Prevencia a liečba hypokaliémie, najmä ak je spojená shypochloremickou alkalózou; straty draslíka spôsobené vracaním, na podklade nefrotického syndrómu, pri podávaní diuretík skaliuretickým účinkom, najmä pri kombinácii sdigitálisovými glykozidmi, pri dlhodobej liečbe vysokými dávkami kortikosteroidov, pri ileu, hyperaldosteronizme apoťažkých operáciách.

Liek sa môže použiť udospelých aj detí.

Dávkovanie

Dávkovanie je individuálne podľa hladiny kália vsére. Parenterálna aplikácia kália vyžaduje veľkú opatrnosť. Kalium chloratum Léčiva sa podáva vždy vroztoku glukózy alebo vofyziologickom roztoku, nikdy samostatne.

Dávku lieku Kalium chloratum Léčiva vypočítame podľa hladiny sérového draslíka a telesnej hmotnosti pacienta a podávame pomalou infúziou pri kontrole EKG rýchlosťou nepresahujúcou 20mmol za hodinu. Koncentrácia kália vinfúzii nemá presiahnuť 40 mmol/l.

Spôsob podávania

Na intravenóznu infúziu.

Hyperkaliémia a všetky stavy, ktoré knej môžu viesť, predovšetkým veľký pokles renálnych funkcií, ochorenia sprevádzané nadmernou deštrukciou tkanív (traumy, popáleniny), akútna dehydratácia, metabolická acidóza, insuficiencia nadobličiek a súčasná liečba kálium šetriacimi diuretikami.

Vpriebehu dlhšieho a opakovaného podávania kália parenterálne je potrebné monitorovať renálne funkcie a pH séra. Najmä starší pacienti sú viac ohrození hyperkaliémiou, pretože schopnosť obličiek vylučovať draslík sa vstarobe znižuje.

Pomer možného riziká a prospechu treba tiež zvážiť pri nedostatočne kontrolovanom diabetes mellitus, pri sieňokomorovej blokáde II. – III. stupňa, pri myotonia congenita a familiárnej periodickej paralýze.

Kalium chloratum Léčiva je nutné podávať veľmi opatrne pri súčasnej terapii liekmi zvyšujúcimi hladinu kália, ako sú nesteroidné antiflogistiká (indometacín), beta-blokátory, heparín, digoxín, ACE-inhibítory, antagonisty angiotenzínu II, inhibítory renínu, blokátory účinku aldosterónu, kálium šetriace diuretiká.

Kálium chlorátum je prirodzená súčasť ľudských tkanív a tekutín. Pretože vysoké alebo nízke hladiny kália môžu negatívne ovplyvniť srdcové funkcie matky alebo plodu, treba prisubstitučnej terapii káliom starostlivo monitorovať jeho sérové hladiny.

Ak sú sérové hladiny u matky udržiavané vo fyziologických hraniciach, substitučná terapia káliom nepredstavuje žiadne riziko pre dojčené dieťa.

Netýka sa.

Ak sa dodrží odporučené dávkovanie, knežiaducim účinkom nedochádza. Nadmerný prívod kália môže viesť khyperkaliémii, ktorej príznaky sú uvedené včasti 4.9.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného vPrílohe V*.

Príznaky hyperkaliémie

Bradykardické arytmie, ktoré môžu viesť až kzastaveniu srdca, svalová slabosť až paralýza, unaviteľnosť, parestézie končatín.

Liečba hyperkaliémie

Okamžite zastaviť prívod kália a nadbytočné množstvo kália odstrániť zorganizmu podaním saluretík skaliuretickým účinkom po dostatočnom zavodnení, podaním iónomeničov, vťažkých prípadoch hemodialýzou. Na zníženie koncentrácie kália vextracelulárnej tekutine podávame infúzie 10% glukózy s10 až 20 j. inzulínu na 1 liter rýchlosťou 300 – 500ml/hodinu; eventuálna acidóza sakoriguje 50 mEq hydrogénuhličitanu sodného počas piatich minút (možné opakovať o10 až 15 minút) a hyponatriémia podaním sodných solí. Pripríznakoch toxického poškodenia srdca sa podáva infúzia 0,5 až 1 g calcium gluconicum počas 2 minút, pri súčasnom monitorovaní EKG.

Pri vážnej hyperkalémii, najmä u pacientov srenálnou insuficienciou, je nutná hemodialýza alebo peritoneálna dialýza.

U digitalizovaných pacientov môže príliš rýchly pokles koncentrácie kália viesť ažkintoxikácii digitálisom.