Betahistin Actavis 16 mg Tableta
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Špecializácia predpisujúceho lekára
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v subšpecializačnom odbore vnútorné lekárstvo intenzívna starostlivosť vo vnútornom lekárstve
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore klinická farmakológia
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v subšpecializačnom odbore neurológia pediatrická neurológia
lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore otorinolaryngológia foniatria pediatrická otorinolaryngológia
Indikačné obmedzenie úhrady
Interakcie s
Obmedzenia
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC

Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Betahistin 16 mg
Betahistín je indikovaný na:
-
Liečbu Meniérovho syndrómu, symptómy ktorého môžu zahŕňať vertigo, tinitus, stratu sluchu a nauzeu.
-
Symptomatickú liečbu vertiga vestibulárneho pôvodu.
Dávkovanie
Dospelí (vrátane starších pacientov):
Počiatočná dávka je 8 mg až 16 mg trikrát denne.
Udržiavacie dávky sú obyčajne v rozsahu 24 – 48 mg denne. Dávku možno upraviť podľa individuálnych potrieb pacienta. Niekedy sa zlepšenie môže prejaviť len po pár týždňoch liečby.
Porucha funkcie obličiek
Nie sú dostupné špecifické klinické skúšania u tejto skupiny pacientov, ale podľa postmarketingových skúseností nie je potrebná úprava dávky.
Porucha funkcie pečene
Nie sú dostupné špecifické klinické skúšania u tejto skupiny pacientov, ale podľa postmarketingových skúseností nie je potrebná úprava dávky.
-
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
-
Feochromocytóm. Keďže betahistín je syntetický analóg histamínu, môže vyvolať uvoľňovanie katecholamínov z nádoru, čo sa prejaví závažnou hypertenziou.
Pri liečbe pacientov s bronchiálnou astmou, peptickým vredom alebo peptickým vredom v anamnéze sa majú starostlivo sledovať v priebehu liečby.
Opatrnosť sa odporúča aj pri predpisovaní betahistínu pacientom so žihľavkou, vyrážkami alebo sennou nádchou, nakoľko existuje možnosť zhoršenia týchto symptómov.
Opatrnosť je potrebná u pacientov so závažnou hypotenziou. Tento liek obsahuje laktózu.
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy
alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.
Neboli vykonané žiadne in vivo štúdie zamerané na interakcie. Vychádzajúc z in vitro údajov, neočakáva sa žiadna in vivo inhibícia enzýmov cytochrómu P450.
In vitro údaje naznačujú inhibíciu metabolizmu betahistínu liekmi, ktoré inhibujú monoaminooxidázu (MAO), vrátane MAO typu B (napr. selegilín). Pri súbežnom používaní betahistínu a inhibítorov MAO (vrátane MAO-B selektívnych inhibítorov) sa odporúča opatrnosť.
Keďže betahistín je analóg histamínu, interakcia betahistínu s antihistaminikami môže teoreticky ovplyvniť účinnosť jedného z týchto liečiv.
Gravidita
Nie sú k dispozícii žiadne adekvátne údaje o používaní betahistínu u gravidných žien. Štúdie na
zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky vzhľadom na reprodukčnú toxicitu pri klinicky relevantnej terapeutickej expozícii (pozri časť 5.3). Ako preventívne opatrenie je lepšie vyhnúť sa používaniu betahistínu počas tehotenstva.
Dojčenie
Nie je známe, či sa betahistín vylučuje do materského mlieka u ľudí. Betahistín sa vylučuje do mlieka u potkanov. Účinky, ktoré boli pozorované po pôrode v štúdiách na zvieratách boli obmedzené na
veľmi vysoké dávky (pozri časť 5.3). Musí sa zvážiť význam tohto lieku pre matku oproti prínosu dojčenia a potenciálnym rizikám pre dieťa.
Fertilita
Štúdie na zvieratách nepreukázali účinky na fertilitu u potkanov.
Betahistín je indikovaný na Ménièrov syndróm definovaný triádou hlavných symptómov vertigo, strata sluchu, tinitus a na symptomatickú liečbu vestibulárneho vertiga. Obe ochorenia môžu
negatívne ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. V klinických štúdiách, ktorých cieľom je zistiť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje Betahistín mal žiadny alebo má
zanedbateľný vplyv.
Nasledujúce nežiaduce účinky boli pozorované s nižšie spomenutou frekvenciou u pacientov
liečených betahistínom v placebom kontrolovaných klinických štúdiách: veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1000 až <1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1000); veľmi zriedkavé (<1/10 000).
Okrem týchto nežiaducich účinkov, pozorovaných počas klinických štúdií boli nasledujúce nežiaduce účinky hlásené spontánne, počas neintervenčného klinického skúšania a vo vedeckej literatúre. Z
dostupných údajov nie je možné odhadnúť frekvenciu, preto sú klasifikované ako „neznáme“.
Poruchy imunitného systému
Neznáme: reakcie z precitlivenosti, napr. anafylaxia
Poruchy nervového systému Časté: bolesť hlavy
Neznáme: občasná ospalosť
Poruchy srdca a srdcovej činnosti Zriedkavé: palpitácie
Poruchy gastrointestinálneho traktu Časté: nevoľnosť a dyspepsia
Neznáme: Mierne žalúdočné ťažkosti (napríklad vracanie, gastrointestinálna bolesť, brušná
distenzia a opuch). Týmto ťažkostiam sa dá predchádzať užitím dávky spolu s jedlom alebo znížením dávky.
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Neznáme: Kožné a podkožné reakcie precitlivenosti, konkrétne angioneurotický edém, žihľavka, vyrážka a svrbenie.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum, hlásenia uvedené v Prílohe V.
Bolo zaznamenaných iba niekoľko prípadov predávkovania. Pri dávke nad 640 mg mali niektorí
pacienti mierne až nevýrazné príznaky (napríklad nevoľnosť, ospanlivosť, bolesti brucha). Väčší počet vážnych komplikácií (napríklad kŕče, pľúcne alebo srdcové komplikácie) bol pozorovaný v prípadoch úmyselného predávkovania betahistínom, najmä v kombinácii s predávkovaním ďalšími liekmi.
Liečba predávkovania má zahŕňať štandardné podporné opatrenia.
Farmakologické vlastnosti - Betahistin 16 mg
Farmakoterapeutická skupina: Iné liečivá na centrálny nervový systém, antivertiginóza ATC kód: N07C A01
Mechanizmus účinku:
Mechanizmus pôsobenia betahistínu je objasnený len čiastočne. Existuje niekoľko možných hypotéz, ktoré sú podporované štúdiami na zvieratách a údajmi u ľudí:
-
Betahistín má vplyv na histaminergný systém:
Betahistín pôsobí ako čiastočný agonista H1 receptora histamínu aj ako antagonista H3 receptora histamínu aj v nervových tkanivách, a má zanedbateľnú aktivitu receptora H2.
Betahistín zvyšuje obrat a uvoľňovanie histamínu blokovaním presynaptických H3 receptorov a indukciou H3 receptorov “downreguláciou“.
-
Betahistín môže zvýšiť prietok krvi v kochleárnej oblasti, ako aj celom mozgu:
farmakologické skúšky na zvieratách ukázali zlepšenie krvnej cirkulácie v stria vascularis vnútorného ucha, pravdepodobne relaxáciou prekapilárnych sfinkterov mikrocirkulácie vo vnútornom uchu. Preukázalo sa, že betahistín u ľudí zvyšuje prietok krvi mozgom.
-
Betahistín uľahčuje vestibulárnu kompenzáciu:
betahistín urýchľuje zlepšenie vestibulárnych funkcií po unilaterálnej neurektómii u zvierat, a to zlepšením a uľahčením centrálnej vestibulárnej kompenzácie; tento účinok, charakterizovaný zvýšením regulácie obratu a uvoľňovania histamínu, je sprostredkovaný antagonizmom H3
receptorov. Betahistín skrátil čas zotavenia po vestibulárnej neurektómii aj u ľudí.
-
Betahistín mení tvorbu neurónového vzruchu vo vestibulárnom jadre:
Dokázalo sa, že betahistín má v závislosti od dávky inhibičné účinky na vzruchovú aktivitu neurónov v laterálnom a mediálnom vestibulárnom jadre.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Účinnosť betahistínu sa preukázala v štúdiách u pacientov s vestibulárnym vertigom a Ménièrovou chorobou, čo sa preukázalo zlepšením závažnosti a frekvencie záchvatov vertiga.
Absorpcia
Perorálne podaný betahistín sa ľahko a takmer úplne absorbuje zo všetkých častí gastrointestinálneho traktu. Po absorpcii sa liek rýchlo a takmer úplne metabolizuje na kyselinu 2-pyridyl-octovú (2-PAA).
Absolútna biologická dostupnosť betahistínu sa odhaduje na približne 1 % v dôsledku jeho veľmi
vysokého metabolizmu pri prvom prechode pečeňou. Plazmatické hladiny betahistínu sú veľmi nízke. Väčšina farmakokinetických analýz je preto založená na meraniach 2-PAA v plazme a moči. V štúdii využívajúcej citlivú bioanalytickú metódu sa preukázalo, že plazmatické koncentrácie pôvodného
betahistínu dosiahnu maximum do jednej hodiny po podaní.
Biotransformácia
Betahistín je rýchlo a takmer úplne metabolizovaný enzýmami MAO na 2-PAA (ktorý nemá žiadnu farmakologickú aktivitu).
emá žiadnu farmakologickú aktivitu).
Po perorálnom podaní betahistínu dosiahne koncentrácia 2-PAA v plazme (a v moči) maximum 1 hodinu po užití a klesá s polčasom približne 3,5 hodiny.
Distribúcia
Podiel betahistínu viazaného na bielkoviny krvnej plazmy je menší ako 5 %.
Eliminácia
2-PAA (kyselina 2-pyridyl-octová), metabolit betahistínu, sa ľahko vylučuje močom. V rozsahu dávok medzi 8 a 48 mg sa asi 85 % pôvodnej dávky nájde v moči. Vylučovanie samotného betahistínu
obličkami alebo stolicou je menej dôležité.
Linearita
Rýchlosť zotavenia je konštantná v rozsahu perorálnej dávky 8 – 48 mg, čo naznačuje, že
farmakokinetika betahistínu je lineárna a naznačuje, že zapojená metabolická dráha nie je nasýtená.
Farmaceutické informácie - Betahistin 16 mg
povidón K90 mikrokryštalická celulóza monohydrát laktózy
koloidný oxid kremičitý krospovidón
kyselina steárová
8 mg tablety:
Alu/PVC/PVDC blister. Dostupné v baleniach po 30, 50, 100 a 120 tabliet.
16 mg tablety:
Alu/PVC/PVDC blister. Dostupné v baleniach po 20, 30, 42, 50, 60 alebo 84 tabliet. Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.