Neodolpasse 250 ml Infúzny roztok

Neodolpasse je indikovaný na liečbu bolesti po operáciách.

Potvrdilo sa, že akútna radikulárna vertebrogénna bolesť, zápalové stavy a tiež akútna bolesť vyvolaná reumatickým ochorením reagujú na liečbu liekom Neodolpasse.

Neodolpasse je indikovaný u dospelých (od 18 rokov a starších).

Dávkovanie

Dospelí a starší

• Obvyklá denná dávka je 250 ml infúzneho roztoku.
• Vo výnimočných prípadoch je možné podať denne dve infúzie po 250 ml za predpokladu, že interval medzi dvoma podaniami je aspoň 8 hodín.

Nežiaduce účinky sa môžu minimalizovať použitím najnižšej účinnej dávky v najkratšom

čase potrebnom na kontrolu symptómov (pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

Neboli uskutočnené štúdie týkajúce sa bezpečnosti a účinnosti u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Preto, takíto pacienti, majú dostávať najnižšiu účinnú dávku a renálna funkcia sa má dôkladne monitorovať. Neodolpasse je kontraindikovaný u pacientov s ťažkým renálnym poškodením (pozri časť 4.3 a 4.4).

Pacienti s poruchou funkcie pečene

Neboli uskutočnené štúdie týkajúce sa bezpečnosti a účinnosti u pacientov s poruchou funkciou pečene. Preto, takíto pacienti, majú dostávať najnižšiu účinnú dávku a aktivita pečeňových enzýmov sa má dôkladne monitorovať. Neodolpasse je kontraindikovaný

u pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením (pozri časť 4.3 a 4.4).

Starší pacienti (vo veku 65 rokov a starší)

Neboli uskutočnené štúdie týkajúce sa bezpečnosti a účinnosti u starších pacientov (vo veku 65 rokov a starší). Je známe, že starší ľudia majú zvýšené riziko závažných dôsledkov

nežiaducich účinkov u nesteroidných protizápalových a antireumatických liekov (NSAID). Ak sú NSAID lieky nevyhnutné, má sa používať najnižšia účinná dávka a to najmä u starších oslabených pacientov a pacientov s podváhou (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

Neodolpasse je kontraindikovaný u detí a dospievajúcich do 18 rokov (pozri časť 4.3). 

Spôsob podávania

Na intravenóznu infúziu.

Vzhľadom na nízku osmolaritu roztoku (približne 303 mosmol/l) sa Neodolpasse môže podať aj do periférnej žily.

Čas podávania 250 ml infúzie má byť 1,5 až 2 hodiny.

Trvanie liečby

Dĺžka liečby sa má minimalizovať použitím najnižšej účinnej dávky v najkratšom čase potrebnom na kontrolu symptómov a vo všeobecnosti nemá presiahnuť 7 dní.

• precitlivenosť na liečivá alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,

• diklofenak je kontraindikovaný u pacientov, u ktorých kyselina acetylsalicylová a iné NSAID vyvolávajú astmatické záchvaty, urtikáriu alebo akútnu rinitídu,

• aktívny gastrický alebo intestinálny vred, krvácanie alebo perforácia,

• v anamnéze rekurentný peptický vred/hemorágia (výskyt dvoch alebo viacerých jasných epizód zistených ulcerácií alebo krvácania),

• v anamnéze výskyt gastrointestinálneho krvácania alebo perforácie, spojených s predošlou terapiou NSAID,

• hematologické choroby (napr. poruchy krvotvorby, poškodenie kostnej drene, porfýria, hemoragická diatéza),

• cerebrovaskulárne krvácanie,

• akútne závažné krvácanie,

• preukázané kongestívne zlyhanie srdca (NYHA II-IV), ischemická choroba srdca, periférne arteriálne ochorenie a/alebo cerebrovaskulárna choroba,

• závažné poruchy funkcie pečene alebo obličiek (pozri časť 4.4),

• tachyarytmia,

• tretí trimester gravidity (pozri časť 4.6),

• deti a dospievajúci do 18 rokov,

• myasténia gravis, bulbárna paralýza,

• akútny kongestívny glaukóm,

• gastrointestinálna stenóza, megakolon, paralytický ileus,

• urinárna retencia (adenóm prostaty, hypertrofia prostaty, obštrukcia krčka močového mechúra).

  Treba zohľadniť všeobecné kontraindikácie infúznej liečby, ako je hyperhydratácia, kongestívne zlyhanie srdca, porucha funkcie obličiek (oligúria, anúria) a edém pľúc alebo mozgu.

Počas infúzie lieku Neodolpasse sa musí monitorovať krvný tlak, frekvencia srdca a respirácia.

Horúčka samotná nie je indikáciou na liečbu.

UPOZORNENIA TÝKAJÚCE SA DIKLOFENAKU

Ženy v prvom alebo druhom trimestri, ktoré dostávajú diklofenak, sa musia dôkladne sledovať. Použitie počas laktácie sa neodporúča (pozri časť 4.6).

Treba sa vyhnúť súčasnému používaniu diklofenaku so systémovými NSAID, vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2 kvôli nedostatku dôkazov potvrdzujúcich synergistické výhody a kvôli potenciálnemu zvýšeniu výskytu nežiaducich účinkov.

Nežiaduce účinky sa môžu minimalizovať použitím najnižšej účinnej dávky v najkratšom čase potrebnom na kontrolu symptómov (pozri časť 4.2 a nižšie uvedené gastrointestinálne a kardiovaskulárne riziká).

Vplyv na gastrointestinálny trakt

V súvislosti s užívaním všetkých nesteroidných antireumatík (NSAID) bolo popísané

gastrointestinálne krvácanie, ulcerácie alebo perforácia, ktoré môžu byť smrteľné a vyskytujú sa kedykoľvek počas liečby. Môžu a nemusia im predchádzať varovné symptómy alebo

vážne gastrointestinálne príhody v anamnéze. U starších ľudí zvyčajne hrozia závažné dôsledky.

Súčasný príjem alkoholu môže zvyšovať riziko gastrointestinálneho krvácania.

Keď sa u pacientov dostávajúcich diklofenak vyskytne gastrointestinálne krvácanie alebo ulcerácia, liek sa má vysadiť.

Používanie NSAID vrátane diklofenaku môže súvisieť so zvýšeným rizikom

gastrointestinálneho anastomotického leaku (presakovania). Pri použití diklofenaku po gastrointestinálnom chirurgickom zákroku sa odporúča starostlivý lekársky dohľad a

opatrnosť.

Tak ako u všetkých NSAID, aj u diklofenaku, je nevyhnutná dôkladná lekárska kontrola a najmä je potrebné byť opatrný, keď sa diklofenak predpisuje pacientom s príznakmi

indikujúcimi gastrointestinálne poruchy, alebo keď už v minulosti mali naznačujúcu gastrickú alebo intestinálnu ulceráciu, krvácanie alebo perforáciu (pozri časť 4.8).

Riziko gastrointestinálneho krvácania, ulcerácie alebo perforácie je väčšie pri zvyšujúcich sa dávkach NSAID a u pacientov, u ktorých sa v minulosti vyskytol vred, najmä ak bol skomplikovaný

hemorágiou alebo perforáciou (pozri časť 4.3) a u starších pacientov.

Títo pacienti majú začínať liečbu s najnižšími vhodnými dávkami. U týchto pacientov (pozri nižšie a časť 4.5), a tiež u pacientov vyžadujúcich terapiu so súčasným podávaním kyseliny acetylsalicylovej (ASA) alebo iných liekov, ktoré zvyšujú riziko gastrointestinálnych komplikácií, treba zvážiť terapeutickú kombináciu s protektívnymi liekmi (napr. s misoprostolom alebo inhibítormi protónovej pumpy) (pozri časť 4.5).

Pacienti, ktorí mali v minulosti gastrointestinálnu toxicitu, najmä keď sú starší, majú hlásiť akékoľvek neobvyklé abdominálne symptómy (predovšetkým gastrointestinálne krvácanie), najmä v počiatočných štádiách liečby.

Je potrebné byť opatrný u pacientov, ktorí súčasne dostávajú lieky, ktoré môžu zvýšiť riziko ulcerácie alebo krvácania, ako sú perorálne kortikosteroidy, antikoagulanciá ako sú warfarín, selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu alebo antitrombocytové lieky ako je kyselina acetylsalicylová (pozri časť 4.5).

U pacientov, ktorí mali v minulosti gastrointestinálne ochorenia (ulceratívnu kolitídu alebo Crohnovu chorobu) je nevyhnutná dôkladná lekárska kontrola a opatrnosť, pretože tieto ochorenia sa môžu znovu obnoviť (pozri časť 4.8).

Starší pacienti

Najmä u starších pacientov podstupujúcich liečbu NSAID existuje vyššie riziko nežiaducich účinkov a to hlavne gastrointestinálneho krvácania alebo perforácie, ktoré môžu byť

smrteľné.

Osobitná starostlivosť sa musí venovať starším pacientom vzhľadom na celkové medicínske prognózy. Musí sa zvážiť použitie najnižšej účinnej dávky a to najmä u oslabených pacientov a pacientov s podváhou (pozri časť 4.2).

Kardiovaskulárny a cerebrovaskulárny vplyv

Vhodné monitorovanie a usmernenie sa vyžaduje u pacientov, ktorí mali v minulosti hypertenziu a/alebo mierne až stredne závažné zlyhávanie srdca, pretože v súvislosti s terapiou NSAID boli hlásené edémy a retencia tekutín.

Pacienti so signifikatnými rizikovými faktormi kardiovaskulárnych príhod (napr. hypertenzia, hyperlipidémia, diabetes mellitus, fajčenie), nekontrolovanou hypertenziou, kongestívnym

zlyhaním srdca, potvrdenou ischemickou chorobou srdca, s ochoreniami periférnych artérií a/alebo cerebrovaskulárnym ochorením musia byť liečení diklofenakom len po starostlivom zvážení. Takéto zváženie je potrebné urobiť pred začiatkom dlhodobej liečby pacientov

s rizikovými faktormi pre kardiovaskulárne príhody (napr. hypertenzia, hyperlipidémia, diabetes mellitus a fajčenie). Keďže kardiovaskulárne riziká diklofenaku sa zvyšujú s dávkou a trvaním expozície, trvanie liečby má byť čo najkratšie a účinná denná dávka čo najnižšia. Pacientova potreba úľavy od symptómov a odpoveď na liečbu sa musí periodicky prehodnocovať.

Musí sa dôkladne prehodnotiť indikácia na parenterálne použitie u pacientov so systolickým krvným tlakom pod 100 mm Hg alebo nestabilným kardiovaskulárnym systémom (napr.

cirkulačné zlyhanie v dôsledku infarktu myokardu, viacnásobné poranenia, začínajúci cirkulačný šok).

Vplyv na kožu

V súvislosti s používaním diklofenaku (pozri časť 4.8) boli hlásené veľmi zriedkavé prípady závažných kožných reakcií, niektoré z nich fatálne, vrátane exfoliatívnej dermatitídy,

Stevensov-Johnsonovho syndrómu, toxickej epidermálnej nekrolýzy a generalizovanej bulóznej fixnej liekovej erupcie. Ukázalo sa, že vyššie riziko výskytu týchto reakcií je

u pacientov na začiatku liečby: vo väčšine prípadov sa začiatok reakcie objavil počas prvého mesiaca liečby. Liečba liekom Neodolpasse sa má pri prvom výskyte kožnej vyrážky, mukotických lézií alebo iných príznakov hypersenzitivity ukončiť.

Hepatálny vplyv

Keď sa diklofenak predpisuje pacientom s poruchou funkcie pečene je nevyhnutná dôkladná lekárska kontrola, pretože ich stav sa môže zhoršiť. Tak ako u iných NSAID, aj diklofenak môže zvyšovať hodnoty jedného alebo viacerých pečeňových enzýmov.

Počas dlhodobej liečby diklofenakom sa ako preventívne opatrenie navrhuje pravidelná

kontrola pečeňových funkcií. Diklofenak sa má vysadiť, ak pretrvávajú neobvyklé pečeňové hodnoty alebo sa ešte zhoršia, ak sa objavia klinické prejavy a príznaky spájané s ochorením pečene alebo sa objavia iné prejavy (napr. eozinofília, vyrážky). Pri použití diklofenaku sa môže objaviť hepatitída bez prodromálnych symptómov.

Je potrebné byť opatrný, keď sa diklofenak používa u pacientov s hepatickou porfýriou, pretože môže privodiť záchvat.

Kardiovaskulárny systém, obličky, rovnováha elektrolytov a vody

V súvislosti s liečbou NSAID bola hlásená retencia tekutín a edémy, preto je nevyhnutné byť opatrný najmä u pacientov s poruchou funkcie srdca a obličiek, u pacientov, ktorí mali

v minulosti hypertenziu, u starších ľudí, u pacientov, ktorí sa súčasne liečia diuretikami alebo inými liekmi, ktoré môžu signifikantne ovplyvňovať renálne funkcie (pozri tiež

„Kardiovaskulárny a cerebrovaskulárny vplyv“).

Je nevyhnutné byť opatrný u pacientov so značnou depléciou extracelulárneho objemu vyvolanou akoukoľvek príčinou (napr. pred alebo po rozsiahlej operácii), pretože môže hroziť krvácanie a komplikácie elektrolytov a objemu. Ak sa v takýchto prípadoch podáva diklofenak, z preventívneho hľadiska sa odporúčajú kontrolovať renálne funkcie.

Po prerušení liečby sa zvyčajne vráti taký stav, aký bol pred liečbou.

Osobitná pozornosť sa má venovať pacientom s hypernatriémiou alebo hypokaliémiou.

Hematologický vplyv

Diklofenak sa odporúča iba na krátkodobú liečbu. Počas dlhodobej liečby diklofenakom, tak ako aj u iných NSAID, sa odporúča kontrolovať krvný obraz.

Pacienti s poruchami hemostázy a trombocytopéniou sa majú dôkladne sledovať (pozri časť 4.3).

Tak ako iné NSAID, aj diklofenak vo vyšších dávkach môže dočasne zabraňovať jednému kroku agregácii krvných doštičiek.

Centrálny nervový systém

Osobitná pozornosť sa musí venovať pacientom s psychiatrickými poruchami, epilepsiou a Parkinsonovou chorobou (pozri časť 4.8).

Existujúca astma/hypersenzitivita/imunitný systém

U pacientov s astmou, sezónnou alergickou rinitídou, opuchom nosovej sliznice (napr. polypmi v nose), chronickou obštrukčnou chorobou pľúc alebo chronickými infekciami respiračného traktu (najmä, ak sú spojené s príznakmi alergickej rinitídy) sú reakcie na NSAID ako zhoršenie astmy (takzvaná intolerancia na analgetiká/analgetická astma),

Quinckeho edém alebo urtikária častejšie ako u iných pacientov. Preto sa u takýchto

pacientov odporúčajú preventívne opatrenia (pripravenosť na núdzové opatrenia). Toto sa týka tiež pacientov, ktorí sú alergickí na iné látky, napr. s prejavmi ako kožné reakcie, pruritus alebo urtikária.

Pred začiatkom infúzie je potrebné u pacienta jednoznačne zistiť, či má hypersenzitívne reakcie (napr. alergickú rinitídu), chronické pľúcne infekcie alebo astmu.

Alergické reakcie, vrátane anafylaktických/anafylaktoidných reakcií, tak ako u iných NSAID, sa môžu tiež objaviť bez predchádzajúceho kontaktu s liekom.

Reakcie z precitlivenosti môžu dokonca vyústiť do Kounisovho syndrómu, závažnej

alergickej reakcie, ktorá môže viesť k infarktu myokardu. Príznaky takýchto reakcií môžu zahŕňať bolesť na hrudi vyskytujúcu sa v spojení s alergickou reakciou na diklofenak.

Pacienti majú byť poučení, že ak rozpoznajú akúkoľvek hypersenzitívnu reakciu, napr. edém tváre, pľúcny opuch (opuch hrdla), dyspnoe, astma, tachykardia, kožné reakcie (erytém,

exantém, urtikária, pruritus) a/alebo pokles krvného tlaku, terapia sa má ukončiť a pacient sa má ihneď obrátiť na lekára.

Osobitná pozornosť sa musí venovať pacientom, ktorí trpia chorobou systematický lupus erythematosus a zmiešaným ochorením spojivového tkaniva. V súvislosti s týmito primárnymi ochoreniami boli hlásené príznaky aseptickej meningitídy (stuhnutý krk, bolesť hlavy, nevoľnosť, vracanie, horúčka a dezorientácia) (pozri časť 4.8).

Ak sa počas podávania Neodolpasse objavia závažné príznaky parestézie alebo bolesť, infúzia sa musí ukončiť.

Všeobecne

Tak ako iné NSAID, aj diklofenak môže prekrývať prejavy a príznaky infekcie (napr. bolesťou) kvôli svojím farmakodynamickým vlastnostiam.

Pacienti majú kontaktovať svojho lekára, ak príznaky (napr. bolesť, zápal) pretrvávajú alebo sa zhoršia – zhorší sa celkový stav alebo sa objaví horúčka. Musí sa zvážiť dodatočná

antiinfekčná/antibiotická liečba.

Bolesť hlavy vyvolaná analgetikami

Neindikované a dlhodobé podávanie vysokých dávok analgetík môže vyvolať bolesť hlavy, ktorá sa nemôže liečiť vysokými dávkami lieku. Ak je to potrebné, treba poučiť pacientov.

Analgetická nefropatia

Pravidelné užívanie analgetík, hlavne kombinácia niekoľkých analgetických liečiv, môže viesť k trvalému poškodeniu obličiek vrátane rizika renálneho zlyhania. Ak je to potrebné, treba poučiť pacientov.

Laboratórne nálezy

Podľa dĺžky trvania liečby diklofenakom sa dôrazne odporúča sledovať: sérový iónogram, acidobázickú rovnováhu, vodnú rovnováhu, sérové aktivity pečeňových enzýmov ako aj

hepatálnu a renálnu funkciu, krvný obraz, zrážanie krvi a hemokultivačné testy.

Keď sa Neodolpasse podáva spolu s perorálnymi antidiabetikami, musí sa sledovať krvná glukóza.

Keď sa Neodolpasse podáva spolu s draslík-šetriacimi diuretikami, musia sa sledovať sérové hladiny draslíka.

Ak sa pacient lieči antikoagulanciami, musí sa sledovať zrážanie krvi.

Pre ďalšie odporúčania pozri časť 4.5.

UPOZORNENIA TÝKAJÚCE SA ORFENADRÍNU

Dlhotrvajúca nepretržitá aplikácia orfenadrínu môže spôsobiť návykovosť. Keďže Neodolpasse nie je určený na dlhodobú liečbu, tento dôsledok sa neočakáva.

U hypotonických pacientov sa musí kontrolovať krvný tlak po intravenóznej injekcii a predtým ako pacient opustí ambulanciu.

Informácia týkajúca sa pomocných látok so známym účinkom:

Tento liek obsahuje približne 1,09 g sodíka v jednej dávke, čo zodpovedá 54,5 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Maximálna denná dávka tohto lieku zodpovedá približne 109 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu sodíka.

Neodolpasse je považovaný za liek s vysokým obsahom sodíka. To je potrebné vziať do úvahy najmä u pacientov na diéte s nízkym obsahom soli (sodíka).

Môžu sa objaviť nasledovné interakcie:

INTERAKCIE SÚVISIACE S DIKLOFENAKOM

INTERAKCIE SÚVISIACE S ORFENADRÍNOM

DIKLOFENAK:

Gravidita

Inhibícia syntézy prostaglandínov môže mať nežiaduci vplyv na graviditu a/alebo vývoj embrya/ plodu. Údaje z epidemiologických štúdií naznačujú zvýšené riziko potratu a malformácie srdca a gastroschízy po používaní inhibítorov syntézy prostaglandínov v počiatočnom štádiu gravidity. Predpokladá sa, že sa riziko zvyšuje s dávkou a dĺžkou liečby. Absolútne riziko malformácie srdca bolo zvýšené z menej ako 1 % na približne 1,5 %.

U zvierat bolo preukázané, že podávanie inhibítorov syntézy prostaglandínov malo za následok zvýšené pre- a post-implantačné straty a embryo-fetálnu úmrtnosť. Podávanie inhibítorov syntézy prostaglandínov preukázalo u zvierat zvýšenie pre- a postimplantačných strát a embryofetálnu

úmrtnosť. Navyše u zvierat, ktoré dostávali počas organogenézy inhibítory syntézy prostaglandínov, bol zvýšený výskyt rôznych malformácií, vrátane kardiovaskulárnych.

Od 20. týždňa tehotenstva môže používanie Neodolpasse spôsobiť oligohydramnión v dôsledku poruchy funkcie obličiek plodu. Táto situácia sa môže objaviť krátko po začatí liečby a po jej

ukončení je zvyčajne reverzibilná. Okrem toho boli po liečbe v druhom trimestri hlásené prípady zúženia ductus arteriosus, z ktorých väčšina ustúpila po ukončení liečby.

Počas prvého a druhého trimestra tehotenstva sa preto Neodolpasse nemá podávať, pokiaľ to nie je jednoznačne nevyhnutné. Ak sa Neodolpasse podáva žene, ktorá sa pokúša otehotnieť, alebo počas prvého a druhého trimestra tehotenstva, dávka má byť čo najnižšia a dĺžka liečby čo najkratšia. Po expozícii Neodolpasse počas niekoľkých dní od 20. gestačného týždňa sa má zvážiť predpôrodné monitorovanie zamerané na oligohydramnión a zúženie ductus arteriosus. Ak sa zistí oligohydramnión alebo zúženie ductus arteriosus, liečba Neodolpasse sa má ukončiť.

Počas tretieho trimestra tehotenstva môžu všetky inhibítory syntézy prostaglandínov spôsobiť

• u plodu:

  • kardiopulmonálnu toxicitu (predčasné zúženie/uzavretie ductus arteriosus a pľúcnu hypertenziu);

  • poruchu funkcie obličiek (pozri vyššie);

• u matky a plodu na konci tehotenstva:

  • možné predĺženie doby krvácania, antiagregačný účinok, ktorý sa môže vyskytnúť aj po veľmi nízkych dávkach;

  • inhibíciu kontrakcií maternice vedúcich k oneskorenému alebo predĺženému pôrodu.

Neodolpasse je preto kontraindikovaný počas tretieho trimestra gravidity (pozri časť 4.3 a 5.3).

Dojčenie

Tak ako iné NSAID, diklofenak prestupuje v malých množstvách do materského mlieka. Diklofenak sa preto nemá podávať v období dojčenia.

Fertilita

Prostaglandíny hrajú dôležitú úlohu pri ovulácii, implantácii a vaskularizácii placenty. Rovnako ako u iných NSAID, použitie diklofenaku môže znížiť fertilitu žien a neodporúča sa používať u žien, ktoré sa pokúšajú otehotnieť. U žien, ktoré majú problémy s otehotnením alebo podstupujú vyšetrenia pre neplodnosť, sa má zvážiť vysadenie liečby diklofenakom.

ORFENADRÍN:

Gravidita

Neexistujú žiadne alebo len limitované skúsenosti s použitím orfenadrínium-citrátu počas prvého trimestra gravidity. Nie sú žiadne skúsenosti s použitím orfenadrínium-citrátu počas druhého a tretieho trimestra gravidity. Štúdie na zvieratách týkajúce sa reprodukčnej toxicity nie sú dostatočné. Nie je známe potenciálne riziko pre ľudí. Z tohto dôvodu sa má preto používať orfenadrínium-citrát počas gravidity, iba ak potenciálne výhody prevážia nad potenciálnymi rizikami.

Dojčenie

Nie je známe, či sa orfenadrínium-citrát vylučuje do materského mlieka. Z tohto dôvodu sa preto má používať orfendrínium-citrát počas dojčenia iba po dôkladnom vyhodnotení rizík a výhod.

Neodolpasse má mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

U pacientov, u ktorých sa počas podávania Neodolpasse objavia poruchy videnia, závraty, vertigo, ospalosť alebo iné poruchy centrálneho nervového systému, nemajú viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje. Pacienti musia byť poučení, hlavne v súvislosti s kombináciou alkoholu.

Pre vyhodnotenie nežiaducich účinkov bola použitá nasledovná frekvencia výskytu:

Veľmi časté (≥ 1/10) Časté (≥ 1/100, < 1/10)

Menej časté (≥ 1/1000, < 1/100) Zriedkavé (≥ 1/10 000, < 1/1000) Veľmi zriedkavé (< 1/10 000) Neznáme (z dostupných údajov)

NEŽIADUCE ÚČINKY SÚVISIACE S DIKLOFENAKOM

Najčastejšie nežiaduce účinky boli gastrointestinálne účinky. Vyskytli sa: peptická ulcerácia, perforácia alebo gastrointestinálne krvácanie niekedy fatálne, najmä u starších pacientov. Po podaní NSAID boli zaznamenané: nauzea, vracanie, hnačka, meteorizmus, obstipácia,

dyspepsia, bolesť brucha, meléna, hemateméza, aftózna stomatitída, zhoršenie existujúcej colitis ulcerosa alebo Crohnovej choroby (pozri časť 4.4). Menej často bola uvedená gastritída.

Edém, vysoký krvný tlak a srdcová insuficiencia boli hlásené v súvislosti s liečbou NSAID.

Nasledujúce nežiaduce účinky zahŕňajú všetky, ktoré sa hlásili pri krátkodobom alebo dlhodobom použití diklofenaku:

Klinické štúdie a epidemiologické údaje stále poukazujú na zvýšené riziko arteriálnych trombotických príhod (napríklad infarkt myokardu alebo mozgovocievna príhoda) spojených s použitím diklofenaku, najmä vo vysokej dávke (150 mg denne) a pri dlhodobej liečbe (pozri časť 4.3 a 4.4 Kontraindikácie a Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).

Pacienti majú byť informovaní, že je potrebné ukončiť liečbu diklofenakom a obrátiť sa na lekára v prípade, ak sa objavia nasledujúce príznaky možných závažných nežiaducich účinkov:

• žalúdočné problémy, pálenie záhy alebo bolesť brucha

• hemateméza, meléna alebo hematúria

• kožné reakcie ako vyrážky alebo svrbenie

• ťažkosti pri dýchaní, respiračná tieseň alebo dychová nedostatočnosť, opuch v oblasti hlavy

• žltnutie kože alebo očí

• závažné vyčerpanie spojené so stratou apetítu

• pretrvávajúca bolesť hrdla, rany v ústach, vyčerpanie alebo horúčka

• krvácanie z nosa, dermatorágia

• opuch tváre, chodidiel alebo nôh

• znížené vylučovanie moču spojené so závažným vyčerpaním

• závažná bolesť hlavy alebo stuhnutie krku

• bolesť na hrudníku

• zahmlené vedomie

NEŽIADUCE ÚČINKY SÚVISIACE S ORFENADRÍNOM

- sa zvyčajne spájajú s parasympatolytickým účinkom orfenadrínu.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Symptómy

Diklofenak: Neexistuje typický klinický obraz vyplývajúci z predávkovania diklofenakom. Predávkovanie môže spôsobiť príznaky ako vracanie, gastrointestinálne krvácanie, hnačka, vertigo, tinitus a kŕče. V prípade závažnej otravy môže dôjsť k akútnemu zlyhaniu obličiek a poškodeniu pečene a taktiež sa môžu objaviť respiračná depresia a cyanóza.

Orfenadrín:

Príznakmi akútneho predávkovania orfenadrínu sú: horúca, suchá koža, potenie, návaly, suché sliznice, zvýšená frekvencia dychu, rozšírené zreničky, poruchy motility, tremor

svalov, ataxia, tonické a klonické kŕče, halucinácie, anúria, srdcová arytmia, zlyhanie srdca, vyčerpanosť, kolaps, bezvedomie a poruchy elektrolytov a acidobázickej rovnováhy.

Liečba

Diklofenak:

Neexistuje špecifické antidotum.

Liečba predávkovania pozostáva z liečby symptómov a podporných opatrení vrátane sledovania vitálnych funkcií. Podporné opatrenia a symptomatická liečba sa majú podávať pri komplikáciách ako sú hypotenzia, zlyhanie obličiek, kŕče, gastrointestinálne poruchy

a respiračná depresia.

Osobitné opatrenia ako nútené diurézy, dialýzy alebo hemoperfúzia pravdepodobne

nepomáhajú pri eliminácii NSAID vzhľadom na silnú väzbu na bielkoviny a extenzívny metabolizmus.

Orfenadrín:

• nútená diuréza na zvýšenie objemu moču a prechodu močovým mechúrom,

• peritoneálna dialýza, hemodialýza,

• podporné opatrenia: intravenózna hydratácia a podpora na regulovanie obehu v závislosti na symptómoch.

Terapia fyzostigmínom sa má zvážiť na liečbu anticholinergných účinkov, ktoré sú vyvolané orfenadrínom.