Omlyclo 75 mg injekčný roztok v naplnenom pere
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Špecializácia predpisujúceho lekára
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v subšpecializačnom odbore pneumológia a ftizeológia pediatrická pneumológia a ftizeológia
Indikačné obmedzenie úhrady
l) a časté symptómy alebo početné exacerbácie napriek každodenným vysokým dávkam inhalačných glukokortikosteroidov a LABA. Ak nedôjde v priebehu troch mesiacov liečby k stabilizácii a kontrole perzistujúcej bronciálnej astmy, ďalšia liečba nie je hradenou liečbou. Hradená liečba u pacientov vo veku od šesť do 18 rokov sa môže indikovať na Det…
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Omlyclo 0,5 ml/75 mg
Alergická astma
Omlyclo je indikovaný dospelým, dospievajúcim a deťom (vo veku 6 až <12 rokov).
O liečbe Omlyclom sa má uvažovať iba u pacientov s presvedčivou astmou sprostredkovanou IgE (imunoglobulínom E) (pozri časť 4.2).
Dospelí a dospievajúci (vo veku 12 rokov a starší)
Omlyclo je indikovaný ako prídavná liečba na zlepšenie kontroly astmy u pacientov s ťažkou perzistujúcou alergickou astmou, ktorí majú pozitívny kožný test alebo reaktivitu in vitro na celoročný vzdušný alergén a ktorí majú zníženú funkciu pľúc (FEV1 <80 %), ako aj časté symptómy cez deň alebo zobúdzanie v noci a ktorí mali početné dokumentované ťažké exacerbácie astmy napriek každodenným vysokým dávkam inhalačných kortikosteroidov a dlhodobo účinkujúcim inhalačným beta2-agonistom.
Deti (vo veku 6 až <12 rokov)
Omlyclo je indikovaný ako prídavná liečba na zlepšenie kontroly astmy u pacientov s ťažkou perzistujúcou alergickou astmou, ktorí majú pozitívny kožný test alebo reaktivitu in vitro na celoročný vzdušný alergén a časté symptómy cez deň alebo zobúdzanie v noci a ktorí mali početné dokumentované ťažké exacerbácie astmy napriek každodenným vysokým dávkam inhalačných kortikosteroidov a dlhodobo účinkujúcim inhalačným beta2-agonistom.
Chronická rinosinusitída s nosovými polypmi (CRSwNP, chronic rhinosinusitis with nasal polyps)
Omlyclo je indikovaný ako prídavná liečba s intranazálnymi kortikosteroidmi (INKS) na liečbu dospelých (vo veku 18 rokov a viac) s ťažkou CRSwNP, u ktorých liečba s INKS nezabezpečuje dostatočnú kontrolu ochorenia.
Liečbu majú iniciovať lekári, ktorí majú skúsenosti s diagnostikovaním a liečbou ťažkej perzistujúcej
astmy alebo chronickej rinosinusitídy s nosovými polypmi (CRSwNP). Dávkovanie
Dávkovanie pri alergickej astme a CRSwNP sa riadi rovnakými zásadami dávkovania. Primeraná dávka a frekvencia podávania omalizumabu pri týchto indikáciách sa určuje podľa východiskovej hodnoty IgE (IU/ml), nameranej pred začatím liečby, a telesnej hmotnosti (kg). Pred podaním prvej dávky sa má na určenie dávky u pacientov zistiť hladina IgE niektorým zo štandardných meraní celkového IgE v sére. Na základe týchto meraní môže byť na každé podanie potrebných 75 až 600 mg omalizumabu v 1 až 4 injekciách.
U pacientov s alergickou astmou s východiskovou hodnotou IgE nižšou ako 76 IU/ml bolo menej pravdepodobné, že pre nich bude liečba prínosom (pozri časť 5.1). Predpisujúci lekári sa majú uistiť, že dospelí a dospievajúci pacienti s IgE nižším ako 76 IU/ml a deti (vo veku 6 až <12 rokov) s IgE nižším ako 200 IU/ml majú pred začatím liečby jednoznačnú reaktivitu in vitro (RAST) na celoročný alergén.
Pozri schému prepočtu v Tabuľke 1 a schémy určovania dávky v Tabuľkách 2 a 3.
Pacientom, ktorých východiskové hladiny IgE alebo telesná hmotnosť v kilogramoch sú mimo hraničných hodnôt v tabuľke dávok, sa omalizumab nemá podať.
Maximálna odporúčaná dávka je 600 mg omalizumabu každé dva týždne.
Tabuľka 1 Prepočet dávky na počet naplnených injekčných striekačiek/pier*, počet injekcií** a celkový objem injekcií pri každom podaní| Dávka (mg) | Počet injekčných striekačiek/pier* | Počet injekcií** | Celkový objem injekcií (ml) | ||
| 75mg | 150mg | 300 mg * | |||
| 75 | 1 | 0 | 0 | 1 | 0.5 |
| 150 | 0 | 1 | 0 | 1 | 1.0 |
| 225 | 1 | 1 | 0 | 2 | 1.5 |
| 300 | 0 | 0 | 1 | 1 | 2.0 |
| 375 | 1 | 0 | 1 | 2 | 2.5 |
| 450 | 0 | 1 | 1 | 2 | 3.0 |
| 525 | 1 | 1 | 1 | 3 | 3.5 |
| 600 | 0 | 0 | 2 | 2 | 4.0 |
*Omlyclo 300 mg naplnená injekčná striekačka a všetky dávky naplneného pera nie sú určené na použitie u pacientov vo veku menej ako 12 rokov.
**Táto tabuľka uvádza najnižší počet injekcií pre pacientov, na dosiahnutie požadovanej dávky však existujú aj iné dávkovacie kombinácie injekčných striekačiek/pier.
Tabuľka 2 PODÁVANIE KAŽDÉ 4 TÝŽDNE. Dávky omalizumabu (počet miligramov v 1 dávke) podávané subkutánnou injekciou každé 4 týždne| ≥20-25* | >25-30* | >30-40 | >40-50 | >50-60 | >60-70 | >70-80 | >80-90 | >90-125 | >125-150 |
| 75 | 75 | 75 | 150 | 150 | 150 | 150 | 150 | 300 | 300 |
| 150 | 150 | 150 | 300 | 300 | 300 | 300 | 300 | 450 | 600 |
| 150 | 150 | 225 | 300 | 300 | 450 | 450 | 450 | 600 | |
| 225 | 225 | 300 | 450 | 450 | 450 | 600 | 600 | ||
| 225 | 300 | 450 | 450 | 600 | 600 | ||||
| 300 | 300 | 450 | 600 | 600 | |||||
| 300 | 450 | 600 |
≥30-100
>100-
200
>200-
300
>300-
400
>400-
500
>500-
600
>600-
700
>700-
800
>800-
900
>900-
1 000
>1 000-
1 100
PODÁVANIE KAŽDÉ 2 TÝŽDNE POZRI TABUĽKU 3
*Telesná hmotnosť do 30 kg sa v pivotných skúšaniach na CRSwNP neskúmala.
Tabuľka 3 PODÁVANIE KAŽDÉ 2 TÝŽDNE. Dávky omalizumabu (počet miligramov v 1 dávke) podávané subkutánnou injekciou každé 2 týždne| Výcho-diskováhodnota | ||||||||||
| IgE | ≥20- | >25- | >30- | >40- | >50- | >60- | >70- | >80- | >90- | >125- |
| (IU/ml) | 25* | 30* | 40 | 50 | 60 | 70 | 80 | 90 | 125 | 150 |
| ≥30- | ||||||||||
| 100 PODÁVANIE KAŽDÉ 4 TÝŽDNE>100- POZRI TABUĽKU 2200 | ||||||||||
| 375 | |||||||||
| 450 | 525 | ||||||||
| 375 | 375 | 525 | 600 | ||||||
| 375 | 450 | 450 | 600 | ||||||
| 225 | 375 | 450 | 450 | 525 | |||||
| 225 | 225 | 300 | 375 | 450 | 450 | 525 | 600 | ||
| 225 | 225 | 300 | 375 | 450 | 525 | 600 | |||
| 225 | 300 | 375 | 450 | 525 | 600 | ||||
| 225 | 300 | 375 | 450 | 600 | |||||
| 300 | 300 | 450 | 525 | 600 | Nedostatočné údaje pre odporúčanie dávky | ||||
| 300 | 375 | 450 | 525 | ||||||
| 300 | 375 | 525 | 600 | ||||||
>200-
300
>300-
400
>400-
500
>500-
600
>600-
700
>700-
800
>800-
900
>900-
1 000
>1 000
-1 100
>1 100
-1 200
>1 200
-1 300
>1 300
-1 500
*Telesná hmotnosť do 30 kg sa v pivotných skúšaniach na CRSwNP neskúmala.
Trvanie liečby, monitorovanie a úpravy dávky
Alergická astma
Omlyclo je určený na dlhodobú liečbu. Klinické skúšania ukázali, že trvá najmenej 12-16 týždňov, kým sa prejaví účinnosť liečby. Po 16 týždňoch od začatia liečby Omlyclom má lekár pred podaním ďalších injekcií u pacientov vyhodnotiť účinnosť liečby. Rozhodnutie o pokračovaní liečby po 16 týždňoch, alebo pri nasledujúcich príležitostiach, sa má zakladať na tom, či sa pozoruje výrazné zlepšenie celkovej kontroly astmy (pozri časť 5.1, Celkové hodnotenie účinnosti liečby lekárom).
Chronická rinosinusitída s nosovými polypmi (CRSwNP)
V klinických skúšaniach na CRSwNP sa po 4 ýždňoch pozorovali zmeny v skóre nosových polypov (NPS, nasal polyps score) a skóre nosovej kongescie (NCS, nasal congestion score). Potreba pokračovania liečby sa má pravidelne prehodnocovať na základe závažnosti ochorenia pacienta a úrovne kontroly symptómov.
Alergická astma a chronická rinosinusitída s nosovými polypmi (CRSwNP)
Ukončenie liečby má spravidla za následok návrat k zvýšeným hladinám voľného IgE a súvisiacim symptómom. Hladiny celkového IgE sú zvýšené počas liečby a ostávajú zvýšené až do jedného roka po ukončení liečby. Preto opakované stanovovanie hladín IgE počas liečby nemožno použiť ako návod na určenie dávky. Určovanie dávky po prerušeniach liečby trvajúcich menej ako jeden rok sa má zakladať na sérových hladinách IgE, ktoré sa zistili pri prvom určení dávky. Sérové hladiny celkového IgE možno znovu stanoviť na určenie dávky, ak sa liečba prerušila na jeden rok alebo viac.
Dávky sa majú upraviť pri významných zmenách telesnej hmotnosti (pozri Tabuľky 2 a 3).
Špeciálne populácie
Starší pacienti (65-roční a starší)
Dostupné údaje o použití omalizumabu u pacientov starších ako 65 rokov sú obmedzené, ale nie sú dôkazy o tom, že u starších pacientov sa vyžaduje iná dávka ako u mladších dospelých pacientov.
Porucha funkcie obličiek alebo pečene
Nevykonali sa štúdie o vplyve poruchy funkcie obličiek alebo pečene na farmakokinetiku omalizumabu. Pretože pre klírens omalizumabu v klinických dávkach je rozhodujúci retikulový endotelový systém (RES), nie je pravdepodobné, že ho zmení porucha funkcie obličiek alebo pečene. Zatiaľ čo pre týchto pacientov sa neodporúča osobitná úprava dávky, omalizumab sa im má podávať opatrne (pozri časť 4.4).
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť omalizumabu pri alergickej astme u pacientov vo veku menej ako 6 rokov neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.
Bezpečnosť a účinnosť omalizumabu pri CRSwNP u pacientov vo veku menej ako 18 rokov neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.
Spôsob podávania
Len na subkutánne podanie. Omalizumab sa nesmie podávať intravenózne alebo intramuskulárne.
*Omlyclo 300 mg naplnená injekčná striekačka a všetky dávky naplneného pera nie sú určené na použitie u detí vo veku menej ako 12 rokov. U detí vo veku od 6 do 11 rokov s alergickou astmou možno použiť Omlyclo 75 mg naplnenú injekčnú striekačku a Omlyclo 150 mg naplnenú injekčnú striekačku.
Ak je potrebná viac ako jedna injekcia na dosiahnutie požadovanej dávky, injekcie sa majú rozdeliť medzi dve alebo viac miest podania injekcie (Tabuľka 1).
Pacienti, ktorí nemajú v anamnéze anafylaxiu, si môžu podať sami injekciu Omlycla alebo im môže byť podaná opatrovateľom počnúc 4. dávkou, pokiaľ lekár rozhodne, že je to vhodné (pozri časť 4.4). Pacient alebo opatrovateľ musí byť zaškolený správnej injekčnej technike a rozpoznaniu včasných prejavov a príznakov závažných alergických reakcií.
Pacienti alebo ich opatrovatelia majú byť poučení, aby podávali celé množstvo Omlycla podľa pokynov uvedených v písomnej informácii pre požívateľa.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Sledovateľnosť
Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.
Všeobecné
Omalizumab nie je indikovaný na liečbu akútnych exacerbácií astmy, akútneho bronchospazmu alebo
status asthmaticus.
Omalizumab sa neskúšal u pacientov so syndrómom hyperimunoglobulinémie E alebo alergickou bronchopulmonárnou aspergilózou alebo na prevenciu anafylaktických reakcií vrátane tých, ktoré vyprovokovala alergia na potraviny, s atopickou dermatitídou alebo alergickou nádchou. Omalizumab nie je indikovaný na liečbu týchto ochorení.
Liečba omalizumabom sa neskúšala u pacientov s autoimunitnými ochoreniami, ochoreniami sprostredkovanými imunokomplexami, alebo s už existujúcou poruchou funkcie obličiek alebo pečene (pozri časť 4.2). Pri podávaní omalizumabu týmto pacientom je potrebná opatrnosť.
Náhle vysadenie systémových alebo inhalačných kortikosteroidov po začatí liečby omalizumabom u alergickej astmy alebo CRSwNP sa neodporúča. Zníženie dávky kortikosteroidov sa má vykonať pod priamym dohľadom lekára a môže byť potrebné vykonať ho postupne.
Poruchy imunitného systému
Alergické reakcie I. typu
Pri používaní omalizumabu sa môžu vyskytnúť miestne alebo systémové alergické reakcie I. typu vrátane anafylaxie a anafylaktického šoku, s nástupom aj po dlhom trvaní liečby. Avšak väčšina týchto reakcií sa vyskytla do 2 hodín po prvej alebo ďalších injekciách omalizumabu, ale niektoré začali po viac ako 2 hodinách a dokonca po viac ako 24 hodinách po injekcii. Väčšina anafylaktických reakcií sa vyskytla počas prvých 3 dávok omalizumabu. Preto prvé 3 dávky musia byť podané buď zdravotníckym pracovníkom alebo pod jeho dohľadom. Anafylaxia v anamnéze nesúvisiaca s omalizumabom môže byť rizikovým faktorom pre anafylaxiu po podaní omalizumabu. Preto pacientom so známou anafylaxiou v anamnéze musí byť omalizumab podávaný zdravotníckym pracovníkom, ktorý má vždy mať lieky na liečbu anafylaktických reakcií dostupné na okamžité použitie po podaní omalizumabu. Ak sa vyskytne anafylaktická alebo iná závažná alergická reakcia, podávanie omalizumabu musí byť okamžite ukončené a začatá náležitá liečba. Pacienti majú byť informovaní, že takéto reakcie sú možné a že majú ihneď vyhľadať lekársku pomoc, ak sa u nich vyskytnú alergické reakcie.
U malého počtu pacientov v klinických skúšaniach boli zistené protilátky proti omalizumabu (pozri časť 4.8). Klinická významnosť protilátok proti omalizumabu nie je celkom objasnená.
Sérová choroba
Sérová choroba a reakcie podobné sérovej chorobe, ktoré sú oneskorenými alergickými reakciami III. typu, sa pozorovali u pacientov liečených humanizovanými monoklonálnymi protilátkami vrátane omalizumabu. Predpokladaný patofyziologický mechanizmus zahŕňa tvorbu a ukladanie imunokomplexov ako dôsledok vzniku protilátok proti omalizumabu. K nástupu typicky dochádzalo 1-5 dní po podaní prvej alebo následných injekcií, aj po dlhodobej liečbe. Symptómy poukazujúce na sérovú chorobu zahŕňajú artritídu/artralgie, exantém (urtikáriu alebo iné formy), horúčku a lymfadenopatiu. Antihistaminiká a kortikosteroidy môžu byť užitočné pri prevencii alebo liečbe tohto ochorenia a pacientov je potrebné poučiť, aby hlásili akékoľvek podozrivé symptómy.
Churgov-Straussovej syndróm a hypereozinofilný syndróm
U pacientov s ťažkou astmou sa môže zriedka vyskytovať systémový hypereozinofilný syndróm alebo alergická eozinofilná granulomatózna vaskulitída (Churgov-Straussovej syndróm), ktoré sa obe zvyčajne liečia systémovými kortikosteroidmi.
V zriedkavých prípadoch sa u pacientov liečených antiastmatikami vrátane omalizumabu môže vyskytovať alebo vyvinúť systémová eozinofília a vaskulitída. Tieto udalosti sa často spájajú so znížením dávok perorálnych kortikosteroidov.
U týchto pacientov lekári majú dávať pozor na vývoj výraznej eozinofílie, exantém sprevádzajúci vaskulitídu, zhoršenie pľúcnych symptómov, abnormality prinosových dutín, kardiálne komplikácie a/alebo neuropatiu.
Vysadenie omalizumabu sa má zvážiť pri všetkých závažných prípadoch uvedených porúch
imunitného systému.
Infekcie parazitmi (červami)
IgE sa môže podieľať na imunitnej odpovedi na niektoré infekcie červami. U pacientov s chronicky vysokým rizikom infekcie červami ukázalo klinické skúšanie kontrolované placebom mierne zvýšenie podielu infekcií pri omalizumabe, hoci priebeh, závažnosť a odpoveď na liečbu infekcie sa nezmenili. Podiel infekcií červami v celom klinickom programe, ktorý nebol navrhnutý pre zisťovanie takýchto infekcií, bol menej ako 1 z 1 000 pacientov. U pacientov s vysokým rizikom infekcie červami však môže byť potrebná opatrnosť, zvlášť pri cestách do oblastí, kde sú endemické infekcie červami. Ak pacienti nereagujú na odporúčanú antihelmintickú liečbu, má sa zvážiť vysadenie omalizumabu.
Pomocná látka so známym účinkom
Tento liek obsahuje 0,20 mg polysorbátu 20 (E 432) v každej naplnenej injekčnej striekačke alebo naplnenom pere, čo zodpovedá 0,40 mg/ml. Polysorbáty môžu vyvolať alergické reakcie. Pacienti s alergiou na polysorbát nesmú užívať tento liek.
Keďže IgE sa môže podieľať na imunitnej odpovedi na niektoré infekcie červami, omalizumab môže nepriamo znížiť účinnosť liekov na liečbu infekcií červami alebo inými parazitmi (pozri časť 4.4).
Enzýmy cytochrómu P450, efluxné pumpy a mechanizmy väzby na bielkoviny sa nepodieľajú na klírense omalizumabu; preto je len malý potenciál pre liekové interakcie. S omalizumabom sa nevykonali štúdie interakcií s liekmi alebo vakcínami. Nie je farmakologický dôvod na očakávanie, že bežne predpisované lieky používané na liečbu astmy alebo CRSwNP budú interagovať s omalizumabom.
Alergická astma
V klinických skúšaniach sa omalizumab často používal spolu s inhalačnými a perorálnymi kortikosteroidmi, inhalačnými krátkodobo a dlhodobo účinkujúcimi beta-agonistami, modifikátormi leukotriénov, teofylínmi a perorálnymi antihistaminikami. Nič nenaznačovalo, že by tieto alebo iné bežne používané lieky proti astme menili bezpečnosť omalizumabu. Obmedzené údaje sú dostupné o použití omalizumabu v kombinácii so špecifickou imunoterapiou (hyposenzibilizačná liečba).
V klinickom skúšaní, v ktorom sa omalizumab podával súčasne s imunoterapiou, sa nezistili žiadne rozdiely v bezpečnosti a účinnosti omalizumabu v kombinácii so špecifickou imunoterapiou oproti samotnému omalizumabu.
Chronická rinosinusitída s nosovými polypmi (CRSwNP)
V klinických skúšaniach sa omalizumab používal spolu s intranazálnym sprejom s obsahom mometazónu podľa protokolu. Ďalšie často používané súbežné lieky zahŕňali iné intranazálne kortikosteroidy, bronchodilatanciá, antihistaminiká, antagonisty leukotriénových receptorov, adrenergiká/sympatomimetiká a lokálne nazálne anestetiká. Nič nenaznačovalo, že by súbežné použitie týchto iných bežne používaných liekov menilo bezpečnosť omalizumabu.
Gravidita
Mierne množstvo údajov o gravidných ženách (medzi 300-1 000 ukončených gravidít) na základe registra gravidít a spontánnych hlásení po uvedení lieku na trh nevykazuje žiadnu malformačnú alebo fetálnu/neonatálnu toxicitu. Prospektívna štúdia registra gravidít (EXPECT) u 250 gravidných žien s astmou vystavených omalizumabu preukázala, že výskyt závažných vrodených anomálií bol porovnateľný (8,1 % vs. 8,9 %) medzi EXPECT a pacientkami s rovnakým ochorením (stredne ťažká a ťažká astma). Interpretácia údajov môže byť ovplyvnená z dôvodu metodologických obmedzení štúdie, vrátane malej veľkosti vzorky a nerandomizovaného dizajnu.
Omalizumab prestupuje cez placentárnu bariéru. Avšak štúdie na zvieratách nepreukázali ani priame ani nepriame účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3).
Omalizumab sa u primátov okrem človeka spájal so znížením počtu trombocytov závislým od veku, s vyššou pomernou citlivosťou mladých zvierat (pozri časť 5.3).
Ak je to klinicky potrebné, môže sa zvážiť použitie omalizumabu počas gravidity. Dojčenie
Imunoglobulíny G (IgGs) sú prítomné v ľudskom mlieku a preto sa očakáva, že omalizumab bude prítomný v ľudskom mlieku. Dostupné údaje u primátov okrem človeka preukázali vylučovanie omalizumabu do mlieka (pozri časť 5.3).
Štúdia EXPECT so 154 dojčatami, ktoré boli vystavené účinku omalizumabu počas gravidity a počas dojčenia, nepreukázala nežiaduce účinky na dojčené dieťa. Interpretácia údajov môže byť ovplyvnená z dôvodu metodologických obmedzení štúdie, vrátane malej veľkosti vzorky a nerandomizovaného dizajnu.
Pri perorálnom podávaní proteíny imunoglobulínu G prechádzajú intestinálnou proteolýzou a majú nízku biologickú dostupnosť. Neočakávajú sa žiadne účinky u dojčených novorodencov/dojčiat. Preto, ak je to klinicky potrebné, môže sa zvážiť použitie omalizumabu počas dojčenia.
Fertilita
Nie sú žiadne údaje o omalizumabe v súvislosti s fertilitou ľudí. V špecificky navrhnutých neklinických štúdiách fertility u primátov okrem človeka, vrátane štúdií párenia, sa nepozorovalo žiadne zníženie samčej alebo samičej fertility po opakovanom podávaní omalizumabu v dávkach až do 75 mg/kg. Okrem toho sa nepozorovali žiadne genotoxické účinky v osobitnej neklinickej štúdii genotoxicity.
Omalizumab nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať
stroje.
Alergická astma a chronická rinosinusitída s nosovými polypmi (CRSwNP)
Súhrn profilu bezpečnosti
Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie počas klinických skúšaní na alergickú astmu u dospelých a dospievajúcich pacientov vo veku 12 rokov a starších boli bolesť hlavy a reakcie v mieste podania injekcie, vrátane bolesti v mieste vpichu, opuchu, erytému a svrbenia. V klinických skúšaniach u detí vo veku 6 až <12 rokov boli najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami bolesť hlavy, pyrexia a bolesť v hornej časti brucha. Intenzita väčšiny reakcií bola slabá až stredne silná. Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie v klinických skúšaniach na CRSwNP u pacientov vo veku ≥18 rokov boli bolesť hlavy, závraty, artralgia, bolesť v hornej časti brucha a reakcie v mieste podania injekcie.
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Tabuľka 4 uvádza nežiaduce reakcie zaznamenané v klinických skúšaniach u celej populácie s alergickou astmou a CRSwNP liečenej omalizumabom, ktorá bola sledovaná kvôli bezpečnosti, a zatriedené podľa orgánových systémov a frekvencie MedDRA. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce reakcie usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti. Kategórie frekvencií sú definované ako: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000) a veľmi zriedkavé (<1/10 000). Reakcie hlásené po uvedení na trh sú zaradené s frekvenciou neznáme (z dostupných údajov).
Tabuľka 4 Nežiaduce reakcie pri alergickej astme a CRSwNP| Infekcie a nákazy | |
| Menej častéZriedkavé | Faryngitída Infekcie parazitmi |
| Poruchy krvi a lymfatického systému | |
| Neznáme | Idiopatická trombocytopénia, vrátane závažných prípadov |
| Poruchy imunitného systému | |
| ZriedkavéNeznáme | Anafylaktická reakcia, iné závažné alergické ochorenia, vznikprotilátok proti omalizumabuSérová choroba, ktorá môže zahŕňať horúčku a lymfadenopatiu |
| Poruchy nervového systému | |
| Časté Menej časté | Bolesť hlavy*Synkopa, parestézia, somnolencia, závraty# |
| Poruchy ciev | |
| Menej časté | Posturálna hypotenzia, návaly tepla |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | |
| Menej časté Zriedkavé Neznáme | Alergický bronchospazmus, kašeľEdém larynguAlergická granulomatózna vaskulitída (t.j. Churgov-Straussovej syndróm) |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | |
| Časté Menej časté | Bolesť v hornej časti brucha**,#Prejavy a príznaky dyspepsie, hnačka, nauzea |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | |
| Menej častéZriedkavé Neznáme | Fotosenzitivita, urtikária, exantém, pruritus AngioedémAlopécia |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva | |
| ČastéZriedkavé Neznáme | Artralgia†Systémový lupus erythematosus (SLE)Myalgia, opuch kĺbov |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | |
| Veľmi časté ČastéMenej časté | Pyrexia**Reakcie v mieste podania injekcie, napr. opuch, erytém, bolesť,svrbenieOchorenie podobné chrípke, opuch ramien, zvýšenie telesnejhmotnosti, únava |
*: Veľmi časté u detí vo veku 6 až <12 rokov
**: U detí vo veku 6 až <12 rokov
#: Časté v skúšaniach na nosové polypy
†: Neznáme v skúšaniach na alergickú astmu Popis vybraných nežiaducich reakcií
Poruchy imunitného systému
Ďalšie údaje, pozri časť 4.4.
Anafylaxia
Anafylaktické reakcie boli zriedkavé v klinických skúšaniach. Avšak pri kumulatívnom preskúmaní databáz údajov týkajúcich sa bezpečnosti po uvedení lieku na trh sa našlo celkovo 898 prípadov anafylaxie. Na základe odhadovanej expozície 566 923 pacientorokov liečby to predstavuje frekvenciu hlásení približne 0,20 %.
Arteriálne tromboembolické príhody (ATE)
V kontrolovaných klinických skúšaniach a počas predbežných analýz v jednej observačnej štúdii sa pozorovala nerovnováha v počtoch ATE. Definícia zloženého koncového ukazovateľa ATE zahŕňala cievnu mozgovú príhodu, tranzitórny ischemický atak, infarkt myokardu, nestabilnú angina pectoris a kardiovaskulárnu smrť (vrátane smrti z neznámej príčiny). V konečnej analýze observačnej štúdie bol podiel ATE na 1 000 pacientorokov 7,52 (115/15 286 pacientorokov) u pacientov liečených omalizumabom a 5,12 (51/9 963 pacientorokov) u kontrolných pacientov. V multivariačnej analýze zisťujúcej dostupné východiskové kardiovaskulárne rizikové faktory bol pomer rizika 1,32 (95 % interval spoľahlivosti 0,91-1,91). V osobitnej analýze zlúčených klinických skúšaní, do ktorej boli zahrnuté všetky randomizované, dvojito zaslepené klinické skúšania kontrolované placebom, ktoré trvali 8 alebo viac týždňov, bol podiel ATE na 1 000 pacientorokov 2,69 (5/1 856 pacientorokov) u pacientov liečených omalizumabom a 2,38 (4/1 680 pacientorokov) u pacientov, ktorí dostávalo placebo (pomer výskytu 1,13, 95 % interval spoľahlivosti 0,24-5,71).
Trombocyty
Málo pacientov v klinických skúšaniach malo počet trombocytov pod dolnou hranicou normálneho rozmedzia laboratória. Po uvedení do používania sa zaznamenali ojedinelé prípady idiopatickej trombocytopénie, vrátane závažných prípadov.
Infekcie parazitmi
U pacientov s chronicky vysokým rizikom infekcie červami ukázalo klinické skúšanie kontrolované placebom mierne numerické zvýšenie podielu infekcií pri omalizumabe, ktoré nebolo štatisticky významné. Priebeh, závažnosť a odpoveď na liečbu infekcií sa nezmenili (pozri časť 4.4).
Systémový lupus erythematosus
Prípady systémového lupus erythematosus (SLE) sa zaznamenali v klinických skúšaniach a po uvedení lieku na trh u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou astmou a CSU. Patogenéza SLE nie je úplne pochopená.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Maximálna tolerovaná dávka Omlycla sa nestanovila. Jednorazové intravenózne dávky až do
4 000 mg sa podali pacientom bez dôkazu toxických príznakov obmedzujúcich dávku. Najvyššia kumulatívna dávka podaná pacientom bola 44 000 mg počas obdobia 20 týždňov a táto dávka nemala za následok žiadne nepriaznivé akútne účinky.
Pri podozrení na predávkovanie je potrebné u pacienta sledovať akékoľvek abnormálne prejavy alebo príznaky. Je potrebné vyhľadať a začať primerané lekárske ošetrenie.
Farmakologické vlastnosti - Omlyclo 0,5 ml/75 mg
Farmakoterapeutická skupina: liečivá proti ochoreniam spojeným s obštrukciou dýchacích ciest, iné systémové liečivá ochorení spojených s obštrukciou dýchacích ciest, ATC kód: R03DX05
Omlyclo je podobný biologický liek. Podrobné informácie sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky https://www.ema.europa.eu.
Mechanizmus účinku
Omalizumab je rekombinantná humanizovaná monoklonálna protilátka odvodená od DNA, ktorá sa selektívne viaže na ľudský imunoglobulín E (IgE) a bráni väzbe IgE na FcεRI (vysokoafinitný receptor pre IgE) na bazofiloch a žírnych bunkách, čím znižuje množstvo voľného IgE, ktoré je k dispozícii na spustenie alergickej kaskády. Protilátka je IgG1-kappa, ktorá obsahuje sústavu humánnych oblastí s komplementárne určujúcimi oblasťami myšacej pôvodnej protilátky, ktorá sa viaže na IgE.
Liečba omalizumabom u atopických jedincov mala za následok výrazné zníženie počtu receptorov FcεRI na bazofiloch. Omalizumab inhibuje zápal sprostredkovaný IgE, čoho dôkazom je zníženie eozinofilov v krvi a tkanivách a zníženie zápalových mediátorov, vrátane IL-4, IL-5 a IL-13 vrodenými, adaptívnymi a neimunitnými bunkami.
Farmakodynamické účinky
Alergická astma
Uvoľňovanie histamínu in vitro z bazofilov izolovaných u jedincov liečených omalizumabom sa znížilo o približne 90 % po stimulácii alergénom v porovnaní s hodnotami pred liečbou.
V klinických skúšaniach u pacientov s alergickou astmou sa sérové hladiny voľného IgE znížili v závislosti od dávky počas jednej hodiny od prvej dávky a ostali znížené medzi dávkami. Jeden rok po ukončení podávania omalizumabu sa hladiny IgE vrátili na hladiny pred liečbou, pričom po vyplavení liečiva sa pri hladinách IgE nepozoroval rebound fenomén.
Chronická rinosinusitída s nosovými polypmi (CRSwNP)
V klinických skúšaniach u pacientov s CRSwNP viedla liečba omalizumabom k zníženiu hladiny voľného IgE v sére (približne 95 %) a k zvýšeniu celkových hladín IgE v sére v rovnakom rozsahu, aký sa pozoroval u pacientov s alergickou astmou. Hladiny celkového IgE v sére sa zvýšili v dôsledku tvorby komplexov omalizumab-IgE, ktoré majú pomalšiu rýchlosť eliminácie v porovnaní s voľným IgE.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Alergická astma
Dospelí a dospievajúci vo veku ≥12 rokov
Účinnosť a bezpečnosť omalizumabu sa preukázali v dvojito zaslepenom klinickom skúšaní kontrolovanom placebom trvajúcom 28 týždňov (skúšanie 1), na ktorom sa zúčastnilo 419 pacientov s ťažkou alergickou astmou vo veku 12-79 rokov, ktorí mali zníženú funkciu pľúc (FEV1 40-80 % predikčnej hodnoty) a slabú kontrolu astmatických symptómov napriek tomu, že dostávali vysoké dávky inhalačných kortikosteroidov a beta2-agonistu s dlhým účinkom. Vhodní pacienti mali početné exacerbácie astmy, ktoré si vyžiadali systémovú liečbu kortikosteroidmi alebo boli hospitalizovaní alebo navštívili lekársku pohotovostnú službu pre ťažkú exacerbáciu astmy počas posledného roka napriek nepretržitej liečbe vysokými dávkami inhalačných kortikosteroidov a beta2-agonistom s dlhým účinkom. Omalizumab alebo placebo sa podávali subkutánne ako prídavná liečba k >1 000 mikrogramom beklometazóndipropionátu (alebo jeho ekvivalentu) plus beta2-agonistovi s dlhým účinkom. Udržiavacia liečba perorálnymi kortikosteroidmi, teofylínom a modifikátormi leukotriénov bola povolená (22 %, 27 % a 35 % pacientov, v uvedenom poradí).
Podiel exacerbácií astmy, ktoré si vyžiadali liečbu nárazmi systémových kortikosteroidov, bol primárnym ukazovateľom. Omalizumab znížil podiel exacerbácií astmy o 19 % (p = 0,153). K ďalším hodnoteniam, ktoré ukázali štatistickú významnosť (p<0,05) v prospech omalizumabu, patrilo zníženie ťažkých exacerbácií (keď sa funkcia pľúc pacienta znížila pod 60 % najlepšej osobnej hodnoty a boli potrebné systémové kortikosteroidy) a neodkladné návštevy lekára súvisiace s astmou (zahŕňajúce hospitalizáciu, pohotovostnú lekársku službu a neplánované návštevy u lekára) a zlepšenie podľa celkového hodnotenia účinnosti liečby lekárom, kvalita života súvisiaca s astmou (Asthma-related Quality of Life [AQL]), symptómy astmy a funkcia pľúc.
Pri analýze podskupín bolo pravdepodobnejšie u pacientov, ktorí mali pred liečbou celkový IgE ≥ 76 IU/ml, že omalizumab bude pre nich predstavovať významný klinický prínos. U týchto pacientov v skúšaní 1 omalizumab znížil podiel exacerbácií astmy o 40 % (p = 0,002). Okrem toho viac pacientov v populácii s celkovým IgE ≥76 IU/ml v programe omalizumabu pri ťažkej astme malo klinicky významnú odpoveď. V Tabuľke 5 sú zhrnuté výsledky u populácie v klinickom skúšaní 1.
Tabuľka 5 Výsledky klinického skúšania 1Celá populácia v skúšaní 1
| OmalizumabN = 209 | PlaceboN = 210 | |
| Exacerbácie astmyPodiel za 28-týždňové obdobie | 0,74 | 0,92 |
| % zníženia, hodnota p pre pomer podielov | 19,4 %, p = 0,153 | |
| Ťažké exacerbácie astmyPodiel za 28-týždňové obdobie | 0,24 | 0,48 |
| % zníženia, hodnota p pre pomer podielov | 50,1 %, p = 0,002 | |
| Neodkladné návštevy lekáraPodiel za 28-týždňové obdobie | 0,24 | 0,43 |
| % zníženia, hodnota p pre pomer podielov | 43,9 %, p = 0,038 | |
| Celkové hodnotenie lekárom% pacientov s odpoveďou na liečbu* | 60,5 % | 42,8 % |
| Hodnota p** | <0,001 | |
| Zlepšenie AQL | ||
| % pacientov so zlepšením ≥0,5 | 60,8 % | 47,8 % |
| Hodnota p | 0,008 |
* výrazné zlepšenie alebo úplná kontrola
** hodnota p pre celkovú distribúciu hodnotení
Klinické skúšanie 2 hodnotilo účinnosť a bezpečnosť omalizumabu u populácie 312 pacientov s ťažkou alergickou astmou, ktorá zodpovedala populácii v skúšaní 1. Liečba omalizumabom v tomto otvorenom klinickom skúšaní viedla k zníženiu podielu klinicky významných exacerbácií astmy
o 61 % v porovnaní so samotnou bežnou liečbou astmy.
Štyri ďalšie veľké podporné klinické skúšania kontrolované placebom trvajúce 28 až 52 týždňov u 1 722 dospelých a dospievajúcich (skúšania 3, 4, 5, 6) hodnotili účinnosť a bezpečnosť omalizumabu u pacientov s ťažkou perzistujúcou astmou. Väčšina pacientov mala nedostatočnú kontrolu, ale dostávala menej súčasne podávaných liekov proti astme ako pacienti v skúšaniach 1
alebo 2. V skúšaniach 3-5 boli primárnym ukazovateľom exacerbácie, zatiaľ čo skúšanie 6 primárne hodnotilo zníženie množstva inhalačných kortikosteroidov.
V skúšaniach 3, 4 a 5 sa u pacientov liečených omalizumabom znížili podiely exacerbácie astmy v
porovnaní s placebom o 37,5 % (p=0,027), 40,3 % (p<0,001) a 57,6 % (p<0,001).
V skúšaní 6 mohlo významne viac pacientov s ťažkou alergickou astmou znížiť svoju dávku flutikazónu na ≤500 mikrogramov/deň bez zhoršenia kontroly astmy (60,3 %) pri omalizumabe v porovnaní so skupinou placeba (45,8 %, p<0,05).
Skóre kvality života sa stanovilo pomocou Juniper dotazníka o kvalite života súvisiacej s astmou. Vo všetkých šiestich klinických skúšaniach došlo k štatisticky významnému zlepšeniu skóre kvality života oproti východiskovým hodnotám u pacientov pri omalizumabe oproti skupine placeba alebo kontrolnej skupine.
Celkové hodnotenie účinnosti liečby lekárom:
Celkové hodnotenie lekárom sa uskutočnilo v piatich z vyššie uvedených skúšaní ako široké vyhodnotenie kontroly astmy vykonané ošetrujúcim lekárom. Lekár mohol vziať do úvahy PEF (vrcholový exspiračný prietok), symptómy cez deň a v noci, použitie záchranných liekov, spirometriu a exacerbácie. Vo všetkých piatich skúšaniach sa u významne väčšieho podielu pacientov liečených omalizumabom vyhodnotilo, že dosiahli buď výrazné zlepšenie, alebo úplnú kontrolu astmy v porovnaní s pacientmi, ktorí dostávali placebo.
Deti vo veku 6 až <12 rokov
Základné údaje dokumentujúce bezpečnosť a účinnosť omalizumabu u vekovej skupiny 6 až <12 rokov pochádzajú z jedného randomizovaného, dvojito zaslepeného, placebom kontrolovaného, multicentrického klinického skúšania (štúdia 7).
Štúdia 7 bolo klinické skúšanie kontrolované placebom, do ktorého bola zaradená osobitná podskupina pacientov (N=235), ako ich definuje platná indikácia, ktorí boli liečení vysokými dávkami inhalačných kortikosteroidov (ekvivalentom flutikazónu ≥500 µg/deň) a beta-agonistom s dlhým účinkom.
Klinicky významná exacerbácia bola definovaná ako zhoršenie symptómov astmy podľa klinického hodnotenia skúšajúcim lekárom, ktoré si vyžadovalo zdvojnásobenie dávky inhalačných kortikosteroidov oproti východiskovému stavu počas najmenej 3 dní a/alebo liečbu záchrannými systémovými (perorálnymi alebo intravenóznymi) kortikosteroidmi počas najmenej 3 dní.
V osobitnej podskupine pacientov používajúcich vysoké dávky inhalačných kortikosteroidov bol v skupine omalizumabu štatisticky významne nižší výskyt klinicky významných exacerbácií astmy ako v skupine placeba. Po 24 týždňoch predstavoval rozdiel výskytu medzi skupinami liečby pokles o
34 % (pomer výskytu 0,662, p = 0,047) u pacientov liečených omalizumabom oproti placebu. V druhom dvojito zaslepenom období liečby trvajúcom 28 týždňov predstavoval rozdiel výskytu medzi skupinami liečby pokles o 63 % (pomer výskytu 0,37, p<0,001) u pacientov liečených omalizumabom oproti placebu.
Počas obdobia 52 týždňov dvojito zaslepenej liečby (vrátane 24-týždňovej fázy fixnej dávky steroidov
a 28-týždňovej fázy úpravy dávky steroidov) predstavoval rozdiel výskytu medzi skupinami liečby
relatívny pokles exacerbácií o 50 % (pomer výskytu 0,504, p<0,001) u pacientov liečených
omalizumabom.
Skupina omalizumabu vykazovala väčší pokles v používaní záchrannej liečby beta-agonistom ako skupina placeba na konci 52-týždňového obdobia liečby, hoci rozdiel medzi skupinami liečby nebol štatisticky významný. Pri celkovom hodnotení účinnosti liečby na konci 52-týždňového obdobia dvojito zaslepenej liečby v podskupine pacientov s ťažkým ochorením používajúcich vysoké dávky inhalačných kortikosteroidov a beta-agonisty s dlhým účinkom bol v skupine omalizumabu v porovnaní so skupinou placeba vyšší podiel pacientov, u ktorých bola účinnosť liečby vyhodnotená ako „výborná“, a nižšie podiely, u ktorých bola účinnosť liečby vyhodnotená ako „stredná“ alebo
„slabá“; rozdiel medzi skupinami bol štatisticky významný (p<0,001), zatiaľ čo v subjektívnom
hodnotení kvality života pacientmi neboli žiadne rozdiely medzi skupinami omalizumabu a placeba.
Chronická rinosinusitída s nosovými polypmi (CRSwNP)
Bezpečnosť a účinnosť omalizumabu sa vyhodnotila v dvoch randomizovaných, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných skúšaniach u pacientov s CRSwNP (Tabuľka 7). Pacienti dostávali omalizumab alebo placebo subkutánne každé 2 alebo 4 týždne (pozri časť 4.2). Počas skúšania dostávali všetci pacienti intranazálnu liečbu mometazónom. Predchádzajúce sinonazálne operácie alebo predchádzajúce užívanie systémových kortikosteroidov sa nevyžadovali na zaradenie do skúšaní. Pacienti dostávali omalizumab alebo placebo 24 týždňov a potom nasledovalo 4-týždňové obdobie sledovania. Demografické a východiskové charakteristiky vrátane alergických komorbidít sú popísané v Tabuľke 6.
Tabuľka 6 Demografické a východiskové charakteristiky klinických skúšaní na nosové polypy| Parameter | Skúšanie 1 na nosové polypyN=138 | Skúšanie 2 na nosové polypyN=127 |
| Priemerný vek (roky) (SD) | 51,0 (13,2) | 50,1 (11,9) |
| % Muži | 63,8 | 65,4 |
| Pacienti, ktorí užívali systémovékortikosteroidy v predchádzajúcom roku (%) | 18,8 | 26,0 |
| Bilaterálne endoskopické skórenosových polypov (NPS): priemer (SD), rozmedzie 0-8 | 6,2 (1,0) | 6,3 (0,9) |
| Skóre nosovej kongescie (NCS): priemer (SD), rozmedzie 0-3 | 2,4 (0,6) | 2,3 (0,7) |
| Skóre citlivosti čuchu: priemer(SD), rozmedzie 0-3 | 2,7 (0,7) | 2,7 (0,7) |
| Celkové skóre SNOT-22: priemer (SD), rozmedzie 0-110 | 60,1 (17,7) | 59,5 (19,3) |
| Eozinofily v krvi (bunky/µl): priemer (SD) | 346,1 (284,1) | 334,6 (187,6) |
| Celkové IgE IU/ml: priemer (SD) | 160,9 (139,6) | 190,2 (200,5) |
| Astma (%) | 53,6 | 60,6 |
| Ľahká (%) | 37,8 | 32,5 |
| Stredne ťažká (%) | 58,1 | 58,4 |
| Ťažká (%) | 4,1 | 9,1 |
| Respiračné ochorenie vyvolanéaspirínom (%) | 19,6 | 35,4 |
| Alergická rinitída | 43,5 | 42,5 |
SD = štandardná odchýlka; SNOT-22 = Sino-Nasal Outcome Test 22 dotazník; IgE = Imunoglobulín E; IU = medzinárodné jednotky. Pre NPS, NCS a SNOT-22 vyššie skóre znamená väčšiu závažnosť ochorenia.
Spoločnými primárnymi koncovými ukazovateľmi boli bilaterálne skóre nosových polypov (NPS) a priemerné denné skóre nosovej kongescie (NCS) v 24. týždni. V obidvoch skúšaniach 1 a 2 na nosové polypy mali pacienti, ktorí dostávali omalizumab, štatisticky významné väčšie zlepšenia oproti východiskovým hodnotám v 24. týždni v NPS a priemernom týždennom NCS, ako pacienti, ktorí dostávali placebo. Výsledky skúšaní 1 a 2 na nosové polypy sú uvedené v Tabuľke 7.
Tabuľka 7 Zmena v klinických skórach od východiskovej hodnoty v 24. týždni v skúšaní 1 na nosové polypy, skúšaní 2 na nosové polypy a zlúčené údaje| Skúšanie 1na nosové polypy | Skúšanie 2na nosové polypy | Zlúčené výsledkyna nosové polypy | ||||
| Placebo Omalizumab Placebo Omalizumab Placebo Omalizumab | ||||||
| N | 66 | 72 | 65 | 62 | 131 | 134 |
| Skóre nosových polypov | ||||||
| Priemerná východisková hodnota | 6,32 | 6,19 | 6,09 | 6,44 | 6,21 | 6,31 |
| LS priemerná zmena v24. týždni | 0,06 | -1,08 | -0,31 | -0,90 | -0,13 | -0,99 |
| Rozdiel (95% IS) | -1,14 (-1,59, -0,69) | -0,59 (-1,05, -0,12) | -0,86 (-1,18, -0,54) | |||
| Hodnota p | <0,0001 | 0,0140 | <0,0001 | |||
| 7-dňový priemer denného skóre nosovej kongescie | ||||||
| Priemerná východisková hodnota | 2,46 | 2,40 | 2,29 | 2,26 | 2,38 | 2,34 |
| LS priemerná zmena v24. týždni | -0,35 | -0,89 | -0,20 | -0,70 | -0,28 | -0,80 |
| Rozdiel (95% IS) | -0,55 (-0,84, -0,25) | -0,50 (-0,80, -0,19) | -0,52 (-0,73, -0,31) | |||
| Hodnota p | 0,0004 | 0,0017 | <0,0001 | |||
| TNSS | ||||||
| Priemerná východisková hodnota | 9,33 | 8,56 | 8,73 | 8,37 | 9,03 | 8,47 |
| LS priemerná zmena v24. týždni | -1,06 | -2,97 | -0,44 | -2,53 | -0,77 | -2,75 |
| Rozdiel (95% IS) | -1,91 (-2,85, -0,96) | -2,09 (-3,00, -1,18) | -1,98 (-2,63, -1,33) | |||
| Hodnota p | 0,0001 | <0,0001 | <0,0001 | |||
| SNOT-22 | ||||||
| Priemerná východisková hodnota | 60,26 | 59,82 | 59,80 | 59,21 | 60,03 | 59,54 |
| LS priemerná zmena v24. týždni | -8,58 | -24,70 | -6,55 | -21,59 | -7,73 | -23,10 |
| Rozdiel (95% IS) | -16,12 (-21,86, -10,38) | -15,04 (-21,26, -8,82) | -15,36 (-19,57, -11,16) | |||
| Hodnota p | <0,0001 | <0,0001 | <0,0001 | |||
| (MID = 8,9) | ||||||
| UPSIT | ||||||
| Priemerná východisková hodnota | 13,56 | 12,78 | 13,27 | 12,87 | 13,41 | 12,82 |
| LS priemerná zmena v24. týždni | 0,63 | 4,44 | 0,44 | 4,31 | 0,54 | 4,38 |
| Rozdiel (95% IS) | 3,81 (1,38, 6,24) | 3,86 (1,57, 6,15) | 3,84 (2,17, 5,51) | |||
| Hodnota p | 0,0024 | 0,0011 | <0,0001 | |||
LS=metóda najmenších štvorcov (least-square); IS = interval spoľahlivosti; TNSS = celkové skóre nosových symptómov (Total nasal symptom score); SNOT-22 = Sino-Nasal Outcome Test 22 dotazník; UPSIT = identifikačný test vône podľa Univerzity v Pensylvánii (University of Pennsylvania Smell Identification Test); MID = minimálny významný rozdiel (minimal important difference).
Obrázok 1 Priemerná zmena od východiskovej hodnoty v skóre nosovej kongescie a priemerná zmena od východiskovej hodnoty v skóre nosových polypov podľa liečebnej skupiny v skúšaní 1 a skúšaní 2 na nosové polypySkúšanie 1 / Placebo (N = 66)
Skúšanie 1 / Omalizumab (N = 72)
Skúšanie 2 / Placebo (N = 65)
Skúšanie 2 / Omalizumab (N = 62)
Priemerná zmena od východiskovej hodnoty v skóre
0,25
0,00
−0,25
−0,50
−0,75
−1,00
0,25
Skúšanie 1 / Placebo (N = 66)
Skúšanie 1 / Omalizumab (N = 72)
Skúšanie 2 / Placebo (N = 65)
Skúšanie 2 / Omalizumab (N = 62)
Priemerná zmena od východiskovej hodnoty v skóre
0,00
−0,25
−0,50
−0,75
−1,00
−1,25
Sekundárna Primárna
−1,25
Sekundárna Primárna
analýza
účinnosti
analýza
účinnosti
analýza
účinnosti
analýza
účinnosti
| Východisková | 4 | 8 | 12 | 16 | 20 | 24 | Východisková | 4 | 8 | 12 | 16 | 20 | 24 |
| hodnota | hodnota |
Týždeň Týždeň
Vo vopred špecifikovanej zlúčenej analýze záchrannej liečby (systémové kortikosteroidy počas ≥3 po sebe nasledujúcich dní alebo nosová polypektómia) počas 24 týždňov doby liečby, podiel pacientov vyžadujúcich záchrannú liečbu bol v prípade omalizumabu nižší v porovnaní s placebom (2,3 % oproti 6,2 %, v uvedenom poradí). Pomer pravdepodobností na použitie záchrannej liečby u omalizumabu v porovnaní s placebom bol 0,38 (95% IS: 0,10, 1,49). V obidvoch skúšaniach neboli hlásené žiadne sinonazálne operácie.
Dlhodobá účinnosť a bezpečnosť omalizumabu u pacientov s CRSwNP, ktorí sa zúčastnili skúšaní 1 a 2 na nosové polypy, sa hodnotila v otvorenom predĺženom skúšaní. Údaje o účinnosti z tohto skúšania naznačujú, že klinický prínos dosiahnutý v 24. týždni pretrvával až do 52. týždňa. Údaje o bezpečnosti boli celkovo v súlade so známym bezpečnostným profilom omalizumabu.
Farmakokinetika omalizumabu sa sledovala u dospelých a dospievajúcich pacientov s alergickou astmou ako aj u dospelých pacientov s CRSwNP. Celkové farmakokinetické charakteristické vlastnosti omalizumabu u týchto populácií pacientov sú podobné.
Absorpcia
Po subkutánnom podaní sa omalizumab absorbuje s priemernou absolútnou biologickou dostupnosťou 62 %. Po jednorazovej subkutánnej dávke dospelým a dospievajúcim pacientom s astmou sa omalizumab absorboval pomaly a dosiahol maximálne koncentrácie v sére priemerne po 7-8 dňoch.
Farmakokinetika omalizumabu je lineárna pri dávkach vyšších ako 0,5 mg/kg. Po opakovaných dávkach omalizumabu boli plochy pod krivkou sérovej koncentrácie v čase od dňa 0 po deň 14 v rovnovážnom stave až 6-násobné oproti hodnotám po prvej dávke.
Podanie omalizumabu vyrobeného ako lyofilizovaná alebo tekutá lieková forma malo za následok
podobné sérové profily koncentrácie omalizumabu v čase.
Distribúcia
Omalizumab tvorí in vitro s IgE komplexy obmedzenej veľkosti. Precipitujúce komplexy a komplexy s molekulovou hmotnosťou väčšou ako jeden milión Daltonov sa nepozorujú in vitro ani in vivo.
Zdanlivý distribučný objem u pacientov po subkutánnom podaní bol 78 ± 32 ml/kg. Eliminácia
Klírens omalizumabu zahŕňa procesy klírensu IgG, ako aj klírens prostredníctvom špecifickej väzby a tvorby komplexov s cieľovým ligandom IgE. Eliminácia IgG v pečeni zahŕňa odbúravanie v retikuloendotelovom systéme a endotelových bunkách. Neporušený IgG sa tiež vylučuje žlčou. U pacientov s astmou bol priemerný polčas eliminácie omalizumabu zo séra 26 dní, s priemerným zdanlivým klírensom 2,4 ± 1,1 ml/kg/deň. Navyše zdvojnásobenie telesnej hmotnosti približne zdvojnásobilo zdanlivý klírens.
Charakteristika u populácií pacientov
Vek, rasová/etnická príslušnosť, pohlavie, index telesnej hmotnosti
Farmakokinetika omalizumabu u populácií pacientov sa analyzovala z hľadiska vyhodnotenia účinkov demografických charakteristík. Analýzy týchto obmedzených údajov naznačujú, že nie je potrebná úprava dávky pre vek (6-76 rokov u pacientov s alergickou astmou, 18 až 75 rokov u pacientov s CRSwNP), rasu/etnickú príslušnosť, pohlavie alebo index telesnej hmotnosti (pozri časť 4.2).
Porucha funkcie obličiek a pečene
Nie sú žiadne farmakokinetické alebo farmakodynamické údaje u pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo pečene (pozri časti 4.2 a 4.4).
Farmaceutické informácie - Omlyclo 0,5 ml/75 mg
L-arginínium-chlorid
monohydrát L-histidínium-chloridu L-histidín
polysorbát 20 (E 432) voda na injekcie
Uchovávajte v chladničke (2°C - 8°C).
Neuchovávajte v mrazničke.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
V prípade potreby sa škatuľka môže vybrať z chladničky a opäť vložiť do chladničky. Celkový kumulatívny čas mimo chladničky nesmie prekročiť 7 dní pri teplotách pod 25 °C.
Omlyclo 75 mg injekčný roztok v naplnenej injekčnej striekačke
Omlyclo 75 mg injekčný roztok v naplnenej injekčnej striekačke sa dodáva ako 0,5 ml roztok vo valci naplnenej injekčnej striekačky (sklo typu I) so vsadenou špeciálnou tenkou ihlou veľkosti 27 G (nehrdzavejúca oceľ), s piestovou zátkou (elastomér) (typ I) a s uzáverom ihly (elastomér
a polypropylén).
Balenie obsahuje 1 naplnenú injekčnú striekačku a multibalenia obsahujú 3 (3 x 1) naplnených
injekčných striekačiek.
Omlyclo 75 mg injekčný roztok v naplnenom pere
Omlyclo 75 mg injekčný roztok v naplnenom pere sa dodáva ako 0,5 ml roztok vo valci naplneného pera (sklo typu I) so vsadenou špeciálnou tenkou ihlou veľkosti 27 G (nehrdzavejúca oceľ),
s piestovou zátkou (elastomér) (typ I) a s uzáverom ihly (elastomér a polypropylén). Balenie obsahuje 1 naplnené pero a multibalenia obsahujú 3 (3 x 1) naplnených pier.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
a iné zaobchádzanie s liekom
Naplnená injekčná striekačka
Naplnená injekčná striekačka je určená na jednorazové individuálne použitie. Má sa vybrať z chladničky 30 až 45 minút pred podaním injekcie, aby sa mohla ohriať na izbovú teplotu.
Naplnené pero
Naplnené pero je určené na jednorazové individuálne použitie. Má sa vybrať z chladničky 30 až
45 minút pred podaním injekcie, aby sa mohlo ohriať na izbovú teplotu.
Pokyny na likvidáciu
Použitú injekčnú striekačku alebo pero ihneď zahoďte do nádoby na injekčné ihly.
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.