ARCHIFAR 500 mg Prášok na injekčný/infúzny roztok
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - ARCHIFAR 500 mg
ARCHIFAR je u dospelých a detí starších ako 3 mesiace indikovaný na liečbu nasledujúcich infekcií: (pozri časti 4.4 a 5.1):
-
Závažná pneumónia, vrátane nozokomiálnej pneumónie a pneumónie súvisiacej
s mechanickou ventiláciou pľúc
-
Broncho-pulmonálne infekcie v rámci cystickej fibrózy
-
Komplikované infekcie močových ciest
-
Komplikované intraabdominálne infekcie
-
Infekcie vzniknuté počas pôrodu a po pôrode
-
Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív
-
Akútna bakteriálna meningitída
ARCHIFAR sa môže používať na liečbu neutropenických pacientov s horúčkou, ktorá je pravdepodobne dôsledkom bakteriálnej infekcie.
Liečba pacientov s bakterémiou, ktorá sa vyskytla, alebo existuje podozrenie, že súvisí s ktoroukoľvek z infekcií uvedených vyššie.
Vždy je potrebné vziať do úvahy oficiálne odporúčania o náležitom používaní antibakteriálnych látok.
Dávkovanie
Tabuľky uvedené nižšie poskytujú všeobecné odporúčania pre dávkovanie.
Podávaná dávka meropenému a dĺžka liečby má zohľadňovať typ infekcie, ktorá sa má liečiť, vrátane jej závažnosti a klinickú odpoveď pacienta.
Dávka do 2 g trikrát denne u dospelých a dospievajúcich a dávka do 40 mg/kg trikrát denne u detí je
obzvlášť vhodná na liečbu niektorých typov infekcií ako sú infekcie vyvolané druhmi baktérii s nižšou citlivosťou (napr. Enterobacteriaceae, Pseudomonas aeruginosa alebo Acinetobacter spp.) alebo
veľmi závažné infekcie.
Ďalšie prehodnotenie dávkovania je potrebné u pacientov s renálnou insuficienciou (pozri nižšie).
Dospelí a dospievajúci vo veku 12 rokov a viac
Infekcia Dávka podávaná
každých 8 hodín
Závažná pneumónia, vrátane nozokomiálnej pneumónie a pneumónie súvisiacej s mechanickou ventiláciou pľúc
500 mg alebo 1 g
Broncho-pulmonálne infekcie v rámci cystickej fibrózy 2 g
Komplikované infekcie močových ciest 500 mg alebo 1 g
Komplikované intraabdominálne infekcie 500 mg alebo 1 g
Infekcie vzniknuté počas pôrodu a po pôrode 500 mg alebo 1 g
Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív 500 mg alebo 1 g
Akútna bakteriálna meningitída 2 g
Liečba neutropenických pacientov s horúčkou 1 g
Meropeném sa zvyčajne podáva formou intravenóznej infúzie trvajúcej približne 15 až 30 minút (pozri časti 6.2, 6.3 a 6.6).
Alternatívne sa dávky do 1 g môžu podávať formou intravenóznej bolusovej injekcie trvajúcej
približne 5 minút. Dostupné sú limitované údaje o bezpečnosti pri podávaní 2 g formou intravenóznej
bolusovej injekcie u dospelých.
Porucha funkcie obličiek
Keď je klírens kreatinínu nižší ako 51 ml/min, dávka u dospelých pacientov a dospievajúcich sa má upraviť tak ako je uvedené nižšie. Dostupné sú limitované údaje podporujúce podávanie týchto upravených dávok pre jednotkovú dávku 2 g.
Klírens kreatinínu
(ml/min)
Dávka (na základe “jednotkových” dávok v rozmedzí
od 500 mg alebo 1 g alebo 2 g, pozri tabuľku vyššie)
Interval
26 – 50 jedna jednotková dávka každých 12 hodín
10 – 25 polovica jednej jednotkovej dávky každých 12 hodín
< 10 polovica jednej jednotkovej dávky každých 24 hodín
Meropeném je možné odstrániť hemodialýzou a hemofiltráciou. Požadovaná dávka sa má podať po ukončení hemodialýzy.
U peritoneálne dialyzovaných pacientov nie sú stanovené žiadne odporúčania týkajúce sa dávkovania.
Porucha funkcie pečene
U pacientov s poruchou funkcie pečene nie je potrebná žiadna úprava dávkovania (pozri časť 4.4).
Starší pacienti
U starších pacientov s normálnou funkciou obličiek alebo s hodnotami klírensu kreatinínu nad
50 ml/min nie je potrebná žiadna úprava dávky.
Pediatrická populácia
Deti mladšie ako 3 mesiace
Bezpečnosť a účinnosť meropenému u detí mladších ako 3 mesiace nebola stanovená a nebol zistený optimálny dávkovací režim. Obmedzené farmakokinetické údaje však naznačujú, že vhodnou dávkou môže byť 20 mg/kg každých 8 hodín (pozri časť 5.2).
Deti od 3 mesiacov do 11 rokov a s telesnou hmotnosťou do 50 kg
O dporúčané dávkovacie režimy uvádza nasledovná tabuľka:
Infekcia Dávka podávaná
každých 8 hodín
Závažná pneumónia, vrátane nozokomiálnej pneumónie a pneumónie súvisiacej s mechanickou ventiláciou pľúc
10 alebo 20 mg/kg
Broncho-pulmonálne infekcie v rámci cystickej fibrózy 40 mg/kg
Komplikované infekcie močových ciest 10 alebo 20 mg/kg
Komplikované intraabdominálne infekcie 10 alebo 20 mg/kg
Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív 10 alebo 20 mg/kg
Akútna bakteriálna meningitída 40 mg/kg
Liečba neutropenických pacientov s horúčkou 20 mg/kg
Deti s hmotnosťou nad 50 kg Dávkovanie ako u dospelých.
Nie sú skúsenosti u detí s poruchou funkcie obličiek.
Spôsob podávania
Meropeném sa zvyčajne podáva formou intravenóznej infúzie trvajúcou približne 15 až 30 minút (pozri časti 6.2, 6.3 a 6.6). Alternatívne sa dávky meropenému do 20 mg/kg môžu podávať formou intravenóznej bolusovej injekcie trvajúcej približne 5 minút. Dostupné sú obmedzené údaje
o bezpečnosti podávania dávky 40 mg/kg formou intravenóznej bolusovej injekcie u detí. Pokyny na rekonštitúciu lieku pred podaním, pozri časť 6.6.
-
Precitlivenosť na meropeném alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
-
Precitlivenosť na ktorúkoľvek inú karbapenémovú antibakteriálnu látku.
-
Závažná precitlivenosť (napr. anafylaktická reakcia, závažná kožná reakcia) na iné typy betalaktámových antibiotík (napr. penicilíny alebo cefalosporíny).
Pri výbere meropenému na liečbu individuálneho pacienta sa má vziať do úvahy vhodnosť použitia karbapenémového antibiotika založená na faktoroch ako sú závažnosť infekcie, miera rezistencie na iné vhodné antibiotiká a riziko selekcie bakterií rezistentných na karbapeném.
Resistencia Enterobacteriaceae, Pseudomonas aeruginosa a Acinetobacter spp.
Rezistencia druhov Enterobacteriaceae, Pseudomonas aeruginosa, Acinetobacter spp. na penémy sa líši v rámci Európskej únie. Predpisujúci lekár má vziať do úvahy lokálnu prevalenciu rezistencie týchto baktérií na penémy.
Reakcie z precitlivenosti
Tak ako u všetkých betalaktámových antibiotík sa vyskytli závažné a zriedkavo aj fatálne reakcie
z precitlivenosti (pozri časti 4.3 a 4.8).
Pacienti, ktorí majú v anamnéze precitlivenosť na karbapenémy, penicilíny alebo iné betalaktámové antibiotiká, môžu byť precitlivení aj na meropeném. Pred začatím liečby meropenémom je potrebné dôkladne preveriť predchádzajúce reakcie z precitlivenosti na betalaktamové antibiotiká.
Ak sa vyskytne závažná alergická reakcia, liečba sa má ukončiť a majú sa prijať vhodné opatrenia.
U pacientov, ktorí dostávali meropeném, boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (SCAR), ako
je Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS), toxická epidermálna nekrolýza (TEN), lieková reakcia
s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS, drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms), multiformný erytém (EM) a akútna generalizovaná exantémová pustulóza (AGEP) (pozri časť 4.8). Ak sa objavia príznaky a symptómy naznačujúce tieto reakcie, meropeném sa má okamžite vysadiť a má sa zvážiť alternatívna liečba.
Pri iných beta-laktámových antibiotikách boli hlásené reakcie z precitlivenosti, ktoré prešli do
Kounisovho syndrómu (akútny alergický koronárny artériospazmus, ktorý môže vyústiť do infarktu
myokardu, (pozri časť 4.8).
Rabdomyolýza
Pri používaní meropenému bola hlásená rabdomyolýza. Ak sa objavia prejavy alebo príznaky rabdomyolýzy, meropeném sa má vysadiť a má sa začať vhodná liečba (pozri časť 4.8).
Liekom indukované poškodenie pečene (DILI, Drug-induced liver injury)
Počas liečby meropenémom sa má starostlivo monitorovať funkcia pečene z dôvodu rizika DILI (pozri časť 4.8). Ak sa vyskytne závažné DILI, má sa zvážiť prerušenie liečby ako klinicky vhodný postup.
S liečbou meropenémom sa má opätovne začať, len ak sa považuje za nutnú.
Použitie u pacientov s poruchou funkcie pečene: u pacientov s predchádzajúcimi ochoreniami pečene sa má počas liečby meropenémom monitorovať funkcia pečene. Nie je potrebná úprava dávkovania (pozri časť 4.2).
Kolitída spojená s užívaním antibiotík
Výskyt kolitídy spojenej s užívaním antibiotík a pseudomembranóznej kolitídy bol hlásený takmer po všetkých antibakteriálnych liekoch vrátane meropenému a môže mať rozsah závažnosti od miernej až po život ohrozujúcu. Preto je dôležité zvážiť túto diagnózu u pacientov s výskytom hnačky počas
alebo následne po podaní meropenému (pozri časť 4.8). Je potrebné zvážiť ukončenie liečby meropenémom a podanie špecifickej liečby infekcie vyvolanej Clostridium difficile. Lieky inhibujúce peristaltiku sa nemajú podávať.
Záchvaty
Zriedkavo sa vyskytli záchvaty počas liečby karbapenémami vrátane meropenému (pozri časť 4.8).
Sérokonverzia priameho antiglobulínového testu (Coombsov test)
Počas liečby meropenémom môžu byť výsledky priameho alebo nepriameho Coombsovho testu pozitívne.
Súbežné podávanie kyseliny valproovej/valproátu sodného/valpromidu
Súbežné použitie meropenému a kyseliny valproovej/valproátu sodného/valpromidu sa neodporúča (pozri časť 4.5).
ARCHIFAR obsahuje sodík.
ARCHIFAR 500 mg: Tento liek obsahuje 46 mg sodíka v 500 mg injekčnej liekovke, čo zodpovedá 2,3 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
ARCHIFAR 1 g: Tento liek obsahuje asi 92 mg sodíka v 1 g injekčnej liekovke, čo zodpovedá 4,6 %
WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
Neuskutočnili sa špecifické štúdie týkajúce sa interakcií s inými liekmi ako s probenecidom. Probenecid vstupuje s meropenémom do kompetície o aktívnu tubulárnu sekréciu a tým spomaľuje vylučovanie meropenému obličkami, čo sa prejavuje zvýšením eliminačného polčasu a plazmatickej koncentrácie meropenému. Súbežné podávanie probenecidu s meropenémom si vyžaduje opatrnosť.
Potenciálny účinok meropenému na väzobné proteíny iných liekov alebo metabolizmus sa neskúmal. Väzba na proteíny je však taká nízka, že sa neočakávajú interakcie s inými zlúčeninami, založené na tomto mechanizme.
Pri súbežnom používaní kyseliny valproovej a karbapenémových antiobiotík sa vyskytlo zníženie hladín kyseliny valproovej v krvi o 60 – 100 % približne za dva dni. Vzhľadom na rýchly nástup a veľký rozsah zníženia sa súbežné podávanie kyseliny valproovej/valproátu sodného/valpromidu a karbapenému považuje za nevhodné, a preto sa mu treba vyhnúť (pozri časť 4.4).
Perorálne antikoagulanciá
Súbežné podávanie antibiotík s warfarínom môže zvýšiť jeho antikoagulačný účinok. Bolo mnoho hlásení zvýšenia antikoagulačného účinku perorálne podávaných antikoagulancií vrátane warfarínu u pacientov, ktorí súbežne užívali antibiotiká. Riziko sa môže líšiť v závislosti od infekcie, veku
a celkového stavu pacienta tak, že vplyv antibiotika na INR (international normalised ratio) je ťažké posúdiť. Odporúča sa, aby sa INR monitorovalo často počas a krátko po súbežnom podaní antibiotík a perorálneho antikoagulancia.
Pediatrická populácia
Interakčné štúdie boli vykonané len u dospelých.
Gravidita
Nie sú dostupné alebo sú známe iba obmedzené údaje o použití meropenému u gravidných žien.
Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky s ohľadom na reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).
Ako preventívne opatrenie sa má vyhnúť použitiu meropenému počas gravidity.
Dojčenie
Bolo hlásené, že malé množstvo meropenému sa vylučuje do materského mlieka u ľudí. Meropeném sa nemá používať u dojčiacich žien, pokiaľ potenciálny prínos pre matku neprevýši potenciálne riziko pre dieťa.
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Avšak pred šoférovaním alebo obsluhovaním strojov je potrebné vziať do úvahy, že pri liečbe meropenémom bola hlásená bolesť hlavy, parestézie a kŕče.
Súhrn bezpečnostného profilu
Pri zhodnotení 4 872 pacientov s 5 026 liečebnými expozíciami meropenému boli najčastejšie
hlásenými nežiaducimi reakciami súvisiacimi s meropenémom: hnačka (2,3 %), vyrážka (1,4 %), nauzea/vracanie (1,4 %) a zápal v mieste podania (1,1 %). Najčastejším laboratórnym nežiaducim účinkom súvisiacim s meropenémom bola trombocytóza (1,6 %) a zvýšenie pečeňových enzýmov (1,5 – 4,3 %).
Tabuľkový prehľad rizika nežiaducich účinkov
V tabuľke nižšie sú uvedené všetky nežiaduce účinky zoradené podľa triedy orgánových systémov
a frekvencie výskytu: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000
až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme
(z dostupných údajov). V rámci každej skupiny frekvencie sú nežiaduce účinky zoradené na podľa klesajúcej závažnosti.
Tabuľka 1
| Trieda orgánových systémov | Frekvencia | Nežiaduci účinok |
| Infekcie a nákazy | Menej časté | Orálna a vaginálna kandidóza |
| Poruchy krvi a lymfatického systému | Časté | Trombocytémia |
| Menej časté | Agranulocytóza, hemolytická anémia,trombocytopénia, neutropénia, leukopénia, eozinofília | |
| Poruchy imunitného systému | Menej časté | Anafylaxia (pozri časti 4.3 a 4.4), angioedém, |
| Poruchy metabolizmu a výživy | Menej časté | Hypokaliémia |
| Psychické poruchy | Zriedkavé | Delirium |
| Poruchy nervového systému | Časté | Bolesť hlavy |
| Menej časté | Parestézia | |
| Zriedkavé | Záchvaty (pozri časť 4.4) | |
| Poruchy gastrointestinálnehotraktu | Časté | Hnačka, abdominálna bolesť, vracanie, nauzea |
| Menej časté | Kolitída spojená s antibiotikami (pozričasť 4.4) | |
| Poruchy pečene a žlčovýchciest | Časté | Zvýšenie transamináz, zvýšenie alkalickej fosfatázy, zvýšenie laktátdehydrogenázyv krvi |
| Menej časté | Liekom indukované poškodenie pečene*,zvýšenie bilirubínu v krvi | |
| Poruchy kože a podkožnéhotkaniva | Časté | Vyrážka, svrbenie |
| Menej časté | Toxická epidermálna nekrolýza,Stevensov-Johnsonov syndróm,multiformný erytém (pozri časť 4.4), žihľavka | |
| Neznáme | lieková reakcia s eozínofílioua systémovými príznakmi (DRESS),akútna generalizovaná exantémová pustulóza (pozri časť 4.4) | |
| Poruchy kostrovej a svalovejsústavy a spojivového tkaniva | Neznáme | Rabdomyolýza |
| Poruchy obličiek močovýchciest | Menej časté | Zvýšenie kreatinínu v krvi, zvýšenie ureyv krvi |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | Časté | Zápal, bolesť |
| Menej časté | Tromboflebitída, bolesť v mieste podania |
*DILI zahŕňa hepatitídu a zlyhanie pečene
Opis vybraných nežiaducich reakcií
Kounisov syndróm
Akútny koronárny syndróm spojený s alergickou reakciou (Kounisov syndróm) bol hlásený pri iných
beta-laktámových antibiotikách (pozri časť 4.4).
Pediatrická populácia
ARCHIFAR je registrovaný pre deti staršie ako 3 mesiace. Na základe obmedzených dostupných údajov neexistuje dôkaz o zvýšenom riziku akejkoľvek nežiaducej reakcie na liek u detí. Všetky prijaté hlásenia boli v súlade s udalosťami pozorovanými u dospelej populácie.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedeného v Prílohe V.
Relatívne predávkovanie je možné u pacientov s poruchou funkcie obličiek, ak nie je dávka podávaná tak, ako je uvedené v časti 4.2. Obmedzené postmarketingové skúsenosti naznačujú, že prípadné
nežiaduce účinky v súvislosti s predávkovaním sú zhodné s profilom nežiaducich reakcií opísaným v časti 4.8, majú spravidla ľahký priebeh a po vysadení lieku alebo znížení dávky vymiznú. Má sa zvážiť symptomatická liečba.
U osôb s normálnou funkciou obličiek dochádza k rýchlemu vylučovaniu obličkami. Meropeném a jeho metabolit sa dá odstrániť hemodialýzou.
Farmakologické vlastnosti - ARCHIFAR 500 mg
Farmakoterapeutická skupina: antibiotiká na systémové použitie, karbapenémy ATC kód: J01DH02
Mechanizmus účinku
Meropeném dosahuje svoju baktericídnu aktivitu inhibíciou syntézy bunkovej steny grampozitívnych
a gramnegatívnych baktérií väzbou na cieľové miesta proteínu viažuceho penicilín (PVP).
Farmakokinetický/ farmakodynamický (PK/PD) vzťah
Podobne ako v prípade iných betalaktámových antibakteriálnych látok sa ukázalo, že čas, kedy plazmatické koncentrácie meropenému presahujú minimálnu inhibičnú koncentráciu (T > MIC)
najlepšie koreluje s účinnosťou. V predklinických modeloch meropeném preukázal účinnosť, keď plazmatické koncentrácie prevyšovali MIC infikujúceho mikroorganizmu počas približne 40 %
dávkovacieho intervalu. Tento cieľ nebol klinicky potvrdený.
Mechanizmus rezistencie
Bakteriálna rezistencia na meropeném môže byť dôsledkom: (1) zníženej priepustnosti vonkajšej membrány gramnegatívnych baktérií (kvôli zníženej tvorbe porínov) (2) zníženej afinite k cieľovým miestam PVP (3) zvýšenej expresii zložiek efluxnej pumpy a (4) tvorby betalaktamáz, ktoré hydrolyzujú karbapenémy.
V Európskej únii boli hlásené lokalizované ohniská infekcií spôsobených karbapeném-rezistentnými baktériami.
Na základe na cieľového miesta, neexistuje skrížená rezistencia medzi meropenémom a skupinami
liečiv ako chinolóny, aminoglykozidy, makrolidy a tetracyklíny. Baktérie však môžu vykazovať
rezistenciu na viac ako na jednu skupinu antibakteriálnych látok, ak príslušný mechanizmus zahŕňa nepriepustnosť pre niektoré zlúčeniny a/alebo efluxnú pumpu (pumpy).
Hraničné hodnoty testovania citlivosti
Interpretačné kritériá MIC (minimálnej inhibičnej koncentrácie) pre testovanie citlivosti stanovil European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing (EUCAST) pre meropeném a sú uvedené tu: https://www.ema.europa.eu/documents/other/minimum-inhibitory-concentration-mic- breakpoints_en.xlsx
Výskyt získanej rezistencie môže kolísať v závislosti od geografickej polohy a času pre vybrané druhy a lokálne informácie o rezistencii sú potrebné najmä pri liečbe ťažkých infekcií. Ak je lokálny výskyt rezistencie taký, že prínos liečiva je prinajmenšom u niektorých typov infekcií sporný, je potrebné sa poradiť s odborníkom.
Nasledujúca tabuľka obsahuje zoznam patogénov zistených na základe klinických skúseností
a terapeutických pokynov.
Bežne citlivé kmene
Grampozitívne aeróbne baktérie
Enterococcus faecalisx
Staphylococcus aureus (kmene citlivé na meticilín)y
Staphylococcus species (kmene citlivé na meticilín) vrátane Staphylococcus epidermidis Streptococcus agalactiae (skupina B)
skupina Streptococcus milleri (S. anginosus, S. constellatus, a S. intermedius) Streptococcus pneumoniae
Streptococcus pyogenes (skupina A)
Gramnegatívne aeróbne baktérie
Citrobacter freudii Citrobacter koseri Enterobacter aerogenes Enterobacter cloacae Escherichia coli Haemophilus influenzae Klebsiella oxytoca Klebsiella pneumoniae Morganella morganii Neisseria gonorrhoeae Neisseria meningitidis Proteus mirabilis Proteus vulgaris Serratia marcescens
Grampozitívne anaeróbne baktérie Clostridium perfringens Peptoniphilus asaccharolyticus
Peptostreptococcus species (vrátane P. micros, P. anaerobius, P. magnus)
Gramnegatívne anaeróbne baktérie
Bacteroides caccae
Skupina Bacteroides fragilis Prevotella bivia
Prevotella disiens
Druhy, pri ktorých získaná rezistencia môže predstavovať problém
Grampozitívne aeróbne baktérie
Enterococcus faeciumx,z
Gramnegatívne aeróbne baktérie Acinetobacter species Burkholderia cepacia Pseudomonas aeruginosa
Mikroorganizmy s prirodzenou rezistenciou
Gramnegatívne aeróbne baktérie Stenotrophomonas maltophilia Legionella species
Iné mikroorganizmy Clamydophilla pneumoniae Chlamydophilla psitaci Coxiella burnetii Mycoplasma pneumoniae
x Kmene vykazujúce prirodzenú intermediárnu citlivosť
y Všetky stafylokoky rezistentné na meticilín sú rezistentné na meropeném
z Pomer rezistencie ≥ 50 % v jednej alebo viac krajinách EÚ
Sopľavka a melioidóza
Použitie meropenému u ľudí sa zakladá na údajoch o in vitro citlivosti Burkholderia mallei
a Burkholderia pseudomalei a na obmedzených údajoch u ľudí. Ošetrujúci lekári sa majú riadiť národnými a/alebo medzinárodnými schválenými dokumentmi, ktoré sa týkajú liečby sopľavky a melioidózy.
Priemerný plazmatický polčas u zdravých osôb je približne 1 hodina, priemerný distribučný objem je približne 0,25 l/kg (11 – 27 l) a priemerný klírens je 287 ml/min pri 250 mg s poklesom na 205 ml/min pri 2 g. Dávkami 500, 1 000 a 2000 mg pri infúznom podaní v priebehu 30 minút sa dosiahnu hodnoty Cmax približne 23, 49 a 115 μg/ml, v uvedenom poradí, čo zodpovedá hodnotám AUC 39,3 ; 62,3
a 153 μg.h/ml, v uvedenom poradí. Hodnoty Cmax po infúzii v priebehu 5 minút sú 52 a 112 μg/ml po dávkach 500 a 1000 mg, v uvedenom poradí. Po dávkach opakovaných v 8-hodinových intervaloch nedochádza u osôb s normálnou funkciou obličiek ku kumulácii meropenému.
V štúdii s 12 pacientmi, ktorým sa podával meropeném 1000 mg v 8-hodinových intervaloch po chirurgickom zákroku z dôvodu intraabdominálnych infekcií boli Cmax a polčas porovnateľné ako u zdravých osôb, zaznamenal sa však vyšší distribučný objem 27 litrov.
Distribúcia
Priemerná väzba meropenému na plazmatické bielkoviny bola približne 2 % a nezávisela od
koncentrácie v plazme. Po rýchlom podaní (5 minút alebo menej) je farmakokinetika biexponenciálna, čo je oveľa menej zreteľné po 30-minútovej infúzii. Meropeném dobre prechádza do jednotlivých
telesných tekutín a tkanív: vrátane pľúc, bronchiálnych sekrétov, žlče, cerebrospinálnej tekutiny, gynekologických tkanív, kože, fascie, svalu a do peritoneálnych exsudátov.
Metabolizmus
Meropeném sa metabolizuje hydrolýzou betalaktámového kruhu, vytvorením mikrobiologicky neaktívneho metabolitu. V podmienkach in vitro meropeném vykazuje zníženú citlivosť voči
hydrolýze ľudskou dehydropeptidázou-I (DHP-I) v porovnaní s imipenémom a nie je potrebné súbežne podávať inhibítor DHP-I.
Eliminácia
Meropeném sa primárne vylučuje nezmenený obličkami; približne 70 % (50 – 75 %) sa v nezmenenej
forme vylúči v priebehu 12 hodín. Ďalších 28 % sa nachádza v moči v podobe mikrobiologicky
neaktívneho metabolitu. Vylučovanie stolicou predstavuje približne iba 2 % dávky. Nameraný renálny klírens a vplyv probenecidu poukazujú na to, že meropeném prechádza tak glomerulárnou filtráciou ako aj tubulárnou sekréciou.
Porucha funkcie obličiek
Poškodenie funkcie obličiek spôsobuje zvýšenú AUC v plazme a dlhší polčas meropenému. AUC meropenému sa zvýšila 2,4-násobne u pacientov so stredne ťažkou poruchou renálnej funkcie (CrCl 33 – 74 ml/min), 5-násobne u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (CrCl 4 – 23 ml/min)
a 10-násobne u hemodialyzovaných pacientov (CrCl < 2 ml/min) v porovnaní so zdravými osobami (CrCl > 80 ml/min). AUC mikrobiologicky neaktívnych metabolitov s otvoreným kruhom bola tiež výrazne zvýšená u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Úprava dávky sa odporúča u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.2).
Meropeném je možno odstrániť hemodialýzou s klírensom počas hemodialýzy približne 4-krát vyšším
ako u anurických pacientov.
Porucha funkcie pečene
Štúdia u pacientov s alkoholovou cirhózou nepoukazuje na žiadny vplyv ochorenia pečene na farmakokinetiku meropenému po opakovaných dávkach.
Dospelí pacienti
Farmakokinetické štúdie uskutočnené u pacientov nepreukázali významné rozdiely vo farmakokinetike v porovnaní so zdravými osobami s rovnakou funkciou obličiek. Populačný model odvodený z údajov od 79 pacientov s intraabdominálnou infekciou alebo pneumóniou poukázal na závislosť stredného objemu od hmotnosti a klírensu od klírensu kreatinínu a veku.
Pediatrickí pacienti
Farmakokinetika u dojčiat a detí s infekciou pri dávkach 10, 20 a 40 mg/kg vykazovala hodnoty Cmax
približujúce sa hodnotám u dospelých po dávkach 500, 1000 a 2000 mg, v uvedenom poradí.
Porovnanie poukázalo na zhodu vo farmakokinetike medzi dávkami a polčasmi celkovo podobnými u dospelých, s výnimkou najmladších detí (< 6 mesiacov t1/2 1,6 h). Priemerné hodnoty klírensu meropenému boli 5,8 ml/min/kg (6 – 12 rokov), 6,2 ml/min/kg (2 – 5 rokov), 5,3 ml/min/kg
(6 – 23 mesiacov) a 4,3 ml/min/kg (2 – 5 mesiacov). Približne 60 % dávky sa vylučuje močom
v priebehu 12 hodín ako meropeném a ďalších 12 % ako metabolit. Koncentrácie meropenému
v cerebrospinálnej tekutine u detí s meningitídou dosahujú približne 20 % súbežných hladín v plazme,
hoci individuálne rozdiely sú významné.
Farmakokinetika meropenému u novorodencov, u ktorých sa vyžaduje antiinfekčná liečba, sa prejavila vyšším klírensom u novorodencov s vyšším chronologickým alebo gestačným vekom s celkovým priemerným polčasom 2,9 hodín. Simulácia Monte Carlo na základe populačného FK modelu ukázala, že dávkovací režim s dávkou 20 mg/kg v 8-hodinových intervaloch dosiahol hodnotu 60 %T>MIC pre
P. aeruginosa u 95 % nedonosených a u 91 % riadne donosených novorodencov.
Starší pacienti
Farmakokinetické štúdie u zdravých starších osôb (65 – 80 rokov) poukázali na zníženie klírensu v plazme, čo zodpovedalo zníženiu klírensu kreatinínu v súvislosti s vekom a menšiemu poklesu nerenálneho klírensu. U starších pacientov sa nevyžaduje žiadna úprava dávky s výnimkou stredne ťažkej až ťažkej poruchy funkcie obličiek (pozri časť 4.2).
Farmaceutické informácie - ARCHIFAR 500 mg
3 roky
Po rekonštitúcii:
Injekčný roztok na intravenóznu bolusovú injekciu
Roztok na bolusovú injekciu s konečnou koncentráciou 50 mg/ml sa pripraví rozpustením lieku vo
vode na injekcie.
Chemická a fyzikálna stabilita pre použitie pripraveného roztoku na bolusovú injekciu sa preukázala počas 3 hodín pri teplote do 25 °C alebo 9 hodín v chladničke (2 °C – 8 °C).
Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite, ak spôsob otvorenia/rekonštitúcie/riedenia nezabraňuje riziku mikrobiálnej kontaminácie.
Ak sa liek nepoužije okamžite, za dĺžku a podmienky jeho uchovávania je zodpovedný používateľ.
Infúzny roztok na intravenóznu infúziu
Infúzny roztok s konečnou koncentráciou 1 až 20 mg/ml sa pripraví rozpustením lieku buď
v 0,9 % infúznom roztoku chloridu sodného alebo 5 % infúznom roztoku glukózy.
Chemická a fyzikálna stabilita pre použitie pripraveného infúzneho roztoku použitím 0,9 % roztoku chloridu sodného sa preukázala počas 3 hodín pri teplote do 25 °C alebo 12 hodín v chladničke
(2 °C – 8 °C).
Infúzny roztok pripravený použitím 5 % roztoku glukózy sa má použiť okamžite po rekonštitúcii.
Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite, ak spôsob otvorenia/rekonštitúcie/riedenia nezabraňuje riziku mikrobiálnej kontaminácie.
Ak sa liek nepoužije okamžite, za dĺžku a podmienky jeho uchovávania je zodpovedný používateľ.
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie. Neuchovávajte v mrazničke.
Podmienky na uchovávanie po rekonštitúcii/riedení lieku, pozri časť 6.3.
Bezfarebná sklenená injekčná liekovka (trieda I) s nominálnym objemom 20 ml (ARCHIFAR 500 mg)
a 30 ml (ARCHIFAR 1 g) s brómbutylovou gumovou zátkou a hliníkovým uzáverom alebo
s hliníkovým uzáverom s modrým plastovým odnímateľným viečkom „flip-off“.
Veľkosť balenia
10, 25, 50 alebo 100 injekčných liekoviek
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
a iné zaobchádzanie s liekom
Počas prípravy a podávania sa musí použiť štandardná aseptická technika. Pred použitím pripravený
roztok pretrepte. Injekčná liekovka je iba na jednorazové použitie.
Injekčný roztok
Meropeném používaný ako bolusová intravenózna injekcia sa má nariediť sterilnou vodou na injekcie na konečnú koncentráciu približne 50 mg/ml:
| Dávka ARCHIFARU | Množstvo „vody na injekcie“ potrebné na nariedenie |
| 500 mg (miligramov) | 10 ml (mililitrov) |
| 1 g (gram) | 20 ml |
| 1,5 g | 30 ml |
| 2 g | 40 ml |
Infúzny roztok
Meropeném určený na intravenóznu infúziu je možné priamo rozriediť s 0,9 % roztokom chloridu
sodného alebo 5 % roztokom glukózy na konečnú koncentráciu 1 – 20 mg/ml.
Liek je treba po zriedení pred podaním vizuálne skontrolovať za účelom zistenia, poškodenia obalu alebo akéhokoľvek viditeľného znaku poškodenia a zneškodniť akýkoľvek roztok, v ktorom sú
poškodenia pozorované.
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.