Ampicillin Noridem 2 g Prášok na injekčný/infúzny roztok

Ampicillin Noridem je indikovaný dospelým a deťom na liečbu nasledujúcich infekcií spôsobených kmeňmi grampozitívnych aj gramnegatívnych baktérií, najmä pacientom, u ktorých nie je indikované perorálne podávanie (pozri časť 5.1).

Infekcie dýchacích ciest:

• infekcie horných dýchacích ciest a infekcie ucha, nosa a hrdla: akútna sinusitída (diagnostikovaná

  špecialistom), akútny zápal stredného ucha

• infekcie dolných dýchacích ciest: akútna exacerbácia chronickej bronchitídy, pneumónia získaná v komunite.

  Infekcie kože a mäkkých tkanív:

• infekcie rán

• infekcie po uhryznutí zvieraťom.

  Infekcie urogenitálneho traktu:

• akútna a chronická pyelonefritída, pyelitída, cystitída, uretritída.

  Infekcie ženského reprodukčného systému:

• septický potrat, adnexitída, salpingitída, endometritída a parametritída, peritonitída v oblasti

  panvy, puerperálna horúčka.

  Infekcie gastrointestinálneho traktu:

• infekcie žlčových ciest (cholangitída) a žlčníka (cholecystitída). Listerióza, vrátane listériovej meningitídy, v kombinácii s inými antibiotikami. Leptospiróza v kombinácii s inými antibiotikami.

  Liečba bakteriémie spojenej alebo pravdepodobne podozrivej s niektorou z vyššie uvedených infekcií.

  Ampicilín je tiež indikovaný na liečbu a profylaxiu endokarditídy u rizikových pacientov.

  Je potrebné vziať do úvahy oficiálne usmernenia týkajúce sa vhodného používania antibiotík.

Dávkovanie

Pre presné dávkovanie je tento liek dostupný v rôznych silách.

Výška dávky ampicilínu závisí od veku pacienta, jeho telesnej hmotnosti a funkcie obličiek, závažnosti a miesta infekcie a od podozrivých alebo potvrdených patogénov.

Všeobecné odporúčania pre dávkovanie ampicilínu:

Odporúčania pre dávkovanie pri listériovej meningitíde a iných závažných infekciách:

Všeobecné odporúčania pre dávkovanie pri profylaxii endokarditídy:

Pri meningitíde je potrebné zohľadniť obnovenie hematoencefalickej bariéry po zlepšení a dávka sa nemá zodpovedajúcim spôsobom znižovať.

Infekcie s vysoko citlivými baktériami a/alebo infekcie v miestach, kde sa dosahujú vysoké

koncentrácie liečiva: tieto sa môžu liečiť dennými dávkami, ktoré sú na spodnej hranici vyššie uvedených odporúčaných dávkovaní.

U dospelých nesmie byť minimálna dávka nižšia ako 1 g/deň.

Na začiatku klinického zlepšenia je možné prejsť na perorálne aminopenicilíny.

U predčasne narodených detí a novorodencov sa má dávka a/alebo interval podávania upraviť podľa zníženého renálneho vylučovania.

Osobitné populácie

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek sa má dávka a/alebo interval podávania upraviť podľa zníženého renálneho vylučovania. V prípadoch závažnej poruchy funkcie obličiek sa nemá prekročiť dávka 1 g ampicilínu každých 8 hodín. Ak je klírens kreatinínu nižší ako 10 ml/min, interval dávkovania sa predĺži na 12 až 15 hodín.

Dĺžka používania

Infekcie urogenitálneho traktu: najmenej 4 až 10 dní Infekcie ß-hemolytickými streptokokmi: najmenej 10 dní Pneumónia: 10 až 14 dní

Endokarditída: 4 až 6 týždňov

Pri iných infekciách: ďalších 48 hodín po klinickom a/alebo bakteriologickom vyliečení alebo až 7 dní

po ústupe horúčky a klinickom zlepšení.

Spôsob podávania

Intramuskulárna alebo intravenózna injekcia, alebo ako intermitentná alebo kontinuálna infúzia.

Pri intramuskulárnom podaní sa musí dodržať obvyklý limit objemu injekcie.

Ak celková podaná dávka presiahne 5 ml, objem injekcie sa má vpichnúť do viacerých miest v rámci

svalu, ktorý sa považuje za vhodný pre takýto objem.

Intravenózna injekcia sa musí podávať pomaly počas najmenej 5 – 10 minút.

Trvanie infúzie musí byť 20 – 30 minút. Pri kontinuálnej infúzii sa má, ak je to možné, použiť infúzna

pumpa.

Pokyny na rekonštitúciu/riedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

Precitlivenosť na liečivo.

Potvrdená a suspektná precitlivenosť na betalaktámové antibiotiká, ako sú penicilíny a cefalosporíny. Žltačka alebo porucha funkcie pečene v anamnéze v dôsledku užívania ampicilínu.

Je potrebné sa vyhnúť súbežnému užívaniu lieku Ampicillin Noridem u pacientov s infekčnou mononukleózou (glandulárnou horúčkou), cytomegalovírusovou infekciou alebo lymfatickou leukémiou, pretože v takýchto prípadoch sa kožné reakcie vyskytujú častejšie.

Ak sa objaví alergia „okamžitého typu“ (napr. urtikária, anafylaxia), liečba sa musí ukončiť a pacient

sa musí liečiť bežnými liekmi, ako sú adrenalín, antihistaminiká a kortikosteroidy.

Zvláštna opatrnosť sa odporúča u pacientov s alergickou diatézou alebo bronchiálnou astmou a u

pacientov s mykózou.

Pred začiatkom liečby ampicilínom sa musí dôkladne vyšetriť anamnéza predchádzajúcich reakcií z precitlivenosti na penicilíny a cefalosporíny. Musí sa zvážiť možnosť skríženej alergie (10 % až 15 %) s cefalosporínmi.

U pacientov liečených penicilínom boli hlásené závažné a niekedy fatálne (anafylaktoidné) reakcie z precitlivenosti. Toto riziko je zvýšené u pacientov s anamnézou známej precitlivenosti na betalaktámové antibiotiká.

Pacient má byť informovaný o možnosti výskytu alergických reakcií a o potrebe ich hlásiť.

Pri liečbe brušného týfusu, leptospirózy alebo počas liečby syfilisu sa môže v dôsledku bakteriolýzy vyskytnúť Jarischova-Herxheimerova reakcia.

V súvislosti s liečbou ampicilínom boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (severe cutaneous adverse reactions, SCAR) vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS), toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN), liekovej reakcie s eozinofíliou a systémovými príznakmi (drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms, DRESS) a akútnej generalizovanej exantematóznej pustulózy (AGEP) (pozri časť 4.8).

Ak sa objavia prejavy a príznaky naznačujúce tieto reakcie, ampicilín sa má okamžite vysadiť a zvážiť alternatívna liečba.

Podávanie samotných antibiotík na liečbu cholangitídy a cholecystitídy je vhodné len v miernejších prípadoch bez závažnej cholestázy.

U pacientov s poruchou funkcie obličiek je vylučovanie ampicilínu oneskorené; v závislosti od stupňa funkčného poškodenia môže byť potrebné znížiť maximálnu dennú dávku.

Pri dlhodobej liečbe vysokými dávkami sa odporúčajú kontroly funkcie pečene a v prípade už existujúceho poškodenia obličiek alebo kožných ochorení sa odporúčajú testy moču a funkcie

obličiek. Monitorovanie krvného obrazu je indikované na zistenie reakcií hematopoetického systému vyvolaných protilátkami, najmä hemolytickej anémie.

Pri dlhodobej liečbe je potrebná ostražitosť kvôli nadmernému rastu rezistentných baktérií alebo húb. V prípade infúzií sa musí miesto podania meniť každých 48 hodín. Ak sa vyskytnú sekundárne infekcie, musia sa prijať vhodné opatrenia.

Medzi dermatofytmi a penicilínom môže existovať spoločná antigenicita. V dôsledku toho nemožno u pacientov s mykózou vylúčiť reakcie podobné tým, ktoré sa vyskytujú po obnovenom kontakte, a to ani pri prvom podaní penicilínu.

V prípade závažnej a pretrvávajúcej hnačky treba zvážiť pseudomembranóznu kolitídu spojenú s

antibiotikami (mukohemoragická, vodnatá hnačka, tupá, difúzna až koliková bolesť brucha, pyrexia, občas tenezmus), ktorá môže byť život ohrozujúca. V týchto prípadoch sa preto musí liečba liekom Ampicillin Noridem okamžite ukončiť a začať liečbu na základe testov na detekciu patogénov.

Antiperistaltiká sú kontraindikované.

U pacientov užívajúcich ampicilín bolo hlásené predĺženie protrombínového času. Pri súbežnom

podávaní antikoagulancií je potrebné vykonať primerané sledovanie. Môže byť potrebná úprava dávky perorálnych antikoagulancií (pozri časti 4.5 a 4.8).

Interferencia s testovaním prítomnosti glukózy v moči

Počas liečby ampicilínom sa majú pri testovaní prítomnosti glukózy v moči použiť enzymatické metódy glukózooxidázy, pretože pri neenzymatických metódach sa môžu vyskytnúť falošne pozitívne výsledky.

Ampicillin Noridem 0,5 g prášok na injekčný/infúzny roztok:

Tento liek obsahuje 32,9 mg sodíka na injekčnú liekovku, čo zodpovedá 1,6 % WHO odporúčaného

maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Ampicillin Noridem 1 g prášok na injekčný/infúzny roztok:

Tento liek obsahuje 65,8 mg sodíka na injekčnú liekovku, čo zodpovedá 3,3 % WHO odporúčaného

maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Ampicillin Noridem 2 g prášok na injekčný/infúzny roztok:

Tento liek obsahuje 131,6 mg sodíka na injekčnú liekovku, čo zodpovedá 6,6 % WHO odporúčaného

maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Keďže penicilíny, ako je ampicilín, sú účinné iba proti proliferujúcim baktériám, nemali by sa

kombinovať s bakteriostatickými antibiotikami. Ak to antibiogram odôvodňuje, je možná kombinácia

s inými baktericídnymi antibiotikami (cefalosporíny, aminoglykozidy).

Súbežné podávanie probenecidu vedie k vyšším a trvalým plazmatickým koncentráciám v dôsledku

inhibície renálnej eliminácie.

Riziko vyrážky sa zvyšuje pri súbežnom užívaní alopurinolu. Ampicilín môže znížiť vylučovanie atenololu močom.

Ak sa súbežne podávajú antikoagulanciá kumarínového typu, môže sa zvýšiť náchylnosť na krvácanie. U pacientov užívajúcich ampicilín sa hlásilo predĺženie protrombínového času. Pri súbežnom predpisovaní ampicilínu a antikoagulancií je potrebné primerané sledovanie; môže byť tiež potrebné upraviť dávku perorálne podávaných antikoagulancií.

Účinnosť perorálnej vakcíny proti týfusu sa môže znížiť pri súbežnom podávaní ampicilínu.

Ampicilín môže inhibovať vylučovanie metotrexátu a tým zosilniť nežiaduce účinky metotrexátu. Je potrebné sledovať hladiny metotrexátu v krvi.

Gravidita

Údaje o obmedzenom počte gravidít vystavených účinku ampicilínu nepreukazujú žiadne nežiaduce

reakcie ampicilínu, pokiaľ ide o graviditu alebo zdravie plodu/novorodenca. Doteraz nie sú k

dispozícii žiadne ďalšie relevantné epidemiologické údaje. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame

alebo nepriame škodlivé účinky z hľadiska gravidity, embryonálneho/fetálneho vývoja, pôrodu alebo

postnatálneho vývoja (pozri časť 5.3). Vzhľadom na obmedzené skúsenosti u ľudí sa ampicilín nemá používať, pokiaľ to nie je prísne indikované a nebol vykonaný odhad pomeru prínosu a rizika.

Dojčenie

Ampicilín sa vylučuje do ľudského mlieka. U dojčeného dieťaťa sa preto môže vyskytnúť hnačka a kolonizácia slizníc kvasinkovými hubami; dojčenie preto môže byť nutné prerušiť. Treba zvážiť možnosť senzibilizácie.

Ampicilín sa však môže používať počas dojčenia po dôkladnom zvážení prínosov a rizík.

Fertilita

Nie sú k dispozícii žiadne údaje týkajúce sa účinkov na fertilitu.

Na základe doterajších skúseností ampicilín nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť sústrediť sa a reagovať. Nežiaduce reakcie (pozri časť 4.8) však môžu zriedkavo viesť k rizikám pri vykonávaní takýchto činností. Platí to najmä pri interakcii s alkoholom.

Nežiaduce účinky sú zoradené podľa triedy orgánových systémov a frekvencie nasledovne: Veľmi časté: ≥ 1/10

Časté: ≥ 1/100 až < 1/10

Menej časté: ≥ 1/1 000 až < 1/100

Zriedkavé: ≥ 1/10 000 až < 1/1 000

Veľmi zriedkavé: < 1/10 000 Neznáme: z dostupných údajov

V rámci každej skupiny frekvencií sú nežiaduce reakcie zoradené podľa klesajúcej závažnosti.

aDlhodobé a opakované užívanie môže viesť k superinfekcii rezistentnými baktériami alebo

kvasinkovými hubami.

bTieto javy sú vo všeobecnosti reverzibilné po ukončení liečby.

cPri veľmi vysokých sérových koncentráciách ampicilínu, ktoré môžu byť spôsobené faktormi, ako sú porucha funkcie obličiek alebo užívanie veľmi vysokých dávok, sa môžu vyskytnúť stavy centrálnej nervovej excitácie, myoklonus a záchvaty.

dGastrointestinálne poruchy (bolesť žalúdka, nevoľnosť, vracanie, hnačka, meteorizmus) často počas liečby ustúpia a vo väčšine prípadov si nevyžadujú ukončenie liečby. Normalizácia črevnej flóry sa očakáva približne 3 – 5 dní po ukončení liečby. Ak sa počas liečby vyskytne hnačka, treba zvážiť možnosť pseudomembranóznej kolitídy (pozri aj časť 4.4).

eTypická „ampicilínová“ vyrážka je väčšinou morbiliformná/makulopapulárna a objavuje sa po 8 až

10 dňoch pri prvom použití; pri opakovanom užívaní sa objavuje na 2. až 3. deň. Vyrážka vo

všeobecnosti ustúpi v priebehu niekoľkých dní, napriek pokračovaniu liečby. Vyrážky sa zdajú byť častejšie ako zvyčajne v prítomnosti vírusových infekcií, renálnej insuficiencie alebo pri dávkach vyšších ako 6 g/deň.

Môže sa vyskytnúť plesňová infekcia v ústach a v oblasti genitálií. Pri intramuskulárnej injekcii sa môže vyskytnúť lokálna bolesť.

Pri mononukleóze je frekvencia exantému vysoká. Zvýšená frekvencia exantému sa pozorovala aj pri

leukémii.

Zvýšené hodnoty AST sa preukázali v dôsledku lokálneho uvoľňovania v mieste vpichu a nemusia nutne naznačovať postihnutie pečene.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

V prípade predávkovania aminopenicilínmi sa v ojedinelých prípadoch vyskytli urologické príznaky, ako je hematúria a kryštalúria, hemoragická cystitída, intersticiálna nefritída, oligúria, hyperkaliémia alebo renálna insuficiencia, ktoré boli doteraz reverzibilné bez trvalých následkov. U pacientov so

závažnou poruchou funkcie obličiek, epilepsiou a meningitídou sa riziko výskytu týchto nežiaducich účinkov zvyšuje.

Ak sa dosiahnu vysoké koncentrácie v mozgovomiechovom moku, môžu sa vyskytnúť neurologické

príznaky vrátane záchvatov.

V prípade predávkovania je indikované starostlivé sledovanie životných funkcií a symptomatická liečba akýchkoľvek vyskytujúcich sa príznakov, pričom osobitná pozornosť sa musí venovať rovnováhe tekutín a elektrolytov. Neexistuje žiadne špecifické antidotum.

Ampicilín je možné z obehu odstrániť hemodialýzou.