• Liečba centrálneho diabetu insidipus.

• Liečba nočnej enurézy u detí vo veku od 5 rokov s normálnou schopnosťou koncentrovať moč.

• Symptomatická liečba noktúrie u dospelých mladších ako 65 rokov, spojená s nočnou polyúriou, t.j. nočná produkcia moču presahujúca funkčnú kapacitu močového mechúra.

Dezmopresín spôsobuje renálnu reabsorpciu vody v obličkách s následnou retenciou tekutín. V dôsledku toho sa počas liečby dezmopresínom odporúča:

• začať liečbu najnižšou odporúčanou dávkou

• postupne a opatrne zvyšovať dávku (bez prekročenia maximálnej odporúčanej dávky)

• rešpektovať obmedzenie príjmu tekutín

• zabezpečiť, aby v pediatrickej indikácii bolo podávanie lieku pod dohľadom dospelej osoby.

  Dávkovanie

  Všeobecne

  Ak sa objavia prejavy zadržiavania vody/hyponatrémie (bolesť hlavy, nauzea/vracanie, prírastok telesnej hmotnosti a v závažných prípadoch záchvaty a kóma), liečba sa má dočasne prerušiť, kým sa pacient úplne nezotaví.

  Pri opätovnom začatí liečby sa má prísne dodržiavať obmedzenie príjmu tekutín a monitorovať koncentrácie sérového sodíka (pozri časť 4.4). Možno bude potrebné dávku upraviť. Vo všetkých prípadoch sa má úprava dávky vykonávať postupne s ohľadom na dostatočnú dobu medzi každou úrovňou dávky.

  Ak sa adekvátny klinický účinok nedosiahne do 4 týždňov pri týždennej titrácii dávky, liečba sa má ukončiť.

  Centrálny diabetes insipidus u dospelých a detí

  Vhodná začiatočná dávka je 60 mikrogramov sublingválne 3-krát denne. Dávkovanie sa potom upravuje podľa odpovede pacienta. Klinické skúsenosti ukázali, že denná dávka sa pohybuje medzi 120 mikrogramami a 720 mikrogramami podanými sublingválne. U väčšiny pacientov je udržiavacia dávka 60 - 120 mikrogramov podaných sublingválne 3-krát denne.

  Primárna nočná enuréza u dospelých a detí od 5 rokov

  Vhodná začiatočná dávka je 120 mikrogramov podaných sublingválne na noc. Dávka sa môže zvýšiť až na 240 mikrogramov podaných sublingválne, ak nižšia dávka nie je dostatočne účinná. Je potrebné dodržiavať obmedzenie príjmu tekutín.

  Tento liek je určený na dĺžku liečby do 3 mesiacov. Potreba ďalšej liečby sa má overiť po prerušení podávania najmenej na jeden týždeň.

  Noktúria u dospelých

  Na stanovenie nočnej polyúrie majú pacienti s noktúriou zaznamenať čas a objem každého močenia v rozvrhu najmenej 2 dni pred začatím liečby. Nočná produkcia moču, ktorá presahuje funkčnú kapacitu močového mechúra alebo presahuje 1/3 24-hodinovej produkcie moču, sa považuje za nočnú polyúriu. Odporúčaná začiatočná dávka je 60 mikrogramov dezmopresínu podaných sublingválne pred spaním. Ak táto dávka nie je dostatočne účinná, dávka sa môže zvýšiť na 120 mikrogramov a následne na 240 mikrogramov podaných sublingválne týždenným zvyšovaním dávky. Je potrebné dodržiavať obmedzenie príjmu tekutín. Plazmatické koncentrácie sodíka sa majú merať pred začiatkom liečby a tiež 3 dni po začiatku liečby. To isté platí v prípade zvýšenia dávky a inokedy počas liečby, keď to ošetrujúci lekár považuje za potrebné, pozri časť 4.4.

  Ak sa adekvátny klinický účinok nedosiahne do 4 týždňov pri týždennej titrácii dávky, liečba sa má ukončiť.

  Osobitné skupiny pacientov

  Starší pacienti

  Liečba noktúrie sa nemá začať u pacientov vo veku > 65 rokov (pozri časť 4.3).

  Porucha funkcie obličiek

  U pacientov s miernou poruchou funkcie obličiek nie je potrebné zníženie dávky. Dezmopresín Teva je kontraindikovaný pacientom so stredne závažnou a závažnou renálnou insuficienciou (pozri časť 4.3).

  Porucha funkcie pečene

  U pacientov s poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava dávky (pozri časť 5.2).

  Pediatrická populácia

  Tento liek je indikovaný na centrálny diabetes insipidus a primárnu nočnú enurézu u detí. V indikácii diabetes insipidus sú odporúčania na dávkovanie u pediatrických pacientov rovnaké ako u dospelých. Tento liek sa nemá používať na primárnu nočnú enurézu u detí vo veku do 5 rokov.

  Spôsob podávania

  Dezmopresín Teva je na sublingválne použitie.

  Táto tableta sa umiestňuje pod jazyk, kde sa rozpúšťa bez zapitia vodou.

  Dezmopresín Teva sa má vždy užívať v rovnakom čase v súvislosti s príjmom potravy, pretože jedlo znižuje vstrebávanie a tým môže ovplyvniť aj účinok dezmopresínu (pozri časť 4.5).

  Pri liečbe primárnej nočnej enurézy a noktúrii sa má príjem tekutín znížiť minimálne od 1 hodiny pred

  podaním večernej dávky až do najmenej 8 hodín po jej podaní (pozri časť 4.4).

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v sekcii 6.1.

• Perzistentná alebo psychogénna polydipsia (vedúca k tvorbe moču presahujúcej 40 ml/kg/24 hodín).

• Manifestná alebo suspektná srdcová nedostatočnosť a iné ochorenia vyžadujúce liečbu

  diuretikami.

• Stredne závažná až závažná renálna insuficiencia (klírens kreatinínu nižší ako 50 ml/min).

• Manifestná hyponatrémia.

• Syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH).

• Pacienti mladší ako 5 rokov, ak sa liek používa na liečbu primárnej nočnej enurézy.

• Pacienti starší ako 65 rokov, ak sa liek používa na liečbu primárnej nočnej enurézy alebo noktúrie.

• Pacienti, ktorí nie sú schopní rešpektovať obmedzenie príjmu tekutín.

Pred začatím liečby

Pred začatím liečby dezmopresínom na indikácie izolovanej nočnej enurézy u detí a noktúrie u dospelých sa musí vylúčiť akákoľvek organická veziko-sfinkterová anomália.

Dezmopresín sa má podávať opatrne a jeho dávkovanie sa má v prípade potreby znížiť u starších osôb a pacientov s kardiovaskulárnymi poruchami (koronárna insuficiencia, artériová hypertenzia), ako aj u pacientov s rizikom intrakraniálnej hypertenzie.

Dezmopresín sa má podávať opatrne a dávka sa má v prípade potreby znížiť u pacientov s astmou, cystickou fibrózou, epilepsiou, migrénou alebo stavmi charakterizovanými poruchami príjmu tekutín a/alebo poruchou rovnováhy elektrolytov.

Pri vysokých dávkach, najmä v prípade diabetu insipidus, môže dezmopresín niekedy spôsobiť mierne zvýšenie krvného tlaku, ktoré odznie po znížení dávky.

V prípade kortikotropnej nedostatočnosti alebo nedostatočnosti štítnej žľazy sa tieto stavy musia upraviť pred začatím liečby dezmopresínom a počas celej doby jej trvania, aby sa zabránilo intoxikácii vodou.

U pacientov s noktúriou sa má zaviesť mikčný denník, ktorý vyhodnocuje frekvenciu a objem močenia

na diagnózu nočnej polyúrie počas najmenej 2 dní pred začiatkom liečby.

Pediatrická populácia

Terapeutické zvládanie nočnej enurézy u detí sa vo všeobecnosti začína zmenou životného štýlu a nočným alarmom pomočovania. Je dôležité, aby zdravotnícki pracovníci zvážili tieto opatrenia pred začatím liečby dezmopresínom.

U detí s izolovanou nočnou enurézou má pacient pred začatím liečby zaznamenávať frekvenciu

močenia a pitia počas 48 hodín a počet mokrých nocí počas 7 dní. Monitorovanie liečby

Hyponatrémia/otrava vodou

U pacientov s urgenciou/urgentnou inkontinenciou, organickými príčinami zvýšenej frekvencie močenia alebo noktúriou (napr. benígna hyperplázia prostaty, infekcie močových ciest, žlčové kamene/nádory, polydipsia alebo maladaptívny diabetes mellitus) by sa mala primárne riešiť konkrétna príčina ťažkostí.

Pri liečbe primárnej nočnej enurézy a noktúrie sa má príjem tekutín znížiť minimálne od 1 hodiny pred

podaním večernej dávky až do najmenej 8 hodín po jej podaní (pozri časť 4.2).

Sledovanie telesnej hmotnosti pacienta sa odporúča v dňoch nasledujúcich po začatí liečby alebo zvýšení dávky. Rýchle a významné zvýšenie telesnej hmotnosti môže byť prejavom nadmerného zadržiavania tekutín.

Bez súbežného zníženia príjmu tekutín môže liečba viesť k zadržiavaniu vody a/alebo hyponatrémii (bolesť hlavy, nevoľnosť/vracanie, rýchly prírastok telesnej hmotnosti a v závažných prípadoch záchvaty a kóma). V prípade výskytu týchto príznakov, v indikáciách izolovanej nočnej enurézy u detí a noktúrie u dospelých, musí byť liečba prerušená a musí sa vyšetriť ionogram krvi na zmeranie koncentrácie sodíka. Ak sa liečba obnoví, obmedzenie príjmu tekutín by malo byť prísnejšie.

Všetci pacienti alebo ich opatrovatelia majú byť starostlivo poučení o obmedzení príjmu tekutín.

U starších pacientov, pacientov s nízkymi plazmatickými koncentráciami sodíka a u pacientov s

veľkým objemom denného moču (nad 2,8 až 3 litre) je zvýšené riziko hyponatrémie.

Aby sa zabránilo hyponatrémii, je potrebné venovať osobitnú pozornosť zadržiavaniu tekutín a častému monitorovaniu plazmatických koncentrácii sodíka v nasledujúcich podmienkach:

• súbežná liečba liekmi, o ktorých je známe, že vyvolávajú poruchy sekrécie ADH (antidiuretický hormón) (SIADH – syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu), ako sú tricyklické antidepresíva, selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI), chlorpromazín a karbamazepín

• súbežná liečba nesteroidnými protizápalovými liekmi (NSAID).

Ďalšie informácie

V indikáciách izolovaná nočná enuréza u detí a noktúria u dospelých sa liečba dezmopresínom musí prerušiť počas interkurentných stavov charakterizovaných nerovnováhou vody a/alebo nerovnováhou elektrolytov, ako sú: infekčná epizóda, horúčka, gastroenteritída.

Pomocné látky

Laktóza

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej sublingválnej tablete, t.j. v podstate

zanedbateľné množstvo sodíka.

Liečivá, o ktorých je známe, že vyvolávajú poruchu sekrécie ADH, napr. tricyklické antidepresíva, SSRI, chlórpromazín a karbamazepín, ako aj antidiabetiká zo skupiny derivátov sulfonylmočoviny, najmä chloropropamid, môžu spôsobiť aditívny antidiuretický účinok so zvýšeným rizikom zadržiavania tekutín (pozri časť 4.4).

NSAID môžu vyvolať zadržiavanie vody/hyponatrémiu (pozri časť 4.4). Súbežná liečba diuretikami je kontraindikovaná (pozri časť 4.3).

Súbežná liečba loperamidom môže viesť k 3-násobnému zvýšeniu plazmatických koncentrácií dezmopresínu, čo môže viesť k zvýšenému riziku zadržiavania vody a/alebo hyponatrémie. Iné lieky, ktoré spomaľujú črevný transport, môžu mať rovnaký účinok. To sa však nevyšetrilo.

Súbežná liečba dimetikónom môže viesť k zníženiu absorpcie dezmopresínu.

Je nepravdepodobné, že dezmopresín interaguje s liečivami, ktoré ovplyvňujú metabolizmus pečene, pretože dezmopresín nevykazuje významný pečeňový metabolizmus v in vitro štúdiách s ľudskými mikrozómami. Formálne in vivo interakčné štúdie sa však neuskutočnili.

Súbežné užívanie jedla nebolo študované pri sublingválnych tabletách dezmopresínu, ale pri bežných tabletách dezmopresínu. Štandardizované jedlo s obsahom tuku 27 %, užité súčasne alebo 1,5 hodiny pred tabletou dezmopresínu, znížilo vstrebávanie (rýchlosť aj rozsah) dezmopresínu o 40 %. Nebol pozorovaný žiadny významný vplyv na farmakodynamiku (tvorbu moču alebo osmolalitu). Nemožno však vylúčiť, že u niektorých pacientov sa môže pri súbežnom príjme potravy prejaviť znížený antidiuretický účinok.

Fertilita

Štúdie fertility sa neuskutočnili. In vitro analýza modelu kotyledónu ukázala, že pri terapeutickej koncentrácii zodpovedajúcej odporúčanej dávke dezmopresín neprechádzal placentou.

Gravidita

Dostupné dáta z obmedzeného počtu (n =53) tehotných žien liečených na diabetes insipidus, ako aj údaje z obmedzeného počtu (n = 54) tehotných žien s von Willebrandovou chorobou nepreukázali žiadne nežiaduce účinky dezmopresínu na tehotenstvo alebo zdravie plodu/novorodenca. Nie sú k dispozícii žiadne iné relevantné epidemiologické údaje.

Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky na graviditu, embryonálny/ fetálny vývin, pôrod alebo postnatálny vývin.

Tento liek sa má počas gravidity podávať s opatrnosťou.

Dojčenie

Výsledky analýz materského mlieka od matiek, ktoré dostávali vysoké dávky dezmopresínu (300 μg intranazálne), ukazujú, že dezmopresín prechádza do materského mlieka, ale množstvo dezmopresínu, ktoré sa môže preniesť na dieťa, je nízke a pravdepodobne nižšie ako množstvá potrebné na ovplyvnenie diurézy. To, či sa dezmopresín hromadí v materskom mlieku pri opakovanom podávaní, sa neskúmalo.

Dezmopresín Teva nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na vedenie vozidiel a obsluhu strojov.

Súhrn bezpečnostného profilu

Najzávažnejším nežiaducim účinkom dezmopresínu je hyponatrémia, pozri nižšie v časti "Popis vybraných nežiaducich účinkov".

Dospelí

Bolesť hlavy (12 %) bola najčastejšie hláseným nežiaducim účinkom. Ďalšie časté nežiaduce účinky boli hyponatrémia (6 %), závrat (3 %), hypertenzia (2 %) a gastrointestinálne poruchy (nauzea (4 %), vracanie (1 %), bolesť brucha (3 %), hnačka (2 %) a zápcha (1 %)). Menej častý je vplyv na spánkový režim/úroveň vedomia, ktorý sa prejavuje napr. nespavosťou (0,96%), somnolenciou (0,4%) alebo asténiou (0,06%).

V klinických skúšaniach sa nepozorovali anafylaktické reakcie, ale získali sa spontánne hlásenia.

Pediatrická populácia

Bolesť hlavy (1 %) bola najčastejšie hláseným nežiaducim účinkom. Menej časté boli psychiatrické poruchy (ovplyvnenie lability (0,1 %), agresivita (0,1 %), úzkosť (0,05 %), zmeny nálad (0,05 %), nočné mory (0,05 %)), ktoré zvyčajne ustúpili po ukončení liečby a gastrointestinálne poruchy (bolesť brucha (0,65 %), nevoľnosť (0,35 %), vracanie (0,2 %) a hnačka (0,15 %)).

V klinických skúšaniach sa nepozorovali anafylaktické reakcie, ale získali sa spontánne hlásenia.

Noktúria

Nežiaduce účinky dezmopresínu boli opísané u pacientov vrátane populácie vo veku 65 rokov a starších liečených na noktúriu počas klinických skúšaní. Celkovo sa počas titračnej fázy vyskytli nežiaduce účinky približne u 35 % pacientov. Väčšina prípadov klinicky významnej hyponatrémie (sérový sodík <130 mmol/l) sa vyskytla u pacientov vo veku 65 rokov alebo starších (pozri časť 4.3). Hyponatrémia sa objavila buď skoro po začatí liečby, alebo počas zvyšovania dávky. Nežiaduce účinky iné ako hyponatrémia sú väčšinou mierne. Počas dlhodobej liečby sa u 24% pacientov vyskytli nežiaduce účinky.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Dospelí

Frekvencia nežiaducich reakcií hlásených v klinických skúšaniach s perorálnym dezmopresínom vykonaných u dospelých na liečbu noktúrie (n = 1 557) v kombinácii s hláseniami po uvedení lieku na trh pre všetky indikácie u dospelých (vrátane centrálneho diabetu insipidus) je uvedená v tabuľke 1.

Nežiaduce reakcie po uvedení lieku na trh sú uvedené v stĺpci "frekvencia neznáme".

Tabuľka 1 Tabuľkový zoznam nežiaducich účinkov u dospelých

* Hyponatrémia môže spôsobiť bolesť hlavy, bolesť brucha, nevoľnosť, vracanie, prírastok telesnej hmotnosti,

závraty, zmätenosť, malátnosť, vertigo a v závažných prípadoch záchvaty a kómu.

** Pozorované len pri centrálnom diabete insipidus.

Pediatrická populácia

Frekvencia nežiaducich účinkov hlásených v klinických skúšaniach s perorálne podávaným dezmopresínom vykonaným u detí a dospievajúcich v liečbe primárnej nočnej enurézy (n = 1 923) je uvedená v tabuľke 2. Nežiaduce účinky po uvedení lieku na trh sú uvedené v stĺpci "frekvencia neznáme".

Tabuľka 2 Tabuľkový zoznam nežiaducich účinkov v pediatrickej populácii

* Hyponatrémia môže spôsobiť bolesť hlavy, bolesť brucha, nevoľnosť, vracanie a v závažných prípadoch záchvaty a kómu.

** Hlásené po uvedení lieku na trh, rovnaká frekvencia u detí a dospievajúcich (<18 rokov).

*** Hlásené po uvedení lieku na trh takmer výlučne u detí a dospievajúcich (<18 rokov).

**** Hlásené po uvedení lieku na trh hlavne u detí (<12 rokov).

Osobitná populácia

Starší pacienti a pacienti s nízkymi plazmatickými koncentráciami sodíka môžu mať zvýšené riziko vzniku hyponatrémie (pozri časti 4.2 a 4.4).

Opis vybraných nežiaducich účinkov

Najzávažnejším nežiaducim účinkom dezmopresínu je hyponatrémia, ktorá môže spôsobiť bolesť hlavy, bolesť brucha, nevoľnosť, vracanie, prírastok telesnej hmotnosti, závraty, zmätenosť, malátnosť, vertigo a v závažných prípadoch záchvaty a kómu. Príčinou potenciálnej hyponatrémie je očakávaný antidiuretický účinok. Hyponatrémia je reverzibilná a u detí sa často vyskytuje v súvislosti so zmenami v každodenných rutinách, ktoré ovplyvňujú príjem tekutín a/alebo potenie. Väčšina dospelých liečených na noktúriu, u ktorých sa vyvinula hyponatrémia, vykazovala nízke plazmatické koncentrácie sodíka po 3 dňoch podávania alebo po zvýšení dávky.

Osobitná pozornosť sa má venovať deťom aj dospelým, pozri časť 4.4.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

V prípade závažného predávkovania s veľkým rizikom intoxikácie vodou sú potrebné špecifické opatrenia v nemocničnom prostredí s prísnym klinickým a biologickým monitorovaním.

Toxicita

Predávkovanie dezmopresínom vedie k predĺženému trvaniu účinku so zvýšeným rizikom zadržiavania vody a hyponatrémie.

Dokonca aj normálne dávky spolu s vysokým príjmom tekutín môžu spôsobiť intoxikáciu vodou. Dávky od 0,3 mikrogramov/kg intravenózne a 2,4 mikrogramov/kg intranazálne, spolu s príjmom tekutín, viedli k hyponatrémii a záchvatom u detí a dospelých. Avšak 40 mikrogramov intranazálne 5- mesačnému dieťaťu a 80 mikrogramov intranazálne 5-ročnému dieťaťu nespôsobilo žiadne príznaky. 4 mikrogramy podané parenterálne novorodencovi spôsobili oligúriu a prírastok telesnej hmotnosti.

Symptómy

Predávkovanie dezmopresínom vedie k zvýšenému riziku zadržiavania vody s príznakmi ako bolesť hlavy, nevoľnosť, hyponatrémia, hypoosmolalita, oligúria, depresia CNS, záchvaty, pľúcny edém. Pozri tiež časť 4.8.

Liečba

Hoci liečba hyponatrémie by mala byť individualizovaná, môžu byť uvedené nasledujúce všeobecné odporúčania:

• Hyponatrémia sa lieči prerušením liečby dezmopresínom a obmedzením príjmu tekutín.

• Ak má pacient príznaky, môže sa podať infúzia izotonického alebo hypertonického roztoku

  chloridu sodného.

• Závažné zadržiavanie tekutín (záchvaty a bezvedomie) sa lieči furosemidom.