Levalox 5 mg/ml Infúzny roztok

Levalox infúzny roztok je indikovaný u dospelých na liečbu nasledujúcich infekcií (pozri časti 4.4

a 5.1):

• akútna pyelonefritída a komplikované infekcie močových ciest (pozri časť 4.4)

• chronická bakteriálna prostatitída

• inhalácia antraxu: profylaxia po expozícii a kuratívna liečba (pozri časť 4.4)

  Na liečbu nižšie uvedených infekcií sa má Levalox použiť len vtedy, ak sa použitie iných

  antibakteriálnych látok, obvykle odporúčaných na liečbu týchto infekcií, považuje za nevhodné.

• komunitne získaná pneumónia

• komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív

  Je potrebné brať do úvahy oficiálne odporúčania pre vhodné používanie antibakteriálnych látok.

Levalox infúzny roztok sa podáva pomalou intravenóznou infúziou raz alebo dvakrát za deň.

Dávkovanie závisí od typu a závažnosti infekcie a citlivosti predpokladaného príčinného patogénu. Liečbu Levaloxom začatú intravenóznou formou je možné dokončiť použitím vhodnej perorálnej formy v súlade s SPC pre filmom obalené tablety a na základe zváženia tejto možnosti pre každého pacienta individuálne. Na základe bioekvivalencie parenterálnej a perorálnej formy je možné použiť rovnaké dávkovanie.

Dávkovanie

Pre Levalox možno odporučiť nasledujúce dávkovanie:

Dávkovanie u pacientov s normálnou renálnou funkciou (klírens kreatinínu > 50ml/min)

1 Trvanie liečby zahŕňa intravenóznu plus perorálnu liečbu. Čas na prechod z intravenóznej na

perorálnu liečbu závisí od klinickej situácie, ale normálne sú to 2 až 4 dni.

Osobitné skupiny pacientov

Pacienti s poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu ≤ 50ml/min)

1 Po hemodialýze alebo kontinuálnej ambulantnej peritoneálnej dialýze sa nevyžadujú doplňujúce

dávky (CAPD).

Porucha funkcie pečene

Úprava dávkovania nie je nutná, keďže levofloxacín sa pečeňou výraznejšie nemetabolizuje a vylučuje sa najmä obličkami.

Starší pacienti

Iná úprava dávkovania u starších pacientov než s ohľadom na obličkovú činnosť nie je nutné (pozri časť 4.4 „Tendinitída a ruptúra šľachy“ a „Predĺženie QT intervalu“).

Pediatrická populácia

Levofloxacín je u detí a dospievajúcich v období rastu kontraindikovaný (pozri časť 4.3).

Spôsob podávania

Levalox infúzny roztok je určený len na pomalú intravenóznu infúziu, podáva sa raz alebo dvakrát denne. Podávanie infúzie musí trvať najmenej 30 minút pre 250 mg a 60 minút pre 500 mg Levalox infúzny roztok (pozri časť 4.4).

Inkompatibility, pozri časť 6.2 a kompatibility s inými infúznymi roztokmi, pozri časť 6.6.

Infúzny roztok levofloxacínu nesmú používať:

• pacienti s precitlivenosťou na liečivo, iné chinolóny, alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,

• pacienti s epilepsiou,

• pacienti s poškodením šliach v anamnéze v súvislosti s podávaním fluórchinolónov,

• deti a dospievajúci v období rastu,

• ženy počas gravidity,

• ženy, ktoré dojčia.

U pacientov, u ktorých sa v minulosti pri používaní liekov obsahujúcich chinolón alebo fluórchinolón vyskytli závažné nežiaduce reakcie, je potrebné vyhnúť sa používaniu levofloxacínu (pozri časť 4.8). U týchto pacientov sa má liečba levofloxacínom začať len vtedy, ak nie sú dostupné alternatívne možnosti liečby a po dôkladnom posúdení prínosu/rizika (pozri tiež časť 4.3).

Meticilín rezistentný S. aureus (MRSA) si s veľkou pravdepodobnosťou zachováva korezistenciu na fluórchinolóny vrátane levofloxacínu. Preto sa levofloxacín neodporúča na liečbu známych alebo suspektných infekcií MRSA okrem prípadov, kedy laboratórne výsledky potvrdia citlivosť baktérií na levofloxacín (a liečba antibakteriálnymi látkami obvykle odporúčanými na infekcie MRSA nie je vhodná).

Rezistencia E. coli– najčastejší patogén v infekciách močových ciest – voči fluórchinolónom v rámci

Európskej únie kolíše. Lekárom sa odporúča brať do úvahy lokálnu prevalenciu rezistencie E. coli

voči fluórchinolónom.

Inhalácia antraxu: používanie u ľudí vychádza z in vitro údajov o citlivosti Bacillus anthracis

a z experimentálnych údajov získaných u zvierat spolu s obmedzenými údajmi získanými u ľudí. Pokiaľ ide o liečbu antraxu, lekári sa musia riadiť národnými a/alebo medzinárodnými dohodami.

Trvanie infúzie

Najkratší odporúčaný čas trvania infúzie je 30 minút pre 250 mg a 60 minút pre 500 mg infúzneho roztoku levofloxacínu a tento čas treba sledovať. O ofloxacíne je známe, že sa môže počas infúzie rozvinúť tachykardia a dočasný pokles krvného tlaku. V zriedkavých prípadoch sa môže vyskytnúť obehový kolaps ako dôsledok výrazného poklesu krvného tlaku. Ak sa počas infúzie levofloxacínu (l-izomér ofloxacínu) vyskytne nápadný pokles krvného tlaku, infúziu treba ihneď zastaviť.

Dlhotrvajúce, invalidizujúce a potenciálne ireverzibilné závažné nežiaduce liekové reakcie

U pacientov liečených chinolónmi a fluórchinolónmi, boli nezávisle od ich veku a už existujúcich rizikových faktorov hlásené veľmi zriedkavé prípady dlhotrvajúcich (pokračujúcich mesiace alebo roky), invalidizujúcich a potenciálne ireverzibilných závažných nežiaducich liekových reakcií postihujúcich rôzne, niekedy viaceré telesné systémy (muskuloskeletálny, nervový, psychický a

zmyslový). Pri prvých prejavoch alebo príznakoch akejkoľvek závažnej nežiaducej reakcie sa má používanie levofloxacínu ihneď ukončiť a pacientom sa má odporučiť, aby kontaktovali svojho predpisujúceho lekára.

Tendinitída a ruptúra šľachy

Tendinitída a ruptúra šľachy (najmä, ale nie výlučne Achillovej šľachy), niekedy bilaterálna, sa môže objaviť už v priebehu 48 hodín od začiatku liečby chinolónmi a fluórchinolónmi a hlásenia o výskyte

sa zaznamenali až do niekoľkých mesiacov po ukončení liečby. Riziko tendinitídy a pretrhnutia šľachy je zvýšené u starších pacientov, u pacientov s poruchou funkcie obličiek, u pacientov

s transplantovanými orgánmi, u pacientov liečených dávkami 1000 mg denne a u tých pacientov, ktorí sú súbežne liečení kortikosteroidmi. Preto je potrebné vyhnúť sa súbežnému používaniu kortikosteroidov s fluórchinolónmi.

Pri prvom prejave tendinitídy (napr. bolestivý opuch, zápal) sa má liečba levofloxacínom ukončiť a má sa zvážiť alternatívna liečba. Postihnutá (postihnuté) končatina (končatiny) sa má (majú) príslušne liečiť (napr. imobilizáciou). Pri výskyte prejavov tendinopatie sa kortikosteroidy nemajú používať.

Myoklónia

U pacientov užívajúcich levofloxacín sa hlásili prípady myoklónie (pozri časť 4.8). Riziko myoklónie je zvýšené u starších pacientov a u pacientov s poruchou funkcie obličiek, ak sa dávka levofloxacínu neupraví podľa klírensu kreatinínu. Liečba levofloxacínom sa má okamžite ukončiť pri prvom výskyte myoklónie a má sa začať vhodná liečba.

Aneuryzma a disekcia aorty a regurgitácia/nedomykavosť srdcovej chlopne

V epidemiologických štúdiách bolo hlásené zvýšené riziko aneuryzmy aorty a disekcie aorty

predovšetkým u starších pacientov, a regurgitácie aortálnej a mitrálnej chlopne po použití fluórchinolónov. U pacientov používajúcich fluórchinolóny boli hlásené prípady aneuryzmy a disekcie aorty, niekedy komplikované ruptúrou (vrátane smrteľných prípadov), a prípady

regurgitácie/nedomykavosti niektorej zo srdcových chlopní (pozri časť 4.8).

Fluórchinolóny sa preto majú používať len po starostlivom zhodnotení prínosu a rizika a po zvážení iných terapeutických možností u pacientov s pozitívnou rodinnou anamnézou aneuryzmy alebo kongenitálnym ochorením srdcovej chlopne alebo u pacientov, ktorým bola diagnostikovaná už existujúca aneuryzma aorty a/alebo disekcia aorty alebo ochorenie srdcovej chlopne alebo v prítomnosti iných rizikových faktorov alebo ochorení, ktoré sú predispozíciou k vzniku

• aneuryzmy aorty a disekcie aorty ako aj regurgitácie/nedomykavosti srdcovej chlopne (napr. ochorenia spojivového tkaniva, ako je Marfanov syndróm alebo Ehlersov-Danlosov syndróm, Turnerov syndróm, Behcetova choroba, hypertenzia, reumatoidná artritída) alebo aj

• aneuryzmy aorty a disekcie aorty (napr. vaskulárne ochorenia, ako je Takayasuova arteritída alebo obrovskobunková arteritída, prípadne známa ateroskleróza alebo Sjögrenov syndróm) alebo aj

• regurgitácie/nedomykavosti srdcovej chlopne (napr. infekčná endokarditída).

Riziko aneuryzmy aorty a disekcie aorty a jej ruptúry môže byť zvýšené aj u pacientov súbežne liečených systémovými kortikosteroidmi.

Pacienti majú byť upozornení, aby sa v prípade náhlej bolesti brucha, bolesti hrudníka alebo chrbta okamžite obrátili na lekársku pohotovosť.

Pacientov je potrebné informovať o tom, aby v prípade akútneho dyspnoe, novovzniknutých srdcových palpitácií alebo vzniku brušného edému alebo edému dolných končatín ihneď vyhľadali lekársku pomoc.

Ochorenia vyvolané Clostridium difficile

Hnačka počas alebo po liečbe levofloxacínom, najmä ak je závažná, pretrvávajúca a/alebo krvavá (aj ak sa objaví niekoľko týždňov po liečbe), môže byť príznakom ochorenia vyvolaného Clostridium difficile (CDAC). Pokiaľ ide o závažnosť, CDAC sa môže prejaviť od miernej až po život ohrozujúcu formu, najťažšou formou je pseudomembranózna kolitída (pozri časť 4.8). Preto je dôležité zvažovať túto diagnózu u pacientov, u ktorých sa počas liečby levofloxacínom alebo po jej ukončení prejaví

závažná hnačka. Ak je podozrenie alebo sa potvrdí CDAD, liečba levofloxacínom sa musí ihneď ukončiť a okamžite sa musí začať primeraná liečba. V tomto klinickom stave sú kontraindikované lieky tlmiace peristaltiku.

Pacienti s náchylnosťou na záchvaty

Chinolóny môžu znižovať prah záchvatov a môžu vyvolať tieto záchvaty. Levofloxacín je

kontraindikovaný u pacientov s epilepsiou v anamnéze (pozri časť 4.3) a podobne ako iné chinolóny sa má používať s veľkou opatrnosťou u pacientov so sklonom k záchvatom alebo pri súbežnej liečbe liečivami, ktoré znižujú prah mozgových záchvatov ako napríklad teofylín (pozri časť 4.5). Ak sa vyskytnú konvulzívne záchvaty (pozri časť 4.8), liečba levofloxacínom sa musí ukončiť.

Pacienti s nedostatkom G-6-fosfátdehydrogenázy

Pacienti s latentným alebo aktuálnym nedostatkom účinku glukózo-6-fosfátdehydrogenázy môžu mať počas liečby chinolónovými antibakteriálnymi látkami sklon k hemolytickým reakciám. Preto, ak sa má levofloxacín u týchto pacientov používať je potrebné monitorovať potenciálny výskyt hemolýzy.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

Keďže sa levofloxacín vylučuje prevažne obličkami, je potrebné u pacientov s poruchou funkcie obličiek upraviť dávku levofloxacínu (pozri časť 4.2).

Hypersenzitívne reakcie

Levofloxacín môže spôsobiť závažné, potenciálne fatálne hypersenzitívne reakcie (napr. angioedém až

anafylaktický šok), niekedy po počiatočnej dávke (pozri časť 4.8). Pacienti musia v takom prípade okamžite ukončiť liečbu a vyhľadať lekára alebo lekársku pohotovosť, kde sa urobia príslušné opatrenia.

Závažné kožné nežiaduce účinky

Počas liečby levofloxacínom bol hlásený výskyt závažných kožných nežiaducich účinkov (severe cutaneous adverse reactions, SCAR), vrátane toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN: známej aj ako Lyellov syndróm), Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS), liekovej reakcie s eozinofíliou a systémovými príznakmi (drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms, DRESS) a akútnej generalizovanej exantematóznej pustulózy (acute generalized exanthematous pustulosis, AGEP), ktoré môžu byť život ohrozujúce až fatálne (pozri časť4.8). Pri predpisovaní tohto lieku majú byť pacienti

poučení o prejavoch a príznakoch závažných kožných reakcií a majú byť starostlivo sledovaní. Ak sa vyskytnú prejavy a príznaky naznačujúce možnosť týchto reakcií, je potrebné ihneď ukončiť liečbu levofloxacínom a zvážiť alternatívnu liečbu. Ak sa u pacienta pri užívaní levofloxacínu rozvinula

závažná reakcia, ako je SJS, TEN, DRESS alebo AGEP liečba levofloxacínom sa u neho nesmie nikdy znovu začať.

Dysglykémia

Rovnako ako pri iných chinolónoch sa zaznamenali poruchy glykémie vrátane, hypoglykémie a hyperglykémie vyskytujúce sa častejšie u starších osôb, obvykle u pacientov s diabetom, ktorí sa súbežne liečili perorálnymi antidiabetikami (napr. glibenklamid) alebo inzulínom. Boli hlásené

prípady hypoglykemickej kómy. U pacientov s diabetom sa odporúča dôkladné sledovanie glykémie (pozri časť 4.8).

Ak u pacienta dôjde ku kolísaniu hladiny glukózy v krvi, liečba levofloxacínom sa má ihneď ukončiť a má sa zvážiť iná liečba ako fluórchinolónovými antibiotikami.

Prevencia precitlivenosti na svetlo

V súvislosti s levofloxacínom sa zaznamenal výskyt precitlivenosti na svetlo (pozri časť 4.8). Počas liečby a 48 hodín po jej ukončení sa pacientom neodporúča aby sa bezdôvodne vystavovali silnému slnečnému svetlu alebo umelým UV lúčom (napr. solárium, ožarovacie lampy), aby sa predišlo precitlivenosti na svetlo.

Pacienti liečení antagonistami vitamínu K

U pacientov liečených levofloxacínom v kombinácii s antagonistami vitamínu K (napr. warfarín) sa musia pri súbežnom používaní týchto liekov monitorovať koagulačné testy pre možnosť zvýšených hodnôt koagulačných testov (PT/INR) a/alebo krvácania u týchto pacientov (pozri časť 4.5).

Psychotické reakcie

U pacientov liečených chinolónmi vrátane levofloxacínu sa zaznamenali psychotické reakcie. Vo

veľmi zriedkavých prípadoch prerástli do suicidálnych myšlienok a sebapoškodzujúceho správania – niekedy už po prvej dávke levofloxacínu (pozri časť 4.8). V prípade, že sa u pacienta prejavia takéto reakcie, liečba levofloxacínom sa musí ukončiť ihneď pri prvých príznakoch alebo prejavoch týchto reakcií a pacientom sa má odporučiť, aby sa poradili so svojím predpisujúcim lekárom. Má sa zvážiť iná liečba, ako fluórchinolónovými antibiotikami a majú sa prijať vhodné opatrenia. Odporúča sa

opatrnosť, ak má byť levofloxacín použitý na liečbu u psychotických pacientov alebo u pacientov s anamnézou psychického ochorenia.

Predĺženie QT intervalu

Pri používaní fluórchinolónov vrátane levofloxacínu je potrebná opatrnosť u pacientov, u ktorých sú

známe rizikové faktory pre predĺženie QT intervalu, napr.:

• vrodený syndróm dlhého QT intervalu

• súbežné používanie liekov, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval (napr. antiarytmiká triedy IA a III, tricyklické antidepresíva, makrolidy, antipsychotiká)

• nekorigovaná elektrolytická nerovnováha (napr. hypokaliémia, hypomagneziémia)

• ochorenie srdca (napr. srdcové zlyhanie, infarkt myokardu, bradykardia)

Starší pacienti a ženy môžu byť citlivejší na lieky predlžujúce QTc interval. Preto je u týchto skupín

pacientov pri používaní fluórchinolónov vrátane levofloxacínu potrebná zvýšená opatrnosť (pozri časti 4.2 Starší pacienti, 4.5, 4.8 a 4.9).

Periférna neuropatia

U pacientov liečených chinolónmi a fluórchinolónmi vrátane levofloxacínu boli zaznamenané prípady

senzorickej alebo senzomotorickej polyneuropatie vedúcej k parestézii, hypestézii, dyzestézii alebo

slabosti. Pacientom, ktorí sa liečia levofloxacínom, sa má odporučiť, aby pred pokračovaním v liečbe informovali svojho lekára, ak sa u nich vyvinú príznaky neuropatie ako sú bolesť, pálenie, brnenie,

necitlivosť alebo slabosť, aby sa zabránilo rozvinutiu potenciálne ireverzibilného stavu (pozri časť 4.8).

Poruchy pečene a žlčových ciest

Prípady nekrózy pečene až fatálneho zlyhania pečene sa pri levofloxacíne zaznamenali primárne u pacientov so závažným základným ochorením napr. sepsou (pozri časť 4.8). Pacienti musia byť poučení, aby ukončili liečbu a obrátili sa na svojho lekára v prípade, že spozorujú príznaky a

symptómy ochorenia pečene, akými sú napríklad anorexia, žltačka, tmavá farba moču, pruritus alebo bolesť brucha.

Exacerbácia myasténie gravis

Fluórchinolóny vrátane levofloxacínu svojím účinkom blokujú neuromuskulárnu aktivitu a môžu exacerbovať slabosť svalov u pacientov s myasténiou gravis. U pacientov s myasténiou gravis sa

v súvislosti s používaním fluórchinolónov po uvedení na trh zaznamenali závažné nežiaduce reakcie vrátane úmrtí a nevyhnutnosti podporného dýchania. U pacientov, ktorí majú v anamnéze myasténiu gravis, sa používanie levofloxacínu neodporúča.

Poruchy zraku

V prípade zhoršenia zraku alebo akejkoľvek poruchy očí je potrebné sa okamžite obrátiť na očného lekára (pozri časti 4.7 a 4.8).

Superinfekcia

Používanie levofloxacínu, najmä dlhodobejšie, môže spôsobiť premnoženie necitlivých baktérií. Ak sa počas liečby objaví superinfekcia, je potrebné vykonať príslušné opatrenia.

Interferencie s laboratórnymi vyšetreniami

U pacientov liečených levofloxacínom môžu pri stanovovaní opiátov v moči vyjsť falošne pozitívne výsledky. Pre potvrdenie pozitivity testu na opiáty môže byť nevyhnutné vykonanie špecifickejšieho testu.

Levofloxacín môže inhibovať rast Mycobacterium tuberculosis a preto môže spôsobiť falošne

negatívne výsledky pri bakteriologickom stanovovaní diagnózy tuberkulózy.

Akútna pankreatitída

U pacientov používajúcich levofloxacín sa môže vyskytnúť akútna pankreatitída. Pacienti majú byť informovaní o charakteristických príznakoch akútnej pankreatitídy. Pacienti, ktorí pociťujú nauzeu, malátnosť, brušný diskomfort, akútnu bolesť brucha alebo vracajú, majú byť okamžite lekársky

vyšetrení. Pri podozrení na akútnu pankreatitídu sa má podávanie levofloxacínu prerušiť; ak sa

potvrdí, levofloxacín sa nemá znovu začať podávať. U pacientov s pankreatitídou v anamnéze treba postupovať opatrne (pozri časť 4.8).

Poruchy krvi

Počas liečby levofloxacínom sa môže vyvinúť zlyhanie kostnej drene vrátane leukopénie, neutropénie, pancytopénie, hemolytickej anémie, trombocytopénie, aplastickej anémie alebo agranulocytózy (pozri časť 4.8). Pri podozrení na ktorúkoľvek z týchto porúch krvi sa má sledovať krvný obraz. V prípade

nezvyčajných výsledkov sa má zvážiť ukončenie liečby levofloxacínom.

Sodík

Tento liek obsahuje 354,20 mg sodíka v 100 ml roztoku, čo zodpovedá 17,7 % WHO odporúčaného

maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Účinok iných liekov na levofloxacín

Teofylín, fenbufén alebo podobné nesteroidné protizápalové lieky

V klinickej štúdii sa nezistili žiadne farmakokinetické interakcie levofloxacínu s teofylínom. Pri

súbežnom podávaní chinolónov s teofylínom, nesteroidnými protizápalovými liekmi, alebo inými

látkami znižujúcimi prah pre vznik mozgových záchvatov, môže dôjsť k jeho výraznému zníženiu.

Za prítomnosti fenbufénu boli koncentrácie levofloxacínu asi o 13 % vyššie, než pri podávaní

samotného levofloxacínu.

Probenecid a cimetidín

Probenecid a cimetidín majú štatisticky významný vplyv na vylučovanie levofloxacínu. Renálny

klírens levofloxacínu sa znížil cimetidínom o 24 % a probenecidom o 34 %. Je to preto, lebo obidva lieky sú schopné blokovať renálnu tubulárnu sekréciu levofloxacínu. Štatisticky významné kinetické rozdiely však pri dávkach testovaných v štúdii pravdepodobne nemajú klinický význam.

Opatrnosť je potrebná pri podávaní levofloxacínu s liekmi, ktoré ovplyvňujú tubulárnu renálnu sekréciu, ako probenecid a cimetidín, najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek.

Iné dôležité údaje

Klinické farmakologické štúdie preukázali, že farmakokinetiku levofloxacínu klinicky významne

neovplyvnilo súbežné podávanie s týmito liekmi: uhličitan vápenatý, digoxín, glibenklamid, ranitidín.

Účinok levofloxacínu na iné lieky

Cyklosporín

Polčas cyklosporínu sa pri súbežnom podávaní s levofloxacínom predĺžil o 33 %.

Antagonisty vitamínu K

U pacientov liečených levofloxacínom v kombinácii s antagonistami vitamínu K (napr. warfarín) sa

zaznamenali zvýšené hodnoty koagulačných testov (PT/INR) a/alebo krvácanie, ktoré môže byť

závažné. Preto sa musia u pacientov liečených antagonistami vitamínu K monitorovať koagulačné testy (pozri časť 4.4).

Lieky, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval

Levofloxacín sa podobne ako iné fluórchinolóny musí používať s opatrnosťou u pacientov užívajúcich lieky, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval (napr. antiarytmiká triedy IA a III, tricyklické antidepresíva, makrolidy, antipsychotiká) (pozri časť 4.4 Predĺženie QT intervalu).

Iné dôležité údaje

Vo farmakokinetickej interakčnej štúdii levofloxacín nemal vplyv na farmakokinetiku teofylínu (ktorý je skúšobným substrátom pre CYP1A2), čo indikuje, že levofloxacín nie je inhibítor CYP1A2.

Gravidita

O používaní levofloxacínu u gravidných žien sú obmedzené údaje. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky, pokiaľ ide o reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

Avšak vzhľadom k chýbajúcim údajom u ľudí a pretože experimentálne údaje naznačujú riziko

poškodenia chrupaviek hmotnosťou zaťažených kĺbov u rastúceho organizmu fluórchinolónmi, sa

levofloxacín nesmie používať u gravidných žien (pozri časti 4.3 a 5.3).

Dojčenie

Levofloxacín je kontraindikovaný u dojčiacich žien. O vylučovaní levofloxacínu do ľudského materského mlieka nie je dostatok informácií, avšak iné fluórchinolóny sa vylučujú do materského mlieka. Vzhľadom k chýbajúcim údajom u ľudí a pretože údaje naznačujú riziko poškodenia chrupaviek hmotnosťou zaťažených kĺbov u rastúceho organizmu fluórchinolónmi, sa levofloxacín nesmie používať u dojčiacich žien (pozri časť 4.3 a 5.3).

Fertilita

U potkanov levofloxacín nespôsoboval zhoršenie fertility alebo reprodukčnej schopnosti.

Levofloxacín má malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Niektoré nežiaduce účinky (napr. závrat/vertigo, ospalosť, poruchy zraku) môžu zhoršiť pacientovu

schopnosť sústrediť sa a reagovať, a preto v situáciách, kedy sú tieto schopnosti zvlášť dôležité (napr. vedenie vozidiel alebo obsluha strojov), môžu predstavovať určité riziko.

Nižšie uvedené informácie vychádzajú z údajov z klinických štúdií u viac ako 8 300 pacientov a rozsiahlych skúseností po uvedení lieku na trh.

• Veľmi časté (≥1/10)

  - Časté (≥1/100 až <1/10)

  - Menej časté (≥1/1000 až <1/100)

  - Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000)

• Veľmi zriedkavé (<1/10 000)

• Neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov)

  V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej

  závažnosti.

  	Časté	Menej časté	Zriedkavé	Neznáme (z dostupných údajov)
  Infekcie a nákazy		Plesňové infekcie vrátane kandidózyRezistencia patogénu
  Poruchy krvia lymfatického systému		Leukopénia Eozinofília	Trombocytopénia Neutropénia	Zlyhanie kostnej drene vrátane aplastickej anémie, pancytopénia,agranulocytóza, hemolytická anémia
  Poruchy imunitného systému			Angioedém Hypersenzitivita (pozri časť 4.4)	Anafylaktický šoka Anafylaktoidný šok a (pozri časť 4.4)

  	Časté	Menej časté	Zriedkavé	Neznáme (z dostupných údajov)
  Poruchy endokrinného systému			Syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (syndrome of inappropriate secretion of antidiuretic hormone,SIADH)
  Poruchy metabolizmu a výživy		Anorexia	Hypoglykémia najmäu pacientov s diabetom Hypoglykemická kóma(pozri časť 4.4)	Hyperglykémia(pozri časť 4.4)
  Psychiatrické poruchy*	Nespavosť	Úzkosť Stav zmätenosti Nervozita	Psychotické reakcie (napr. halucinácie paranoja) Depresia Agitácia Abnormálne sny Nočné moryDelírium	Psychotické poruchy so sebapoškodzujúcim správaním vrátanesamovražedných myšlienok alebo pokusov o samovraždu(pozri časť 4.4)Mánia
  Poruchy nervového systému*	Bolesť hlavyZávrat	Somnolencia Tras Dysgeúzia	Kŕče (pozri časti4.3 a 4.4)Parestézia Porucha pamäti	Periférna senzorická neuropatia (pozri časť 4.4) Periférna senzomotorická neuropatia (pozri časť 4.4) Parosmia vrátane anosmie Dyskinézia Extrapyramidálne poruchy AgeúziaSynkopaBenígna intrakraniálna hypertenziaMyoklónia
  Poruchy oka*			Poruchy oka napr. rozmazané videnie (pozričasť 4.4)	Dočasná strata zraku (pozri časť 4.4) Uveitída
  Poruchy ucha a labyrintu*		Vertigo	Tinitus	Strata sluchuZhoršenie sluchu

  	Časté	Menej časté	Zriedkavé	Neznáme (z dostupných údajov)
  Poruchy srdca a srdcovejčinnosti**			Tachykardia, Palpitácia	Ventrikulárna tachykardia, ktorá môže vyústiť do zastavenia srdca Ventrikulárna arytmia a torsades de pointes (hlásené najmä u pacientov s rizikovýmifaktormi pre predĺženie QT), predĺžený QT na elektrokardiograme (pozričasti 4.4 a 4.9)
  Poruchy ciev**	Vzťahuje sa len na i.v. formu:Flebitída		Hypotenzia
  Poruchy dýchacejsústavy, hrudníka a mediastína		Dyspnoe		Bronchospazmus Alergická pneumonitída
  Poruchy gastrointestinálneho traktu	Hnačka Vracanie Nevoľnosť	Abdominálna bolesť Dyspepsia Flatulencia Zápcha		Hnačka – hemoragická, ktorá môže byť vo veľmi zriedkavých prípadoch príznakom enterokolitídy vrátane pseudomembranóznejkolitídy (pozri časť 4.4) Pankreatitída (pozri časť4.4)
  Poruchy pečenea žlčových ciest	Zvýšené pečeňové enzýmy(ALT/AST,alkalická fosfatáza, GGT)	Zvýšená hladina bilirubínu		Žltačka a ťažképoškodenie pečene vrátane prípadov s akútnymzlyhaním pečene, primárne u pacientov s ťažkým základnýmochorením (pozri časť 4.4)Hepatitída
  Poruchy kože a podkožného tkaniva b		Vyrážka Pruritus ŽihľavkaHyperhydróza	Lieková reakcia s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS) (pozri časť 4.4)Fixný liekový exantém	Toxická epidermálna nekrolýzaStevensov-Johnsonov syndróm Multiformný erytémFotosenzitívna reakcia (pozri časť 4.4) Leukocytoklastová vaskulitída StomatitídaHyperpigmentácia kože Akútna generalizovaná exantematózna pustulóza(AGEP) (pozri časť 4.4)

  	Časté	Menej časté	Zriedkavé	Neznáme (z dostupných údajov)
  Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva*		Artralgia Myalgia	Poruchy šliach (pozri časti 4.3 a 4.4) vrátane tendinitídy (napr. Achillovej šľachy)Svalová slabosť, čo môže byťzvlášť dôležité u pacientov s myasténiou gravis (pozri časť4.4 )	RabdomyolýzaRuptúra šľachy (napr. Achillovej šľachy) (pozri časti 4.3 a 4.4)Ruptúra väzov Ruptúra svalu Artritída
  Poruchy obličiek a močových ciest		Zvýšená hladina kreatinínu vkrvi	Akútne zlyhanie obličiek (napr. pre intersticiálnunefritídu)
  Celkové poruchy a reakcie v mieste podania*	Vzťahuje sa len na i.v. formu:Reakcia v mieste infúzie (bolesť,sčervenanie)	Asténia	Pyrexia	Bolesť (vrátane bolestichrbta, hrudníka akončatín)

  a Anafylaktické a anafylaktoidné reakcie sa niekedy môžu objaviť už po prvej dávke

  b Mukokutánne reakcie sa niekedy môžu objaviť už po prvej dávke

  K ďalším nežiaducim účinkom spojeným s podávaním fluórchinolónov patria:

  - záchvaty porfýrie u pacientov s porfýriou.

  *V súvislosti s používaním chinolónov a fluórchinolónov boli hlásené, v niektorých prípadoch bez ohľadu na existujúce rizikové faktory, veľmi zriedkavé prípady dlhotrvajúcich (až mesiace alebo roky), invalidizujúcich a potenciálne ireverzibilných závažných nežiaducich liekových reakcií postihujúcich rôzne, niekedy viaceré triedy orgánových systémov a zmysly (vrátane reakcií ako je tendinitída, ruptúra šľachy, artralgia, bolesť končatín, porucha chôdze, neuropatie spojené

  s parestéziou a neuralgiou, únava, psychické symptómy (vrátane porúch spánku, úzkosti, záchvatov paniky, depresie a myšlienok na samovraždu), porucha pamäti a koncentrácie, porucha sluchu, zraku, chuti a čuchu) (pozri časť 4.4).

  ** U pacientov používajúcich fluórchinolóny boli hlásené prípady aneuryzmy a disekcie aorty,

  niekedy komplikované ruptúrou (vrátane smrteľných prípadov), a prípady regurgitácie/nedomykavosti

  niektorej zo srdcových chlopní (pozri časť 4.4).

  Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

  Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Symptómy

Podľa toxikologických štúdií na zvieratách alebo klinických farmakologických štúdií vykonaných so supraterapeutickými dávkami sú najdôležitejšími príznakmi akútneho predávkovania infúznym

roztokom levofloxacínu príznaky centrálneho nervového systému ako zmätenosť, závrat, zhoršenie vedomia a epileptické záchvaty, predĺženie QT intervalu.

Po uvedení na trh boli pozorované účinky na centrálnu nervovú sústavu vrátane stavu zmätenosti, kŕčov, myoklónie, halucinácií a trasu.

Liečba

Pri predávkovaní treba začať symptomatickú liečbu. Kvôli možnému predĺženiu QT intervalu sa musí urobiť monitoring EKG. Hemodialýza vrátane peritoneálnej dialýzy a CAPD nie sú účinné pri

odstraňovaní levofloxacínu z tela. Špecifické antidotum neexistuje.