Vasocardin SR 200 Tableta s predĺženým uvoľňovaním

• liečba hypertenzie (zníženie krvného tlaku, zníženie rizika kardiovaskulárnej mortality vrátane náhlej smrti, a kardiovaskulárnej morbidity);

• liečba anginy pectoris;

• liečba tachyarytmií (najmä supraventrikulárnych tachykardií);

• udržovacia liečba po infarkte myokardu;

• liečba funkčných srdcových porúch spalpitáciami;

• profylaxia migrény;

• hypertyreóza.

Liek je určený pre dospelých pacientov.

Dávkovanie musí byť vždy individuálne.

Hypertenzia

Odporúčané dávkovanie u pacientov s hypertenziou je 100 až 200 mg 1-krát denne. Ak hypertenzia nereaguje na túto dávku, je možné dávku zvýšiť alebo kombinovať liečbu s inými antihypertenzívami. Dlhodobá antihypertenzívna liečba metoprololom v dávkovom rozmedzí 100 až 200 mg denne znižuje riziko mortality, vrátane rizika náhlej kardiovaskulárnej smrti, mozgovej cievnej príhody a koronárnych príhod u pacientov s hypertenziou.

Angina pectoris

Odporúčané dávkovanie u pacientov s anginou pectoris je 100 až 200 mg 1-krát denne. Ak je to potrebné, je možné liečbu kombinovať s inými antianginóznymi liekmi.

Srdcové arytmie

Odporúčané dávkovanie pri srdcových arytmiách je 100 až 200 mg 1-krát denne. Ak je to potrebné, je možné dávku zvýšiť alebo pridať iné antiarytmikum.

Udržiavacia liečba po infarkte myokardu

V rámci udržiavacej liečby po infarkte myokardu dlhodobá liečba metoprololom 1-krát denne znižuje riziko smrti (vrátane náhlej smrti) a znižuje riziko reinfarktov (aj u pacientov s diabetom).

Funkčné srdcové poruchy s palpitáciami

Odporúčané dávkovanie pri funkčných srdcových poruchách s palpitáciami je 100 mg denne ráno. Ak je to nevyhnutné, možno dávku zvýšiť na 200 mg denne.

Profylaxia migrény

V rámci profylaxie migrény sa odporúča dávkovanie 100 až 200 mg 1-krát denne.

Hypertyreóza

Odporúčané dávkovanie pri hypertyreóze je 200 mg 1-krát denne. V prípade potreby je možné dávku zvýšiť.

Osobitné skupiny pacientov

Starší pacienti

U starších pacientov nie je potrebná úprava odporučeného dávkovania (pozri časť 5.2). Avšak je potrebná opatrnosť, pretože u starších pacientov pokles krvného tlaku alebo výrazná bradykardia môžu mať výraznejšie účinky.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

Rýchlosť vylučovania je len mierne ovplyvnená funkciou obličiek, a preto u pacientov s renálnou insuficienciou nie je potrebná úprava odporučeného dávkovania (pozri časť 5.2).

Pacienti sporuchou funkcie pečene

U pacientov s hepatálnou insuficienciou nie je zvyčajne potrebná úprava dávkovania.

Úprava dávkovania (zníženie dávky metoprololu) je však vhodná u pacientov s veľmi ťažkou poruchou funkcie pečene (napr. u pacientov s ťažkou cirhózou pečene a portokaválnou anastomózou)

(pozri časti 4.4 a 5.2).

Pediatrická populácia

Podávanie lieku Vasocardinu SR 200 deťom sa neodporúča vzhľadom na nedostatok údajov.

Maximálna denná dávka lieku Vasocardin SR 200 je 400 mg.

Spôsob podávania

Liek je určený na podávanie 1-krát denne, nalačno. Tablety je potrebné užívať vrovnakom čase, zapiť vodou. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky. Celé tablety alebo ich polovičky sa nesmú rozhrýzť ani drviť.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na iné betablokátory alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.,

• Súbežné intravenózne podávanie blokátorov kalciového kanála typu verapamilu alebo diltiazemu(pozri časť 4.5),

• Atrio-ventrikulárna blokáda II. aIII. stupňa,

• Nestabilná dekompenzovaná srdcová insuficiencia (pľúcny edém, hypoperfúzia alebo hypotenzia) a nepretržitá alebo pravidelná liečba zvyšujúca kontraktilitu srdca (agonistom betareceptora),

• Klinicky významná sínusová bradykardia (< 50/min),

• Syndróm chorého sínusového uzla,

• Ťažká porucha periférneho prekrvenia spojená sbolesťami alebo s trofickými zmenami,

• Hypotenzia (TK systolický pod 100 mmHg),

• Sinoatriálny blok,

• Kardiogénny šok,

• Astma bronchiale achronická obštrukčná bronchopulmonálna choroba ťažkého stupňa,

• Neliečený feochromocytóm,

• Metabolická acidóza.

• Pacienti so suspektným akútnym infarktom myokardu, ak je tepová frekvencia nižšia ako 50 tepov/min., PQ interval je dlhší ako 0,24 s alebo systolický krvný tlak nižší ako 100 mmHg.

Pri chronickej obštrukčnej chorobe môže metoprolol spôsobiť zvýšenie odporu vdýchacích cestách (najmä pri dávkach nad 200 mg). Pacienti sbronchospastickými chorobami by nemali užívať betablokátory. Vzhľadom na relatívnu beta-1 selektivitu sa môže metoprolol použiť opatrne upacientov, ktorí nereagujú na iné antihypertenzíva alebo ich neznášajú. Pretože beta-1 selektivita nie je absolútna, mali by sa súčasne podávať beta-2 stimulanciá (vo forme tabliet alebo aerosolu) anajnižšie možné dávky metoprololu (do 200 mg). Ak nastane dýchvica alebo bronchospazmus, treba aplikovať beta-2 stimulans aliečbu ukončiť.

V priebehu liečby metoprololom je riziko ovplyvnenia metabolizmu cukrov alebo maskovanie hypoglykémie nižšie v porovnaní s neselektívnymi betablokátormi. Pri diabete je nevyhnutné optimálne upraviť antidiabetickú liečbu aupozorniť diabetika na možnosť maskovania hypoglykémie, prejavujúcej sa iba zvýšeným potením.

Metoprolol môže u niektorých pacientov zhoršiť príznaky srdcového zlyhania. Sympatiková stimulácia je životne dôležitou zložkou podporujúcou obehovú funkciu pri kongestívnom srdcovom zlyhaní a inhibícia betablokádou môže niesť potenciálne riziko ďalšieho zníženia kontraktility myokardu a urýchľovať srdcové zlyhanie. Beta-adrenergná blokáda prináša možné riziko ďalšieho zníženia kontraktility myokardu a zhoršenie srdcového zlyhania.

Veľmi zriedkavo sa môže zhoršiť už existujúca mierna porucha A-V vedenia a môže viesť až k A-V blokáde vyššieho stupňa. Liek sa môže podať pacientom s A-V blokom prvého stupňa len so zvýšenou opatrnosťou.

Ak sa vpriebehu podávania metoprololu vyvíja bradykardia, dávka metoprololu sa má znížiť alebo má byť úplne vysadený.

Metoprolol môže, v dôsledku svojho antihypertenzívneho účinku, zhoršiť príznaky ťažkej poruchy periférneho prekrvenia.

Pri feochromocytóme možno metoprolol použiť až po začatí liečby alfa-blokátorom.

Liečba metoprololom sa nemá prerušovať náhle, ale postupne počas 10 - 14 dní. V priebehu tohto obdobia sa majú zvlášť sledovať pacienti s ischemickou chorobou srdca. Riziko koronárnej príhody, vrátane náhlej smrti, môže byť v priebehu prerušovania liečby betablokátorom zvýšené. Zvýšená opatrnosť je potrebná najmä u pacientov s Prinzmetalovou anginou pectoris, pretože beta-1 selektívne látky môžu zvýšiť počet a trvanie záchvatov anginy pectoris.

Liečba metoprololom môže niekedy maskovať príznaky tyreotoxikózy. Preto sa má metoprolol podávať s opatrnosťou pacientom, ktorí majú alebo unich existuje podozrenie na rozvoj tyreotoxikózy, pričom je unich treba starostlivo sledovať funkciu štítnej žľazy a srdca.

Pred podaním celkovej anestézie má byť anesteziológ informovaný otom, že pacient užíva metoprolol. Inhalačné anestetiká môžu zvýšiť kardiodepresívne účinky beta-blokátorov. Vysadenie metoprololu počas chirurgického zákroku sa neodporúča. Pokračovanie beta-blokády znižuje riziko arytmií amyokardiálnej ischémie počas chirurgického zákroku aj po ňom. Ak liečba pokračuje, je potrebné zachovať opatrnosť pri používaní niektorých anestetík. Je potrebné sa vyhnúť vysokým dávkam metoprololu u pacientov podstupujúcich nekardiologický chirurgický zákrok, pretože u pacientov s kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi to bolo spojené sbradykardiou a hypotenziou.

U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene môže byť potrebné upraviť dávkovanie, pretože metoprolol prechádza biotransformáciou vpečeni.

Anafylaktický šok má upacientov liečených betablokátormi ťažší priebeh a môže byť rezistentný voči bežným dávkam adrenalínu. Pacientom sanamnézou ťažkej alergickej reakcie je možné podávať metoprolol len so zvýšenou opatrnosťou. Zvýšená opatrnosť je tiež potrebná ualergikov liečených vakcínami (desenzibilizačná terapia).

Pomer rizika aprínosu liečby treba tiež zvážiť upacientov smyasténiou gravis, psoriázou asdepresívnym ochorením.

Zvýšený lekársky dohľad vyžadujú všetci pacienti, ktorí súčasne používajú iné lieky sobsahom beta-1 sympatolytík (napr. očné kvapky) aganglioplegík.

Inhibítory monoaminooxidázy (I-MAO)

Súčasné užívanie inhibítorov MAO sa neodporúča pre nebezpečenstvo zosilnenia hypotenzívneho účinku metoprololu, atakisto pre riziko vzniku hypertenznej krízy, ku ktorej môže dôjsť až do 14 dní po vysadení I-MAO.

Ergotamín

Vzhľadom na to, že betablokátory môžu ovplyvniť periférnu cirkuláciu, je pri súbežnom podaní liekov sobdobným účinkom, napr. ergotamínu, potrebná opatrnosť.

Klonidín

Betablokátory môžu zvýrazniť "rebound hypertenziu", ku ktorej môže dôjsť po vysadení klonidínu. Pri plánovanom prerušení liečby klonidínom je nevyhnutné vysadiť liečbu betablokátorom niekoľko dní pred očakávaným vysadením klonidínu.

Alfa-blokátory

U pacientov užívajúcich alfa-blokátory, ako sú prazosín, tamsulozín, doxazosín, terazosín, existuje zvýšené riziko hypotenzie, obzvlášť závažná ortostatická hypotenzia.

Blokátory kalciového kanála

Je nevyhnutné mať na zreteli negatívne inotropný anegatívne chronotropný účinok metoprololu vprípadoch, kedy sa užíva súčasne sblokátormi kalciového kanála typu verapamilu adiltiazemu a/alebo antiarytmikami. Pacientom, ktorí sú liečení betablokátormi sa nemajú intravenózne podávať lieky sobsahom antagonistov kalcia verapamilového typu, vzhľadom na riziko hypotenzie, porúch AV prevodu a nedostatočnosti ľavej srdcovej komory (pozri časť 4.3). Súbežná liečba beta-blokátormi s dihydropyridínmi (ako je nifedipín a amlodipín), môže zvýšovať srdcový rytmus a riziko hypotenzie, a u pacientov s latentnou srdcovou nedostatočnosťou sa môže vkonečnom dôsledku vyskytnúť srdcové zlyhanie.

Trieda I. antiarytmiká a amiodarón

Betablokátory môžu zvyšovať negatívne inotropný anegatívne dromotropný účinok antiarytmík chinidínového typu aamiodarónu.

Srdcové glykozidy

Pri súčasnom užívaní so srdcovými glykozidmi môže dôjsť kprehĺbeniu negatívne chronotropného účinku akpredĺženiu A-V prevodu.

Nitráty

Nitráty môžu zvyšovať hypotenzný účinok metoprololu.

Enzýmové induktory a inhibítory

Metoprolol je substrát CYP2D6, a preto enzýmové induktory aenzýmové inhibítory môžu ovplyvňovať plazmatické koncentrácie metoprololu. Plazmatickú koncentráciu metoprololu znižuje rifampicín. Koncentrácia metoprololu sa môže zvýšiť pri súčasnom podávaní antiarytmík (napr. propafenónu), antiretrovírotík (napr ritonaviru), antihistaminík (napr difenhydramínu), fungicídov (napr terbinafínu), cimetidínu, antimalarík (napr hydroxychlorochínu alebo chinidínu, alkoholu ahydralazínu, antipsychotík (napr. tioridazínu, celekoxibu a ďalej pri súčasnom podávaní s antidepresívami ako bupropión alebo so selektívnymi inhibítormi spätného vychytávania serotonínu (SSRI), tj. paroxetínom, fluoxetínom a sertralínom.

Nesteroidné protizápalové lieky

Súbežná liečba indometacínom alebo inými inhibítormi syntézy prostaglandínov môže znižovať antihypertenzívny účinok ß-blokátorov.

Relaxanciá kostrových svalov

Hypotenzný účinok betablokátorov môže byť zvýšený v prítomnosti baklofénu a tizanidínu. Súčasné podávanie betablokátorov s tizanidínom môže zvyšovať bradykardiu.

Lieky so známym antihypertenzívnym účinkom

Opatrnosť je potrebná, ak je metoprolol kombinovaný sinými liekmi ktoré môžu znižovať krvný tlak, ako sú tricyklické antidepresíva, barbituráty alebo fenotiazíny.

Sympatomimetiká

Súčasné užívanie sympatomimetík vedie ku vzájomnej inhibícii účinku. Metoprolol antagonizuje beta-1 účinok sympatomimetík.

Xantíny

Aminofylín , teofylín môže zvýšiť tlakovú odozvu čo vedie khypertenzii vdôsledku vzájomnej inhibície liečebných účinkov.

Parasympatomimetiká

Súbežné užívanie sparasympatomimetikami (neostigmín, pyridostigmín) môže viesť khypotenzii apredĺženiu bradykardie.

Inzulín aperorálne antidiabetiká

Účinok inzulínu aperorálnych antidiabetík na znižovanie hladiny glukózy vkrvi sa môže betablokátormi zosilniť. Dávkovanie perorálnych antidiabetík upacientov užívajúcich betablokátory musí byť niekedy upravené.

Celkové anestetiká

Niektoré inhalačné anestetiká môžu zvýšiť kardiodepresívny účinok betablokátorov (pozri časť 4.4).

Adrenalín

Veľakrát bola hlásená ťažká hypertenzia a bradykardia u pacientov liečených neselektívnymi blokátormi betareceptorov, ktorým bol podaný adrenalín (epinefrín). Neočakáva sa že metoprolol ako selektívny betablokátor spôsobí po použití adrenalínu hypertenznú reakciu, ale nemožno to vylúčiť.

Fenylpropanolamín

Jednorazové podanie fenylpropanolamínu zdravým dobrovoľníkom apacientom shypertenziou užívajúcim betablokátory malo za následok uoboch zvýšenie krvného tlaku. Avšak podanie opakovanej dávky fenylpropanolamínu súbežne s betablokátormi nezmenilo úroveň krvného tlaku. Opatrnosť a starostlivé sledovanie je nevyhnutné pri začatí súbežného podávania fenylpropanolamínu a betablokátorov.

Lidokaín

Metoprolol môže znížiť vylučovanie (znížiť klírens) lidokaínu.

Antacidá

Pri súbežnom podávaní metoprololu santacidom bolo pozorované zvýšenie plazmatických koncentrácií metoprololu.

Alkohol

Pri súčasnom požití alkoholu s metoprololom sa zvyšuje hladina alkoholu v krvi a protrahuje sa jeho účinok.

Gravidita

Vasocardin sa nemá užívať počas gravidity, pokiaľ klinický stav ženy nevyžaduje liečbu metoprololom . Metoprolol, tak ako všetky betablokátory, prechádza placentárnou bariérou, znižuje placentárnu perfúziu, čo môže viesť kretardácii intrauterinného rastu. Vzhľadom na možnosť výskytu bradykardie, hypotenzie, hypoglykémie aútlmu dýchania unovorodenca by mala byť terapia metoprololom ukončená 48 - 72 hodín pred predpokladaným termínom pôrodu. Ak toto opatrenie nie je možné, treba sledovať novorodenca 48 - 72 hodín po pôrode.

Dojčenie

Vasocardin sa nemá užívať počas dojčenia, ak sa to nepovažuje za nutné. Množstvo metoprololu prijaté spolu s materským mliekom sa zdá byť zanedbateľné z hľadiska možného betareceptory blokujúceho účinku u dojčaťa, ak matka užíva metoprolol v normálnych terapeutických dávkach. Dojčatá je treba starostlivo sledovať zhľadiska možného beta-blokujúceho efektu, prípadne má byť dojčenie počas liečby Vasocardinom ukončené.

Fertilita

Účinky metoprololu na fertilitu u človeka sa neštudovali. Výsledky predklinických štúdií nie sú jednoznačné (pozri časť 5.3).

Liek môže nepriaznivo ovplyvniť činnosti vyžadujúce zvýšenú pozornosť, motorickú koordináciu arýchle rozhodovanie. Môže sa vyskytnúť závrat aúnava.

Nežiaduce účinky sú vo všeobecnosti mierne a väčšinou prechodné.

Vnasledujúcej tabuľke sú zosumarizované nežiaduce účinky metoprololu zahŕňajúce jednotlivé hlásenia, ktoré boli rozdelené do tried podľa orgánových systémov MedDRA suvedením frekvencie výskytu: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10000 až <1/1000), veľmi zriedkavé (<1/10000).

*Incidencia nežiaducich účinkov ako sú kožné reakcie alebo podráždenie očí je nízka a voväčšine prípadov symptómy po ukončení liečby vymiznú.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené vPrílohe V.

Príznaky

Ťažká hypotenzia, sínusová bradykardia, hypoglykémia, AV-blok, zlyhanie srdca, kardiogénny šok, zástava srdca, bronchospazmus, poruchy vedomia až kóma, kŕče, nevoľnosť, vracanie a cyanóza.

Súčasné požitie alkoholu, antihypertenzív, chinidínu alebo barbiturátov môže zhoršiť stav pacienta.

Liečba

Špecifické antidotum nie je známe, liečba predávkovania je symptomatická.Starostlivosť má byť poskytovaná v zariadení, ktoré môže poskytnúť zodpovedajúce podporné merania, monitorovanie a dohľad.

Ak je to opodstatnené môže sa vykonať výplach žalúdka a/alebo podať aktívne uhlie.

Závažná bradykardia a hypotenzia má byť liečená atropínom. V prípade, že nebol dosiahnutý predpokladaný účinok, môžu sa použiť noradrenalín a dopamín. Preto, že metoprolol je kompetitívny antagonista izoproterenolu, vysoké dávky tejto účinnej látky môžu zvrátiť mnoho účinkov nadmerných dávok metoprololu.

Hypotenzia, akútne zlyhanie srdca ašok sa má liečiť primeraným zväčšením objemu, injekciou glukagónu (50 µg/kg), ak je nevyhnutné, má byť nasledovaná intravenóznou infúziou glukagónu (2-5mg/h).