Tensamin 5 ml Injekčný roztok

Dopamín je indikovaný ako súčasť komplexnej liečby pri akútnom zlyhaní perfúzie v životne dôležitých orgánoch a na profylaxiu reaktívnej vazokonstrikcie vsplanchnickej oblasti pri centralizácii a redistribúcii krvi. Slúži na prevenciu tvorby ischemických mediátorov a neskoršieho multisystémového a multiorgánového postihnutia.

Ďalšia indikácia je kongestívna srdcová nedostatočnosť, pooperačný, traumatický, anafylaktický a endotoxínový šok, skorý popáleninový šok, kardiogénny a septický šok (nie liečba prvej línie), otravy, akútna pankreatitída, neurogénny šok pri vysokých léziách miechy.

Veľmi malé dávky dopamínu (2-5 mikrogramov/kg/min) sú indikované profylakticky pri hraničných a instabilných obehových situáciách na protekciu splanchnickej perfúzie, príp. pri umelej pľúcnej ventilácii so zaradením vyššieho endexpiračného pretlaku (PEEP).

Liek je indikovaný na liečbu dospelých i detí.

Pred podaním dopamínu alebo súčasne s ním je potrebné korigovať hypovolémiu. Pri podávaní lieku je potrebná nepretržitá starostlivosť o obehovú stabilitu. Vždy je nevyhnutné monitorovať EKG. Pri infúznom podávaní vyšších dávok je vhodné monitorovanie arteriálneho tlaku, intermitentné meranie krvného tlaku sa vykonáva v päťminútových intervaloch.

Dopamín sa nikdy nesmie aplikovať neriedený. Podáva sa len v intravenóznej kvapôčkovej infúzii, ktorej rýchlosť sa musí prísne kontrolovať. Najvhodnejšie sú volumetrické infúzne pumpy, do centrálneho katétra sa môže dopamín podávať aj lineárnym dávkovačom.

Dávkovanie

Dávkovanie lieku a doba jeho aplikácie sú prísne individuálne. V priebehu infúzie je nutná priebežná kontrola stavu pacienta - TK, frekvencia pulzu, EKG s ohľadom na segment ST a arytmie, diuréza. Rýchlosť infúzie sa riadi stavom pacienta a uvedenými údajmi. Ak je krvný tlak stabilizovaný, pulzová frekvencia pokojná, EKG bez arytmií a ak sú známky dobrého prekrvenia obličiek, môže sa dávka dopamínu pomaly znižovať tak, aby sa udržiavali dosiahnuté parametre a optimálna diuréza. Infúzia s dopamínom sa môže podávať aj viac dní a potom veľmi postupne a pri stálej kontrole vysadiť.

Dospelí

Úvodná dávka je 2 až 5 mikrogramov/kg za minútu a postupne sa podľa krvného tlaku, minútového srdcového objemu a diurézy pacienta zvyšuje na 5 až 10 mikrogramov/kg za minútu. Pri vážne chorých pacientoch môže byť potrebná dávka až 20 až 50 mikrogramov/kg za minútu. Zníženie dosiahnutej diurézy, vznik tachykardie alebo poruchy rytmu môžu indikovať potrebu znížiť dávku lieku alebo infúziu dočasne prerušiť či liečbu vhodne doplniť. Využívajú sa však kombinácie s norepinefrínom (na dosiahnutie uspokojivého arteriálneho tlaku bez tachykardie) alebo s izoprenalínom (pri predchádzajúcich bradykardiách).

Osobitné skupiny pacientov

Starší pacienti

Pri starších pacientoch nie je potrebná žiadna úprava dávky. Odporúča sa časté sledovanie krvného tlaku, prietoku moču a perfúzie periférnych tkanív.

Porucha funkcie pečene

U pacientov s poruchou funkcie pečene nie je treba upravovať dávkovanie.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je treba upravovať dávkovanie.

Pediatrická populácia

Dávkovanie lieku adoba jeho aplikácie u detí je individuálna. Unovorodencov sa odporúča začať liečbu dávkou 3 mikrogramy/kg/min. Udetí vo veku od 1 mesiaca do 17 rokov sa odporúča začať liečbu dávkou 5 mikrogramov/kg/min. Dávka môže byť zvyšovaná až dodosiahnutia požadovaného terapeutického účinku avšak maximálne na 20 mikrogramov/kg/min.

Spôsob podávania

Dopamín sa podáva vo fyziologickom roztoku, v5% glukóze alebo sorbitole, v Ringerovom roztoku, v Ringerovom roztoku s laktátom. Nesmie sa riediť, resp. zmiešavať s roztokom hydrogenuhličitanu sodného ani s inými zásaditými roztokmi, v ktorých dochádza k jeho deaktivácii.

Roztok musí byť vždy čerstvý a chránený pred svetlom.

Aby nedošlo k nekróze tkaniva v okolí zavedenia infúzie, dopamín by sa nemal podávať do tenkých periférnych žíl, ale podľa možností do veľkých žil. Odporúčame podávanie pomocou infúzneho systému s použitím injekčnej striekačky (pozri kapitolu 4.4).

Dopamín je kontraindikovaný u pacientov, u ktorých sa vyskytuje:

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených včasti 6.1.

• Feochromocytóm,

• Dopamín by sa nemal používať v prítomnosti nekorigovaných predsieňových alebo komorových tachyarytmií alebo komorovej fibrilácie.

Pred podaním, resp. súčasne s podaním lieku je nutné identifikovať a skorigovať hypoxiu, hyperkapniu a acidózu (ich výskyt môže taktiež znížiť účinnosť a/alebo zvýšiť výskyt nežiaducich účinkov dopamínu).

Pred infúznym podaním dopamínu sa má skorigovať aj hypovolémia.

Pri dlhšej liečbe, resp. vždy, keď si to stav pacienta vyžaduje, je potrebné vykonávať pravidelné klinické a biochemické posudzovanie v záujme sledovania zmien stavu tekutiny, elektrolytu, resp. acidobázickej rovnováhy. Počas liečby pomocou dopamíniumchloridu je potrebné sledovať tlak krvi, množstvo vylúčeného moču, EKG a minútový srdečný objem.

Objem infúzne podávaného dopamínu sa má znižovať postupne, pretože dôsledkom náhleho prerušenia podávania by mohlo byť výrazné zníženie tlaku.

Dopamín treba podávať veľmi opatrne pacientom s organickými srdcovými a cievnymi anomáliami, ako napr. pacientom s chorobami koronárnych ciev a s angínou pectoris, arteriálnou oklúziou (napr. ateroskleróza, tromboembolizmus, Raynaudova choroba, zranenia spôsobené chladom ako omrzliny, diabetická mikroangiopatia, Buergerova choroba), hypertenziou a so srdcovou arytmiou.

U pacientov, ktorí majú záznam o chorobe periférnych ciev, sa má vykonávať časté sledovanie akýchkoľvek zmien farby alebo teploty pokožky na končatinách. Ak k takejto zmene dôjde a je predpoklad, že zmena je dôsledkom zníženej cirkulácie v končatinách, prínosy ďalšieho infúzneho podávania dopamínu treba zvážiť vzhľadom k rizikám možnej nekrózy. Uvedené zmeny je možné zvrátiť znížením dávky alebo prerušením podávania.

Pri celkovej inhalačnej anestézii pomocou halogénovaných uhľovodíkových anestetík sa má produkt používať opatrne (pozri kapitolu 4.5).

Pacienti, ktorí pred podaním dopamínu absolvovali liečbu inhibítormi MAO, majú dostávať nižšie dávky; úvodná dávka má byť jedna desatina (1/10) bežnej dávky (pozri kapitolu 4.5).

Dopamín by sa mal podávať s opatrnosťou pacientom s hypertyreózou.

Pri podaní dopamínu môže dochádzať kzvýšeniu hladiny glukózy vsére, preto má byť dopamín podávaný sopatrnosťou pacientom sdiabetes mellitus.

Účinok dopamínu na hypofýzu ako neurohormónu uvoľneného hypotalamom je, že môže inhibovať sekréciu prolaktínu v prednom laloku hypofýzy. Infúzia dopamínu môže spôsobiť zníženie sérových koncentrácií prolaktínu a ovplyvňuje proliferáciu T lymfocytov (spojených s hypoprolaktinémiou) a inhibuje uvoľňovanie TSH a konverziu T4 na T3. Toto môže viesť k iatrogénnemu syndrómu nízkeho T3 alebo hypotyreóze.

Reverzibilné zníženie TSH počas infúzie dopamínu bolo pozorované u:

- pacientov s nekompenzovanou hypotyreózou (väčší pokles TSH bol zaznamenaný u žien)

- novorodencov, detí s veľmi malou pôrodnou váhou a predčasne narodených novorodencov

- kriticky chorých pacientov všetkých vekových skupín

Tento účinok trvá po dobu aplikácie infúzie. V prípade, že počas infúzie bude vykonávaný screening kongenitálnej hypotyreózy stanovením hladín TSH, odporúča sa toto vyšetrenie zopakovať po ukončení aplikácie dopamínu.

U pacientov, ktorí majú glaukóm s úzkym uhlom alebo benígnu hypertrofiu prostaty a u ktorých môže byť väčšie riziko retencie moču, sa má dopamín používať opatrne.

Účinok dopamínu na zhoršenie funkcie obličiek alebo pečene nie je známy a preto sa u tejto skupiny pacientov odporúča časté sledovanie.

Pri paravenóznej aplikácii a pri dlhodobom podávaní koncentrovanejšej infúzie dopamínu do tenkej periférnej žily môže vzniknúť závažná vazokonstrikcia, ktorej možným dôsledkom je nekróza alebo gangréna, najmä u pacientov, ktorí majú záznam o okluzívnej chorobe ciev alebo o diseminovanej intravaskulárnej koagulopatii. Aby k tomu nedošlo, dopamín by sa mal podľa možností infúzne podávať do veľkej žily; zabráni sa tak možnosti infiltrácie perivaskulárneho tkaniva v okolí zavedenia infúzie. Extravazácia môže spôsobiť nekrózu a odlupovanie okolitého tkaniva. V prípade výskytu extravazácie by sa mal znížiť objem infúzie dopamínu alebo by sa malo jeho podávanie prerušiť. Ischémia môže byť zvrátená lokálnym použitím vazodilatačnej látky anefarmakologických prostriedkov.

Tento liek obsahuje disiričitan sodný, ktorý môže zriedkavo spôsobiť závažné reakcie z precitlivenosti a bronchospazmus.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v1 ml, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Anestetiká:

Cyklopropán a halogénované inhalačné anestetiká, predovšetkým halotan, zvyšujú citlivosť myokardu na dopamín s arytmogénnym účinkom; kombinácia s dopamínom by sa mala používať opatrne.

Inhibítory monoaminooxidázy (MAO):

Inhibítory MAO (MAOI) predlžujú a potencujú účinok dopamínu. U pacientov, ktorí sú liečení inhibítormi MAO, je nutné pred nasadením dopamínu najskôr jeho dávku podstatne znížiť (úvodná dávka by sa mala znížiť najmenej na 1/10 zvyčajnej dávky).

Tricyklické antidepresíva

Tricyklické antidepresíva môžu potencovať reakciu zvýšenia krvného tlaku na dopamín; táto kombinácia by sa mala používať opatrne.

Alfa- a beta- blokátory:

Účinky dopamínu na srdcovú činnosť sa neutralizujú pomocou beta-adrenergických blokátorov ako sú napr. propranolol a metoprolol; periférnu vazokonstrikciu spôsobenú veľkými dávkami dopamínu je možné blokovať pomocou alfa-adrenergických blokátorov. Vazodilatáciu obličkových a mezenteriálnych ciev nie je možné blokovať pomocou alfa- ani beta-adrenergických blokátorov. Táto kombinácia sa má používať opatrne.

Fenytoín:

Fenytoín sa má u pacientov užívajúcich dopamín používať opatrne. Dôsledkom intravenózneho podávania fenytoínu pacientom užívajúcim dopamín je zníženie krvného tlaku, bradykardia a infarkt.

Močopudné činidlá

Dopamín môže zvýšiť účinok močopudných liečiv.

Námeľové alkaloidy

Dopamín sa nemá užívať súčasne s námeľovými alkaloidmi z dôvodu možného nadmerného výskytu vazokonstrikcie.

Rezerpín, srdcové glykozidy, metoklopramid

Riziko vzniku arytmie je väčšie u pacientov, ktorí užívajú lieky ovplyvňujúce srdcovú kondukciu, hormóny štítnej žľazy, srdcové glykozidy a antiarytmické prípravky. Táto kombinácia sa má používať opatrne.

Inhibítory katechol-O-metyltransferázy (COMT) (napr. entakapón)

COMT metabolizuje dopamín. Súčasné podávanie s inhibítormi COMT, ako je napr. entakapón, môže preto viesť k väčšiemu riziku tachykardie, vysokého krvného tlaku a arytmie. Táto kombinácia sa má používať opatrne.

Antipsychotické lieky

Hypertenzný účinok dopamínu môžu znižovať antipsychotické lieky, najmä fenotiazíny (chlórpromazín, flufenazín) a haloperidol. Táto kombinácia sa má používať opatrne.

Tehotenstvo

Štúdie vykonané na zvieratách neukázali teratogénne účinky dopamínu (pozri časť 5.3). Ďalej bola vštúdiách na zvieratách popísaná toxicita pre matku a znížená uteroplacentárna perfúzia. Skúsenosti s podávaním dopamínu tehotným ženám sú obmedzené. Nie je známe, vakom rozsahu prechádza dopamín placentou. Nie je známy účinok dopamínu na ľudský plod. Tehotné ženy by preto tento liek užívať nemali, pokiaľ očakávané prínosy neprevážia potenciálne nebezpečenstvo pre plod.

Dojčenie

Intravenózne infúzne podávanie dopamínu môže znížiť tvorbu mlieka. Je známe, že dopamín znižuje množstvo prolaktínu v sére u žien, ktoré nedojčia, informácie o jeho účinku na tvorbu mlieka u dojčiacich žien však známe nie sú. Nemáme k dispozícii žiadne údaje o vylučovaní dopamínu do materského mlieka ani o jeho účinku na dojčatá. Pri mnohých liekoch dochádza k ich vylučovaniu do materského mlieka; pri podávaní dopamínu dojčiacim ženám je preto namieste opatrnosť. Z dôvodu jeho nízkej orálnej biodostupnosti a krátkeho polčasu rozpadu však nie je pravdepodobné, že dopamín v mlieku bude mať vplyv na dojča.

Fertilita

Nie sú k dispozícii žiadne údaje.

Vzhľadom na indikácie lieku neprichádza do úvahy.

Vnasledujúcej tabuľke sú zhrnuté nežiaduce účinky dopamíniumchloridu rozdelené do skupín podľa terminológie MedDRA suvedením frekvencie výskytu: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10000 až <1/1000), veľmi zriedkavé (<1/10000), neznáme (zdostupných údajov nemožno určiť):

* Vyššie a vysoké dávky môžu vyvolať tachykardiu, ektopické sťahy, palpitácie, anginózne ťažkosti, vazokonstrikciu, príp. bradykardiu, rozšírenie komorového komplexu, dyspnoe, nauzeu, bolesť hlavy a vracanie, náhle zníženie diurézy až pľúcny edém z ľavostrannej srdcovej nedostatočnosti.

** Malé dávky dopamínu vedú k dilatácii ciev splanchnickej oblasti, podkožia a kože, kostrového svalstva.

*** Malé dávky dopamínu zvyšujú diurézu aj pri hraničnom perfúznom tlaku, čo môže falošne priaznivo zakryť závažný stav.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené vPrílohe V.

Známky predávkovania nastupujú v uvedenom poradí: pocit búšenia srdca, vzostup srdcovej frekvencie, anginózne bolesti, poruchy rytmu, depresia úseku ST na EKG. Pri extrémnom predávkovaní sa objavuje náhla vazokonstrikcia, bledosť, pilomotorický účinok, známky hromadenia vody v pľúcach až pľúcny edém. V prípade predávkovania sa majú uplatniť podporné a symptomatické opatrenia.

Tento stav sa dá rýchlo zvrátiť znížením dávok alebo prerušením infúzie. Vzhľadom na krátky polčas rozpadu dopamínu by mali po prerušení infúzie známky predávkovania rýchlo vymiznúť.

Ak nízky krvný tlak pretrváva, má sa zvážiť použitie vazopresíva s priamym účinkom, ako je napr. norepinefrín alebo alfa-adrenergického blokátora.