame škodlivé účinky vzhľadom na reprodukčnú toxicitu.
Ako preventívne opatrenie je vhodnejšie vyhnúť sa použitiu bulevirtidu počas gravidity a u fertilných žien, ktoré nepoužívajú antikoncepciu.
Dojčenie
Nie je známe, či sa bulevirtid vylučuje do ľudského mlieka. Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo ukončiť/prerušiť liečbu bulevirtidom sa má preto urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa
a prínosu liečby pre ženu.
Fertilita
K dispozícii nie sú žiadne údaje o účinku bulevirtidu na fertilitu u ľudí. V štúdiách na zvieratách sa nezaznamenali žiadne účinky bulevirtidu na párenie samcov alebo samíc ani na fertilitu.
Liek má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pacientov je potrebné informovať, že počas liečby bulevirtidom boli hlásené závraty (pozri časť 4.8).
Súhrn bezpečnostného profilu
K najčastejšie hláseným nežiaducim reakciám patria zvýšenie hladiny žlčových solí (veľmi časté), bolesť hlavy (veľmi časté), pruritus (veľmi časté) a reakcie v mieste podania (veľmi časté).
Zvýšenia hladiny žlčových solí boli zvyčajne asymptomatické a reverzibilné po ukončení liečby.
Najčastejšie hlásenou závažnou nežiaducou reakciou je exacerbácia hepatitídy po ukončení podávania bulevirtidu, ktorá pravdepodobne súvisela s virologickým rebound efektom po ukončení liečby (pozri časť 4.4).
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Nasledujúce nežiaduce reakcie sú založené na súhrnných údajoch z klinických skúšaní u dospelých a skúseností po uvedení lieku na trh.
Nežiaduce reakcie sú uvedené nižšie podľa triedy orgánových systémov a frekvencie. Frekvencie sú definované nasledovne: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až
< 1/100).
| Frekvencia | Nežiaduca reakcia |
| Poruchy krvi a lymfatického systému | |
| Časté | Eozinofília |
| Poruchy imunitného systému | |
| Menej časté | Hypersenzitivita vrátane anafylaktickej reakciea |
| Poruchy nervového systému | |
| Veľmi časté | Bolesť hlavy |
| Časté | Závrat |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | |
| Časté | Nauzea |
| Poruchy pečene a žlčových ciest | |
| Veľmi časté | Zvýšenie celkovej hladiny žlčových solí |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | |
| Veľmi časté | Pruritus |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva | |
| Časté | Artralgia |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | |
| Veľmi časté | Reakcie v mieste podania injekcieb |
| Časté | Únava |
| Časté | Ochorenie podobné chrípke |
-
Nežiaduce reakcie identifikované prostredníctvom dohľadu po uvedení lieku na trh
-
Zahŕňa erytém v mieste podania injekcie, reakciu v mieste podania injekcie, bolesť v mieste podania injekcie, induráciu v mieste podania injekcie, opuch v mieste podania injekcie, vyrážku v mieste podania injekcie, hematóm v mieste podania injekcie, pruritus v mieste podania injekcie a dermatitídu v mieste podania injekcie
Popis vybraných nežiaducich reakcií
Zvýšenie celkovej hladiny žlčových solí
V klinických štúdiách bulevirtidu sa veľmi často pozorovalo asymptomatické zvýšenie hladiny žlčových solí súvisiace s mechanizmom účinku bulevirtidu. Zvýšenie hladiny žlčových solí sa upravilo po prerušení liečby bulevirtidom.
V dôsledku vylučovania žlčových solí obličkami môže u pacientov s poruchou funkcie obličiek dôjsť
k výraznejšiemu zvýšeniu hladiny žlčových solí.
Reakcie v mieste vpichu
Bulevirtid je určený na podanie formou subkutánnej injekcie, ktoré je spojené s rizikami vzniku reakcií v mieste podania injekcie vrátane opuchu, začervenania, podráždenia, svrbenia, infekcie, hematómu, vyrážky, stvrdnutia a bolesti v mieste podania. Tieto reakcie v mieste podania sa vyskytujú s väčšou pravdepodobnosťou, ak je injekcia omylom podaná do nesprávneho miesta alebo ak je roztok omylom nesprávne podaný do mäkkého tkaniva.
Eozinofília
U pacientov liečených bulevirtidom sa často pozorovalo zvýšenie počtu eozinofilov. Nevyskytli sa žiadne súvisiace klinické následky, nežiaduce reakcie súvisiace s pečeňou ani významné laboratórne abnormality súvisiace s pečeňou.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Farmakologické vlastnosti - HEPCLUDEX 2 mg
Farmakoterapeutická skupina: Antivirotiká na systémové použitie, iné antivirotiká. ATC kód: J05AX28
Mechanizmus účinku
Bulevirtid blokuje vstup HBV a HDV do hepatocytov tak, že sa naviaže na NTCP, pečeňový transportér žlčových solí, ktorý slúži ako základný receptor pre vstup HBV/HDV, a inaktivuje ho.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Klinická účinnosť a bezpečnosť bulevirtidu sa skúmali v jednej štúdii fázy 3 a v dvoch štúdiách fázy
2. Do štúdií boli zahrnutí pacienti s chronickou infekciou HDV a aktívnou hepatitídou. Populáciu v týchto troch štúdiách tvorili väčšinou belosi a prevažoval genotyp 1 HDV.
Štúdia MYR301
V štúdii 301 bolo 100 zo 150 pacientov s chronickou infekciou HDV randomizovaných na podávanie okamžitej liečby bulevirtidom v dávke 2 mg (N = 49) jedenkrát denne alebo na oddialenie liečby o 48 týždňov (N = 51). Randomizácia bola stratifikovaná podľa prítomnosti alebo neprítomnosti kompenzovanej cirhózy.
Spomedzi 49 pacientov v skupine s okamžitou liečbou a s priemerným vekom 44 rokov 61 % tvorili muži, 84 % tvorili belosi a 16 % tvorili Ázijci. Spomedzi 51 pacientov v skupine s oddialením liečby a s priemerným vekom 41 rokov 51 % tvorili muži, 78 % tvorili belosi a 22 % tvorili Ázijci. Všetkých 100 pacientov malo infekciu HDV s genotypom 1.
Východiskové charakteristiky boli medzi skupinou s okamžitou liečbou a skupinou s oddialením liečby vyvážené. U pacientov, ktorí vo východiskovom bode dostávali bulevirtid v dávke 2 mg, bola
priemerná hladina HDV RNA v plazme 5,1 log10 IU/ml, priemerná hladina ALT bola 108 U/l, 47 % pacientov malo v anamnéze cirhózu a 53 % malo skúsenosti s interferónom. Počas štúdie (do 48. týždňa) dostávalo 63 % z týchto pacientov súbežnú liečbu na svoju základnú infekciu HBV podľa štandardnej starostlivosti. Najčastejšími súbežnými liekmi boli lieky obsahujúce tenofovir-dizoproxil fumarát alebo tenofovir-alafenamid (49 %) a entekavir (14 %).
Tabuľka nižšie obsahuje virologické a biochemické výsledky okamžitej liečby bulevirtidom v dávke
2 mg jedenkrát denne a oddialenej liečby v 48. týždni.
| 48. týždeňa | ||
| Bulevirtid 2 mg(okamžitá liečba) (N = 49) | Oddialená liečba (N = 51) | |
| Nedetegovateľnáb HDV RNA alebo zníženie hladinyHDV RNA o ≥ 2 log10 IU/ml a normalizácia ALTc | 45 %d | 2 % |
| Nedetegovateľnáb HDV RNA alebo zníženie hladinyHDV RNA o ≥ 2 log10 IU/ml | 71 %e | 4 % |
| Normalizácia ALTc | 51 % e | 12 % |
-
Pre prvý ukazovateľ sa v prípade chýbajúcich hodnôt použilo posledné prenesené pozorovanie (last observation carrying forward, LOCF), ak sa týkalo ochorenia COVID-19, v opačnom prípade chýbajúca hodnota = neúspešný výsledok. Pre druhý a tretí ukazovateľ chýbajúca hodnota = neúspešný výsledok.
-
< spodný limit kvantifikácie (lower limit of quantification, LLOQ) (cieľ nebol detegovaný).
-
Definované ako hodnota ALT v normálnom rozsahu: pracoviská v Rusku ≤ 31 U/l u žien a ≤ 41 U/l u mužov, všetky ostatné pracoviská ≤ 34 U/l u žien a ≤ 49 U/l u mužov.
-
Hodnota p < 0,0001.
-
Multiplicita sa nekontrolovala.
Štúdia MYR202
V štúdii MYR202 bolo 56 zo 118 pacientov s chronickou infekciou HDV a prebiehajúcou vírusovou replikáciou, ktorí mali skúsenosti s interferónom, ktorí mali kontraindikáciu na interferón alebo ktorí mali cirhózu, randomizovaných na užívanie bulevirtidu v dávke 2 mg + TDF (N = 28) alebo TDF
v monoterapii (N = 28) počas 24 týždňov. V 24. týždni dosiahlo 21 % pacientov v skupine
s bulevirtidom v dávke 2 mg + TDF kombinovanú odpoveď, 54 % dosiahlo nedetegovateľnú HDV RNA (definovanú ako < limit detekcie [limit of detection, LOD], kde LOD bol 14 IU/ml) alebo zníženie o ≥ 2 log10IU/ml, a 43 % dosiahlo normalizáciu ALT. V 24. týždni žiadny pacient v skupine s TDF nedosiahol kombinovanú odpoveď, 4 % dosiahli nedetegovateľnú HDV RNA alebo zníženie HDV RNA o ≥ 2 log10 IU/ml a 7 % dosiahlo normalizáciu ALT (normálna hodnota ALT bola definovaná ako ≤ 31 U/l u žien a ≤ 41 U/l u mužov).
Štúdia MYR203
V štúdii MYR203 bolo celkovo 15 pacientov liečených bulevirtidom v dávke 2 mg denne počas 48 týždňov. V tomto obmedzenom súbore údajov sa profil účinnosti a profil bezpečnosti podstatne neodlišovali od pacientov liečených počas 24 týždňov. U dvoch pacientov došlo k virologickému zvratu (prienik), ktorý pravdepodobne súvisel s nedodržaním liečby.
Imunogenicita
Bulevirtid má potenciál indukovať protilátky proti lieku (antidrug antibodies, ADA), čo sa zistilo
v klinických štúdiách s použitím enzýmovej imunosorpčnej analýzy (enzyme-linked immunosorbent assay, ELISA). V štúdiách MYR203 a MYR301 bolo celkovo 64 pacientov, ktorí boli liečení monoterapiou bulevirtidom v dávke 2 mg počas 48 týždňov, spôsobilých na vykonanie hodnotenia výskytu ADA. Z týchto pacientov bolo 18 (28,1 %) pozitívnych na výskyt ADA, z čoho 3 pacienti (4,7 %) boli pozitívni na ADA vo východiskovom bode.
Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by u týchto pacientov došlo k zmene farmakokinetiky, bezpečnosti alebo účinnosti bulevirtidu.
Pediatrická populácia
Informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2 a 5.2.
Farmakokinetické vlastnosti bulevirtidu boli charakterizované po intravenóznom a subkutánnom podaní. Expozícia bulevirtidu sa neúmerne zvýšila, zatiaľ čo zjavný klírens a zjavný distribučný objem sa pri vyšších dávkach znižovali.
Distribúcia
Odhadovaný distribučný objem je menší ako celkový objem vody v tele. Väzba na plazmatické proteíny in vitro je vysoká, pričom sa na plazmatické proteíny viaže > 99 % bulevirtidu.
Biotransformácia
S bulevirtidom sa neuskutočnila žiadna štúdia biotransformácie. Bulevirtid je lineárny peptid pozostávajúci z L-aminokyselín a predpokladá sa, že sa rozkladá na menšie peptidy a individuálne aminokyseliny. Neočakáva sa vznik žiadnych účinných metabolitov.
Na základe výsledkov interakčných štúdií in vitro bulevirtid neinhiboval CYP1A2, CYP2A6, CYP2B6, CYP2C9, CYP2C19, CYP2D6 a CYP3A4.
Nepozorovala sa bulevirtidom vyvolaná in vitro indukcia CYP1A2, CYP2B6 ani CYP3A4.
Na základe štúdií in vitro sa nepredpokladá žiadna klinicky významná interakcia s najčastejšími efluxovými transportérmi (MDR1, BCRP, BSEP, MATE1 a MATE2K) a s príjmovými transportérmi (OATP2B1, OAT1, OAT3, OCT1 a OCT2). Zistila sa špecifická interakcia in vitro s polypeptidmi transportujúcimi organické anióny, OATP1B1 s hodnotou IC50 0,5 µM a OATP1B3 s hodnotou IC50 8,7 µM.
Eliminácia
U zdravých dobrovoľníkov sa nezistilo vylučovanie bulevirtidu do moču. Predpokladá sa, že hlavnou cestou je eliminácia prostredníctvom naviazania na cieľové miesto pôsobenia (NTCP). Distribúcia aj eliminácia po opakovaných dávkach sa znížili v porovnaní s hodnotami odhadovanými po prvej dávke. Pomery akumulácie pre dávku 2 mg boli pre Cmax a AUC približne dvojnásobné. Predpokladá sa, že rovnovážny stav sa dosiahne v prvých týždňoch po podaní. Po dosiahnutí maximálnych koncentrácií sa plazmatické hladiny znížili s t1/2 4 – 7 hodín.
Ďalšie osobitné skupiny pacientov
Porucha funkcie obličiek
Neuskutočnili sa žiadne štúdie s bulevirtidom u pacientov s poruchou funkcie obličiek.
Porucha funkcie pečene
Neuskutočnili sa žiadne štúdie s bulevirtidom u pacientov so stredne závažnou a závažnou poruchou funkcie obličiek.
Starší pacienti
K dispozícii nie sú žiadne údaje o pacientoch starších ako 65 rokov.
Pediatrická populácia
Farmakokinetika bulevirtidu u pediatrických pacientov sa v klinickej štúdii nehodnotila. Odporúčania na dávkovanie u pediatrických pacientov vo veku 3 rokov a starších s telesnou hmotnosťou aspoň
10 kg sa zakladajú na prispôsobení expozície pri koncentrácii bulevirtidu u pediatrických pacientov na
koncentrácie pozorované u dospelých s infekciou HDV liečených bulevirtidom 2 mg jedenkrát denne. Predpokladá sa, že simulované expozície bulevirtidu v plazme v rovnovážnom stave pri dávkovaní na základe telesnej hmotnosti (pozri časť 4.2) jedenkrát denne subkutánnou injekciou u pediatrických pacientov budú v rozsahu bezpečných a účinných expozícií spojených s podávaním 2 mg bulevirtidu jedenkrát denne subkutánnou injekciou u dospelých.
Farmaceutické informácie - HEPCLUDEX 2 mg
bezvodý uhličitan sodný hydrogenuhličitan sodný manitol
kyselina chlorovodíková (na úpravu pH) hydroxid sodný (na úpravu pH)
3 roky
Po rekonštitúcii bola chemická a fyzikálna stabilita pri používaní preukázaná počas 2 hodín pri izbovej teplote (do 25 °C). Z mikrobiologického hľadiska sa odporúča použiť liek okamžite.
Uchovávajte v chladničke (2 °C – 8 °C). Uchovávajte injekčné liekovky vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.
Bezfarebná sklenená injekčná liekovka so zátkou z brómbutylovej alebo chlórbutylovej gumy utesnená vyklápacím viečkom (hliník s plastovým diskom).
Veľkosť balenia: 30 injekčných liekoviek.
a iné zaobchádzanie s liekom
Každá injekčná liekovka je určená len na jednorazové použitie a všetok nepoužitý liek sa musí náležite zlikvidovať. Pacientovi je potrebné poskytnúť sterilnú vodu na injekcie, injekčné striekačky
(s potrebným odstupňovaním podľa dávky, ktorá sa má podať), ihly a alkoholové tampóny.
Pokyny na použitie
Injekčnú liekovku s bulevirtidom je potrebné vybrať z chladničky krátko pred podaním injekcie
a odstrániť z nej modré vyklápacie viečko. Na injekčnú striekačku určenú na jednorazové použitie sa nasadí ihla a do injekčnej striekačky sa natiahne 1 ml sterilnej vody na injekcie. Ihla s injekčnou striekačkou obsahujúcou sterilnú vodu na injekcie sa následne zasunie do injekčnej liekovky
s bulevirtidom cez gumovú zátku. Sterilná voda na injekciu v injekčnej striekačke sa potom vstrekne do injekčnej liekovky s bulevirtidom a injekčná liekovka s bulevirtidom sa dôkladne pretrepe, kým nevznikne číry roztok. Požadovaný obsah pre dávku, ktorá sa má podať z injekčnej liekovky
s bulevirtidom, sa znova natiahne do tej istej injekčnej striekačky s ihlou (pozri tabuľku nižšie).
Požadované objemy dávky, ktoré sa majú natiahnuť na podanie bulevirtidu
| Dávka bulevirtidu | Požadovaný objem rekonštituovaného bulevirtidu, ktorý sa má natiahnuť |
| 1 mg | 0,5 ml |
| 1,5 mg | 0,75 ml |
| 2 mg | 1 ml |
Ihla sa následne musí z injekčnej striekačky odstrániť. Na injekčnú striekačku je potrebné nasadiť špeciálnu ihlu na subkutánnu injekciu a všetky zvyšné vzduchové bubliny sa musia pred podaním injekcie z injekčnej striekačky odstrániť. Obsah injekčnej liekovky s bulevirtidom sa následne podá subkutánne.
Likvidácia lieku a pomocných komponentov
So všetkými použitými komponentmi/odpadom sa má zaobchádzať v súlade s platnými nariadeniami.
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.